Pôsobnosť orgánu verejného zdravotníctva vo vzťahu k stavebníctvu
18. 3. 2025
Orgán verejného zdravotníctva má po novom pôsobnosť voči osobe, ktorá vykonáva činnosť v oblasti civilného letectva, železničnej dopravy, vodnej dopravy, správy diaľnic a ciest I. triedy, medzinárodnej autobusovej dopravy, elektronických komunikácií a poštových služieb, a tiež osobe, ktorej sídlo, miesto podnikania, podnik, organizačná zložka podniku alebo prevádzkareň sa nachádza v stavbe alebo v priestore, ktorý je vo vlastníctve, v správe alebo v užívaní vymedzenej osoby.
Orgán verejného zdravotníctva je dotknutým orgánom, ktorý uplatňuje záujmy ochrany verejného zdravia záväzným stanoviskom vo vzťahu k stavbám dopravnej infraštruktúry, k stavbám elektronickým komunikácií a stavbám na poskytovanie poštových služieb, stanoviskom k návrhu stavebného zámeru pri prerokovaní stavebného zámeru, v konaní o stavebnom zámere a kolaudácii a zmene užívania stavieb určených na bývanie v blízkosti stavieb dopravnej infraštruktúry a elektronických komunikácií.
Úrad verejného zdravotníctva alebo regionálny úrad verejného zdravotníctva je dotknutým orgánom a vydáva záväzné stanovisko k návrhom na posúdenie strategických dokumentov, k návrhom na posúdenie navrhovaných činností, k zmenám navrhovaných činností, a k žiadostiam, územným plánom v rozsahu, v akom ovplyvňujú zdravé životné podmienky alebo zdravé pracovné podmienky, návrhu stavebného zámeru pri prerokovaní stavebného zámeru, v konaní o stavebnom zámere, ak ide o stavbu, ktorá ovplyvňuje zdravé životné podmienky alebo zdravé pracovné podmienky, doložke súladu projektu stavby s podmienkami určenými v záväznom stanovisku, povoleniu skúšobnej prevádzky a k povoleniu predčasného užívania stavby, ak ide o stavbu, ktorá ovplyvňuje zdravé životné podmienky alebo zdravé pracovné podmienky, kolaudácii stavby alebo pri zmene v užívaní stavby, ak ide o stavbu, ktorá ovplyvňuje zdravé životné podmienky alebo zdravé pracovné podmienky, návrhom na určenie ochranných pásiem vodárenských zdrojov.
K
Farmárom eurofondy pridali. Vidieku ubudnú ?
14. 2. 2013
Postavenie slovenských poľnohospodárov a potravinárov sa v plánovacom období únie 2014 až 2020 zlepší.
Priame platby slovenských roľníkov by sa mali zvýšiť zo súčasných 210 eur na hektár až na 246 eur.
Zvýšenie priamych platieb sa dosiahlo zavedením väčšej flexibility pri využívaní peňazí určených na Spoločnú poľnohospodársku politiku. Doteraz bolo možné presúvať z programu rozvoja vidieka na priame platby len 15 percent sumy. V novom období sa hranica posúva až na 25 percent, čo môžu využiť krajiny s výrazne nižšími priamymi platbami, medzi ktoré patrí aj Slovensko.
Zmena prinesie slovenským farmárom prírastok plus 36 eur na výsledných 246 eur na hektár pôdy.
Štátnym zamestnancom ostanú starobné dôchodky
14. 2. 2013
Štátni zamestnanci a zamestnanci pracujúci vo verejnom záujme budú mať naďalej nárok na poberanie starobného dôchodku.
Poslanci NR SR neposunuli do druhého čítania návrh novely zákona o sociálnom poistení, ktorý by takúto možnosť vylučoval. V štátnej a verejnej správe pracuje asi 20 tisíc zamestnancov, ktorí zároveň poberajú starobný dôchodok. V krátkom čase to môže priniesť účinok vo forme zhruba 20 tisíc nových pracovných miest. Stalo by sa to len v tom prípade, ak by všetky dotknuté osoby uprednostnili poberanie dôchodku pred prácou v štátnej a verejnej sfére.
Vodiči si za diaľnice zaplatia elektronicky
13. 2. 2013
Už žiadne diaľničné nálepky na okne a ich následné zoškrabávanie.
V blízkej budúcnosti by ich totiž mohli nahradiť elektronické štítky.
Nový systém prinesie viac výhod ako nevýhod. Zlepší sa nielen kontrola na cestách, ale sa aj ušetria náklady.
Poplatky za diaľnice by sa meniť nemali. V súčasnosti si totiž vodiči kupujú diaľničné nálepky buď na rok, mesiac, alebo desať dní. Vodiči by si teda mohli predplatiť jazdu po diaľnici na rovnaké obdobie.
Z druhého piliera odišlo takmer 90-tisíc ľudí
13. 2. 2013
Druhý pilier je chudobnejší takmer o 90-tisíc sporiteľov.
Namiesto nich si súkromné účty po novom založilo vyše 14 700 sporiteľov.
Ide v zásade o konečné údaje, ktoré po 31.januári Sociálna poisťovňa zaevidovala a skontrolovala na odhláškach, ako aj pri zmluvách o vstupe doručených zo správcovských spoločností. Štátu tak od správcov natečie za vystupujúcich takmer 280 miliónov eur.
Najviac ľudí, ktorí si súkromné účty zrušili, bolo bez vymeriavacieho základu, teda napríklad nezamestnaní a ľudia s hrubým príjmom do 600 eur. Väčšina z nich pritom boli mladí ľudia od 26 do 30 rokov.