Miestne dane a poplatky za stavebné pozemky
17. 2. 2025
Miestne dane a poplatky upravuje zákon č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady.
Na účely zákona o miestnych daniach sa za stavebný pozemok považuje pozemok uvedený v právoplatnom rozhodnutí o stavebnom zámere až do vydania kolaudačného osvedčenia k stavbe, ktorá je predmetom dane zo stavieb podľa § 10 ods. 2, alebo stavbe s bytmi a nebytovými priestormi v bytovom dome, ktoré sú predmetom dane z bytov podľa § 14. Celkovú výmeru stavebného pozemku tvoria parcely, ktorých parcelné čísla sú uvedené v rozhodnutí o stavebnom zámere v deň jeho právoplatnosti. Na celkovú výmeru stavebného pozemku nemá vplyv, ak po právoplatnosti rozhodnutia o stavebnom zámere došlo k rozdeleniu stavebného pozemku geometrickým plánom.
Stavebným pozemkom nie je pozemok uvedený v ohlásení drobnej stavby, v ohlásení stavebnej úpravy alebo v rozhodnutí o stavebnom zámere na zmenu dokončenej stavby. Pozemok, na ktorý bolo vydané rozhodnutie o stavebnom zámere sa na účely tohto zákona nepovažuje za stavebný pozemok, ak overovacia doložka k projektu stavby stratila platnosť a súčasne sa nezačalo s uskutočňovaním stavebných prác podľa overeného projektu stavby. Stavebným pozemkom nie je parcela uvedená v právoplatnom rozhodnutí o stavebnom zámere, ktorá je vo vlastníctve inej osoby ako osoby, ktorej bolo vydané právoplatné rozhodnutie o stavebnom zámere, ak sa na tejto parcele bude zhotovovať len inžinierska stavba k stavbe podľa § 10 ods. 2 alebo podľa § 14 zákona o miestnych daniach.
Dochádza k negatívnemu vymedzeniu stavebného pozemku na účely dane z nehnuteľností. Za stavebný pozemok sa nebude považovať pozemok, na ktorom sa realizuje drobná stavba, zmena stavby, prístavba alebo nadstavba. Ak rozhodnutie o povolení stavby stratí platnosť a zároveň sa nezačali stavebné práce na pozemku, taký pozemok tiež nebude stavebným ďalej pozemkom a zaradí sa na účely dane z pozemkov podľa evidencie v katastri nehnuteľností. Ak v rozhodnutí o povolení stavby bude uvedený aj pozemok (parcela) vo vlastníctve inej osoby ako osoby stavebníka a na tomto pozemku budú realizované len inžinierske stavby, pozemok sa na účely dane z nehnuteľností nebude považovať za stavebný pozemok.
Tiež sa spresnila definícia stavby na bývanie v súvislosti so zmenou pojmov podľa novej stavebnej legislatívy. Za stavbu na bývanie sa bude považovať bytová budova, v ktorej je viac ako polovica podlahovej plochy všetkých podlaží určená a vhodná na trvalé bývanie a takou stavbou bude aj rodinný dom určený na trvalé bývanie, ktorý má najviac tri byty. Aby neboli bytové budovy s najviac troma bytmi a rodinné domy s najviac troma bytmi zdaňované v režime dane z bytov, ustanovuje sa lex specialis podmienka zdanenia stavieb na bývanie s najviac troma bytmi priamo v zákone o miestnych daniach. Navrhovaným doplnením sa zabezpečí, že všetky bytové budovy s najviac troma bytmi a rodinné domy s najviac troma bytmi budú zdanené ako stavba na bývanie a bytové budovy s najmenej štyrmi bytmi budú zdanené v režime dane z bytov a nebytových priestorov.
K
Daň zo sladených nápojov je istá
10. 4. 2024
Daň zo sladených nápojov je istá
Až dve tretiny Slovákov trpia nadváhou či obezitou a rok čo rok sa číslo zvyšuje. Odborníci opakovane vyzývajú na zmenu životného štýlu, zatiaľ čo štát sa rozhodol bojovať proti obezite po svojom. Zavádza daň zo sladených nápojov. Potvrdil to aj minister financií Ladislav Kamenický spolu s premiérom Robertom Ficom. Pri nealko sladených nápojoch bude sadzba za liter 15 centov a pri energetických 30 centov.
Toto opatrenie prinesie do štátnej kasy budúci rok 85 miliónov eur a o rok neskôr 117 miliónov. Nová daň však zdravie našincov nezlepší. „Daň zo sladených nápojov vláda prezentuje ako opatrenie s cieľom zlepšiť zdravotný stav obyvateľstva. V súčasnosti však nemáme jasné dôkazy o tom, že by takáto daň dokázala znížiť úroveň obezity alebo nadváhy v spoločnosti – po zavedení opatrenia sa takýto efekt nedostavil napríklad v Mexiku, Dánsku alebo ani v susednom Maďarsku. Navyše, miera obezity na Slovensku v posledných rokoch stúpa napriek tomu, že spotreba cukru klesá.
S
Priemerný rodičovský dôchodok na jedného rodiča bude 338,40 eura za rok
27. 3. 2024
Jednorazové vyplácanie rodičovského dôchodku naďalej vyvoláva polemiku z hľadiska jeho finančnej udržateľnosti, uviedol šéf rezortu práce.
Rodičovský dôchodok bude vyplatený jednorazovo v júni 908.043 poberateľom. Priemerný rodičovský dôchodok na jedného rodiča bude mesačne 28,20 eura, teda súhrne za rok 338,40 eura, uviedol v pondelok na tlačovej besede minister práce, sociálnych vecí a rodiny SR Erik Tomáš.
Dodal, že najvyšší rodičovský dôchodok bude mesačne 203,30 eura, čiže za celý rok pôjde súhrnne o 2439,60 eura. „Toto je naozaj extrém a dostane ho jeden konkrétny poberateľ na desať detí," uviedol Tomáš. Naopak, najnižší rodičovský dôchodok bude 10 centov mesačne, teda za celý rok súhrnne 1,20 eura. Tento dôchodok dostane 1597 poberateľov.
Maximálna mesačná výška rodičovského dôchodku na jedno dieťa bude 23,50 eura, avšak priemerná mesačná výška na jedno dieťa bude 15 eur. Celková suma, ktorú Sociálna poisťovňa (SP) vyplatí na rodičovské dôchodky, bude vyše 307 miliónov eur...
B
Spotrebná daň z minerálneho oleja
5. 3. 2024
Cieľom novely zákona č. 98/2004 Z. z. o spotrebnej dani z minerálneho oleja v znení neskorších predpisov je najmä zosúladenie niektorých ustanovení zákona č. 98/2004 Z. z. s Ústavou Slovenskej republiky, a to na základe nálezu (rozhodnutia) Ústavného súdu Slovenskej republiky PL.
ÚS 14/2018-73 z 10. novembra 2021 uverejnenom v Zbierke zákonov 17. decembra 2021 pod č. 491/2021 Z. z., a tiež zníženie administratívnej záťaže daňových subjektov obchodujúcich s predmetmi spotrebnej dane a-legislatívno-technické úpravy niektorých ustanovení zákonov o spotrebných daniach vyplývajúce z poznatkov aplikačnej praxe.
K
Počet poberateľov dôchodkových dávok vzrástol medziročne o 13-tisíc
28. 2. 2024
Na konci minulého roka vyplácala Sociálna poisťovňa 1,77 milióna rôznych druhov dôchodkových dávok.
Počet poberateľov rozličných druhov dôchodkových dávok medziročne stúpol o 13 616. Vyplýva to z porovnania štatistických údajov Sociálnej poisťovne (SP) z decembra 2023 a rovnakého obdobia roka 2022. Vo štvrtok o tom informoval hovorca SP Martin Kontúr.
K 31. decembru minulého roka vyplácala SP 1,77 milióna rôznych druhov dôchodkových dávok. Z nich bolo starobných dôchodkov 1,12 milióna, predčasných starobných 15 427 a invalidných 220 349. K decembru roka 2022 vyplácala SP 1,76 milióna rôznych dôchodkových dávok.
Od januára do decembra pribudlo do systému poberateľov 88 703 penzistov. Najviac bolo poberateľov starobných dôchodkov (36 657), nasledovali poberatelia predčasných starobných dôchodkov (16 460) a poberatelia invalidných dôchodkov (14 069). Najviac poberateľov starobných dôchodkov žije v Nitrianskom kraji, a to 149 966.
K 31. decembru minulého roka vyplácala SP 288 365 vdovských dôchodkov a 53 045 vdoveckých. V období od januára do decembra pribudlo 12 907 vdov a 4816 vdovcov. Najvyšší počet vdovských dôchodkov, a to 40 401, vyplácala SP v Nitrianskom kraji. Najvyšší počet vdoveckých dôchodkov (7421) poberajú ľudia v Prešovskom kraji.
B