Náležitosti na vydanie tzv. programovej vyhlášky
27. 3. 2025
Po novom sa v zákone č. 578/2004 Z. z. doplnilo splnomocňovacie ustanovenie na vydanie tzv. programovej vyhlášky o ďalšie náležitosti.
Medzi nové náležitosti patrí:
- minimálna sumu výdavkov určená pre každú kategóriu poskytovateľa ústavnej zdravotnej starostlivosti podľa klasifikačného systému; kategóriou poskytovateľa ústavnej zdravotnej starostlivosti podľa klasifikačného systému sa rozumie skupina charakterovo podobných poskytovateľov ústavnej zdravotnej starostlivosti na účel výpočtu základných sadzieb pre klasifikačný systém podľa metodiky výpočtu a konvergencie základných sadzieb podľa § 67b ods. 3 písm. g),
- minimálna suma výdavkov určená pre každú kategóriu poskytovateľa ústavnej zdravotnej starostlivosti podľa klasifikačného systému podľa písmena j) v členení podľa účasti v združeniach zastupujúcich poskytovateľov ústavnej zdravotnej starostlivosti pri uzatváraní zmluvy o poskytovaní zdravotnej starostlivosti a podľa jednotlivých združení zastupujúcich poskytovateľov ústavnej zdravotnej starostlivosti pri uzatváraní zmluvy o poskytovaní zdravotnej starostlivosti.
Umožní sa tak v tzv. programovej vyhláške ustanovovať minimálne sumy pre nemocnice delené podľa DRG systému a taktiež sa umožní rozdeliť tieto nemocnice podľa toho v akej asociácií sú združené a teda aká minimálna suma pripadá na jednotlivé asociácie.
V prechodnom ustanovení sa ustanovilo, že zdravotná poisťovňa je povinná poskytnúť úradu a ministerstvu zdravotníctva údaje podľa § 15 ods. 1 písm. ao) prvýkrát za prvý kalendárny štvrťrok 2025 do 30. mája 2025, a to s cieľom zosúladiť zákonnú povinnosť úradu zverejniť tieto dáta do 30 dní od ich doručenia s požiadavkou vyplývajúca zo zmluvy, zverejniť tieto údaje do 90 dní od konca príslušného kalendárneho štvrťroka. Vyššie uvedené údaje musia byť uverejnené vždy do 90 dní od uplynutia kvartálu, a to pre každého poskytovateľa ústavnej zdravotnej starostlivosti a aj každú poisťovňu.
V nadväznosti na doplnenie splnomocňujúceho ustanovenia, na základe ktorého sa vydáva tzv. programová vyhláška, ktorú má Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky vydať každoročne do 1. februára, sa ustanovuje, že predmetná vyhláška v rozsahu dopĺňaných údajov bude vydaná až pre rok 2026.
Účelom právnej úpravy je plniť záväzok vlády spočívajúci vo vypustení právnej úpravy rozšírenia opatrenia hospodárskej mobilizácie – organizácia zdravotníckeho zabezpečenia o vykonanie opatrení na zabezpečenie zdravotnej starostlivosti pre obyvateľstvo z dôvodu kritickej nedostupnosti ústavnej zdravotnej starostlivosti v súvislosti s novou definíciou mimoriadnej udalosti - kritickej nedostupnosti ústavnej zdravotnej starostlivosti.
K
Návrh na rozšírenie podpory v nezamestnanosti
4. 2. 2010
Dnes má byť predložený ďalší poslanecký návrh k vládnej novele zákona o službách zamestnanosti. Nárok na podporu v nezamestnanosti by podľa návrhu mali po novom získať tí ľudia, ktorí boli poistení dva z posledných troch rokov.
Dôvodom predloženia návrhu je skutočnosť, že v súčasnosti je na Slovensku veľa občanov, ktorým nárok na podporu v nezamestnanosti vôbec nevzniká, lebo nespĺňajú podmienku poistenia v nezamestnanosti v minimálne troch z posledných štyroch rokov.
V prípade schválenia tohto návrhu by nárok na podporu v nezamestnanosti získalo ročne až o 50 tisíc Slovákov viac ako doteraz. Novela zákona o službách zamestnanosti by mala nadobudnúť účinnosť od 1. marca tohto roku.
Slovenské firmy sa presúvajú do daňových rajov
4. 2. 2010
Záujem slovenských firiem o presun svojich sídiel do daňových rajov v minulom roku prudko vzrástol. Počet vlastníkov slovenských firiem, ktorí pochádzajú z destinácií považovaných za daňové raje, sa podľa analýzy Českej kapitálovej informačnej agentúry (ČEKIA) v minulom roku zvýšil o 27 % (vyše 2 440).
Predstavuje to 1,56 % zo 157 000 firiem pôsobiacich na Slovensku. K najatraktívnejším daňovým rajom patria Holandsko, Cyprus, Luxembursko a najväčší relatívny prírastok vlani zaznamenali Seychellské ostrovy či Lichtenštajnsko. K uvedeným záverom ČEKIA dospela na základe analýzy údajov z obchodného registra.
Záujem o tieto presuny všeobecne súvisí s globálnou hospodárskou krízou a obavami zo zvyšovania daní.
Podľa analytičky spoločnosti ČEKIA mediálny tlak vlád krajín Európskej únie a USA bojovať s daňovými rajmi paradoxne spôsobil, že množstvo podnikateľov si začalo uvedomovať výhody daňovo a podnikateľsky prívetivejších destinácií, či už z pohľadu skrytia vlastníctva alebo daňovej optimalizácie.
Českí kamionisti mieria tankovať k nám
2. 2. 2010
Donedávna slovenskí vodiči pri tankovaní na niektorej z českých púmp ušetrili štyridsať až osemdesiat centov na jednom litri. Karta sa obracia. Po poklese spotrebnej dane vyjde nafta na Slovensku približne o 13 centov (viac ako tri české koruny) lacnejšie.
Českí dopravcovia, ktorí do svojich kamiónov tankujú stovky litrov naraz, majú jasno. Výhoda lacnejšej nafty z ČR končí a pri tranzite Slovenskom si podľa hovorcu ČESMADU Bohemia natankuje každý.
Potvrdzujú to aj skúsenosti nemeckej firmy DKV, ktorej kreditnými kartami možno platiť pohonné hmoty na 36 tisícoch púmp v Európe. S výrazným nárastom presunu tankovania mimo hraníc Česka počíta aj výkonný riaditeľ českého zastúpenia DKV. Pre kamióny doteraz nebol problém kupovať naftu v lacnejšom Španielsku, Luxembursku, Poľsku či Rakúsku. Teraz je na rade Slovensko. Dopravcovia jednoducho prispôsobujú svoje trasy Európou cenám nafty.
Česko zostáva cenovo výhodnejšie v prípade benzínu, u ktorého sa na Slovensku spotrebná daň zatiaľ neznižuje. Natural 95 stojí u nás momentálne v prepočte 30,31 koruny (1,01 €) a očakáva sa jeho ďalšie mierne zlacnenie.
Spotrebná daň z nafty je oddnes nižšia
1. 2. 2010
Novelu zákona o spotrebnej dani z minerálnych olejov parlament prerokoval a schválil v zrýchlenom režime v polovici januára. Hlavným dôvodom zníženia tejto dane bola kompenzácia dopadu zavedenia nového mýtneho systému na ceny v SR. V dôsledku tohto kroku dôjde k výpadku príjmov štátneho rozpočtu vo výške 60 až 102 miliónov eur v tomto roku, 70 až 117 miliónov eur v roku 2011 a 85 až 132 miliónov eur v roku 2012.
Výpadky by sa mali vykryť zrušením dvoch ministerstiev od 1. júla tohto roka a zvýšením spotreby nafty autodopravcami aj z okolitých štátov. Nafta by po znížení spotrebnej dane mala byť lacnejšia ako v Českej republike či v Maďarsku a jej cena by sa mala dostať na úroveň cien v Rakúsku.