Pôsobnosť orgánu verejného zdravotníctva vo vzťahu k stavebníctvu
18. 3. 2025
Orgán verejného zdravotníctva má po novom pôsobnosť voči osobe, ktorá vykonáva činnosť v oblasti civilného letectva, železničnej dopravy, vodnej dopravy, správy diaľnic a ciest I. triedy, medzinárodnej autobusovej dopravy, elektronických komunikácií a poštových služieb, a tiež osobe, ktorej sídlo, miesto podnikania, podnik, organizačná zložka podniku alebo prevádzkareň sa nachádza v stavbe alebo v priestore, ktorý je vo vlastníctve, v správe alebo v užívaní vymedzenej osoby.
Orgán verejného zdravotníctva je dotknutým orgánom, ktorý uplatňuje záujmy ochrany verejného zdravia záväzným stanoviskom vo vzťahu k stavbám dopravnej infraštruktúry, k stavbám elektronickým komunikácií a stavbám na poskytovanie poštových služieb, stanoviskom k návrhu stavebného zámeru pri prerokovaní stavebného zámeru, v konaní o stavebnom zámere a kolaudácii a zmene užívania stavieb určených na bývanie v blízkosti stavieb dopravnej infraštruktúry a elektronických komunikácií.
Úrad verejného zdravotníctva alebo regionálny úrad verejného zdravotníctva je dotknutým orgánom a vydáva záväzné stanovisko k návrhom na posúdenie strategických dokumentov, k návrhom na posúdenie navrhovaných činností, k zmenám navrhovaných činností, a k žiadostiam, územným plánom v rozsahu, v akom ovplyvňujú zdravé životné podmienky alebo zdravé pracovné podmienky, návrhu stavebného zámeru pri prerokovaní stavebného zámeru, v konaní o stavebnom zámere, ak ide o stavbu, ktorá ovplyvňuje zdravé životné podmienky alebo zdravé pracovné podmienky, doložke súladu projektu stavby s podmienkami určenými v záväznom stanovisku, povoleniu skúšobnej prevádzky a k povoleniu predčasného užívania stavby, ak ide o stavbu, ktorá ovplyvňuje zdravé životné podmienky alebo zdravé pracovné podmienky, kolaudácii stavby alebo pri zmene v užívaní stavby, ak ide o stavbu, ktorá ovplyvňuje zdravé životné podmienky alebo zdravé pracovné podmienky, návrhom na určenie ochranných pásiem vodárenských zdrojov.
K
Slovensko má potenciál, aby malo vyšší podiel cestovného ruchu na HDP
29. 7. 2019
Percentuálny podiel cestovného ruchu na celkovom hrubom domácom produkte (HDP) v prípade Slovenska má oproti súčasným hodnotám potenciál rásť. V posledných rokoch sa totiž SR orientovala na určitú štruktúru priemyslu, na služby a silné stránky cestovného ruchu sa pritom zabúda. Uviedol to pre TASR prezident Zväzu cestovného ruchu (ZCR) SR Marek Harbuľák.
Priblížil, že napríklad v susednom Rakúsku je podiel cestovného ruchu na HDP v porovnaní so Slovenskom vyšší. Napriek tomu môže podľa Harbuľáka tento podiel v budúcnosti výrazne vzrásť. "Podpora prezentácie cestovného ruchu je dobrou investíciou, ktorá sa štátu zhodnotí veľmi rýchlo. Na to by mali myslieť všetky terajšie aj budúce vlády," poznamenal. Maďarsko chce podľa jeho slov v najbližších desiatich rokoch investovať do propagácie krajiny ako dovolenkovej destinácie 800 miliónov eur, čo je v priemere 80 miliónov eur ročne. "V porovnaní so 7 miliónmi eur, ktoré idú do propagácie prostredníctvom ministerstva dopravy a výstavby, je to stále len zlomok podpory Maďarska," vyčíslil prezident ZCR. Podotkol, že prírodné, kultúrne a historické predpoklady krajiny neodídu s investorom do iného štátu, kde mu vytvoria lepšie daňové či iné stimuly. Cestovný ruch zároveň dáva prácu ľuďom priamo v regiónoch, kde často nie sú možnosti zamestnať sa v inom odvetví.
Stopercentný superodpočet si zatiaľ uplatnilo 160 subjektov
26. 7. 2019
Novela zákona o dani z príjmov priniesla od roku 2018 významnú zmenu v ustanoveniach o tzv. superodpočte. Okrem iného najmä možnosť uplatniť si namiesto pôvodných 25 percent až 100 percent výdavkov na výskum a vývoj vynaložených v zdaňovacom období, a tiež 100 percent z ich nárastu v posudzovaní voči dvom predchádzajúcim obdobiam.
Kým za tri roky fungovania tohto vládneho nástroja na podporu súkromných investícií do výskumu a vývoja v pôvodnej sadzbe 25 percent superodpočet znížil výsledný daňový základ u 358 podnikateľov celkovo o takmer 66 miliónov eur, v daňových priznaniach odovzdaných do konca marca 2019 si za rok 2018 zo svojho výsledného daňového základu odpočítalo superodpočet už 160 subjektov. To je počet porovnateľný s úrovňou vo finálnom zozname za rok 2017. Celkový objem dosiaľ známeho čerpania superodpočtu za rok 2018 dosiahol necelých 106 miliónov eur, pričom treba mať na zreteli, že objem čerpania nie je ovplyvnený len zmenou počtu uplatnených superodpočtov, ale aj štvornásobným zvýšením jeho sadzby.
Pri Martine vznikne priemyselný areál
24. 7. 2019
Obec Sučany pri Martine sa pomaly, ale isto stáva priemyselným centrom regiónu Turiec. Pôsobí tam už množstvo významných firiem a v januári sa do priestoru obce rozhodol zavítať aj slovensko-belgický investor Besico a vystavať tam logisticko-výrobné centrum za 25 miliónov eur.
To však nie je koniec. Najnovšie k už existujúcemu priemyselnému parku v obci pribudne v priestoroch bývalých skladov slovenských železníc ďalší areál. Dvadsaťtrimiliónová investícia by v budúcnosti mala zabezpečiť prácu pre zhruba 500 ľudí. „Areál je určený na ľahký priemysel a logistiku a bude napojený na jestvujúcu zástavbu existujúceho Priemyselného parku Martin-Sučany,“ uvádza spoločnosť I.K.A Development v investičnom zámere.
Kríza oceliarov zasiahla aj Slovensko
22. 7. 2019
Spoločnosť U. S. Steel Košice do konca roka 2021 zníži počet zamestnancov pracujúcich v oceliarňach a jej dcérskych spoločnostiach o 2500. Oznámilo to v piatok vedenie spoločnosti s cieľom zlepšiť finančné postavenie firmy.
"Prijímame toto rozhodnutie po starostlivom zvážení toho, že musíme konať, aby sme ochránili naše podnikanie a zostali konkurencieschopní. Sme si vedomí, že toto rozhodnutie bude mať dopad na tisíce rodín v regióne, tak v súvislosti s priamymi i nepriamymi pracovnými miestami," uviedol v stanovisku prezident hutníckej spoločnosti James Bruno. "My sa však musíme pripravovať na budúcnosť a konkurenčný boj je v dnešných nerovných podmienkach veľmi ťažký. Zodpovednosť za budúcnosť firmy nám prikazuje prispôsobiť sa vzniknutej situácii a zaručiť prežitie U. S. Steel Košice," dodal Bruno. Poukázal pritom na dôsledky vysokého importu ocele z krajín, ktoré nemusia dodržiavať pravidlá platné v Európe a nie sú súčasťou európskeho systému obchodovania s emisiami.