Pôsobnosť orgánu verejného zdravotníctva vo vzťahu k stavebníctvu
18. 3. 2025
Orgán verejného zdravotníctva má po novom pôsobnosť voči osobe, ktorá vykonáva činnosť v oblasti civilného letectva, železničnej dopravy, vodnej dopravy, správy diaľnic a ciest I. triedy, medzinárodnej autobusovej dopravy, elektronických komunikácií a poštových služieb, a tiež osobe, ktorej sídlo, miesto podnikania, podnik, organizačná zložka podniku alebo prevádzkareň sa nachádza v stavbe alebo v priestore, ktorý je vo vlastníctve, v správe alebo v užívaní vymedzenej osoby.
Orgán verejného zdravotníctva je dotknutým orgánom, ktorý uplatňuje záujmy ochrany verejného zdravia záväzným stanoviskom vo vzťahu k stavbám dopravnej infraštruktúry, k stavbám elektronickým komunikácií a stavbám na poskytovanie poštových služieb, stanoviskom k návrhu stavebného zámeru pri prerokovaní stavebného zámeru, v konaní o stavebnom zámere a kolaudácii a zmene užívania stavieb určených na bývanie v blízkosti stavieb dopravnej infraštruktúry a elektronických komunikácií.
Úrad verejného zdravotníctva alebo regionálny úrad verejného zdravotníctva je dotknutým orgánom a vydáva záväzné stanovisko k návrhom na posúdenie strategických dokumentov, k návrhom na posúdenie navrhovaných činností, k zmenám navrhovaných činností, a k žiadostiam, územným plánom v rozsahu, v akom ovplyvňujú zdravé životné podmienky alebo zdravé pracovné podmienky, návrhu stavebného zámeru pri prerokovaní stavebného zámeru, v konaní o stavebnom zámere, ak ide o stavbu, ktorá ovplyvňuje zdravé životné podmienky alebo zdravé pracovné podmienky, doložke súladu projektu stavby s podmienkami určenými v záväznom stanovisku, povoleniu skúšobnej prevádzky a k povoleniu predčasného užívania stavby, ak ide o stavbu, ktorá ovplyvňuje zdravé životné podmienky alebo zdravé pracovné podmienky, kolaudácii stavby alebo pri zmene v užívaní stavby, ak ide o stavbu, ktorá ovplyvňuje zdravé životné podmienky alebo zdravé pracovné podmienky, návrhom na určenie ochranných pásiem vodárenských zdrojov.
K
V Bratislave rokovali šéfovia poľnohospodárskych platobných agentúr
21. 10. 2019
Riaditelia sa pripravujú na Spoločnú poľnohospodársku politiku po roku 2020. Riaditelia poľnohospodárskych platobných agentúr krajín EÚ v piatok (18. 10.) na pôde Pôdohospodárskej platobnej agentúry (PPA) rokovali o príprave na Spoločnú poľnohospodársku politiku po roku 2020. Aj keď rokovania o nej ešte prebiehajú, agentúry sa už musia začať pripravovať na jej praktické dôsledky. TASR o tom informoval hovorca Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka (MPRV) SR Vladimír Machalík.
„Aj keď rokovania o Spoločnej poľnohospodárskej politike po roku 2020 ešte nie sú definitívne ukončené, platobné agentúry sa musia už teraz pripravovať na jej implementáciu. Napriek tomu, že legislatívne návrhy sú prerokované, ostáva veľa otvorených otázok súvisiacich s ich realizáciou v praxi,“ poznamenal generálny riaditeľ PPA Juraj Kožuch. Ako ďalej doplnil, očakáva sa, že platobné agentúry budú plniť približne rovnaké úlohy. „Funkcia Európskej komisie sa však zmení smerom k presunu niektorých kompetencií na členské krajiny. Väčší dôraz tak bude klásť na kontrolu výstupov,“ povedal Kožuch. Veľkou pomocou pre platobné agentúry bude očakávané využívanie nových technológií pre výkon kontrol. Slovensko je pritom jednou z krajín s najvyšším podielom vykonaných kontrol poľnohospodárskych podpôr v EÚ. „PPA už dlhodobo pracuje na elektronizácii systémov. Nové technológie na kontrolu na mieste si však vyžiadajú značné investície zo strany štátu do technológií i personálu, ktorý s nimi bude pracovať. Vykonať však vďaka tomu bude možné výrazne vyšší počet kontrol,“ vysvetlil Kožuch. Na rokovaní sa okrem riaditeľov platobných agentúr zúčastnili aj zástupcovia Európskej komisie z Generálneho riaditeľstva pre poľnohospodárstvo. V rámci EÚ pôsobí približne 40 poľnohospodárskych platobných agentúr, keďže väčšie štáty ich majú viacero.
Tisíce online pokladníc stále nie sú v prevádzke
18. 10. 2019
Divoký západ v podnikaní na Slovensku sa pomaly končí. Finančnej správe pomáha bojovať proti daňovým podvodom polovica podnikateľov. Druhá zatiaľ iba dostáva upozornenia, aby už nečakala a naštartovala eKasu. V systéme eKasa do polovice októbra pracuje a vydáva doklady s QR kódmi viac ako 132-tisíc elektronických registračných pokladníc. Takmer polovica podnikateľov s online pokladnicami tak nerobí.
Finančná správa, ktorá stojí za online napojením registračných pokladníc na jej portál, od roku 2012 zaviedla do praxe aj iné opatrenia z akčného plánu boja proti daňovým podvodom. Napríklad daňovú kobru, kontrolný výkaz DPH, obmedzovanie platieb v hotovosti. „Znížili sme daňovú medzeru zo 41 na 26 percent a do štátnej pokladnice priniesli 3,7 miliardy eur,“ vyčíslila Ivana Skokanová, hovorkyňa Finančnej správy. Peniaze napriek tomu unikajú. „Daňová medzera v odvetviach Horeca – hotely, reštaurácie, bary; maloobchod a služby, je vysoká. V roku 2014 bola 491 miliónov eur. Potrebujeme opatrenia, ktoré budú podvody eliminovať. Od eKasy si sľubujeme, že zníži daňovú medzeru práve v týchto odvetviach,“ vysvetľuje.
Práca pre 1 500 ľudí. Pri Košiciach rastie logistický park
16. 10. 2019
Dobrá správa pre trh práce na východe Slovenska. Po nedávno ohlásenom hromadnom prepúšťaní v oceliarskom gigante U. S. Steel Košice totiž v utorok spustili v okrese Košice-okolie výstavbu veľkého logistického centra.
Prácu by tu malo nájsť až 1 500 ľudí. Projekt sa stavia v blízkosti obce Nová Polhora, asi 15 kilometrov od Košíc v smere na Prešov. Pôjde o prvý projekt developera P3 v regióne. V okrese Košice-okolie je pritom nezamestnanosť až deväťpercentná, zatiaľ čo v priľahlých okresoch sa číslo pohybuje hlboko pod piatimi percentami.
Eximbanka podporí export slovenských podnikateľov
14. 10. 2019
Čistý zisk Eximbanka odhaduje v budúcom roku na úrovni 560 tisíc eur. Eximbanka plánuje, že v budúcom roku prostredníctvom úverových a záručných aktivít podporí export slovenských podnikateľov v celkovom objeme 1,1 mld. eur. Je to o takmer 16 percent viac v porovnaní s očakávanou skutočnosťou za tento rok. Uvedený objem počíta s podporou exportu pri priamych úveroch klientom v sume 625 mil. eur, priamych úveroch na pohľadávky z vývozu vo výške 35 mil. eur a vystavených zárukách klientom v objeme 440 mil. eur.
Vyplýva to z návrhu rozpočtu Exportno-importnej banky SR, o ktorom by mala v pondelok rokovať vláda. Celkové výnosy za bankovú a poisťovaciu činnosť by mali dosiahnuť 15,5 mil. eur, čo by oproti očakávanej skutočnosti za tento rok malo byť zvýšenie o 10,4 percenta. Celkové prevádzkové náklady by mali klesnúť o necelé percento na 8,2 mil. eur. Ich objem je spojený najmä s optimalizáciou v oblasti personálnych nákladov. Čistý zisk Eximbanka odhaduje v budúcom roku na úrovni 560 tis. eur, čo znamená nárast o necelé dve percentá. V teritoriálnej oblasti sa Eximbanka bude orientovať okrem EÚ hlavne na krajiny Spoločenstva nezávislých štátov, Ruskú federáciu, Balkán a severnú Afriku. Komoditná štruktúra bude kopírovať odvetvia, v ktorých pôsobia klienti Eximbanky s najväčším podielom strojárenského, chemického, celulózo-papierenského a elektrotechnického priemyslu. Exportno-importnú banku zriadili zákonom z roku 1997. Poslaním Eximbanky je podpora slovenského exportu prostredníctvom bankových a poisťovacích aktivít. Jej úlohou je zlepšiť hospodársku výmenu Slovenskej republiky so zahraničím a zvýšiť konkurencieschopnosť slovenských výrobcov na zahraničných trhoch.
(Zdroj: ekonomika.sme.sk)