Pôsobnosť orgánu verejného zdravotníctva vo vzťahu k stavebníctvu
18. 3. 2025
Orgán verejného zdravotníctva má po novom pôsobnosť voči osobe, ktorá vykonáva činnosť v oblasti civilného letectva, železničnej dopravy, vodnej dopravy, správy diaľnic a ciest I. triedy, medzinárodnej autobusovej dopravy, elektronických komunikácií a poštových služieb, a tiež osobe, ktorej sídlo, miesto podnikania, podnik, organizačná zložka podniku alebo prevádzkareň sa nachádza v stavbe alebo v priestore, ktorý je vo vlastníctve, v správe alebo v užívaní vymedzenej osoby.
Orgán verejného zdravotníctva je dotknutým orgánom, ktorý uplatňuje záujmy ochrany verejného zdravia záväzným stanoviskom vo vzťahu k stavbám dopravnej infraštruktúry, k stavbám elektronickým komunikácií a stavbám na poskytovanie poštových služieb, stanoviskom k návrhu stavebného zámeru pri prerokovaní stavebného zámeru, v konaní o stavebnom zámere a kolaudácii a zmene užívania stavieb určených na bývanie v blízkosti stavieb dopravnej infraštruktúry a elektronických komunikácií.
Úrad verejného zdravotníctva alebo regionálny úrad verejného zdravotníctva je dotknutým orgánom a vydáva záväzné stanovisko k návrhom na posúdenie strategických dokumentov, k návrhom na posúdenie navrhovaných činností, k zmenám navrhovaných činností, a k žiadostiam, územným plánom v rozsahu, v akom ovplyvňujú zdravé životné podmienky alebo zdravé pracovné podmienky, návrhu stavebného zámeru pri prerokovaní stavebného zámeru, v konaní o stavebnom zámere, ak ide o stavbu, ktorá ovplyvňuje zdravé životné podmienky alebo zdravé pracovné podmienky, doložke súladu projektu stavby s podmienkami určenými v záväznom stanovisku, povoleniu skúšobnej prevádzky a k povoleniu predčasného užívania stavby, ak ide o stavbu, ktorá ovplyvňuje zdravé životné podmienky alebo zdravé pracovné podmienky, kolaudácii stavby alebo pri zmene v užívaní stavby, ak ide o stavbu, ktorá ovplyvňuje zdravé životné podmienky alebo zdravé pracovné podmienky, návrhom na určenie ochranných pásiem vodárenských zdrojov.
K
Zamestnať živnostníka už pre firmu nie je také lukratívne
7. 2. 2013
Pokles živností ovplyvňuje novela Zákonníka práce.
Ďalej pracovať na živnosť už nie je také výhodné, ako to bolo doteraz. Obmedzili sa paušálne výdavky, a práca teda prestala byť aj pre firmy lukratívna. Mnohým zamestnancom to už nestojí za to. Ako zamestnanci by totiž mali sociálne výhody a nemuseli by si robiť účtovníctvo.
Vláda už nechce úsporné balíčky
5. 2. 2013
Vláda by chcela napĺňať štátnu kasu pomalšie, ako požaduje Brusel.
Po prvý raz to otvorene naznačili predstavitelia ministerstva financií, ako aj premiér, ktorý vyzval európskych lídrov na diskusiu.
Slovensko sa tak pridalo k viacerým európskym krajinám, ktoré kritizujú, že úspory sú príliš rýchle a zaťažujú bežných ľudí.
Ak Brusel neustúpi, Slovensko pri zachovaní súčasných daní čakajú v rokoch 2014 a 2015 tvrdé škrty vládnych výdavkov, čo môže ešte viac utlmiť hospodársky rast a ohroziť eurofondy.
Úrady práce ponúkajú stovky pracovných miest v zahraničí
4. 2. 2013
Najviac pracovných ponúk je v Nemecku a Španielsku, predovšetkým v priemyselnej výrobe, zdravotníctve a sociálnej starostlivosti.
Slovenské úrady práce v rámci projektu EURES ponúkajú pre nezamestnaných 509 pracovných miest v ostatných členských krajinách Európskej únie.
Najviac ich je v Nemecku (215) a Španielsku (75). S desiatkami voľných pozícií nasledujú krajiny ako Veľká Británia či Holandsko.
Firmy zo zahraničia majú záujem najmä o pracovníkov v priemyselnej výrobe, zdravotníctve a sociálnej starostlivosti.
Dlhodobý je dopyt po ošetrovateľkách najmä v nemecky hovoriacich krajinách.
Nehnuteľnosti sú na Slovensku lacnejšie o 22 % ako pred krízou
4. 2. 2013
Ceny nehnuteľností na bývanie dosahujú momentálne na Slovensku úroveň z polovice roka 2007 a v porovnaní s predkrízovým maximom sú nižšie približne o 22 %.
Okrem Slovenska sú ceny nehnuteľností na bývanie stále nižšie vo väčšine krajín Európskej únie. Najvýraznejší prepad počas krízy zaznamenalo Írsko, kde sa nehnuteľnosti na bývanie predávajú za sumy o polovicu nižšie než pred krízou. Na čele rebríčka sú aj niektoré pobaltské krajiny a napríklad aj Španielsko. Tamojšie nehnuteľnosti sú stále lacnejšie viac ako o 30 %.