Minimálne požiadavky na personálne zabezpečenie zdravotníckych zariadení
27. 3. 2025
Podľa platného znenia splnomocňujúceho ustanovenia upraveného v § 8 ods. 2 zákona č. 578/2004 Z. z. ministerstvo zdravotníctva všeobecne záväzným právnym predpisom upraví, okrem iného, aj minimálne požiadavky na personálne zabezpečenie jednotlivých druhov ústavných zdravotníckych zariadení. Vláda SR sa zaviazala upraviť obsah II. časti upravujúcej minimálne požiadavky na personálne zabezpečenie ústavných zariadení výnosu Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky.
V nadväznosti na to bolo potrebné upraviť predmetné splnomocňovacie ustanovenie tak, že z rozsahu splnomocnenia sa vypustí dotknutá časť a zároveň sa ustanoví, že vyňatá matéria bude obsiahnutá v novej prílohe k zákonu č. 578/2004 Z. z.
Ustanovením sa upravuje výnimka z aplikácie ustanovení § 80a ods. 1 a 2 na tých lekárov a zubných lekárov, ktorí pracujú v nemocniciach na menej ako polovičný pracovný úväzok a zároveň pracujú, bez ohľadu na to, či ide o ďalší pracovný pomer alebo ide o prácu vykonávanú na základe niektorej z dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru (najmä dohoda o vykonaní práce alebo dohoda o pracovnej činnosti), aj u poskytovateľov iných ako poskytovateľov ústavnej zdravotnej starostlivosti alebo poskytovateľov záchrannej zdravotnej služby alebo sú štatutárnymi orgánmi alebo členmi štatutárnych orgánov u poskytovateľov iných ako poskytovateľov ústavnej zdravotnej starostlivosti alebo poskytovateľov záchrannej zdravotnej služby, a to z tohto dôvodu, že majú možnosť ďalších príjmov a nepotrebujú zákonom garantovanú ochranu ich miezd.
Účelom ďalšej právnej úpravy je plniť záväzok spočívajúci vo vypustení znížených základných zložiek mzdy pre rok 2025 a pre rok 2026. Cieľom novely zákona je, aby platili základné zložky mzdy ustanovené v § 80a až 80aw, t. j. s nárastom miezd 9,66 % pre rok 2025 pre všetkých zdravotníckych pracovníkov s účinnosťou od 1. marca 2025 a s nárastom miezd 6,44% pre rok 2026 pre všetkých zdravotníckych pracovníkov.
Ustanovením § 102ba sa upravuje prechodné obdobie pre poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, ktorý prevádzkujú zariadenia ústavnej zdravotnej starostlivosti, ktoré je všeobecnou nemocnicou, detenčným ústavom alebo detenčným ústavom pre mladistvých, v rámci ktorého bude potrebné, aby si zosúladili svoje interné najmä pracovnoprávne predpisy s novým znením ustanovenia § 7 ods. 10 tak, aby najneskôr od 1. septembra 2025 mali všetci zdravotnícki pracovníci pracujúci v rámci nepretržitého poskytovania zdravotnej starostlivosti týždenný pracovný čas naviac v rozsahu ustanoveného týždenného pracovného zamestnanca pracujúceho v nepretržitej prevádzke.
K
Vláda SR schválila podmienky na podporu udržania zamestnanosti v materských školách
10. 6. 2020
Vláda SR dňa 4. 6. 2020 na zasadnutí schválila podmienky na podporu udržania zamestnanosti v materských školách v čase vyhlásenej mimoriadnej situácie, núdzového stavu alebo výnimočného stavu a odstránenia ich následkov.
Návrh bude financovaný zo zdrojov Európskeho sociálneho fondu v rámci operačného programu Ľudské zdroje na roky 2014 – 2020 a spolufinancovaný zo štátneho rozpočtu.
Predpokladaný celkový objem finančných prostriedkov na obdobie trvania mimoriadnej situácie, respektíve núdzového stavu (marec – jún 2020), predstavuje sumu 66,39 milióna eur, ako uvádza materiál z dielne rezortu školstva, pričom predpokladaný počet dotknutých zamestnancov je 22 589 v 3 022 materských školách.
Pokles HDP sa bude prehlbovať
1. 6. 2020
Hrubý domáci produkt (HDP) Slovenska sa v druhom štvrťroku prepadne medziročne o 11 percent a za celý prvý polrok by ekonomika mala medziročne poklesnúť o 7,6 percenta.
Vyplýva to z najnovšej krátkodobej prognózy vývoja slovenskej ekonomiky Kancelárie Rady pre rozpočtovú zodpovednosť (KRRZ). V porovnaní s 1. štvrťrokom ekonomika klesla o 6,9 percenta.
"Podľa technického odhadu KRRZ sa bude medziročný pokles HDP postupne prehlbovať a za druhý štvrťrok dosiahne -11,0 percenta. Prvý polrok zaznamená ekonomický rast prepad na úrovni -7,6 percenta, čo je blízko odhadu výboru pre makroekonomické prognózy z apríla 2020, ktorý je na úrovni -8,2 percenta," uviedla KRRZ.
V medziročnom prepade sú podľa KRRZ odhady všetkých zložiek HDP okrem verejnej správy.
"V druhom štvrťroku spotreba domácností smeruje do medziročného poklesu, pri investíciách, exportoch a HDP môžeme očakávať v druhom štvrťroku až dvojciferné prepady. Inflácia postupne slabne a dostáva sa pod dve percentá," spresnili analytici.
Dno prepadu ekonomickej aktivity analytici KRRZ odhadli na prelom 1. a 2. štvrťroka, pričom predpokladajú, že oživovanie bude pomalé.
Životné minimum by malo od júla narásť
1. 6. 2020
Sumy životného minima by sa mali od júla 2020 zvýšiť o 2,2 percenta. Informovalo o tom oddelenie komunikácie Štatistického úradu (ŠÚ) SR. Štatistický úrad SR poskytol Ministerstvu práce sociálnych vecí a rodiny (MPSVR) SR zákonom určené dva indexy, ktorých porovnaním sa rozhoduje o miere zvýšenia životného minima vždy k 1. júlu.
Podľa najnovších výpočtov ŠÚ SR životné náklady na život nízkopríjmových domácností vzrástli v apríli tohto roka medziročne o 2,2 percenta. Súčasne čisté príjmy na osobu vo všetkých domácnostiach na Slovensku boli v prvom štvrťroku 2020 o 5,3 percenta vyššie ako pred rokom. "Podľa zákonných pravidiel sa na prepočet životného minima z oboch indexov a z nich vytvorených koeficientov použije ten, ktorý je nižší. Tento rok je to index zohľadňujúci infláciu, teda aprílovú medziročnú infláciu v 25 percenta domácnostiach s najnižšími príjmami v SR, čo bola hodnota 2,2 percenta," spresnil predseda ŠÚ SR Alexander Ballek. Následne MPSVR SR pripraví úpravu konkrétnych súm životného minima od 1. júla 2020 a vydá potrebné opatrenie. Úprava by mala zvýšiť hodnotu životného minima približne o 4,62 eura za mesiac pre plnoletú dospelú osobu.
Splátky si odsunulo až 150-tisíc ľudí
29. 5. 2020
Po veľkonočných sviatkoch nastal obrovský nápor žiadostí o pomoc s dlžobami.
Najprv svet nakazil koronavírus, potom sa pozatvárali ekonomiky. Na Slovensku to znamenalo stratu príjmov pre masu ľudí. Aj preto sa zhruba 150-tisíc osôb v uplynulých dva o pol mesiacoch obrátilo na svoju banku, aby im odložila splátky. Zvýšil sa aj počet žiadostí od firiem. Tých však bolo výrazne menej, zhruba osemtisíc. Vyplýva to z údajov, ktoré HN poskytla Slovenská banková asociácia.