Pôsobnosť orgánu verejného zdravotníctva vo vzťahu k stavebníctvu
18. 3. 2025
Orgán verejného zdravotníctva má po novom pôsobnosť voči osobe, ktorá vykonáva činnosť v oblasti civilného letectva, železničnej dopravy, vodnej dopravy, správy diaľnic a ciest I. triedy, medzinárodnej autobusovej dopravy, elektronických komunikácií a poštových služieb, a tiež osobe, ktorej sídlo, miesto podnikania, podnik, organizačná zložka podniku alebo prevádzkareň sa nachádza v stavbe alebo v priestore, ktorý je vo vlastníctve, v správe alebo v užívaní vymedzenej osoby.
Orgán verejného zdravotníctva je dotknutým orgánom, ktorý uplatňuje záujmy ochrany verejného zdravia záväzným stanoviskom vo vzťahu k stavbám dopravnej infraštruktúry, k stavbám elektronickým komunikácií a stavbám na poskytovanie poštových služieb, stanoviskom k návrhu stavebného zámeru pri prerokovaní stavebného zámeru, v konaní o stavebnom zámere a kolaudácii a zmene užívania stavieb určených na bývanie v blízkosti stavieb dopravnej infraštruktúry a elektronických komunikácií.
Úrad verejného zdravotníctva alebo regionálny úrad verejného zdravotníctva je dotknutým orgánom a vydáva záväzné stanovisko k návrhom na posúdenie strategických dokumentov, k návrhom na posúdenie navrhovaných činností, k zmenám navrhovaných činností, a k žiadostiam, územným plánom v rozsahu, v akom ovplyvňujú zdravé životné podmienky alebo zdravé pracovné podmienky, návrhu stavebného zámeru pri prerokovaní stavebného zámeru, v konaní o stavebnom zámere, ak ide o stavbu, ktorá ovplyvňuje zdravé životné podmienky alebo zdravé pracovné podmienky, doložke súladu projektu stavby s podmienkami určenými v záväznom stanovisku, povoleniu skúšobnej prevádzky a k povoleniu predčasného užívania stavby, ak ide o stavbu, ktorá ovplyvňuje zdravé životné podmienky alebo zdravé pracovné podmienky, kolaudácii stavby alebo pri zmene v užívaní stavby, ak ide o stavbu, ktorá ovplyvňuje zdravé životné podmienky alebo zdravé pracovné podmienky, návrhom na určenie ochranných pásiem vodárenských zdrojov.
K
Nehnuteľnosti sú na Slovensku lacnejšie o 22 % ako pred krízou
4. 2. 2013
Ceny nehnuteľností na bývanie dosahujú momentálne na Slovensku úroveň z polovice roka 2007 a v porovnaní s predkrízovým maximom sú nižšie približne o 22 %.
Okrem Slovenska sú ceny nehnuteľností na bývanie stále nižšie vo väčšine krajín Európskej únie. Najvýraznejší prepad počas krízy zaznamenalo Írsko, kde sa nehnuteľnosti na bývanie predávajú za sumy o polovicu nižšie než pred krízou. Na čele rebríčka sú aj niektoré pobaltské krajiny a napríklad aj Španielsko. Tamojšie nehnuteľnosti sú stále lacnejšie viac ako o 30 %.
Tento rok dá štát na podporu vysokoškolákov asi 170 miliónov
4. 2. 2013
Štát tento rok podporí vysokoškolákov sumou vo výške asi 170 miliónov eur.
V roku 2013 pôjde na štipendiá asi 38 miliónov eur.
Študenti sa môžu uchádzať aj o zvýhodnenú pôžičku zo Študentského pôžičkového fondu. Zaručuje im trojpercentnú fixnú úrokovú mieru s úročením až po ukončení štúdia.
Okrem toho štát podporuje vysokoškolákov dotovaním ubytovania a stravovania. V roku 2013 na to vynaloží asi 21 miliónov eur.
Z verejných zdrojov sa vysokoškolákom platí aj zdravotné poistenie, čo predstavuje výdavok asi 48 miliónov eur.
Na voľné pracovné miesto pripadá viac ako stovka nezamestnaných
31. 1. 2013
Na Slovensku je voľných 3689 pracovných miest.
Takýto počet bol podľa posledných štatistík voľný ku koncu decembra minulého roka.
Ku koncu decembra evidovali na úradoch práce niekoľkonásobne viac ľudí, než je voľných miest, a to takmer 426.000 uchádzačov o zamestnanie. Na jedno neobsadené pracovné miesto tak pripadá 115 evidovaných nezamestnaných.
Tretina ľudí bez práce má do 29 rokov
30. 1. 2013
Tretinu evidovaných nezamestnaných na konci roka 2012 tvorili na Slovensku mladí ľudia do 29 rokov.
Išlo celkovo o vyše 140,1 tisíca osôb z celkového počtu 425,9 tisíc nezamestnaných.
Do 20 rokov malo ku koncu vlaňajška 19,3 tisíca ľudí bez práce, vo veku od 20 do 24 rokov bolo 65,1 tisíca nezamestnaných a takmer 55,8 tisíca uchádzačov o zamestnanie malo 24 až 29 rokov. Ďalších 99,5 tisíca nezamestnaných bolo ku koncu vlaňajška vo veku od 30 do 39 rokov. V pásme od 40 do 49 rokov úrady práce vykázali 89,5 tisíca uchádzačov o zamestnanie a od 50 do 59 rokov malo 91,7 tisíca uchádzačov o zamestnanie. Vyše 5-tisíc nezamestnaných bolo vo veku nad 60 rokov.