Náležitosti na vydanie tzv. programovej vyhlášky
27. 3. 2025
Po novom sa v zákone č. 578/2004 Z. z. doplnilo splnomocňovacie ustanovenie na vydanie tzv. programovej vyhlášky o ďalšie náležitosti.
Medzi nové náležitosti patrí:
- minimálna sumu výdavkov určená pre každú kategóriu poskytovateľa ústavnej zdravotnej starostlivosti podľa klasifikačného systému; kategóriou poskytovateľa ústavnej zdravotnej starostlivosti podľa klasifikačného systému sa rozumie skupina charakterovo podobných poskytovateľov ústavnej zdravotnej starostlivosti na účel výpočtu základných sadzieb pre klasifikačný systém podľa metodiky výpočtu a konvergencie základných sadzieb podľa § 67b ods. 3 písm. g),
- minimálna suma výdavkov určená pre každú kategóriu poskytovateľa ústavnej zdravotnej starostlivosti podľa klasifikačného systému podľa písmena j) v členení podľa účasti v združeniach zastupujúcich poskytovateľov ústavnej zdravotnej starostlivosti pri uzatváraní zmluvy o poskytovaní zdravotnej starostlivosti a podľa jednotlivých združení zastupujúcich poskytovateľov ústavnej zdravotnej starostlivosti pri uzatváraní zmluvy o poskytovaní zdravotnej starostlivosti.
Umožní sa tak v tzv. programovej vyhláške ustanovovať minimálne sumy pre nemocnice delené podľa DRG systému a taktiež sa umožní rozdeliť tieto nemocnice podľa toho v akej asociácií sú združené a teda aká minimálna suma pripadá na jednotlivé asociácie.
V prechodnom ustanovení sa ustanovilo, že zdravotná poisťovňa je povinná poskytnúť úradu a ministerstvu zdravotníctva údaje podľa § 15 ods. 1 písm. ao) prvýkrát za prvý kalendárny štvrťrok 2025 do 30. mája 2025, a to s cieľom zosúladiť zákonnú povinnosť úradu zverejniť tieto dáta do 30 dní od ich doručenia s požiadavkou vyplývajúca zo zmluvy, zverejniť tieto údaje do 90 dní od konca príslušného kalendárneho štvrťroka. Vyššie uvedené údaje musia byť uverejnené vždy do 90 dní od uplynutia kvartálu, a to pre každého poskytovateľa ústavnej zdravotnej starostlivosti a aj každú poisťovňu.
V nadväznosti na doplnenie splnomocňujúceho ustanovenia, na základe ktorého sa vydáva tzv. programová vyhláška, ktorú má Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky vydať každoročne do 1. februára, sa ustanovuje, že predmetná vyhláška v rozsahu dopĺňaných údajov bude vydaná až pre rok 2026.
Účelom právnej úpravy je plniť záväzok vlády spočívajúci vo vypustení právnej úpravy rozšírenia opatrenia hospodárskej mobilizácie – organizácia zdravotníckeho zabezpečenia o vykonanie opatrení na zabezpečenie zdravotnej starostlivosti pre obyvateľstvo z dôvodu kritickej nedostupnosti ústavnej zdravotnej starostlivosti v súvislosti s novou definíciou mimoriadnej udalosti - kritickej nedostupnosti ústavnej zdravotnej starostlivosti.
K
Vláda ustúpila vysokoškolákom pri odvodoch z dohôd
11. 10. 2012
Minister práce ponúkol vysokoškolákom, ktorí avizovali protestné zhromaždenia, riešenie pri odvodoch z práce na dohodu.
Naznačil, že by vyššie odvody mali vysokoškoláci pri práci na dohodu platiť až od istej sumy.
O tom, či študenti ponuku príjmu, rozhodne valné zhromaždenie študentskej rady na víkendovom zasadnutí.
Výška odvodov sa pritom rozdelí podľa viacerých skupín ľudí. Študenti, invalidní a výsluhoví invalidní dôchodcovia budú platiť 29,8 percenta na celé dôchodkové poistenie, taktiež garančné aj úrazové. Výnimka vyšších odvodov platí pre mladých do 18 rokov a pri mesačnom zárobku do 66 eur.
Títo študenti stredných škôl tak budú platiť odvody v rovnakej forme ako v súčasnosti, teda iba na garančné.
Spokojný s platom učiteľa je každý šiesty učiteľ
8. 10. 2012
Na Slovensku zarába učiteľ o štvrtinu menej ako jeho kolega v Česku.
S prácou je na Slovensku spokojných 47 percent učiteľov, s platovým ohodnotením je spokojných len 15 percent učiteľov.
Slovenskí pedagógovia zarábajú priemerne o 25 percent menej ako ich kolegovia v Českej republike.
Brusel môže posudzovať dane, platy a dôchodky
5. 10. 2012
Ak bude návrh štátneho rozpočtu Slovenska postavený na nereálnych príjmoch či podhodnotených výdavkoch, Európska komisia ho neumožní schváliť.
Aby sa zabránilo vysokým deficitom a dlhom, Brusel môže od vlády požadovať vyššie dane, menšie platy pre štátnych zamestnancov či nižšie penzie. Takéto zásahy zatiaľ komisia uplatňuje len pre krajiny, ktoré čerpajú pomoc, ako Grécko, Írsko, Portugalsko a Španielsko.
Po novom však chce Brusel hovoriť do rozpočtov všetkých 17 krajín eurozóny.
Každý dvadsiaty zamestnanec zaplatil vlani milionársku daň
5. 10. 2012
Milionárska daň obohatila vlani rozpočet štátu o takmer 26 miliónov eur.
Každý dvadsiaty človek, ktorý pracoval na plný úväzok, zaplatil vlani milionársku daň. Daň sa týka ľudí, ktorí mesačne v hrubom zarobia vyše 1773 eur.
Vtedy sa začne postupne znižovať nezdaniteľná časť základu dane.