Štruktúra a prevádzka informačného systému územného plánovania a výstavby
14. 4. 2025
Vyhláška Úradu pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky č. 60/2025 Z. z. o štruktúre a prevádzke informačného systému územného plánovania a výstavby, o obsahu podaní a obsahu a rozsahu dokumentácie stavby.
Úrad pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky ustanovuje portál výstavby. Portál výstavby je časť informačného systému územného plánovania a výstavby, ktorý spravuje úrad na úseku výstavby a štátneho stavebného dohľadu. Portál výstavby obsahuje úložisko dokumentácie, register výstavby, register stavieb, zoznam dotknutých orgánov, zoznam dotknutých právnických osôb, zoznam reprezentatívnych združení vlastníkov informačných zariadení. Úložisko dokumentácie je dátové úložisko určené na ukladanie dokumentácie stavby a jej dokladovej časti v elektronickej podobe. Register výstavby slúži na evidenciu všetkých stavieb a ich dokumentácie, ktorých podania sa uskutočnili ako elektronické podania alebo do elektronickej podoby konvertované listinné podania stavebným úradom, vo fáze povoľovacích procesov stavby až do uvedenia stavby do trvalého užívania alebo do vydania overovacej doložky ohlásenej stavby. Register výstavby obsahuje formuláre na príslušné podanie vrátane informácie o rozsahu a obsahu potrebnej dokumentácie stavby. Register stavieb obsahuje údaje o všetkých stavbách, ktoré sa od 1. apríla 2025 uviedli do trvalého užívania alebo im bola vydaná overovacia doložka ohlásenej stavby a ktorých podanie sa uskutočnilo ako elektronické podanie. Údaje o stavbách v registri stavieb nie sú verejne prístupné. Prístup do webového rozhrania informačného systému je možný po registrácii používateľa a jeho prihlásení pomocou mena a hesla, elektronickým občianskym preukazom (eID prihlásenie) alebo iným podporovaným autentifikačným prostriedkom. Využitie niektorých funkcií informačného systému je možné len po eID prihlásení alebo po prihlásení iným podporovaným autentifikačným prostriedkom.
K
Nová 5-eurová bankovka sa dostane do obehu 2. mája 2013
11. 1. 2013
Prvou bankovkou z novej série Európa, ktorá sa dostane do obehu, bude bankovka v nominálnej hodnote 5 eur.
Jej podobu vo Frankfurte odhalil prezident Európskej centrálnej banky. Do obehu sa zavedie 2. mája 2013.
Súčasťou nových eurových bankoviek sú zdokonalené ochranné prvky, ktoré využívajú najnovšie technológie v oblasti ochrany a výroby bankoviek. Séria bola nazvaná Európa, pretože nové bankovky majú v holograme a vodoznaku portrét Európy, postavy z gréckej mytológie.
Nové bankovky sa budú do obehu zavádzať postupne v priebehu niekoľkých rokov vo vzostupnom poradí. Po májovom zavedení 5-eurovej bankovky budú nasledovať nominálne hodnoty 10, 20, 50, 100, 200 a 500.
Nezamestnaní už nebudú mať povinnosť hlásiť sa na úrade práce každý mesiac
10. 1. 2013
Už čoskoro sa má zrušiť pravidelná mesačná periodicita povinných návštev evidovaných uchádzačov o zamestnanie na úradoch práce.
Novinku od mája 2013 zavádza novela zákona o službách zamestnanosti. Schváliť ju ešte musí parlament.
Dôvodom zmeny je podľa ministerstva práce, znížiť administratívu za účelom zefektívnenia práce s nezamestnanými. Periodicitu kontaktu tak bude určovať samotný úrad. Okrem toho sa ruší aj povinnosť pre úrad raz za mesiac ponúknuť uchádzačom vhodné zamestnanie alebo účasť na niektorom z aktívnych opatrení trhu práce.
Zároveň sa sprísňuje opätovné zaradenie občana do evidencie.
Rusko onedlho predbehne Nemecko v predaji osobných vozidiel
8. 1. 2013
V Rusku sa podľa predbežných informácií vlani predalo 2,74 milióna osobných automobilov.
V porovnaní s rokom 2011 sa ich dostalo na cesty o 11 % viac.
Experti očakávajú, že tento rok vzrastie ruský automobilový trh o 2,9 % a v nasledujúcich dvoch rokoch dosiahne jeho vzostup po 3 %. Ak sa odhady stanú skutočnosťou, Rusko predbehne v predaji osobných automobilov Nemecko v roku 2015 a stane sa v ňom európskou jednotkou.
Cezhraničné nákupy v Česku sa predražili
7. 1. 2013
Slovákom sa od Nového roka menej vyplatí cestovať za nákupmi do Českej republiky.
U susedov totiž stúpla daň z pridanej hodnoty z 20 na 21 percent a znížená sadzba dane zo 14 na 15 percent. Vyššie dane sa sčasti premietli do cien potravín, ale aj ďalších tovarov a služieb.