Náležitosti na vydanie tzv. programovej vyhlášky
27. 3. 2025
Po novom sa v zákone č. 578/2004 Z. z. doplnilo splnomocňovacie ustanovenie na vydanie tzv. programovej vyhlášky o ďalšie náležitosti.
Medzi nové náležitosti patrí:
- minimálna sumu výdavkov určená pre každú kategóriu poskytovateľa ústavnej zdravotnej starostlivosti podľa klasifikačného systému; kategóriou poskytovateľa ústavnej zdravotnej starostlivosti podľa klasifikačného systému sa rozumie skupina charakterovo podobných poskytovateľov ústavnej zdravotnej starostlivosti na účel výpočtu základných sadzieb pre klasifikačný systém podľa metodiky výpočtu a konvergencie základných sadzieb podľa § 67b ods. 3 písm. g),
- minimálna suma výdavkov určená pre každú kategóriu poskytovateľa ústavnej zdravotnej starostlivosti podľa klasifikačného systému podľa písmena j) v členení podľa účasti v združeniach zastupujúcich poskytovateľov ústavnej zdravotnej starostlivosti pri uzatváraní zmluvy o poskytovaní zdravotnej starostlivosti a podľa jednotlivých združení zastupujúcich poskytovateľov ústavnej zdravotnej starostlivosti pri uzatváraní zmluvy o poskytovaní zdravotnej starostlivosti.
Umožní sa tak v tzv. programovej vyhláške ustanovovať minimálne sumy pre nemocnice delené podľa DRG systému a taktiež sa umožní rozdeliť tieto nemocnice podľa toho v akej asociácií sú združené a teda aká minimálna suma pripadá na jednotlivé asociácie.
V prechodnom ustanovení sa ustanovilo, že zdravotná poisťovňa je povinná poskytnúť úradu a ministerstvu zdravotníctva údaje podľa § 15 ods. 1 písm. ao) prvýkrát za prvý kalendárny štvrťrok 2025 do 30. mája 2025, a to s cieľom zosúladiť zákonnú povinnosť úradu zverejniť tieto dáta do 30 dní od ich doručenia s požiadavkou vyplývajúca zo zmluvy, zverejniť tieto údaje do 90 dní od konca príslušného kalendárneho štvrťroka. Vyššie uvedené údaje musia byť uverejnené vždy do 90 dní od uplynutia kvartálu, a to pre každého poskytovateľa ústavnej zdravotnej starostlivosti a aj každú poisťovňu.
V nadväznosti na doplnenie splnomocňujúceho ustanovenia, na základe ktorého sa vydáva tzv. programová vyhláška, ktorú má Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky vydať každoročne do 1. februára, sa ustanovuje, že predmetná vyhláška v rozsahu dopĺňaných údajov bude vydaná až pre rok 2026.
Účelom právnej úpravy je plniť záväzok vlády spočívajúci vo vypustení právnej úpravy rozšírenia opatrenia hospodárskej mobilizácie – organizácia zdravotníckeho zabezpečenia o vykonanie opatrení na zabezpečenie zdravotnej starostlivosti pre obyvateľstvo z dôvodu kritickej nedostupnosti ústavnej zdravotnej starostlivosti v súvislosti s novou definíciou mimoriadnej udalosti - kritickej nedostupnosti ústavnej zdravotnej starostlivosti.
K
Cestná daň sa rušiť nebude
14. 1. 2010
Jednou z požiadaviek dopravcov protestujúcich proti novému mýtnemu systému je aj zrušenie cestnej dane. Podľa ministra dopravy SR cestná daň s mýtom nesúvisí, peniaze vybrané jej prostredníctvom slúžia na opravu ciest II. A III. triedy a daň je záležitosť samosprávnych krajov. Mýto je určené na výstavbu a opravu ciest I. triedy a diaľnic.
Premiér Robert Fico v pondelok 11. januára po rokovaní s predstaviteľmi zamestnávateľov, odborov, dopravcov, rafinérie Slovnaft, rezortov financií a dopravy protestujúcim čiastočne vyhovel. Ako kompenzáciu zavedenia mýta prisľúbil zníženie spotrebnej dane na naftu o 9 centov na liter. Ďalšou zmenou má byť rozdelenie viacerých mýtnych úsekov na kratšie, ako aj označenie spoplatnených úsekov ciest I. triedy na ich začiatku a konci.
Mzdy v priemysle rástli rýchlejšie ako vlani
14. 1. 2010
Podľa informácií Štatistického úradu sa v jedenástom mesiaci sa priemerná mesačná mzda medziročne zvýšila o 3,5 % na 861,77 €, zatiaľ čo v októbri vzrástla o 0,9 % na 749,56 eura. Po očistení od inflácie v novembri stúpol priemerný zárobok o 3,1 % a v predchádzajúcom mesiaci sa zvýšil o pol percenta.
Mzdy však stúpli len v niektorých sledovaných odvetviach. Okrem priemyslu sa zvýšili aj v maloobchode a reštauráciách a pohostinstvách.
V iných odvetviach sa zárobky prepadli. Najvýraznejšie, o 7 %, v predaji a oprave motorových vozidiel.
Najvyššiu mzdu v novembri 2009 už tradične poberali pracovníci v sektore informácií a komunikácií, kde dosiahla 1659,43 € pri medziročnom poklese o 1,5 %.
Najnižšie mzdy dosahovali zamestnanci reštaurácií a pohostinstiev, a to 341,35 €. Za jedenásť mesiacov minulého roka sa mzdy v priemysle zvýšili o 2 %, reálne stúpli o 0,3 %.
Zárobky Slovákov v uplynulom období ovplyvnila svetová hospodárska kríza, v dôsledku ktorej mnohé podniky zaznamenali pokles objednávok a ohlásili prepúšťanie pracovníkov. Pre krízu sa vlani znížil aj výkon priemyslu; produkcia od januára do novembra zaostala medziročne zhruba o šestinu. Priemysel po prvý raz po dlhšom období v novembri polepšil a produkcia podnikov medziročne mierne stúpla.
Oživenie výroby sa odrazilo aj na tržbách priemyselných podnikov. Aj keď v novembri klesli v stálych cenách medziročne o 2 %, bol to najmiernejší prepad v minulom roku. V bežných cenách tržby dosiahli 5,49 miliardy eur. Koncom novembra pracovalo v priemysle 478.453 ľudí, čo bolo o 16,8 % menej ako v rovnakom období roku 2008.
Zákon o preukazovaní pôvodu majetku
13. 1. 2010
Hlasovaním v pomere 12:4 schválila vláda návrh zákona o preukazovaní pôvodu majetku. Podľa návrhu spätná účinnosť zákona nebude limitovaná, v pôvodnom návrhu bol dátum 1. 1. 1990. Minimálna hranica podozrivého majetku bude dosahovať okolo 450-tisíc eur, čo je asi 1500 násobok minimálnej mzdy.
Táto hranica by mala zabrániť šikanovaniu obyčajných ľudí. Podania nebudú môcť byť anonymné a zavádzajúce informácie pri podaní budú trestným činom.
Zvyšovanie platov je len jeden z motivujúcich faktorov
12. 1. 2010
Podľa zástupcov viacerých spoločností nemusí byť prioritou. Zamestnanci si viac vážia stabilitu firmy a svojich pozícií, poskytovanie zamestnaneckých výhod, sociálnu starostlivosť či možnosti rozvoja. Miera zvýšenia by mala byť nadviazaná na výkonnosť zamestnancov. Veľmi závisí od vývoja výnosov a ziskovosti firmy. Motivačnými prvkami sú rozmanitá pracovná náplň, zdravý pracovný tím a interný rozvoj zamestnanca.
Pri úpravách miezd je užitočné vychádzať aj z porovnania aktuálneho príjmu zamestnancov k platovým prieskumom realizovaným na slovenskom trhu. Pre zamestnancov je však frustrujúce, ak plat dlhodobo nerastie. Malo by byť pravidlom, aby plat zamestnanca stúpol najneskôr po dvoch rokoch.
Motiváciu si zamestnanec musí zvyšovať aj sám, musí chcieť premýšľať o veciach inak a sledovať čo sa deje. Pre radových zamestnancov je však vždy dôležité, ako to rieši manažment. Zamestnanci by mali od svojho šéfa vyžadovať informácie, čo majú robiť na zlepšenie situácie, prípadne ho podporiť v nepopulárnych alebo nezvyčajných opatreniach.
Ak je plat vhodne nastavený, ani jeho zmrazenie, ktorému zamestnanci rozumejú a pripadá im fér, nemá negatívny vplyv na ich výkon.