Kurzarbeit
17. 5. 2021
Na základe skúseností z doterajšieho priebehu ekonomickej krízy v dôsledku pandémie spôsobenej šírením ochorenia COVID-19 a tiež skúseností z tzv. „Prvej pomoci“, ktorá je poskytovaná ako aktívne opatrenie na trhu práce formou konkrétneho projektu po predchádzajúcom schválení jeho podmienok vládou Slovenskej republiky, vznikla dôvodná potreba ukotviť v slovenskom právnom poriadku stály, stabilný a samostatným zákonom ustanovený nástroj pasívnej politiky trhu práce.
Podstatou tohto nástroja od 1. 1. 2022 bude poskytovanie právne nárokovej podpory, ktorá bude účelovo jednoznačne určená na vyplácanie náhrady mzdy zamestnanca alebo náhrady platu zamestnanca v čase, keď zamestnávateľ nemôže prideľovať zamestnancom prácu v pôvodne dohodnutom rozsahu a dochádza tak k tzv. „skrátenej práci“, ktorej rozsah, podmienky a mechanizmus poskytovania, výšku podpory a ďalšie rozhodujúce náležitosti jej poskytovania identifikuje nový zákona o podpore v čase skrátenej práce.
Cieľom bolo vytvorenie zákona, ktorý sa stane funkčnou súčasťou stabilného právneho poriadku Slovenskej republiky na systémové, nárokové a transparentné poskytnutie pomoci zamestnancom zamestnávateľov v čase trvania vonkajšie faktora, ktorý má dočasný charakter, zamestnávateľ ho nemohol ovplyvniť alebo mu nemohol predísť a ktorý má negatívny vplyv na prideľovanie práce zamestnancom, najmä mimoriadnej situácie, výnimočného stavu, núdzového stavu, mimoriadnej okolnosti vyhlásenej vládou Slovenskej republiky, alebo okolnosti vyššej moci, ktoré žiaden zo zamestnávateľov nemôže ovplyvniť, čím dochádza k významne negatívnym vplyvom na pracovné miesta trhu práce, k ich ohrozeniu až zániku.
Z hľadiska hospodárskej praxe ide o situácie, keď zamestnávateľovi vznikajú nezanedbateľné mzdové náklady, ktoré však z dôvodu obmedzenia jeho prevádzkovej činnosti bez vlastného zavinenia nie sú pokryté ekonomickou činnosťou, resp. príjmami z nej.
Účelom zákona je okrem zabezpečenia krytia časti náhrady mzdy zamestnanca alebo náhrady platu zamestnanca v čase, keď zamestnávateľ z dôvodu vonkajších faktorov nemôže prideľovať zamestnancom prácu v pôvodne dohodnutom rozsahu, aj udržanie pracovných miest a konkurencieschopnosti zamestnávateľov a samostatne zárobkovo činných osôb v čase hospodárskej krízy, recesie a krízovej situácie. Zároveň sa predpokladá, že nová právna úprava primeraným spôsobom doplní úspešné pôsobenie doteraz zavedených opatrení aktívnej politiky na trhu práce na riešenie negatívnych vplyvov mimoriadnej situácie, výnimočného stavu alebo núdzového stavu na zamestnanosť.
Ďalším dôvodom predloženia nzákona je aj postupné zavádzanie stálych nástrojov „skrátenej práce“ vo všetkých krajinách Európskej únie, ktorý sa tak stáva kritériom konkurencieschopnosti krajiny, a aj tlak Európskej únie na zavádzanie trvalých nástrojov na udržanie zamestnanosti a kompenzáciu straty príjmov.
K
Zmeny v sociálnom poistení
27. 5. 2020
Ďalšia novela zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení upravuje vznik a zánik povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia samostatne zárobkovo činných osôb v dôsledku posunu lehôt na podanie daňových priznaní podľa zákona č. 67/2020 Z. z. o niektorých mimoriadnych opatreniach vo finančnej oblasti v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19.
Mení sa tiež zákon č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách, v ktorom sa vzhľadom na súčasnú situáciu ustanovilo dočasne neupravovať sumy stravného pre príslušné časové pásma a sumy základných náhrad za používanie cestných motorových vozidiel.
V zákone č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti sa ustanovilo
- zavedenie výnimky pre uchádzačov o zamestnanie v prípade poberania odmeny za výkon pracovnej povinnosti podľa zákona č. 179/2011 Z. z. o hospodárskej mobilizácii a o zmene a doplnení zákona č. 387/2002 Z. z. o riadení štátu v krízových situáciách mimo času vojny a vojnového stavu v znení neskorších predpisov,
- rozšírenie možností aktivačnej činnosti formou dobrovoľníckej služby uchádzačov o zamestnanie aj pre prípad poskytovania pomoci v čase vyhlásenej mimoriadnej situácie, núdzového stavu alebo výnimočného stavu (ako sú napr. epidémie, pandémie a pod.), ktoré ohrozujú životy a materiálne statky spoločnosti,
- zosúladenie so zákonom č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v časti zachovania platnosti príslušných potvrdení na obsadenie pracovného miesta, resp. povolenia na zamestnanie štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorých platnosť by skončila v čase vyhlásenej mimoriadnej situácie v súvislosti s ochorením COVID-19, do dvoch mesiacov od jej odvolania.
Opatrenia pre cestovné kancelárie
26. 5. 2020
Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky predložilo návrh zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 170/2018 Z. z. o zájazdoch, spojených službách cestovného ruchu, niektorých podmienkach podnikania v cestovnom ruchu z dôvodu potreby dočasne upraviť niektoré ustanovenia v súvislosti s vyhlásením mimoriadnej situácie.
Cieľom novely zákona je v súvislosti s dynamickým šírením pandémie infekčného ochorenia COVID-19 reagovať na prijímanie prísnych reštrikčných bezpečnostných a zdravotných opatrení vo všetkých krajinách sveta spojených s obmedzeniami, respektíve zákazom vstupov do krajín, prechodom štátnych hraníc, funkčnosťou medzinárodného, ale aj vnútroštátneho leteckého, vlakového, autobusového a lodného spojenia.
Z dôvodu nepredvídateľného vývoja prijímania opatrení krajín sveta sa občan Slovenskej republiky v prípade vycestovania zo Slovenskej republiky do zahraničia, vystavuje reálnemu riziku nemožnosti návratu zo zahraničia alebo obmedzeniam možností návratu zo zahraničia.
V nadväznosti na uvedené sa cestovný ruch značne obmedzil a poskytovanie zájazdov a iných služieb cestovného ruchu cestujúcim je determinované súčasnými mimoriadnymi okolnosťami. Cestujúci nemajú možnosť využiť zájazd a cestovné kancelárie zájazdy poskytujú len v obmedzenom režime.
Novelou zákona sa upravila možnosť cestovnej kancelárie odložiť poskytnutie zájazdu, možnosť určitých skupín cestujúcich odklad zájazdu odmietnuť a tiež následné usporiadanie vzťahov medzi cestovnou kanceláriou a cestujúcim.
Práva cestujúceho počas výnimočnej situácie
26. 5. 2020
Zájazdy sú rôznorodé a sú poskytované do rôznych destinácií s rôznymi plánmi cesty, ktorá je znemožnená z dôvodu reštrikčných opatrení, ktoré zaviedli krajiny.
Novela zákona o zájazdoch, spojených službách cestovného ruchu, niektorých podmienkach podnikania v cestovnom ruchu plošne rieši také stavy, kedy je cestovanie značne obmedzené alebo nemožné. Novela zákona by mala platiť počas určenej doby, avšak ustanovenia upravujúce práva cestujúceho vyplývajúce z dohody s cestovnou kanceláriou by mali byť zachované aj po uplynutí krízovej situácie; napríklad aj po uplynutí krízovej situácie je nutné, aby cestovná kancelária vrátila cestujúcemu rozdiel v cene zájazdu a sume, ktorú cestujúci cestovnej kancelárii zaplatil za pôvodný zájazd.
Novela zákona rieši hlavný účel, a to možnosť cestovnej kancelárie poskytnúť cestujúcemu alternatívy k zájazdu, ktorý nie je možné poskytnúť.
Napríklad rieši takú situáciu, keď cestujúci má záujem o zájazd a cestovná kancelária mu vie zájazd aj poskytnúť a vie mu navrhnúť konkrétnu zmenu zájazdu - napr. cestujúci mal pôvodne cestovať začiatkom júna na 4 dni do Ríma, čo však nie je z objektívnych príčin možné, avšak má záujem o cestovanie aj tak - cestovná kancelária mu ponúkne zmenu - môže ísť začiatkom júla na 4 dni do Tatier, pričom mu zabezpečí ubytovanie a horského vodcu na 3 dni - cestujúci môže zmenu akceptovať a dôjde k zmene pôvodnej zmluvy o zájazde.
Novela zákona ďalej rieši situáciu, keď cestovná kancelária nevie cestujúcemu zájazd poskytnúť – napr. v máji 7 dní v Barcelona, avšak cestujúci nechce svoj zájazd zmeniť, a chce počkať, ako sa mimoriadna situácia vyvinie - v tomto prípade cestovná kancelária zašle cestujúcemu oznámenie o náhradnom zájazde, ktorý mu bude poskytnutý podľa podmienok ďalej definovaných jednotlivými ustanoveniami novely zákona.
Ďalšie zmeny vo finančnej oblasti
25. 5. 2020
Bol schválený zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 67/2020 Z. z. o niektorých mimoriadnych opatreniach vo finančnej oblasti v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 v znení neskorších predpisov (zákon o finančných opatreniach.
Cieľom nových zmien je rozšíriť finančné opatrenia na zmiernenie vplyvov koronakrízy o ďalšie opatrenie, ktorým je finančná pomoc na zabezpečenie likvidity malých, stredných a veľkých podnikov. Prijatie týchto opatrení umožňuje Dočasný rámec pre opatrenia štátnej pomoci na podporu hospodárstva v súčasnej situácii spôsobenej nákazou COVID-19, schválený Európskou komisiou. Ide o pomoc v podobe záruk a úverov poskytovaných prostredníctvom úverových inštitúcií.
Vzhľadom na to, že schválením tejto právnej úpravy sa zabezpečil prístup pre všetky typy podnikov k zvýhodnenému financovaniu (prístup k likvidite), novela zákona má pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie. Poskytnutie verejných záruk za úvery poskytnuté komerčnými bankami môže mať čiastočne negatívne vplyvy na rozpočet verejnej správy, avšak len v prípade, že niektoré úvery zlyhajú a dôjde k plneniu záruky, pričom časť z týchto vplyvov bude krytá z Európskych štrukturálnych a investičných fondov. Prijatie zákona nebude mať vplyvy na manželstvo, rodičovstvo a rodinu, nebude mať sociálne vplyvy, vplyvy na životné prostredie, na informatizáciu spoločnosti ani na služby verejnej správy pre občana.
Novelou zákona o finančných opatreniach sa reaguje aj na postupné uvoľňovanie karanténnych opatrení na zamedzenie šírenia pandémie, ktoré umožňujú správnym orgánom pokračovať v konaniach o uložení odvodu, penále a pokuty za porušenie finančnej disciplíny, ktoré boli prerušené z dôvodu zabránenia šíreniu pandémie.