Minimálne požiadavky na personálne zabezpečenie zdravotníckych zariadení
27. 3. 2025
Podľa platného znenia splnomocňujúceho ustanovenia upraveného v § 8 ods. 2 zákona č. 578/2004 Z. z. ministerstvo zdravotníctva všeobecne záväzným právnym predpisom upraví, okrem iného, aj minimálne požiadavky na personálne zabezpečenie jednotlivých druhov ústavných zdravotníckych zariadení. Vláda SR sa zaviazala upraviť obsah II. časti upravujúcej minimálne požiadavky na personálne zabezpečenie ústavných zariadení výnosu Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky.
V nadväznosti na to bolo potrebné upraviť predmetné splnomocňovacie ustanovenie tak, že z rozsahu splnomocnenia sa vypustí dotknutá časť a zároveň sa ustanoví, že vyňatá matéria bude obsiahnutá v novej prílohe k zákonu č. 578/2004 Z. z.
Ustanovením sa upravuje výnimka z aplikácie ustanovení § 80a ods. 1 a 2 na tých lekárov a zubných lekárov, ktorí pracujú v nemocniciach na menej ako polovičný pracovný úväzok a zároveň pracujú, bez ohľadu na to, či ide o ďalší pracovný pomer alebo ide o prácu vykonávanú na základe niektorej z dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru (najmä dohoda o vykonaní práce alebo dohoda o pracovnej činnosti), aj u poskytovateľov iných ako poskytovateľov ústavnej zdravotnej starostlivosti alebo poskytovateľov záchrannej zdravotnej služby alebo sú štatutárnymi orgánmi alebo členmi štatutárnych orgánov u poskytovateľov iných ako poskytovateľov ústavnej zdravotnej starostlivosti alebo poskytovateľov záchrannej zdravotnej služby, a to z tohto dôvodu, že majú možnosť ďalších príjmov a nepotrebujú zákonom garantovanú ochranu ich miezd.
Účelom ďalšej právnej úpravy je plniť záväzok spočívajúci vo vypustení znížených základných zložiek mzdy pre rok 2025 a pre rok 2026. Cieľom novely zákona je, aby platili základné zložky mzdy ustanovené v § 80a až 80aw, t. j. s nárastom miezd 9,66 % pre rok 2025 pre všetkých zdravotníckych pracovníkov s účinnosťou od 1. marca 2025 a s nárastom miezd 6,44% pre rok 2026 pre všetkých zdravotníckych pracovníkov.
Ustanovením § 102ba sa upravuje prechodné obdobie pre poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, ktorý prevádzkujú zariadenia ústavnej zdravotnej starostlivosti, ktoré je všeobecnou nemocnicou, detenčným ústavom alebo detenčným ústavom pre mladistvých, v rámci ktorého bude potrebné, aby si zosúladili svoje interné najmä pracovnoprávne predpisy s novým znením ustanovenia § 7 ods. 10 tak, aby najneskôr od 1. septembra 2025 mali všetci zdravotnícki pracovníci pracujúci v rámci nepretržitého poskytovania zdravotnej starostlivosti týždenný pracovný čas naviac v rozsahu ustanoveného týždenného pracovného zamestnanca pracujúceho v nepretržitej prevádzke.
K
Ďalšie zmeny v sociálnom poistení od novembra 2020
23. 6. 2020
Ústavným zákonom č. 99/2019 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov v čl. 39 Ústavy Slovenskej republiky bol ustanovený maximálny dôchodkový vek žien, ktoré vychovali deti. Podrobnosti o právach uvedených v čl. 39 Ústavy Slovenskej republiky ustanovil zákon o sociálnom poistení.
Navrhuje sa upraviť dôchodkový vek poistenca, ktorý vychoval deti tak, aby mal znížený dôchodkový vek v porovnaní s dôchodkovým vekom bezdetného poistenca, ktorý sa narodil v tom istom roku, o 6 mesiacov za každé vychované dieťa, maximálne však v úhrne o 18 mesiacov, ak vychoval tri a viac detí.
Návrhom zákona, ktorý bol predložený v NR SR, sa znenie prílohy č. 3a navrhuje nahradiť novým znením, na základe ktorého sa upraví dôchodkový vek žien, ktoré vychovali deti tak, aby mali znížený dôchodkový vek v porovnaní s dôchodkovým vekom bezdetného muža alebo ženy narodeného/narodenej v tom istom roku o 6 mesiacov za každé vychované dieťa, maximálne však v úhrne o 18 mesiacov, ak vychovali tri a viac detí. Navrhovaná zmena sa týka žien, ktoré sa narodili v roku 1957 a neskôr z dôvodu, že ide o ročník (1957), pre ktorý platil všeobecný dôchodkový pre rok 2019, t.j. rok kedy nadobudol účinnosť ústavný zákon č. 99/2019 Z. z. ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov (1. 7. 2019), na základe ktorého bol ustanovený maximálny dôchodkový vek žien, ktoré vychovali deti. Dôchodkový vek žien, ktorý je vzhľadom na počet vychovaných detí podľa aktuálne účinnej právnej úpravy výhodnejší sa nemení.
Zároveň sa na základe rovnakého princípu navrhuje upraviť dôchodkový vek mužov, ktorým sa zohľadňuje výchova detí, ktorá nebola zohľadnená žene, ustanovený v prílohe č. 3b. Zmeny by mali nadobudnúť účinnosť 1. 11. 2020.
Top banka na Slovensku prepúšťa
19. 6. 2020
Menej účtovníkov, viac ítečkárov. Najväčšia domáca banka Slovenská sporiteľňa urýchľuje digitálnu transformáciu. Podľa informácií HN bude tento proces zahŕňať aj prepúšťanie, keď v tomto roku sa má počet pracovníkov znížiť približne o sto a ďalší majú odísť v budúcom roku. Celkovo pracovalo v Slovenskej sporiteľni v prvom štvrťroku 4 069 ľudí. Znižovanie personálneho stavu sa má dotknúť predovšetkým bratislavskej centrály.
Finančná inštitúcia tak reaguje na situáciu spôsobenú pandémiou koronavírusu, nárast nákladov spojených s takzvaným bankovým odvodom a dlhodobo nízke úrokové sadzby. Zjednodušene, banka pre automatizáciu procesov potrebuje menej účtovníkov. Potvrdzuje to aj fakt, že na svojej webovej stránke má firma pracovné ponuky najmä pre IT odborníkov.
Odbory musia ustupovať vedeniu
16. 6. 2020
Zamestnanecké zväzy sa musia pripraviť na oveľa horšiu vyjednávajúcu pozíciu, než na akú boli doteraz zvyknutí. Slovenské podniky, najmä v priemysle, zažívali doteraz rovnaký scenár v pravidelných intervaloch. Vyjednávanie o predĺžení kolektívnej zmluvy, rozdielne názory, konflikt, príchod sprostredkovateľa, pohotovostný štrajk, v najvyhrotenejších prípadoch ostrý štrajk a ohrozenie chodu výroby.
Dekáda rastov prakticky v každom odvetví dávala zástupcom zamestnancov do rúk silné tromfy a priestor na rokovania. Analytici a firmy očakávali v tomto roku isté spomalenie biznisu. Zrejme nikto však nečakal, že sa úlohy vymenia a že odborári budú tí, ktorí budú robiť ústupky, aby sa zachovalo čo najviac pracovných miest.
Zabije koronavírus 13. dôchodky?
15. 6. 2020
Schvaľovanie 13. dôchodkov koncom februára sprevádzal veľký politický boj. Hlavným dôvodom bolo, že sa tak dialo tesne pred voľbami. Tvrdá kritika smerovala najmä na Smer, ktorý novelu predložil.
Strana Roberta Fica čelila obvineniam z volebnej korupcie, pod paľbou bol aj spôsob, akým mala byť dávka pre seniorov presadená. Išla totiž v skrátenom režime, čo bolo podľa mnohých neadekvátne. Napokon poslanci všetkým slovenským dôchodcom odklepli 13. penzie štyri dni pred voľbami. Za prijatie novely hlasovali kluby Smeru, SNS, ĽSNS aj poslanci hnutia Sme rodina. Zakrátko však vyskočil nad ich budúcnosťou prvý otáznik. Súvisel s výmenou vlády, keďže mnohí jej vrcholní predstavitelia boli hlasnými kritikmi buď priamo tohto sociálneho opatrenia alebo spôsobu, akým bolo prijaté. Jeho zrušenie nevylúčil ani premiér Igor Matovič. A po tom, ako koronavírus naplno udrel na slovenské hospodárstvo, sa už otvorene hovorilo o možnosti ich zrušenia.