Pôsobnosť orgánu verejného zdravotníctva vo vzťahu k stavebníctvu
18. 3. 2025
Orgán verejného zdravotníctva má po novom pôsobnosť voči osobe, ktorá vykonáva činnosť v oblasti civilného letectva, železničnej dopravy, vodnej dopravy, správy diaľnic a ciest I. triedy, medzinárodnej autobusovej dopravy, elektronických komunikácií a poštových služieb, a tiež osobe, ktorej sídlo, miesto podnikania, podnik, organizačná zložka podniku alebo prevádzkareň sa nachádza v stavbe alebo v priestore, ktorý je vo vlastníctve, v správe alebo v užívaní vymedzenej osoby.
Orgán verejného zdravotníctva je dotknutým orgánom, ktorý uplatňuje záujmy ochrany verejného zdravia záväzným stanoviskom vo vzťahu k stavbám dopravnej infraštruktúry, k stavbám elektronickým komunikácií a stavbám na poskytovanie poštových služieb, stanoviskom k návrhu stavebného zámeru pri prerokovaní stavebného zámeru, v konaní o stavebnom zámere a kolaudácii a zmene užívania stavieb určených na bývanie v blízkosti stavieb dopravnej infraštruktúry a elektronických komunikácií.
Úrad verejného zdravotníctva alebo regionálny úrad verejného zdravotníctva je dotknutým orgánom a vydáva záväzné stanovisko k návrhom na posúdenie strategických dokumentov, k návrhom na posúdenie navrhovaných činností, k zmenám navrhovaných činností, a k žiadostiam, územným plánom v rozsahu, v akom ovplyvňujú zdravé životné podmienky alebo zdravé pracovné podmienky, návrhu stavebného zámeru pri prerokovaní stavebného zámeru, v konaní o stavebnom zámere, ak ide o stavbu, ktorá ovplyvňuje zdravé životné podmienky alebo zdravé pracovné podmienky, doložke súladu projektu stavby s podmienkami určenými v záväznom stanovisku, povoleniu skúšobnej prevádzky a k povoleniu predčasného užívania stavby, ak ide o stavbu, ktorá ovplyvňuje zdravé životné podmienky alebo zdravé pracovné podmienky, kolaudácii stavby alebo pri zmene v užívaní stavby, ak ide o stavbu, ktorá ovplyvňuje zdravé životné podmienky alebo zdravé pracovné podmienky, návrhom na určenie ochranných pásiem vodárenských zdrojov.
K
Slovensko môže v agrosektore stratiť desaťtisíce miest
26. 2. 2013
Na Slovensku sa bez vyriešenia problému zamestnanosti na vidieku nikdy nevyrieši fenomén nezamestnanosti.
Naopak v dôsledku pokračujúceho úpadku slovenského poľnohospodárstva, ako aj pre súčasné nedobré nastavenie rozpočtových vzťahov v agrosektore, stratí do roku 2016 priamo v prvovýrobe minimálne 10.000 až 15.000 pracovných miest. Slovensko v minulosti napríklad vyrábalo 105 % svojej potreby potravín mierneho pásma. Nemáme ropu, máme však lesy, pôdu, máme poľnohospodárske skúsenosti, ktoré boli pred 15 až 20 rokmi na špičkovej svetovej úrovni.
Podmienky ochrany zdravia pri práci sa menia
25. 2. 2013
Podmienky bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci sa upravia.
Týka sa to rekondičných pobytov, zabezpečenie pitného režimu a doby, po ktorej môže firma či zamestnanec požiadať o opätovné vydanie oprávnenia na výchovu a vzdelávanie.
Ide o zmeny podmienok pri poskytovaní rekondičných pobytov, ale aj ustanovenie profesií, pri ktorých je zdravotná spôsobilosť na prácu podmienkou na vydanie dokladu o absolvovaní výchovy a vzdelávania na obsluhu a vykonávanie niektorých činností.
V januári vybral štát na daniach 800 miliónov eur
25. 2. 2013
Štát vybral na daniach ku koncu prvého tohtoročného mesiaca 800 mil. eur.
Podľa údajov zverejnených Finančným riaditeľstvom SR tak daňové príjmy ku koncu januára dosiahli 9 % z celoročnej očakávanej hodnoty. V rámci nedaňových príjmov štát do rozpočtu získal 12,9 mil. eur a celkové príjmy tak dosiahli 812,9 mil. eur.
Z daní z príjmov, ziskov a kapitálového majetku získal štát do rozpočtu za prvý mesiac 152,4 mil. eur, čo predstavovalo 6,4-percentné plnenie celoročného rozpočtu. Z domácich daní na tovary a služby štátny rozpočet získal 645,3 mil. eur a očakávané príjmy sa tak naplnili na 9,9 %. O viac ako 2,4 mil. eur si rozpočet polepšil vďaka daniam z medzinárodného obchodu a transakcií.
Záujem o eseročky rastie na úkor živností
22. 2. 2013
Na zmeny v daniach a odvodoch reagovala časť živnostníkov s predstihom.
Podnikatelia na Slovensku si vlani zaregistrovali takmer 20-tisíc spoločností s ručením obmedzeným, teda o štyri percentá viac než v roku 2011.
Bol to najvýraznejší skok od predkrízového roku 2007.
Boom zakladania eseročiek nemusí súvisieť len s rastúcim podnikateľským apetítom, ale aj s prechodom časti živnostníkov na túto formu podnikania.
Reagovali tak na zmeny, ktoré im od januára tohto roka zvýšili odvody, obmedzili paušálne výdavky a zvýšili dane.