Miestne dane a poplatky za stavebné pozemky
17. 2. 2025
Miestne dane a poplatky upravuje zákon č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady.
Na účely zákona o miestnych daniach sa za stavebný pozemok považuje pozemok uvedený v právoplatnom rozhodnutí o stavebnom zámere až do vydania kolaudačného osvedčenia k stavbe, ktorá je predmetom dane zo stavieb podľa § 10 ods. 2, alebo stavbe s bytmi a nebytovými priestormi v bytovom dome, ktoré sú predmetom dane z bytov podľa § 14. Celkovú výmeru stavebného pozemku tvoria parcely, ktorých parcelné čísla sú uvedené v rozhodnutí o stavebnom zámere v deň jeho právoplatnosti. Na celkovú výmeru stavebného pozemku nemá vplyv, ak po právoplatnosti rozhodnutia o stavebnom zámere došlo k rozdeleniu stavebného pozemku geometrickým plánom.
Stavebným pozemkom nie je pozemok uvedený v ohlásení drobnej stavby, v ohlásení stavebnej úpravy alebo v rozhodnutí o stavebnom zámere na zmenu dokončenej stavby. Pozemok, na ktorý bolo vydané rozhodnutie o stavebnom zámere sa na účely tohto zákona nepovažuje za stavebný pozemok, ak overovacia doložka k projektu stavby stratila platnosť a súčasne sa nezačalo s uskutočňovaním stavebných prác podľa overeného projektu stavby. Stavebným pozemkom nie je parcela uvedená v právoplatnom rozhodnutí o stavebnom zámere, ktorá je vo vlastníctve inej osoby ako osoby, ktorej bolo vydané právoplatné rozhodnutie o stavebnom zámere, ak sa na tejto parcele bude zhotovovať len inžinierska stavba k stavbe podľa § 10 ods. 2 alebo podľa § 14 zákona o miestnych daniach.
Dochádza k negatívnemu vymedzeniu stavebného pozemku na účely dane z nehnuteľností. Za stavebný pozemok sa nebude považovať pozemok, na ktorom sa realizuje drobná stavba, zmena stavby, prístavba alebo nadstavba. Ak rozhodnutie o povolení stavby stratí platnosť a zároveň sa nezačali stavebné práce na pozemku, taký pozemok tiež nebude stavebným ďalej pozemkom a zaradí sa na účely dane z pozemkov podľa evidencie v katastri nehnuteľností. Ak v rozhodnutí o povolení stavby bude uvedený aj pozemok (parcela) vo vlastníctve inej osoby ako osoby stavebníka a na tomto pozemku budú realizované len inžinierske stavby, pozemok sa na účely dane z nehnuteľností nebude považovať za stavebný pozemok.
Tiež sa spresnila definícia stavby na bývanie v súvislosti so zmenou pojmov podľa novej stavebnej legislatívy. Za stavbu na bývanie sa bude považovať bytová budova, v ktorej je viac ako polovica podlahovej plochy všetkých podlaží určená a vhodná na trvalé bývanie a takou stavbou bude aj rodinný dom určený na trvalé bývanie, ktorý má najviac tri byty. Aby neboli bytové budovy s najviac troma bytmi a rodinné domy s najviac troma bytmi zdaňované v režime dane z bytov, ustanovuje sa lex specialis podmienka zdanenia stavieb na bývanie s najviac troma bytmi priamo v zákone o miestnych daniach. Navrhovaným doplnením sa zabezpečí, že všetky bytové budovy s najviac troma bytmi a rodinné domy s najviac troma bytmi budú zdanené ako stavba na bývanie a bytové budovy s najmenej štyrmi bytmi budú zdanené v režime dane z bytov a nebytových priestorov.
K
Financovanie voľného času dieťaťa
15. 6. 2022
Ministerstvo financií Slovenskej republiky predložilo návrh zákona o financovaní voľného času dieťaťa a o zmene a doplnení niektorých zákonov ako iniciatívny návrh predstavujúci daňovú revolúciu.
Primárnym cieľom nového zákona o financovaní voľného času dieťaťa a s ním súvisiacich noviel zákonov je podpora voľnočasových aktivít dieťaťa v oblasti vzdelávania, športu a kultúry prostredníctvom finančného príspevku, aby boli tieto aktivity prístupnejšie čo najväčšej skupine detí.
V novele zákona o dani z príjmov sa zavádza úprava sumy daňového bonusu pre dieťa v závislosti od dosiahnutej vekovej hranice dieťaťa a upravujú sa podmienky na uplatnenie nároku na daňový bonus na dieťa.
K
Sociálne poistenie
26. 5. 2022
Pri zamestnávaní občanov Ukrajiny sa na zamestnancov i zamestnávateľov vzťahuje slovenská legislatíva. Ak slovenský resp. zahraničný zamestnávateľ začne zamestnávať fyzickú osobu – občana Ukrajiny, ktorý podlieha slovenským právnym predpisom sociálneho poistenia, zamestnávateľ plní v oblasti sociálneho poistenia všetky povinnosti podľa zákona o sociálnom poistení.
Zamestnávateľ je povinný v zákonných lehotách za zamestnanca plniť prihlasovacie, odhlasovacie a oznamovacie povinnosti. Taktiež je povinný odvádzať za neho poistné včas a v riadnej sume tak, ako za každého iného zamestnanca.
V prípade, že ide o zamestnanca – občana Ukrajiny, ktorému bol udelený tolerovaný pobyt (resp. trvalý, prechodný pobyt) zamestnávateľ ho prihlasuje do Sociálnej poisťovne prostredníctvom Registračného listu fyzickej osoby (RLFO), pričom v oddiele I. neuvedie „fyzická osoba bez pobytu v SR“, nakoľko ten sa uvádza iba u fyzickej osoby bez pobytu na území SR. Rovnako ani v oddiele II. sa potom neuvedie adresa pobytu (tá sa uvádza iba u fyzickej osoby bez pobytu v SR).
V prípade, ak zamestnanec – občan Ukrajiny nemá pridelené rodné číslo, predloží zamestnávateľ príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne RLFO v papierovej forme. Pobočka Sociálnej poisťovne zamestnancovi - občanovi Ukrajiny vygeneruje na účely sociálneho poistenia identifikačné číslo sociálneho zabezpečenia.
Registračné povinnosti je povinný plniť zamestnávateľ. Na účely sociálneho poistenia je zamestnávateľ povinný prihlásiť zamestnanca do registra poistencov na povinné poistenie zamestnanca najneskôr pred začatím výkonu činnosti zamestnanca (bez ohľadu na skutočnosť, v akej výške bol dohodnutý plat/odmena zamestnanca). Poistné na sociálne poistenie platí zamestnanec a zamestnávateľ. Za zamestnanca odvádza poistné na sociálne poistenie zamestnávateľ.
K
Výpoveď zamestnancovi so zdravotným postihnutím
23. 5. 2022
Od 1. 4. 2022 je účinná novela č. 82/2022 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce, ktorou sa zjednodušuje proces skončenia pracovného pomeru zamestnanca so zdravotným postihnutím.
Podľa § 66 Zákonníka práce zamestnancovi so zdravotným postihnutím môže dať zamestnávateľ výpoveď len s predchádzajúcim súhlasom príslušného úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, inak je výpoveď neplatná. Tento súhlas sa nevyžaduje, ak ide o výpoveď podanú zamestnancovi, ktorý dosiahol vek určený na nárok na starobný dôchodok, alebo z dôvodov ustanovených v § 63 ods. 1 písm. a) Zákonníka práce (ak sa zamestnávateľ zrušuje alebo premiestňuje alebo jeho časť) a podľa § 63 ods. 1 písm. e) Zákonníka práce (ak sú u zamestnanca dôvody, pre ktoré by s ním zamestnávateľ mohol okamžite skončiť pracovný pomer, alebo pre vážne porušenie pracovnej disciplíny; pre sústavné menej závažné porušenie pracovnej disciplíny možno dať zamestnancovi výpoveď, ak bol v posledných šiestich mesiacov v súvislosti s porušením pracovnej disciplíny písomne upozornený na možnosť výpovede).
Z uvedeného vyplýva, že podľa Zákonníka práce ak chce zamestnávateľ skončiť pracovný pomer výpoveďou so zamestnancom, ktorý je občanom so zdravotným postihnutím, má:
• povinnosť prerokovať výpoveď so zástupcami zamestnancov, ak títo na pracovisku zamestnávateľa pôsobia [§ 74 Zákonníka práce],
• žiadať o súhlas so skončením pracovného pomeru výpoveďou príslušný úrad práce, pričom úrad práce má na vyjadrenie všeobecnú lehotu podľa správneho poriadku; úrad práce môže, ale nemusí takýto súhlas udeliť [§ 66 Zákonníka práce]. Vo veci udelenia predchádzajúceho súhlasu rozhoduje v prvostupňovom správnom konaní miestne a vecne príslušný úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v druhostupňovom správnom (odvolacom) konaní Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny.
K
Zdaňovanie príjmov a vyhlásenie na zdanenie príjmov
23. 5. 2022
Príjem vyplatený zo zárobkovej činnosti plynúci z pracovného pomeru alebo dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru podlieha odvodu na zdravotné a sociálne poistenie, a aj odvodu preddavku na daň z príjmov plynúcich zo závislej činnosti.
Ukrajinec považovaný za daňového nerezidenta môže u zamestnávateľa popísať vyhlásenie na zdanenie príjmov a uplatniť si mesačne daňovú úľavu na daňovníka. Nárok na ostatné daňové zvýhodnenia (daňový bonus na dieťa, daňový bonus na úroky, daňovú úľavu na manželku a na zaplatené príspevky na DDS) má až po uplynutí zdaňovacieho obdobia. Po uplynutí zdaňovacieho obdobia môžu tieto osoby požiadať slovenského zamestnávateľa aj o vykonanie ročného zúčtovania, príp. im zamestnávateľ vystaví potvrdenie o zdaniteľnom príjme a daňovú povinnosť si vysporiadajú formou podania daňového priznania.
V súvislosti s ozbrojeným konfliktom na Ukrajine boli zamestnanci (občania Ukrajiny), ktorí sú zamestnaní u slovenského zamestnávateľa, povolaní plniť si brannú povinnosť voči svojmu domovskému štátu. Nástupom plnenia brannej povinnosti im u slovenského zamestnávateľa vznikla prekážka v práci. Túto prekážku v práci nemožno považovať za prekážku z dôvodu plnenia brannej povinnosti podľa § 137 ods. 4 písm. g) a § 139 Zákonníka práce, nakoľko Zákonník práce sa pri tomto druhu prekážky v práci odvoláva na zákon č. 570/2005 Z. z. o brannej povinnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý sa vzťahuje výlučne na štátnych občanov SR, ktorým vznikla branná povinnosť voči SR a sú zaradení do národnej registrácie. Prekážka v práci z dôvodu plnenia brannej povinnosti voči inému štátu je prekážkou na strane zamestnanca, ktorá je nad rámec povinne ospravedlňovaných prekážok v práci. Zamestnávateľ môže na tieto účely poskytnúť zamestnancovi pracovné voľno podľa § 141 ods. 3 písm. b), c) alebo d) Zákonníka práce. Ustanovenie § 141 ods. 3 dáva zamestnávateľovi dokonca možnosť poskytnúť zamestnancovi za túto prekážku v práci náhradu mzdy. Je však na dohode medzi zamestnancom a zamestnávateľom, ako k náhrade mzdy za túto prekážku v práci pristúpia. Doba pracovného voľna poskytnutého na žiadosť zamestnanca podľa § 141 ods. 3 písm. c) Zákonníka práce sa na účely dovolenky neposudzuje ako výkon práce.
K