Náležitosti na vydanie tzv. programovej vyhlášky
27. 3. 2025
Po novom sa v zákone č. 578/2004 Z. z. doplnilo splnomocňovacie ustanovenie na vydanie tzv. programovej vyhlášky o ďalšie náležitosti.
Medzi nové náležitosti patrí:
- minimálna sumu výdavkov určená pre každú kategóriu poskytovateľa ústavnej zdravotnej starostlivosti podľa klasifikačného systému; kategóriou poskytovateľa ústavnej zdravotnej starostlivosti podľa klasifikačného systému sa rozumie skupina charakterovo podobných poskytovateľov ústavnej zdravotnej starostlivosti na účel výpočtu základných sadzieb pre klasifikačný systém podľa metodiky výpočtu a konvergencie základných sadzieb podľa § 67b ods. 3 písm. g),
- minimálna suma výdavkov určená pre každú kategóriu poskytovateľa ústavnej zdravotnej starostlivosti podľa klasifikačného systému podľa písmena j) v členení podľa účasti v združeniach zastupujúcich poskytovateľov ústavnej zdravotnej starostlivosti pri uzatváraní zmluvy o poskytovaní zdravotnej starostlivosti a podľa jednotlivých združení zastupujúcich poskytovateľov ústavnej zdravotnej starostlivosti pri uzatváraní zmluvy o poskytovaní zdravotnej starostlivosti.
Umožní sa tak v tzv. programovej vyhláške ustanovovať minimálne sumy pre nemocnice delené podľa DRG systému a taktiež sa umožní rozdeliť tieto nemocnice podľa toho v akej asociácií sú združené a teda aká minimálna suma pripadá na jednotlivé asociácie.
V prechodnom ustanovení sa ustanovilo, že zdravotná poisťovňa je povinná poskytnúť úradu a ministerstvu zdravotníctva údaje podľa § 15 ods. 1 písm. ao) prvýkrát za prvý kalendárny štvrťrok 2025 do 30. mája 2025, a to s cieľom zosúladiť zákonnú povinnosť úradu zverejniť tieto dáta do 30 dní od ich doručenia s požiadavkou vyplývajúca zo zmluvy, zverejniť tieto údaje do 90 dní od konca príslušného kalendárneho štvrťroka. Vyššie uvedené údaje musia byť uverejnené vždy do 90 dní od uplynutia kvartálu, a to pre každého poskytovateľa ústavnej zdravotnej starostlivosti a aj každú poisťovňu.
V nadväznosti na doplnenie splnomocňujúceho ustanovenia, na základe ktorého sa vydáva tzv. programová vyhláška, ktorú má Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky vydať každoročne do 1. februára, sa ustanovuje, že predmetná vyhláška v rozsahu dopĺňaných údajov bude vydaná až pre rok 2026.
Účelom právnej úpravy je plniť záväzok vlády spočívajúci vo vypustení právnej úpravy rozšírenia opatrenia hospodárskej mobilizácie – organizácia zdravotníckeho zabezpečenia o vykonanie opatrení na zabezpečenie zdravotnej starostlivosti pre obyvateľstvo z dôvodu kritickej nedostupnosti ústavnej zdravotnej starostlivosti v súvislosti s novou definíciou mimoriadnej udalosti - kritickej nedostupnosti ústavnej zdravotnej starostlivosti.
K
Reálny prepad na výplatných páskach
13. 7. 2009
Pokles miezd za druhý štvrťrok predpovedá väčšina analytikov a odborníkov. Podniky po štyroch mesiacoch rozmýšľania, ako bojovať s krízou, siahli ľuďom v máji na peniaze.
Reálny prepad pocítili všetky oblasti ekonomiky, okrem maloobchodu,
hotelovo–ubytovacieho sektora a vodárenstva.
Mínus na výplatný páskach
predstavuje len o pár eur viac ako vlani, to však po započítaní inflácie
znamená menej na míňanie od pol do troch percent.
Tento prepad v mzdách a platoch
cítiť. Reálny je aj rast nezamestnanosti a slovenské podniky sa zároveň
dotýkajú dna z pohľadu výroby. Značná časť ľudí je mimo práce na nútených
dovolenkách či 60 percentách platu.
Odborníci a personalisti sa
zhodujú, že ľudia o časť výplaty prichádzajú
najmä cez nevyplatené odmeny či variabilné zložky platov a rôzne
príplatky.
Najväčší pokles tržieb aj
produkcie - okolo 10 % - bude tento rok
v priemysle a stavebníctve. Trpia aj služby najviac spojené s priemyslom,
napríklad doprava.
V priemyselnej výrobe, kde
pracuje okolo 450–tisíc ľudí, sa na výplatných páskach medziročne v máji
znížili sumy priemerne o vyše 8 eur. Výplaty sa znížili pod 710 eur (niečo nad 21–tisíc korún).
Celkovo by tento rok priemerná hrubá mzda v
hospodárstve mala podľa odhadov jedného z analytikov mierne vzrásť asi o 13
eur (395 korún) na 736 eur (22 177 korún). Po zohľadnení rastu cien si však ľudia
na Slovensku budú môcť z výplaty tento rok kúpiť menej ako po minulé roky. Reálne by mzda mohla klesnúť o 0,3
percenta. Spotreba a míňanie v obchodoch či za služby budú oveľa menšie ako
vlani. Ľudia jednoducho šetria.
Porastú dane z alkoholu a hazardných hier
13. 7. 2009
Podľa slov ministra financií sa okrem toho žiadne významnejšie zvyšovanie daní na Slovensku nechystá. Nie je to nevyhnutné.
Nastavenie daňového systému však
napriek tomu bude v budúcnosti potrebné prehodnotiť. Minister označil za
absurdné tvrdenia, že je možno znižovať dane a ešte extenzívnejšie financovať
niektoré aktivity.
Podľa ministra financií Slovensko aj napriek
výraznému poklesu daňových príjmov vplyvom hospodárskeho spomalenia nie je v
takej zlej rozpočtovej situácii, že by jediným východiskom z nej malo byť
radikálnejšie zvyšovanie daní. Sociálny štandard obyvateľov by nemal byť
dotknutý.
Existenčné dôvody nútia ľudí pracovať pod cenu
10. 7. 2009
Kríza mnohým zamestnancom nedáva na výber a z existenčných dôvodov sú nútení často pracovať pod cenu. V máji tohto roka prvýkrát od februára 2006 medziročne klesli platy v slovenskom priemysle.
Podľa informácií Štatistického úradu sa oproti
máju 2008 sa priemerná nominálna mzda znížila o 1,3 percenta, reálna - očistená
od inflácie - dokonca o 3,4 percenta.
Pokles reálnej mzdy je podľa niektorých
analytikov spôsobený najmä rôznymi odstávkami výroby a skrátenými pracovnými
týždňami, kedy zamestnanci dostávajú
iba 60 % mzdy. Ak sa výroba začne oživovať, možno očakávať, že rast miezd sa
bude pohybovať okolo nuly.
Medzi najlepšie a najhoršie plateným odvetvím
sú rozdiely v mzdách takmer päťnásobné. Vedú ľudia pracujúci v informáciách a
komunikáciách s priemerným platom vyše 1500 €. Najnižšie mzdy zaznamenali
zamestnanci reštaurácií a pohostinstiev s priemerom 340 €.
Vysoké rozdiely v zárobkoch v rozličných
sektoroch budú pravdepodobne pretrvávať aj naďalej.
Slovenská vláda dane zvyšovať neplánuje
8. 7. 2009
V rozhovore pre britský denník Financial Times to povedal minister financií Ján Počiatek s tým, že stúpnuť by mohli možno iba dane z hazardných hier či alkoholu.
Minister nevylúčil možnosť zvýšenia maximálnej hranice vymeriavacieho základu
pre výpočet sociálnych odvodov, ktorým by sa zvýšil podiel odvodov od bohatších
Slovákov. Zároveň však dodal, že to neznamená, že slovenský daňový systém je
nastavený správne. Slovensko má totiž v
rámci Európy jeden z najnižších podielov výberu daní na celkovom hrubom domácom
produkte (HDP). V budúcnosti sa preto bude musieť vziať do úvahy aj táto
skutočnosť. Slovensko v budúcnosti bude musieť podrobnejšie preskúmať svoj
daňový systém, keďže jeho rozpočtový deficit v dôsledku hospodárskej krízy
prudko stúpa.
(Zdroj: HNONLINE, SME, PRAVDA)