Pôsobnosť orgánu verejného zdravotníctva vo vzťahu k stavebníctvu
18. 3. 2025
Orgán verejného zdravotníctva má po novom pôsobnosť voči osobe, ktorá vykonáva činnosť v oblasti civilného letectva, železničnej dopravy, vodnej dopravy, správy diaľnic a ciest I. triedy, medzinárodnej autobusovej dopravy, elektronických komunikácií a poštových služieb, a tiež osobe, ktorej sídlo, miesto podnikania, podnik, organizačná zložka podniku alebo prevádzkareň sa nachádza v stavbe alebo v priestore, ktorý je vo vlastníctve, v správe alebo v užívaní vymedzenej osoby.
Orgán verejného zdravotníctva je dotknutým orgánom, ktorý uplatňuje záujmy ochrany verejného zdravia záväzným stanoviskom vo vzťahu k stavbám dopravnej infraštruktúry, k stavbám elektronickým komunikácií a stavbám na poskytovanie poštových služieb, stanoviskom k návrhu stavebného zámeru pri prerokovaní stavebného zámeru, v konaní o stavebnom zámere a kolaudácii a zmene užívania stavieb určených na bývanie v blízkosti stavieb dopravnej infraštruktúry a elektronických komunikácií.
Úrad verejného zdravotníctva alebo regionálny úrad verejného zdravotníctva je dotknutým orgánom a vydáva záväzné stanovisko k návrhom na posúdenie strategických dokumentov, k návrhom na posúdenie navrhovaných činností, k zmenám navrhovaných činností, a k žiadostiam, územným plánom v rozsahu, v akom ovplyvňujú zdravé životné podmienky alebo zdravé pracovné podmienky, návrhu stavebného zámeru pri prerokovaní stavebného zámeru, v konaní o stavebnom zámere, ak ide o stavbu, ktorá ovplyvňuje zdravé životné podmienky alebo zdravé pracovné podmienky, doložke súladu projektu stavby s podmienkami určenými v záväznom stanovisku, povoleniu skúšobnej prevádzky a k povoleniu predčasného užívania stavby, ak ide o stavbu, ktorá ovplyvňuje zdravé životné podmienky alebo zdravé pracovné podmienky, kolaudácii stavby alebo pri zmene v užívaní stavby, ak ide o stavbu, ktorá ovplyvňuje zdravé životné podmienky alebo zdravé pracovné podmienky, návrhom na určenie ochranných pásiem vodárenských zdrojov.
K
Na diaľniciach a rýchlostných cestách sa vybralo takmer 90 miliónov eur
18. 8. 2019
V júli tohto roka sa na mýte vybralo 19,23 milióna eur. V porovnaní s júlom 2018 bol tohtoročný výber vyšší o 1,33 milióna eur, teda o 7,4 percenta. Informoval o tom manažér pre komunikačnú stratégiu a PR mýtnej firmy SkyToll Anton Bódis.
Výber mýta za využívanie vymedzených úsekov diaľnic a rýchlostných ciest dosiahol v júli 12,96 milióna eur. Na vymedzených úsekoch ciest prvej triedy sa zároveň vybralo 6,27 milióna eur. Za sedem mesiacov roku 2019 sa vybralo na diaľniciach a rýchlostných cestách 87,91 milióna eur, na cestách prvej triedy 41,28 milióna eur. Prevádzkovatelia vozidiel zo zahraničia z celkovej sumy júlového výberu mýta zaplatili 46 percent.
Na Slovensku v posledných rokoch pribúdajú pracujúci cudzinci
16. 8. 2019
Pribúdajú najmä občania Ukrajiny. Počet cudzincov pracujúcich na Slovensku za posledných päť rokov stúpol o 56-tisíc. Kým ku koncu júna 2014 na Slovensku pracovalo 17-tisíc občanov iných krajín, ku koncu júna tohto roka už išlo o vyše 73-tisíc cudzincov.
Pribúdajú najmä Ukrajinci a Srbi
Najväčší podiel na náraste počtu cudzincov pracujúcich na Slovensku majú občania Ukrajiny. Tých ku koncu prvého polroka tohto roka bolo u nás zamestnaných 18,2 tisíca, pričom pred piatimi rokmi na Slovensku pracovalo len 892 Ukrajincov.
Vyplýva to z údajov, ktoré zverejnilo Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny SR.
Druhý najvyšší nárast počtu cudzincov pracujúcich na Slovensku zaznamenali Srbi, a to z 553 osôb v júni 2014 na vyše 13 tisíc osôb v júni tohto roka. Na treťom mieste sa z hľadiska nárastu počtu občanov zamestnaných u nás nachádzajú občania Rumunska. Kým v júni 2014 na Slovensku pracovalo 4,4 tisíca Rumunov, v júni tohto roka ich bolo už 9,8 tisíca. Z Ukrajiny, Srbska a Rumunska pritom v súčasnosti pochádza vyše polovica zo všetkých cudzincov pracujúcich na Slovensku.
Tretina je v Bratislave
Tretina cudzincov na Slovensku pracovala ku koncu júna v Bratislave. V piatich okresoch hlavného mesta Slovenska bolo totiž zamestnaných 22,7 tisíca cudzincov. Nasleduje okres Trnava, ktorý v rovnakom období zaevidoval 7,5 tisíca zamestnaných cudzincov.
Úrad práce v Malackách vykázal tritisíc pracujúcich občanov pochádzajúcich z iných krajín.
Naopak, len sedem cudzích štátnych príslušníkov pracovalo v júni tohto roka v okrese Medzilaborce.
(Zdroj: ekonomika.sme.sk)
Hrubý domáci produkt v druhom štvrťroku medziročne vzrástol o 1,9 percenta
16. 8. 2019
Vzrástla aj zamestnanosť, celkovo bolo zamestnaných vyše 2,4 milióna ôsob. V 2. štvrťroku tohto roka vzrástol hrubý domáci produkt (HDP) na Slovensku v stálych cenách medziročne o 1,9 percenta. Vyplýva to z rýchleho odhadu, ktorý zverejnil Štatistický úrad SR.
Po očistení výsledkov o sezónne vplyvy sa HDP zvýšil medziročne o 2,5 percenta a oproti 1. štvrťroku tohto roka o 0,4 percenta.
V bežných cenách sa v 2. štvrťroku tohto roka vytvoril HDP v objeme 23,7 miliardy eur, čo predstavuje nárast o 4,6 percenta oproti 2. štvrťroku minulého roka.
Štatistický úrad zverejnil aj údaje o vývoji celkovej zamestnanosti. V medziročnom porovnaní vzrástla o 1,4 percenta.
Po očistení o sezónne vplyvy sa celková zamestnanosť zvýšila oproti 2. štvrťroku minulého roka o 1,5 percenta a oproti 1. štvrťroku tohto roka o 0,3 percenta. Celkovo bolo zamestnaných vyše 2,4 milióna ôsob.
Rýchly odhad hrubého domáceho produktu a zamestnanosti bude na základe ďalších dostupných štatistických a administratívnych údajov spresnený. Výsledky budú zverejnené 6. septembra tohto roka.
(Zdroj: ekonomika.sme.sk)
Pojem odstúpenie
14. 8. 2019
Prijatím zákona č. 3/2019 Z. z., ktorým sa dopĺňa zákon č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov sa do zákona zaviedol nový pojem odstúpenia (podania).
Pojem odstúpenia v zmysle, aký má na mysli § 62 ods. 3 Trestného poriadku, nemá v Trestnom poriadku, ani v inom procesnoprávnom kódexe žiadne opodstatnenie. V tomto zmysle sa používajú iné pojmy. Z tohto dôvodu bolo potrebné nahradiť tento pojem v § 62 ods. 3 Trestného poriadku pojmom „postúpi“.