Pôsobnosť orgánu verejného zdravotníctva vo vzťahu k stavebníctvu
18. 3. 2025
Orgán verejného zdravotníctva má po novom pôsobnosť voči osobe, ktorá vykonáva činnosť v oblasti civilného letectva, železničnej dopravy, vodnej dopravy, správy diaľnic a ciest I. triedy, medzinárodnej autobusovej dopravy, elektronických komunikácií a poštových služieb, a tiež osobe, ktorej sídlo, miesto podnikania, podnik, organizačná zložka podniku alebo prevádzkareň sa nachádza v stavbe alebo v priestore, ktorý je vo vlastníctve, v správe alebo v užívaní vymedzenej osoby.
Orgán verejného zdravotníctva je dotknutým orgánom, ktorý uplatňuje záujmy ochrany verejného zdravia záväzným stanoviskom vo vzťahu k stavbám dopravnej infraštruktúry, k stavbám elektronickým komunikácií a stavbám na poskytovanie poštových služieb, stanoviskom k návrhu stavebného zámeru pri prerokovaní stavebného zámeru, v konaní o stavebnom zámere a kolaudácii a zmene užívania stavieb určených na bývanie v blízkosti stavieb dopravnej infraštruktúry a elektronických komunikácií.
Úrad verejného zdravotníctva alebo regionálny úrad verejného zdravotníctva je dotknutým orgánom a vydáva záväzné stanovisko k návrhom na posúdenie strategických dokumentov, k návrhom na posúdenie navrhovaných činností, k zmenám navrhovaných činností, a k žiadostiam, územným plánom v rozsahu, v akom ovplyvňujú zdravé životné podmienky alebo zdravé pracovné podmienky, návrhu stavebného zámeru pri prerokovaní stavebného zámeru, v konaní o stavebnom zámere, ak ide o stavbu, ktorá ovplyvňuje zdravé životné podmienky alebo zdravé pracovné podmienky, doložke súladu projektu stavby s podmienkami určenými v záväznom stanovisku, povoleniu skúšobnej prevádzky a k povoleniu predčasného užívania stavby, ak ide o stavbu, ktorá ovplyvňuje zdravé životné podmienky alebo zdravé pracovné podmienky, kolaudácii stavby alebo pri zmene v užívaní stavby, ak ide o stavbu, ktorá ovplyvňuje zdravé životné podmienky alebo zdravé pracovné podmienky, návrhom na určenie ochranných pásiem vodárenských zdrojov.
K
Evidencia odpadu sa má zlepšiť, budú ho vážiť aj smetiarske autá
17. 5. 2019
Zmeny sa dotknú aj finančných príspevkov. Evidencia odpadu sa má zlepšiť. Po novom budú musieť byť smetiarske autá vybavené vážiacim systémom a hmotnosť odpadu nahlasovať, podrobnejšie správy budú na ministerstvo posielať aj organizácie zodpovednosti výrobcov (OZV). Vyplýva to z novely zákona o odpadoch, ktorú do medzirezortného pripomienkového konania predložilo Ministerstvo životného prostredia (MŽP) SR.
Zmeny sa dotknú aj finančných príspevkov, ktoré výrobcovia platia OZV. Tie budú musieť po novom zohľadniť trvanlivosť, opraviteľnosť, opätovnú použiteľnosť a recyklovateľnosť výrobkov, ako aj a prítomnosť nebezpečných látok. "OZV je povinná finančne zvýhodniť výrobcov environmentálne priaznivejších výrobkov," konštatuje ministerstvo. OZV sa týkajú aj ďalšie časti novely. Pokiaľ si výrobca plní zákonné povinnosti prostredníctvom autorizovanej OZV, sankcie za nesplnenie uvedených zákonných povinností bude musieť znášať výhradne ona. "Po udelení autorizácie by mali byť všetky OZV považované za zodpovedné a schopné zabezpečenia funkčného systému, preto nie je na mieste žiadať od výrobcu, aby ešte sám prehodnocoval, či bude OZV schopná plniť za neho povinnosti," vysvetlilo ministerstvo. OZV tiež po novom budú musieť vytvárať finančné zábezpeky vo výške 15 percent z celkových nákladov, pri nových organizáciách 15 percent z predpokladaných príjmov. Menia sa aj podmienky autorizácie OZV. O autorizáciu už nebude môcť požiadať organizácia, ktorej ju v predchádzajúcich troch rokoch ministerstvo zrušilo. Novela tiež zavádza nový pojem "odpad z domácností". Túto kategóriu totiž vo svojich štatistikách požívajú Eurostat a OECD. Po novom tiež majú byť ciele pre recykláciu kovov rozdelené na dva prúdy - železné kovy a hliník. Do roku 2022 sa podľa novely bude musieť recyklovať 65 percent železných kovov a 45 percent hliníka, do roku 2030 až 80 percent železných kovov a 60 percent hliníka.
(Zdroj: ekonomika.sme.sk)
Koniec uhlia čaká na obnovu kľúčového uzla
15. 5. 2019
Ak by dnes vypli uhoľnú elektráreň v Novákoch, región by ostal bez elektriny. Trafostanica v Bystričanoch, cez ktorú ide prúd do okolitých šiestich okresov, totiž čaká na dokončenie rekonštrukcie. Iným ako uhoľným zdrojom energie totiž momentálne odberateľov zásobovať nedokáže. Preto v piatok Európska komisia schválila pokračovanie štátnych dotácií na výrobu elektriny z uhlia, najneskôr však do roku 2023. Podľa vedenia spoločnosti Slovenská elektrizačná a prenosová sústava, ktorá Bystričany rekonštruuje, by mal byť však projekt za 75 miliónov dokončený skôr – uvedenie do prevádzky očakávajú už v roku 2020.
Projekt je spolovice spolufinancovaný grantmi z Európskej banky pre obnovu a rozvoj, druhú polovicu preinvestoval prevádzkovateľ sústavy, teda spoločnosť SEPS. Prestavba odštartovala ešte v roku 2014 a pôvodne sa plánovalo, že bude ukončená v priebehu dva a pol roka. Podľa informácií HN je aktuálne dokončená rozvodňa, ešte však chýbajú linka a transformátory. Napriek oneskoreniu však vedenie spoločnosti tvrdí, že všetko napreduje podľa plánu.
Hokejový šampionát nám prihrá dokopy milióny eur
13. 5. 2019
Keď sa v roku 2011 konali hokejové majstrovstvá na Slovensku naposledy, slovenské družstvo skončilo na desiatom mieste. Aj napriek tomu majstrovstvá priniesli dôvod na radosť – minimálne podnikateľom. Pred ôsmimi rokmi totiž na najväčšom hokejovom sviatku zarobilo len hlavné mesto 13,6 milióna eur. A v Košiciach zasa fanúšikovia minuli takmer päť miliónov, ukazuje štúdia Ekonomickej univerzity.
Hokejové majstrovstvá po ôsmich rokoch hostíme opäť – a tentoraz prinesú podnikateľom ešte vyššie zisky. Naznačuje to napríklad dopyt po vstupenkách. Kým v roku 2011 sa v tomto čase predalo zhruba 316-tisíc vstupeniek, dnes fanúšikovia vykúpili už 344-tisíc lístkov. „V týždni pred začiatkom šampionátu sa predalo 80 percent zo všetkých vstupeniek,“ povedala Michaela Grendelová, riaditeľka komunikácie šampionátu. Podľa organizátorov išlo celkovo do predaja 430-tisíc lístkov.
Dovolenka
10. 5. 2019
Dovolenka slúži na regeneráciu fyzických a psychických síl zamestnanca. Zamestnanec počas dovolenky nepracuje, lebo čerpá, podľa podmienok určených v zákone č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce, dovolenku.
Základná výmera dovolenky je štyri týždne. Zamestnanci, ktorí dovŕšia v roku 2019 vek 33 rokov, majú nárok na 5 týždňov dovolenky. Na dodatkovú dovolenku má nárok len zamestnanec, ktorý pracuje v sťažených, zdraviu škodlivých podmienkach alebo ktorý vykonáva práce zvlášť ťažké alebo zdraviu škodlivé. Čerpanie dovolenky určuje zamestnávateľ po prerokovaní so zamestnancom podľa plánu dovoleniek. Zamestnancovi patrí za vyčerpanú dovolenku náhrada mzdy vo výške jeho priemerného zárobku.
Nárok na dovolenku vzniká podľa ustanovení zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce, v znení neskorších (ďalej ZP), len zamestnancovi. Čerpanie dovolenky je právo zamestnanca, ktoré nemôže previesť na inú osobu a je vždy viazané len na fyzickú osobu (ďalej FO) v pracovnom pomere. Nárok na dovolenku nevzniká zo zákona, ale až pri splnení podmienok stanovených v ZP.
Podľa § 100 ZP vzniká zamestnancovi za podmienok ustanovených v ZP nárok na:
- dovolenku za kalendárny rok alebo jej pomernú časť,
- dovolenku za odpracované dni,
- dodatkovú dovolenku.