Miestne dane a poplatky za stavebné pozemky
17. 2. 2025
Miestne dane a poplatky upravuje zákon č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady.
Na účely zákona o miestnych daniach sa za stavebný pozemok považuje pozemok uvedený v právoplatnom rozhodnutí o stavebnom zámere až do vydania kolaudačného osvedčenia k stavbe, ktorá je predmetom dane zo stavieb podľa § 10 ods. 2, alebo stavbe s bytmi a nebytovými priestormi v bytovom dome, ktoré sú predmetom dane z bytov podľa § 14. Celkovú výmeru stavebného pozemku tvoria parcely, ktorých parcelné čísla sú uvedené v rozhodnutí o stavebnom zámere v deň jeho právoplatnosti. Na celkovú výmeru stavebného pozemku nemá vplyv, ak po právoplatnosti rozhodnutia o stavebnom zámere došlo k rozdeleniu stavebného pozemku geometrickým plánom.
Stavebným pozemkom nie je pozemok uvedený v ohlásení drobnej stavby, v ohlásení stavebnej úpravy alebo v rozhodnutí o stavebnom zámere na zmenu dokončenej stavby. Pozemok, na ktorý bolo vydané rozhodnutie o stavebnom zámere sa na účely tohto zákona nepovažuje za stavebný pozemok, ak overovacia doložka k projektu stavby stratila platnosť a súčasne sa nezačalo s uskutočňovaním stavebných prác podľa overeného projektu stavby. Stavebným pozemkom nie je parcela uvedená v právoplatnom rozhodnutí o stavebnom zámere, ktorá je vo vlastníctve inej osoby ako osoby, ktorej bolo vydané právoplatné rozhodnutie o stavebnom zámere, ak sa na tejto parcele bude zhotovovať len inžinierska stavba k stavbe podľa § 10 ods. 2 alebo podľa § 14 zákona o miestnych daniach.
Dochádza k negatívnemu vymedzeniu stavebného pozemku na účely dane z nehnuteľností. Za stavebný pozemok sa nebude považovať pozemok, na ktorom sa realizuje drobná stavba, zmena stavby, prístavba alebo nadstavba. Ak rozhodnutie o povolení stavby stratí platnosť a zároveň sa nezačali stavebné práce na pozemku, taký pozemok tiež nebude stavebným ďalej pozemkom a zaradí sa na účely dane z pozemkov podľa evidencie v katastri nehnuteľností. Ak v rozhodnutí o povolení stavby bude uvedený aj pozemok (parcela) vo vlastníctve inej osoby ako osoby stavebníka a na tomto pozemku budú realizované len inžinierske stavby, pozemok sa na účely dane z nehnuteľností nebude považovať za stavebný pozemok.
Tiež sa spresnila definícia stavby na bývanie v súvislosti so zmenou pojmov podľa novej stavebnej legislatívy. Za stavbu na bývanie sa bude považovať bytová budova, v ktorej je viac ako polovica podlahovej plochy všetkých podlaží určená a vhodná na trvalé bývanie a takou stavbou bude aj rodinný dom určený na trvalé bývanie, ktorý má najviac tri byty. Aby neboli bytové budovy s najviac troma bytmi a rodinné domy s najviac troma bytmi zdaňované v režime dane z bytov, ustanovuje sa lex specialis podmienka zdanenia stavieb na bývanie s najviac troma bytmi priamo v zákone o miestnych daniach. Navrhovaným doplnením sa zabezpečí, že všetky bytové budovy s najviac troma bytmi a rodinné domy s najviac troma bytmi budú zdanené ako stavba na bývanie a bytové budovy s najmenej štyrmi bytmi budú zdanené v režime dane z bytov a nebytových priestorov.
K
Zdaňovanie dividend – podielov na zisku akcionárov akciových spoločností
7. 3. 2023
Dividendy vyplácané z vytvoreného zisku za rok 2022 fyzickým osobám rezidentom SR a taktiež nerezidentom SR, ktoré sa podieľajú na základnom imaní aj keď sú zamestnancami tejto obchodnej spoločnosti, sú predmetom dane z príjmov vo výške 7 %.
Dividendy vyplácané daňovníkovi nezmluvného štátu sa zdaňujú sadzbou dane 35 %. Uvedené príjmy nepodliehajú odvodovej povinnosti z hľadiska odvodov na sociálne a zdravotné poistenie. Pre akciovú spoločnosť nie sú vyplácané podiely na zisku – dividendy daňovým nákladom. Vyplýva to z § 21 ods. 1 písm. d) ZDP.
K
Zdaňovanie podielov na zisku spoločníkov s.r.o.
6. 3. 2023
Podiely na zisku za rok 2022 vyplácané spoločnosťou s r. o. spoločníkom fyzickým osobám rezidentom SR a aj nerezidentom SR sú predmetom dane z príjmu, zdaňujú sa sadzbou dane vo výške 7 %.
Podiely na zisku vyplácané daňovníkovi nezmluvného štátu sa zdaňujú sadzbou dane 35 %. Podiely na zisku vyplácané právnickým osobám sa zdaňujú iba v prípade, ak sú vyplácané slovenskou právnickou osobou do zahraničia daňovníkovi z nezmluvného štátu, podiel na zisku sa zdaní sadzbou dane 35 %.
Uvedené pravidlo platí aj naopak – ak slovenská právnická osoba (rezident SR) nadobudne podiel na zisku zo zahraničia od daňovníka z nezmluvného štátu, tento zdaní zrážkou v sadzbe 35 %.
Uvedené príjmy nepodliehajú odvodovej povinnosti z hľadiska odvodov na sociálne a zdravotné poistenie. Príjmy členov štatutárnych orgánov vyplácané z rozdelenia zisku po zdanení a nie sú pre spoločnosť s r. o. daňovým nákladom v zmysle § 21 ods. 1 písm. d) ZDP.
K
Môžete darovať dve percentá daní na ľubovoľný projekt. Ako treba postupovať?
28. 2. 2023
Dve percentá z dane z príjmu sú určené občianskym združeniam alebo organizačným jednotkám združení, nadáciám, neinvestičným fondom, neziskovým organizáciám poskytujúcim všeobecne prospešné služby, účelovým zariadeniam cirkví a náboženským spoločnostiam či organizáciám s medzinárodným prvkom.
Prijímateľmi teda nemôžu byť politické strany, spoločenstvá vlastníkov bytov, pozemkové spoločenstvá alebo ani záujmové združenia právnických osôb. Darovať časť zo svojich daní mohla fyzická osoba, ktorá požiadala zamestnávateľa o ročné zúčtovanie, fyzická, ktorá si bude podávať daňové priznanie po „vlastnej linke“, ale aj právnická osoba, teda podnikateľ...
B
Prezidentka odobrila častejšiu valorizáciu dôchodkov z dielne Hlasu, podpísala novelu zákona
28. 2. 2023
Novela zákona o dôchodkoch bude účinná od 1. januára 2024. Cieľom je umožniť automaticky reagovať na mimoriadne zvyšovanie spotrebiteľských cien vo vzťahu k poberateľom dôchodkových dávok. Dôchodky na Slovensku sa budú valorizovať viackrát do roka v prípade, ak dôchodcovská inflácia presiahne päť percent. Novelu zákona o sociálnom poistení, ktorú predložili nezaradení poslanci pôsobiaci v mimoparlamentnom Hlase-SD, odobrila prezidentka Zuzana Čaputová. V utorok o tom informoval jej hovorca Martin Strižinec.
Novela bude účinná od 1. januára 2024. Cieľom je umožniť automaticky reagovať na mimoriadne zvyšovanie spotrebiteľských cien vo vzťahu k poberateľom dôchodkových dávok. Hovorí o dvoch základných zmenách.
Jednou je predĺženie obdobia, za ktoré sa posudzuje vývoj spotrebiteľských cien v roku predchádzajúcom zvýšeniu dôchodkových dávok, z pôvodných šesť na deväť mesiacov. Zámerom je presnejšie zohľadniť infláciu pre riadnu každoročnú valorizáciu dôchodkov. Druhá zmena spočíva v tom, aby sa dôchodky mohli valorizovať aj inokedy ako raz ročne k 1. januáru. Poslanci nakoniec upravili pôvodný návrh predkladateľov, keď schválili pozmeňujúci návrh Petra Cmoreja (SaS).
B