Štruktúra a prevádzka informačného systému územného plánovania a výstavby
14. 4. 2025
Vyhláška Úradu pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky č. 60/2025 Z. z. o štruktúre a prevádzke informačného systému územného plánovania a výstavby, o obsahu podaní a obsahu a rozsahu dokumentácie stavby.
Úrad pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky ustanovuje portál výstavby. Portál výstavby je časť informačného systému územného plánovania a výstavby, ktorý spravuje úrad na úseku výstavby a štátneho stavebného dohľadu. Portál výstavby obsahuje úložisko dokumentácie, register výstavby, register stavieb, zoznam dotknutých orgánov, zoznam dotknutých právnických osôb, zoznam reprezentatívnych združení vlastníkov informačných zariadení. Úložisko dokumentácie je dátové úložisko určené na ukladanie dokumentácie stavby a jej dokladovej časti v elektronickej podobe. Register výstavby slúži na evidenciu všetkých stavieb a ich dokumentácie, ktorých podania sa uskutočnili ako elektronické podania alebo do elektronickej podoby konvertované listinné podania stavebným úradom, vo fáze povoľovacích procesov stavby až do uvedenia stavby do trvalého užívania alebo do vydania overovacej doložky ohlásenej stavby. Register výstavby obsahuje formuláre na príslušné podanie vrátane informácie o rozsahu a obsahu potrebnej dokumentácie stavby. Register stavieb obsahuje údaje o všetkých stavbách, ktoré sa od 1. apríla 2025 uviedli do trvalého užívania alebo im bola vydaná overovacia doložka ohlásenej stavby a ktorých podanie sa uskutočnilo ako elektronické podanie. Údaje o stavbách v registri stavieb nie sú verejne prístupné. Prístup do webového rozhrania informačného systému je možný po registrácii používateľa a jeho prihlásení pomocou mena a hesla, elektronickým občianskym preukazom (eID prihlásenie) alebo iným podporovaným autentifikačným prostriedkom. Využitie niektorých funkcií informačného systému je možné len po eID prihlásení alebo po prihlásení iným podporovaným autentifikačným prostriedkom.
K
Pitná voda z vodovodu
25. 2. 2010
Vo verejnom vodovode kvalitu pitnej vody testujú prevádzkovatelia. Vzorky odoberajú z vodných zdrojov, z vodojemov, častí vodovodného systému aj zo spotrebiska, teda z kohútika. Tieto vzorky potom vyšetrujú regionálne úrady verejného zdravotníctva. Výsledky z veľkých vodovodov nad päťtisíc zásobovaných obyvateľov sa sumarizujú. Raz za tri roky sa posielajú do Európskej komisie. Vodu na základe podnetov pri podozrení zo zhoršenia kvality vody alebo na základe objednávok z novovybudovaných častí siete testuje i orgán verejného zdravotníctva.
Toto testovanie sa robí v rôznej frekvencii podľa ukazovateľov - napríklad chlór sa stanovuje denne. Vzorky na monitoring v sledovaných miestach sa odoberajú spravidla raz-dvakrát ročne. Sleduje sa vyše osemdesiat ukazovateľov - mikrobiologických a biologických, fyzikálno-chemických a rádiologických. Bežne sa vyšetruje asi tridsať ukazovateľov.
Ak sa zistí prekročenie limitov určených vládou, spravidla sa urobí kontrolný odber, ktorý vylúči chybu v odbere alebo v analýze. V prípade pretrvávajúceho problému môže byť vydaný zákaz používať vodu na pitné účely.
Prevádzkovateľ vodovodu má právo požiadať o povolenie výnimky. Musí však preukázať, že časovo obmedzené používanie takejto vody nespôsobí poruchy zdravia. Výnimky sa udeľujú na obdobie troch rokov, s možnosťou predĺženia o ďalšie tri roky, za ten čas musí prevádzkovateľ nedostatok odstrániť.
Výnimku nemá Bratislavský vodovod. Bratislava má najväčšie vodné zdroje na Slovensku. Samotné Ostrovné lúčky - Mokraď pri Čunove by mohli zásobovať takmer celé západné Slovensko. Bratislavská voda čerpá i z ďalších vodných zdrojov, ako sú ostrov Sihoť, Kapitulské pole, Sedláčkov ostrov. Bratislavská voda je vysoko kvalitná. Vzhľadom na rozsah vodovodnej siete sa však zabezpečuje chlórovaním - plynným chlórom a chlórdioxidom.
Zdrojom kliešťovej encefalitídy sa môže stať aj mlieko
24. 2. 2010
Zdrojom nebezpečného ochorenia - kliešťovej encefalitídy, sa môžu stať nielen kliešte, ale aj konzumácia infikovaného a nedostatočne tepelne upraveného ovčieho, kozieho či kravského mlieka. Za najrizikovejšie sa považuje práve kozie mlieko. Toto riziko s príchodom jarných mesiacov stúpa, keďže v marci sa začína sezóna zvýšeného výskytu kliešťov.
Na Slovensku má výskyt kliešťovej encefalitídy dlhodobo stúpajúci trend. Chorobnosť na stotisíc obyvateľov od roku 1980 stúpla z 0,4 na hodnotu 1,9 v roku 1996. Od roku 1996 chorobnosť kolíše v rozmedzí od 1 do 1,5. K prvým pozorovaniam dochádza už po druhej svetovej vojne. V okrese Rožňava bola v roku 1951 zaznamenaná epidémia, ktorá vznikla po konzumácii kravského mlieka miešaného s kozím. Približne 300 ľudí bolo hospitalizovaných, infikovaných bolo približne 660 ľudí. Po tejto epidémii sa na Slovensku rozbehlo monitorovanie výskytu kliešťov, ale aj samotného ochorenia – kliešťovej encefalitídy.
Kliešťová encefalitída je medzinárodným zdravotníckym problémom. Účinná liečba je doteraz neznáma. Preto je dôležitá najmä pasívna a aktívna prevencia. Pasívnou je používanie repelentov či priliehavého oblečenia a pokrývky hlavy pri návštevách oblastí s výskytom kliešťov. Aktívnou prevenciou je očkovanie, ktoré pozostáva z podávania troch dávok vakcín, ktoré sa očkujú v rozmedzí 0-3-12 mesiacov. Keďže kliešte prežívajú po celý rok, s očkovaním je možné začať kedykoľvek.
Obnova trate z Bratislavy do Košíc
23. 2. 2010
Od marca sa predĺži jazda vlakom na hlavnom ťahu medzi Bratislavou a Žilinou. Dôvodom je rekonštrukcia úseku medzi Novým Mestom nad Váhom a Púchovom, ktorú využíva aj väčšina rýchlikov smerujúcich na východ krajiny. ČTK dnes o tom informoval hovorca Železničnej spoločnosti Slovensko (ZSSK).
Cesta vlakom z Bratislavy do Košíc v InterCity vlakoch sa od 7. marca sa spomalí o 12 až 19 minút a potrvá viac ako päť hodín. O takmer štvrťhodinu sa na tejto tratí predĺži cestovanie v rýchlikoch. Vlaky budú počas modernizácie jedného z najvyťaženejších železničných koridorov jazdiť na viacerých úsekoch len po jednej koľaji.
Niektoré osobné vlaky pre rekonštrukciu nebudú premávať. Nahradí ich autobusová doprava, ktorú bude zabezpečovať a koordinovať ZSSK.
S modernizáciou tratí železnice začali v roku 1999. Cieľom by malo byť zrýchlenie dopravy. Vlaky na väčšine úsekov môžu v súčasnosti premávať maximálnou rýchlosťou 120 km za hodinu, výnimočne 140 km za hodinu. Rýchlejšie môžu jazdiť na rekonštruovaných úsekoch. Na modernizáciu sa do polovice februára minulo viac ako 650 miliónov eur, časť nákladov prefinancovala Európska únia.
Spievanie pomáha obnoviť činnosť mozgu po mŕtvici
22. 2. 2010
Pacienti postihnutí mŕtvicou vďaka spievaniu znovu môžu obnoviť činnosť svojho mozgu. To im podľa vedcov pomôže opäť nadobudnúť schopnosť rozprávať. Pri spievaní je totiž používaná iná oblasť mozgu ako pri rozprávaní. Keď u človeka "centrum reči" poškodí mŕtvica, môže sa naučiť používať namiesto neho svoje "centrum spievania".
Tieto zistenia vedci predstavili na každoročnom stretnutí Americkej asociácie pre vedecký pokrok (AAAS) v kalifornskom San Diegu. Pokračujúca klinická skúška podľa vyjadrenia vedcov ukázala, ako mozog reaguje na spomínanú "melodickú intonačnú terapiu". Terapia už bola stanovená ako medicínska technika. Po prvý raz ju vedci použili, keď sa zistilo, že pacienti postihnutí mŕtvicou, ktorí pre poškodenie mozgu neboli schopní rozprávať, dokázali aj naďalej spievať. V ľavej časti mozgu sa nachádza väčšina spojení medzi oblasťami mozgu riadiacimi pohyb a tými, ktoré kontrolujú sluch. Ak však pacienti ukladajú svoje slová do melódií, hlavné prepojenia sa vytvárajú v pravej hemisfére.
Pacienti sa počas terapeutických sedení učia, ako vkladať slová do jednoduchých melódií. Výskum ukázal, že už po jedinom sedení sa pacienti s mŕtvicou, ktorí predtým neboli schopní vysloviť žiadne zrozumiteľné slová, naučili povedať vetu: „Som smädný“ takým spôsobom, že každú slabiku skombinovali s jedným tónom v melódii. Na sedeniach vedci povzbudzovali pacientov, aby si každú slabiku vytlieskali rukami. Hudba by mohla byť alternatívnym prostriedkom k zapojeniu aj tých častí mozgu, ktoré inak zapojené nie sú.