Kurzarbeit
17. 5. 2021
Na základe skúseností z doterajšieho priebehu ekonomickej krízy v dôsledku pandémie spôsobenej šírením ochorenia COVID-19 a tiež skúseností z tzv. „Prvej pomoci“, ktorá je poskytovaná ako aktívne opatrenie na trhu práce formou konkrétneho projektu po predchádzajúcom schválení jeho podmienok vládou Slovenskej republiky, vznikla dôvodná potreba ukotviť v slovenskom právnom poriadku stály, stabilný a samostatným zákonom ustanovený nástroj pasívnej politiky trhu práce.
Podstatou tohto nástroja od 1. 1. 2022 bude poskytovanie právne nárokovej podpory, ktorá bude účelovo jednoznačne určená na vyplácanie náhrady mzdy zamestnanca alebo náhrady platu zamestnanca v čase, keď zamestnávateľ nemôže prideľovať zamestnancom prácu v pôvodne dohodnutom rozsahu a dochádza tak k tzv. „skrátenej práci“, ktorej rozsah, podmienky a mechanizmus poskytovania, výšku podpory a ďalšie rozhodujúce náležitosti jej poskytovania identifikuje nový zákona o podpore v čase skrátenej práce.
Cieľom bolo vytvorenie zákona, ktorý sa stane funkčnou súčasťou stabilného právneho poriadku Slovenskej republiky na systémové, nárokové a transparentné poskytnutie pomoci zamestnancom zamestnávateľov v čase trvania vonkajšie faktora, ktorý má dočasný charakter, zamestnávateľ ho nemohol ovplyvniť alebo mu nemohol predísť a ktorý má negatívny vplyv na prideľovanie práce zamestnancom, najmä mimoriadnej situácie, výnimočného stavu, núdzového stavu, mimoriadnej okolnosti vyhlásenej vládou Slovenskej republiky, alebo okolnosti vyššej moci, ktoré žiaden zo zamestnávateľov nemôže ovplyvniť, čím dochádza k významne negatívnym vplyvom na pracovné miesta trhu práce, k ich ohrozeniu až zániku.
Z hľadiska hospodárskej praxe ide o situácie, keď zamestnávateľovi vznikajú nezanedbateľné mzdové náklady, ktoré však z dôvodu obmedzenia jeho prevádzkovej činnosti bez vlastného zavinenia nie sú pokryté ekonomickou činnosťou, resp. príjmami z nej.
Účelom zákona je okrem zabezpečenia krytia časti náhrady mzdy zamestnanca alebo náhrady platu zamestnanca v čase, keď zamestnávateľ z dôvodu vonkajších faktorov nemôže prideľovať zamestnancom prácu v pôvodne dohodnutom rozsahu, aj udržanie pracovných miest a konkurencieschopnosti zamestnávateľov a samostatne zárobkovo činných osôb v čase hospodárskej krízy, recesie a krízovej situácie. Zároveň sa predpokladá, že nová právna úprava primeraným spôsobom doplní úspešné pôsobenie doteraz zavedených opatrení aktívnej politiky na trhu práce na riešenie negatívnych vplyvov mimoriadnej situácie, výnimočného stavu alebo núdzového stavu na zamestnanosť.
Ďalším dôvodom predloženia nzákona je aj postupné zavádzanie stálych nástrojov „skrátenej práce“ vo všetkých krajinách Európskej únie, ktorý sa tak stáva kritériom konkurencieschopnosti krajiny, a aj tlak Európskej únie na zavádzanie trvalých nástrojov na udržanie zamestnanosti a kompenzáciu straty príjmov.
K
Nové finančné opatrenia
28. 9. 2020
Naliehavosť prijatia návrhu zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 67/2020 Z. z. o niektorých mimoriadnych opatreniach vo finančnej oblasti v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 v znení neskorších predpisov, vyplynula z dôvodu zamedzenia značným hospodárskym škodám hroziacim štátu a ekonomike pri neprimerane dlhom období uplatňovania opatrení zavedených zákonom lex korona.
Návrh zákona bol schválený 22. 9. 2020. Vypracovaný bol formou uvoľnení niektorých opatrení vo finančnej oblasti, v dôsledku čoho je potrebné aktivovať a zároveň je dôvodné vyžadovať od daňových subjektov riadne plnenie niektorých ich povinností.
Cieľom zákona je aj počas trvania mimoriadnej situácie vytvoriť fikciu o jej ukončení a umožniť daňovým a iným orgánom pokračovať v konaniach prerušených počas obdobia pandémie. Fikcia skončenia obdobia pandémie pre konkrétne opatrenia podľa zákona lex korona je 30. september 2020 preto, že opatrenia sú nastavené v zákone tak, aby plnenia z nich vyplývajúce boli ukončené a realizované najneskôr tri mesiace po skončení obdobia pandémie, teda najneskôr do 31. decembra 2020.
Cieľom prijatých opatrení od začiatku vyhlásenia pandémie bolo urýchlene podporiť finančnú kondíciu, likviditu a peňažný tok podnikov a zamestnancov, zabrániť kolapsu podnikateľského prostredia a zachovať strategické a kritické procesy nutné pre zvládnutie šírenia korona vírusu so zachovaním stability a minimalizácie paniky.
Cieľom zákona je skončenie obdobia pandémie pre účely aplikácie konkrétnych fianančných opatrení. Novelou zákona sa reaguje na také nastavenie opatrení na zamedzenie šírenia pandémie, ktoré umožňujú správnym orgánom pokračovať v konaniach, ktoré boli prerušené z dôvodu zabránenia šíreniu pandémie a v tejto súvislosti je zároveň dôvodné od daňových subjektov vyžadovať aj riadne plnenie ich daňových povinností.
Dochádza k zrušeniu niektorých opatrení
28. 9. 2020
S ohľadom na negatívny vývoj pandémie korona vírusu nemožno očakávať v dohľadnej dobe odvolanie mimoriadnej situácie, ktorú vláda SR vyhlásila od 12. marca 2020.
Novelizovaným zákonom č. 67/2020 Z. z. o niektorých mimoriadnych opatreniach vo finančnej oblasti v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 v znení neskorších predpisov sa postupne prijali opatrenia umožňujúce odložiť plnenie daňových a stým súvisiacich povinností počas obdobia pandémie, ktoré „kopíruje“ obdobie trvania mimoriadnej situácie. Tzv. „vypnutie“ plnenia daňových a iných povinností, ktoré by siahalo za horizont roku 2020, by spôsobilo značné škody nielen slovenskej ekonomike, ale by nepriaznivo ovplyvnilo aj situáciu daňovníkov v ďalších zdaňovacích obdobiach. Niektoré ustanovenia zákona ostanú naďalej v platnosti a budú sa uplatňovať do termínu uvedenom v dotknutých ustanoveniach alebo sa budú uplatňovať po celú dobu trvania mimoriadnej situácie, prípadne aj po 31. decembri 2020.
Bolo potrebné zrušiť niektoré opatrenia aj napriek tomu, že nedošlo k odvolaniu mimoriadnej situácie. Toto je možné zabezpečiť len vytvorením tzv. fikcie skončenia obdobia pandémie.
Na základe uvedeného sa ustanovilo, že za obdobie pandémie sa považuje obdobie od 12. marca 2020 do 30. septembra 2020 a na aktualizácie zoznamov daňových dlžníkov a s tým súvisiacich opatrení sa za obdobie pandémie považuje obdobie od 12. marca 2020 do 31. decembra 2020. S ohľadom na potrebu vytvorenia dostatočných časových kapacít pre riadne zverejnenie daňových zoznamov so spoločensky difamujúcou funkciou je nevyhnutné posunúť moment ich zverejnenia. Nekorektným zverejnením neadekvátnych informácii by mohlo dôjsť k ujme na strane daňových subjektov.
Pokles spotreby domácností na Slovensku bol druhý najnižší v Európe
28. 9. 2020
Slováci sa ani cez pandémiu neboja míňať. Pri prísnejších epidemiologických opatreniach obmedzili najmä nákupy predmetov dlhodobej spotreby. To je odkaz analytikov ministerstva financií, ktorí v najnovšej makroekonomickej prognóze odhadli, že súkromná spotreba tento rok medziročne poklesne len o 1,2 percenta.
Opatrenia v oblasti štátnej služby príslušníkov finančnej správy, ktorých aplikácia sa zrušuje k 30. septembru 2020
28. 9. 2020
K uvedenému dátumu sa zrušujú niektoré opatrenia. Zmeny priniesla novela zákona č. 67/2020 Z. z. o niektorých mimoriadnych opatreniach vo finančnej oblasti v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 v znení neskorších predpisov.
Ide o tieto opatrenia:
§ 16 - osobitná úprava k povinnosti vykonať služobné hodnotenie a povinnosti podať majetkové priznanie, pričom nadriadený bude povinný vykonať služobné hodnotenie a príslušník finančnej správy povinnosť podať majetkové priznanie najneskôr do 60 dní po skončení obdobia pandémie,
§ 17 - doručovanie, ak pošta počas obdobia pandémie mení svoje podmienky doručovania, doručuje sa podľa týchto podmienok.