Pôsobnosť orgánu verejného zdravotníctva vo vzťahu k stavebníctvu
18. 3. 2025
Orgán verejného zdravotníctva má po novom pôsobnosť voči osobe, ktorá vykonáva činnosť v oblasti civilného letectva, železničnej dopravy, vodnej dopravy, správy diaľnic a ciest I. triedy, medzinárodnej autobusovej dopravy, elektronických komunikácií a poštových služieb, a tiež osobe, ktorej sídlo, miesto podnikania, podnik, organizačná zložka podniku alebo prevádzkareň sa nachádza v stavbe alebo v priestore, ktorý je vo vlastníctve, v správe alebo v užívaní vymedzenej osoby.
Orgán verejného zdravotníctva je dotknutým orgánom, ktorý uplatňuje záujmy ochrany verejného zdravia záväzným stanoviskom vo vzťahu k stavbám dopravnej infraštruktúry, k stavbám elektronickým komunikácií a stavbám na poskytovanie poštových služieb, stanoviskom k návrhu stavebného zámeru pri prerokovaní stavebného zámeru, v konaní o stavebnom zámere a kolaudácii a zmene užívania stavieb určených na bývanie v blízkosti stavieb dopravnej infraštruktúry a elektronických komunikácií.
Úrad verejného zdravotníctva alebo regionálny úrad verejného zdravotníctva je dotknutým orgánom a vydáva záväzné stanovisko k návrhom na posúdenie strategických dokumentov, k návrhom na posúdenie navrhovaných činností, k zmenám navrhovaných činností, a k žiadostiam, územným plánom v rozsahu, v akom ovplyvňujú zdravé životné podmienky alebo zdravé pracovné podmienky, návrhu stavebného zámeru pri prerokovaní stavebného zámeru, v konaní o stavebnom zámere, ak ide o stavbu, ktorá ovplyvňuje zdravé životné podmienky alebo zdravé pracovné podmienky, doložke súladu projektu stavby s podmienkami určenými v záväznom stanovisku, povoleniu skúšobnej prevádzky a k povoleniu predčasného užívania stavby, ak ide o stavbu, ktorá ovplyvňuje zdravé životné podmienky alebo zdravé pracovné podmienky, kolaudácii stavby alebo pri zmene v užívaní stavby, ak ide o stavbu, ktorá ovplyvňuje zdravé životné podmienky alebo zdravé pracovné podmienky, návrhom na určenie ochranných pásiem vodárenských zdrojov.
K
Vyššia efektivita, nižšie náklady. VW šetrí
17. 10. 2016
Nemecký automobilový koncern Volkswagen (VW) chce zlepšiť efektivitu svojich závodov o 5 až 8 percent ročne. Uviedol to dnes denník Handelsblatt s odvolaním sa na zdroje z koncernu, ktoré nechceli byť menované. Informáciu prevzala agentúra Reuters.
Podľa denníka koncern tak môže vypustiť každú tretiu pracovnú zmenu a zrejme už pre neho nebudú efektívne ani drahé víkendové zmeny. Najväčší výrobca áut v Európe má v pláne výrazne zredukovať svoje náklady, aby zvládol výdavky na emisný škandál. VW sa k článku v novinách nevyjadril.
Na budúci mesiac sa 18. novembra stretne dozorná rada VW, aby schválila nové výdavkové ciele pre nadchádzajúce roky. Volkswagenom vlani otriasol najväčší škandál v histórii firmy. Koncern sa minulý rok v septembri pod tlakom amerických úradov priznal, že do dieselových vozidiel nainštaloval softvér, ktorý mu umožnil manipulovať s emisiami a počas testovania zamaskovať skutočné hodnoty oxidov dusíka. Po celom svete jazdí zhruba 11 miliónov takýchto vozidiel, z toho približne 8,5 miliónov v Európe.
zdroj: hnonline.sk
Firmám chýbajú pracovníci
7. 10. 2016
Nedostatok pracovných síl je rizikom pre hospodársky rast Slovenska, príchod nových investorov ako aj rozširovanie prevádzok existujúcich spoločností. Uplatnenie na trhu práce by mohli nájsť pracovníci zo zahraničia.
Firmy však pri zamestnávaní cudzincov narážajú na problémy s dodržiavaním viacerých zákonných povinností. Ukázala to štúdia, ktorú vypracovala Podnikateľská aliancia Slovenska (PAS) v spolupráci s Inštitútom INEKO. Do roku 2018 by sa na Slovensku mohlo vytvoriť 84-tisíc nových pracovných miest, z toho 44-tisíc v obchode a službách. PAS upozorňuje na to, že pokiaľ sa ich nepodarí obsadiť, môžu sa presunúť do iných krajín. Napriek tomu, že zamestnávatelia využívajú viaceré spôsoby na prilákanie pracovnej sily na domácom trhu, efektivita využívaných nástrojov je výrazne nižšia ako v minulosti. Práve preto sa obracajú na pracovnú silu zo zahraničia. Takzvanou novou krvou pre slovenskú ekonomiku by preto mohli byť aj cudzinci. Podnikatelia v štúdii navrhujú niekoľko riešení, ktoré by mohli uľahčiť ich zamestnávanie na slovenskom trhu práce. Firmy majú v súčasnosti podľa Kremského pri cudzincoch problém napríklad s vybavovaním pracovných povolení.
zdroj: hnonline.sk
Jednoduchá spoločnosť na akcie
5. 10. 2016
Novelou zákona č. 389/2015 Z. z. sa s odloženou účinnosťou od 1. januára 2017 do Obchodného zákonníka doplnil úplne nový Diel v rámci obchodným spoločností, ktorý zavádza do znenia právneho predpisu nový pojem a to jednoduchá spoločnosť na akcie.
Od 1. januára 2017 bude možné na Slovensku okrem štyroch súčasných obchodných spoločností (v. o. s., k. s., s. r. o., a. s.) založiť aj piatu - jednoduchú spoločnosť na akcie. Niektoré záležitosti nie sú vyslovene upravené v diele pre jednoduchú spoločnosť na akcie, v tom prípade sa použijú na ne primerane ustanovenia o klasickej akciovej spoločnosti. Jednoduchá spoločnosť na akcie by mala byť ideálnou formou podnikania pre začínajúce projekty ponúkajúce nové alebo významne inovované produkty, teda startupy. Založenie jednoduchej spoločnosti na akcie pritom nebude nijakým spôsobom obmedzované ani viazané na startupový projekt. Založiť si ju budú môcť aj akýkoľvek iní podnikatelia s akýmkoľvek iným predmetom činnosti. Jednoduchá spoločnosť na akcie bude v sebe kombinovať znaky s. r. o. a a. s.
Schránkové firmy musia odhaliť vlastníka
23. 9. 2016
Schránkové firmy by sa už nemali dostať k verejným peniazom. Vláda 17. 8. 2016 odobrila zákon, ktorý sprísňuje podmienky obchodu súkromných firiem so štátom. Kľúčové bude, ako bude spolupracovať slovenská polícia a finančná správa. Od novembra 2015 sa môžu súkromné firmy uchádzať o verejné peniaze, len ak sú zapísané v registri a odhalia svoje vlastnícke pozadie. Takéto podmienky však museli splniť len pri účasti na verejných obstarávaniach.
Po novom sa má zákon vzťahovať aj na firmy, ktoré sa uchádzajú o peniaze z eurofondov či štátnych akcioviek. Za pravdivosť informácií v registri o vlastníckej štruktúre spoločnosti bude ručiť banka či advokát. Ak klamú, hrozí im vysoká pokuta. Je tam rozpätie od stotisíc po jeden milión eur, ale najzásadnejšou sankciou, je odňatie hospodárskeho prospechu. Register bude viesť žilinský Okresný súd, ktorý bude môcť zápisy preskúmavať aj z vlastného podnetu. Dopátrať sa k skutočnému majiteľovi firmy nie je ľahké, čo si žiada nielen nový zákon, ale aj možnosť posilniť odborné kapacity vyšetrovateľov.
Schránkové firmy, to sú zložité schémy, ktoré prechádzajú do desiatich – dvadsiatich jurisdikcií a vyžadujú naozaj talentovaných, schopných a odborne vyškolených vyšetrovateľov. Ak zákon po vláde schváli aj parlament, bude v SR platiť od januára 2017.