Minimálne požiadavky na personálne zabezpečenie zdravotníckych zariadení
27. 3. 2025
Podľa platného znenia splnomocňujúceho ustanovenia upraveného v § 8 ods. 2 zákona č. 578/2004 Z. z. ministerstvo zdravotníctva všeobecne záväzným právnym predpisom upraví, okrem iného, aj minimálne požiadavky na personálne zabezpečenie jednotlivých druhov ústavných zdravotníckych zariadení. Vláda SR sa zaviazala upraviť obsah II. časti upravujúcej minimálne požiadavky na personálne zabezpečenie ústavných zariadení výnosu Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky.
V nadväznosti na to bolo potrebné upraviť predmetné splnomocňovacie ustanovenie tak, že z rozsahu splnomocnenia sa vypustí dotknutá časť a zároveň sa ustanoví, že vyňatá matéria bude obsiahnutá v novej prílohe k zákonu č. 578/2004 Z. z.
Ustanovením sa upravuje výnimka z aplikácie ustanovení § 80a ods. 1 a 2 na tých lekárov a zubných lekárov, ktorí pracujú v nemocniciach na menej ako polovičný pracovný úväzok a zároveň pracujú, bez ohľadu na to, či ide o ďalší pracovný pomer alebo ide o prácu vykonávanú na základe niektorej z dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru (najmä dohoda o vykonaní práce alebo dohoda o pracovnej činnosti), aj u poskytovateľov iných ako poskytovateľov ústavnej zdravotnej starostlivosti alebo poskytovateľov záchrannej zdravotnej služby alebo sú štatutárnymi orgánmi alebo členmi štatutárnych orgánov u poskytovateľov iných ako poskytovateľov ústavnej zdravotnej starostlivosti alebo poskytovateľov záchrannej zdravotnej služby, a to z tohto dôvodu, že majú možnosť ďalších príjmov a nepotrebujú zákonom garantovanú ochranu ich miezd.
Účelom ďalšej právnej úpravy je plniť záväzok spočívajúci vo vypustení znížených základných zložiek mzdy pre rok 2025 a pre rok 2026. Cieľom novely zákona je, aby platili základné zložky mzdy ustanovené v § 80a až 80aw, t. j. s nárastom miezd 9,66 % pre rok 2025 pre všetkých zdravotníckych pracovníkov s účinnosťou od 1. marca 2025 a s nárastom miezd 6,44% pre rok 2026 pre všetkých zdravotníckych pracovníkov.
Ustanovením § 102ba sa upravuje prechodné obdobie pre poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, ktorý prevádzkujú zariadenia ústavnej zdravotnej starostlivosti, ktoré je všeobecnou nemocnicou, detenčným ústavom alebo detenčným ústavom pre mladistvých, v rámci ktorého bude potrebné, aby si zosúladili svoje interné najmä pracovnoprávne predpisy s novým znením ustanovenia § 7 ods. 10 tak, aby najneskôr od 1. septembra 2025 mali všetci zdravotnícki pracovníci pracujúci v rámci nepretržitého poskytovania zdravotnej starostlivosti týždenný pracovný čas naviac v rozsahu ustanoveného týždenného pracovného zamestnanca pracujúceho v nepretržitej prevádzke.
K
Ročné zúčtovanie poistného u zamestnanca z pohľadu ZDP
11. 9. 2023
Ak je ročné zúčtovanie poistného vykonávané poistencovi iba na základe príjmov zo závislej činnosti a v čase vykonania ročného zúčtovania poistného je zamestnancom, výsledok tohto ročného zúčtovania oznámi zdravotná poisťovňa jeho zamestnávateľovi.
Zamestnávateľ uhradí zdravotnej poisťovni nedoplatok za zamestnanca. Preplatok vráti zdravotná poisťovňa zamestnávateľovi. V iných prípadoch oznámi zdravotná poisťovňa výsledok ročného zúčtovania priamo poistencovi (napr. ak mal v príslušnom roku viacerých zamestnávateľov a nie je ani u jedného už zamestnaný).
Nedoplatok z ročného zúčtovania poistného uhradený prostredníctvom zamestnávateľa odpočíta zamestnávateľ od úhrnu zdaniteľných príjmov pri výpočte mesačných preddavkov na daň popri mesačne platenom poistnom v mesiaci, v ktorom bol nedoplatok poistného zrazený (vyrovnaný).
Ak nedoplatok z ročného zúčtovania poistného uhradil príslušnej zdravotnej poisťovni sám zamestnanec, môže si uplatniť preukázateľne zaplatený nedoplatok u zamestnávateľa najskôr v mesiaci, v ktorom ho zaplatil, alebo po skončení zdaňovacieho obdobia pri ročnom zúčtovaní preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti. Úhradu nedoplatku poistného zdravotnej poisťovni musí zamestnanec zamestnávateľovi preukázať.
Ak si zamestnanec neuplatnil uhradený nedoplatok z ročného zúčtovania u svojho zamestnávateľa a bude za zdaňovacie obdobie roka 2023 podávať daňové priznanie, uplatní si zaplatený nedoplatok v tomto daňovom priznaní spolu s poistným na zdravotné poistenie uhradeným prostredníctvom zamestnávateľa v priebehu roka. Ak nedoplatok poistného z ročného zúčtovania poistného za rok 2022 uhradil zamestnanec v roku 2023 sám a v tomto roku už nedosahuje príjmy zo závislej činnosti, môže si uplatniť preukázateľne vyrovnaný nedoplatok v dodatočnom daňovom priznaní za rok 2022.
Ak zamestnancovi bolo za rok 2022 vykonané ročné zúčtovanie preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti, považuje sa vykonané ročné zúčtovanie za podané daňové priznanie v súlade s § 32 ods. 9 zákona o dani z príjmov. Preplatok zamestnanca ako výsledok ročného zúčtovania poistného na verejné zdravotné poistenie je príjmom zo závislej činnosti je podľa § 5 ods. 1 písm. i) zákona o dani z príjmov. Ak preplatok z ročného zúčtovania poistného obdrží zamestnanec prostredníctvom svojho zamestnávateľa, započíta zamestnávateľ preplatok do zdaniteľných príjmov zamestnanca v mesiaci jeho vyplatenia a zdaní preddavkovým spôsobom. Ak preplatok vráti zamestnancovi zdravotná poisťovňa, v súlade s § 43 ods. 3 písm. j) zákona o dani z príjmov vyberie z preplatku daň vyberanú zrážkou sadzbou dane 19 %. Ak zamestnancovi vznikol preplatok na poistnom v dôsledku uplatnenia odpočítateľnej položky, zrážku dane vykoná zdravotná poisťovňa v súlade s § 43 ods. 3 písm. p) zákona o dani z príjmov. Vykonanou zrážkou sa považuje daňová povinnosť zamestnanca z preplatku poistného za vysporiadanú v zmysle § 43 ods. 6 zákona o dani z príjmov.
K
Zmeny zákona o dani z príjmov
15. 8. 2023
Zo zákona o dani z príjmov sa vypúšťa pravidlo týkajúce sa kontrolovaných zahraničných spoločností pre fyzické osoby (tzv. CFC pravidlá). Dôvodom zrušenia týchto pravidiel je, že v aplikačnej praxi vznikali otázky ohľadne ich proporcionality a účelnosti.
CFC pravidlá pre fyzické osoby nie sú upravené EÚ legislatívou. Smernica rady EÚ 2016/1164 v Článku 1 “Rozsah pôsobnosti” uvádza, že sa uplatňuje na všetkých daňovníkov, ktorí podliehajú dani z príjmov právnických osôb. Rovnako OECD v rámci akčného plánu BEPS, reformy medzinárodného zdaňovania s cieľom zamedziť obchádzanie zdanenia nadnárodnými spoločnosťami a zabezpečiť spravodlivé odvádzanie daní tam, kde sa ekonomické aktivity uskutočňujú (BEPS, Action 3 - 2015 Final Report) uvádza, že pravidlá kontrolovaných zahraničných spoločností je nevyhnutné zaviesť pre právnické osoby. Pripúšťa ako marginálnu aj možnosť aplikovať pravidlá na fyzické osoby.
Slovenská republika má možnosť sa rozhodnúť, či tieto pravidlá zavedie (vrátane rozsahu týchto pravidiel a spôsobu aplikácie), alebo sa rozhodnúť tieto pravidlá vôbec nezaviesť. Z členských krajín EU zaviedlo tieto pravidlá iba 5 krajín s podmienkami oveľa menej striktnými ako Slovensko. Pravidlá pre právnické osoby majú všetky členské krajiny EU.
K
Zmeny v sociálnom poistení
15. 8. 2023
Od 1. júla 2023 sa v zmysle zákona č. 71/2023 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, sumy minimálneho dôchodku opäť odvíjajú od sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu.
Základná suma, na ktorú sa od 1. júla 2023 zvýšil starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok po dovŕšení dôchodkového veku, je opäť 136 % sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu a zvýši sa, ak poberateľ dôchodku získal viac ako 30 (kvalifikovaných) rokov dôchodkového poistenia.
Vychádzajúc z doteraz dostupných údajov možno predpokladať, že suma životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu od 1. júla 2023 bude 264,20 eura a suma pomoci v hmotnej núdzi pre jednotlivca, ktorý má nárok na dávku v hmotnej núdzi, ochranný príspevok a príspevok na bývanie sa od 1. októbra 2023 zvýši na 262,30 eura. Z uvedeného dôvodu sa navrhlo zvýšiť aj základnú sumu minimálneho dôchodku z doterajších 136 % na 145 % sumy životného minima a stanoviť aj niektoré zvyšovacie percentá za ďalšie získané (kvalifikované) roky dôchodkového poistenia, ktoré slúžia na posilnenie zásady zásluhovosti. Zvýšenie je určené tak, aby poberateľ minimálneho dôchodku po zvýšení súm pomoci v hmotnej núdzi v zásade nebol odkázaný na pomoc v hmotnej núdzi.
B
Pomoc v hmotnej núdzi
14. 8. 2023
Novela zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 417/2013 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi, sa ustanovila z dôvodu potreby úpravy nastavenia a výšky príspevku na bývanie a potreby skoršej valorizácie súm pomoci v hmotnej núdzi.
Predmetné opatrenia môžu v aktuálnej situácii čiastočne zmierniť nepriaznivé následky inflácie na najodkázanejšie skupiny obyvateľov. Na neadekvátnu výšku a nastavenie príspevku na bývanie dlhodobo upozorňuje široká odborná verejnosť. Vzhľadom na súčasnú energetickú a inflačnú krízu môže toto opatrenie výrazne pomôcť nízkopríjmovým domácnostiam udržať si primerané bývanie. Dochádza k rozčleneniu príspevku na bývanie na viac úrovní a zároveň zvyšuje sa jeho výška, čím sa jednak zvýši disponibilný príjem domácností, ktorým sa poskytuje pomoc v hmotnej núdzi a zároveň sa zvýši počet týchto domácností. Zároveň sa dočasne upravil valorizačný mechanizmus súm pomoci v hmotnej núdzi, a to tak, že predmetné sumy a koeficienty sa budú valorizovať už od 1. októbra 2023 a nie od 1. januára 2024. Cieľom je pokrytie zvýšených výdavkov na bývanie, energie, stravu, základného vybavenia a potrieb pre dieťa z dôvodu zvýšenej miery inflácie, ktorú spôsobili ekonomické dôsledky pandémie ochorenia COVID-19 a taktiež vojnový konflikt na Ukrajine. V nadväznosti na zvýšenie súm pomoci v hmotnej núdzi sa v záujme zachovania účelu inštitútu minimálneho dôchodku žiada opätovne nastaviť hodnoty odvodené od sumy životného minima. Minimálny dôchodok slúži na zabezpečenie príjmu poberateľa starobného dôchodku alebo invalidného dôchodku vyplácaného po dovŕšení dôchodkového veku za splnenia zákonom definovaných podmienok v takej sume, aby poberateľ dôchodku nebol odkázaný na pomoc v hmotnej núdzi.
K