Pôsobnosť orgánu verejného zdravotníctva vo vzťahu k stavebníctvu
18. 3. 2025
Orgán verejného zdravotníctva má po novom pôsobnosť voči osobe, ktorá vykonáva činnosť v oblasti civilného letectva, železničnej dopravy, vodnej dopravy, správy diaľnic a ciest I. triedy, medzinárodnej autobusovej dopravy, elektronických komunikácií a poštových služieb, a tiež osobe, ktorej sídlo, miesto podnikania, podnik, organizačná zložka podniku alebo prevádzkareň sa nachádza v stavbe alebo v priestore, ktorý je vo vlastníctve, v správe alebo v užívaní vymedzenej osoby.
Orgán verejného zdravotníctva je dotknutým orgánom, ktorý uplatňuje záujmy ochrany verejného zdravia záväzným stanoviskom vo vzťahu k stavbám dopravnej infraštruktúry, k stavbám elektronickým komunikácií a stavbám na poskytovanie poštových služieb, stanoviskom k návrhu stavebného zámeru pri prerokovaní stavebného zámeru, v konaní o stavebnom zámere a kolaudácii a zmene užívania stavieb určených na bývanie v blízkosti stavieb dopravnej infraštruktúry a elektronických komunikácií.
Úrad verejného zdravotníctva alebo regionálny úrad verejného zdravotníctva je dotknutým orgánom a vydáva záväzné stanovisko k návrhom na posúdenie strategických dokumentov, k návrhom na posúdenie navrhovaných činností, k zmenám navrhovaných činností, a k žiadostiam, územným plánom v rozsahu, v akom ovplyvňujú zdravé životné podmienky alebo zdravé pracovné podmienky, návrhu stavebného zámeru pri prerokovaní stavebného zámeru, v konaní o stavebnom zámere, ak ide o stavbu, ktorá ovplyvňuje zdravé životné podmienky alebo zdravé pracovné podmienky, doložke súladu projektu stavby s podmienkami určenými v záväznom stanovisku, povoleniu skúšobnej prevádzky a k povoleniu predčasného užívania stavby, ak ide o stavbu, ktorá ovplyvňuje zdravé životné podmienky alebo zdravé pracovné podmienky, kolaudácii stavby alebo pri zmene v užívaní stavby, ak ide o stavbu, ktorá ovplyvňuje zdravé životné podmienky alebo zdravé pracovné podmienky, návrhom na určenie ochranných pásiem vodárenských zdrojov.
K
Trumpove víťazstvo môže ovplyvniť trhy.
9. 11. 2016
Akciové trhy zaznamenali prudký pokles v reakcii na víťazstvo republikánskeho kandidáta Donalda Trumpa v prezidentských voľbách. Jeho víťazstvo považujú ekonómovia za nástup obdobia neistoty, čo sa odráža aj na vývoji akciových trhov, medzi nimi aj európskeho. Jeden z kľúčových indexov zaznamenal pokles takmer o 3 percentá.
Hlavný index eurozóny EuroStoxx 50 klesol po otvorení trhov o 2,74 percent na 3940,6 bodu. Nasleduje tak vývoj ázijských trhov, ktoré sa už uzatvorili, pričom najmä hlavný index tokijskej burzy Nikkei klesol na záver obchodovania o viac než 5 percent. Kurz dolára zaznamenal oproti košu svetových mien pokles približne o 2 percentá. Naopak, cena zlata vzrástla zhruba o 3 percentá, pričom v skorších hodinách zaznamenala rast takmer o 5 percent. Neskôr však zlato časť ziskov zmazalo. Mexické peso sa voči doláru prepadlo o 13 percent na rekordné minimum 20,75 pesa za dolár. Trump totiž v kampani sľuboval obmedzenie prílevu imigrantov z Mexika do USA aj prehodnotenie obchodných vzťahov medzi oboma krajinami.
zdroj: ihned.cz
Reality u nás dosiahli dlhoročné maximum
2. 11. 2016
Ceny bytov a obytných domov na Slovensku v treťom tohtoročnom štvrťroku dosiahli šesťročné maximum. Vyplýva to z údajov, ktoré dnes zverejnila Národná banka Slovenska (NBS). Podľa analytikov NBS je krajina ale vzdialená od realitnej cenovej bubliny.
Meter štvorcový v bytoch a domoch na Slovensku stál v sledovanom období v priemere 1295 eur. V medziročnom porovnaní reality zdraželi ôsmy štvrťrok v rade. V samotnom treťom tohtoročnom štvrťroku sa ceny zvýšili o 5,4 percenta, čo bol najsilnejší rast od roku 2008. Analytici NBS uviedli, že rast ekonomiky a snaha obyvateľov využiť priaznivé úverové podmienky v čase nízkych úrokových sadzieb vytvárajú predpoklady pre ďalší rast cien nehnuteľností v krajine. Byty a domy na Slovensku rastú rýchlejšie ako priemerná mzda. To znamená, že dostupnosť bývania sa znižuje.
zdroj: hnonline.sk
Lacné úvery z nášho trhu tak skoro nezmiznú
25. 10. 2016
Na úverovom trhu strašia banky záporné úroky na vkladoch a scvrkávajúce sa marže, bežní klienti sa však zatiaľ negatívnych úrokov báť nemusia. Hoci v Nemecku už niektoré regionálne banky zaviedli záporné úroky na vklady, vzájomná konkurencia slovenským finančným domom nedovolí posunúť úroky do mínusu. Musia si však zvyknúť na to, že na vkladoch veľa nezarobia.
Na druhej strane sa Slováci môžu tešiť na lacné pôžičky ešte dlhší čas. Tvrdia to analytici a naznačuje to aj opatrnosť Európskej centrálnej banky.
Jej šéf Mario Draghi minulý týždeň opäť ostal tajnostkársky a neprezradil, či v marci skončí s politikou nalievania lacných peňazí do ekonomiky, známou ako kvantitatívne uvoľňovanie. Naznačil, že o tom, ako bude upravovať nástroje na podporu ekonomiky, banka rozhodne až na decembrovom zasadaní. Politika lacných peňazí môže pokračovať aj po marci 2017, teda dátume, ktorý platí v súčasnosti. Analytici odhadujú, že centrálna banka predĺži svoj program kvantitatívneho uvoľňovania o pol roka a tiež, že sa potrubie s lacnými peniazmi nezavrie zrazu v marci, ale bude postupne priškrcovaná bankármi vo Frankfurte.
hnonline.sk
Nezamestnanosť klesla na dlhodobé minimum
21. 10. 2016
Miera nezamestnanosti na Slovensku v septembri mierne klesla na 9,42 percenta z 9,43 percenta v auguste. Dostala sa tak na nové minimum od začiatku roka 2009.
Počet registrovaných nezamestnaných, ktorí mohli hneď nastúpiť do práce, sa v septembri na Slovensku nepatrne znížil na 255 919 z viac ako 256-tisíc nezamestnaných v auguste. V medziročnom porovnaní ubudlo približne 51 100 nezamestnaných. Situácia na slovenskom trhu práce sa v posledných troch rokoch zlepšuje. Napriek tomu nezamestnanosť v krajine je dlhodobo vyššia ako priemer v celej EÚ, kde miera nezamestnanosti ešte v auguste predstavovala 8,6 percenta. Podniky na Slovensku sa už dlhšiu dobu sťažujú na nedostatok vhodných pracovníkov. Nových pracovníkov firmy hľadajú aj v zahraničí a zamestnávajú najviac cudzincov od vypuknutia globálnej ekonomickej krízy.
zdroj: hnonline.sk