Pôsobnosť orgánu verejného zdravotníctva vo vzťahu k stavebníctvu
18. 3. 2025
Orgán verejného zdravotníctva má po novom pôsobnosť voči osobe, ktorá vykonáva činnosť v oblasti civilného letectva, železničnej dopravy, vodnej dopravy, správy diaľnic a ciest I. triedy, medzinárodnej autobusovej dopravy, elektronických komunikácií a poštových služieb, a tiež osobe, ktorej sídlo, miesto podnikania, podnik, organizačná zložka podniku alebo prevádzkareň sa nachádza v stavbe alebo v priestore, ktorý je vo vlastníctve, v správe alebo v užívaní vymedzenej osoby.
Orgán verejného zdravotníctva je dotknutým orgánom, ktorý uplatňuje záujmy ochrany verejného zdravia záväzným stanoviskom vo vzťahu k stavbám dopravnej infraštruktúry, k stavbám elektronickým komunikácií a stavbám na poskytovanie poštových služieb, stanoviskom k návrhu stavebného zámeru pri prerokovaní stavebného zámeru, v konaní o stavebnom zámere a kolaudácii a zmene užívania stavieb určených na bývanie v blízkosti stavieb dopravnej infraštruktúry a elektronických komunikácií.
Úrad verejného zdravotníctva alebo regionálny úrad verejného zdravotníctva je dotknutým orgánom a vydáva záväzné stanovisko k návrhom na posúdenie strategických dokumentov, k návrhom na posúdenie navrhovaných činností, k zmenám navrhovaných činností, a k žiadostiam, územným plánom v rozsahu, v akom ovplyvňujú zdravé životné podmienky alebo zdravé pracovné podmienky, návrhu stavebného zámeru pri prerokovaní stavebného zámeru, v konaní o stavebnom zámere, ak ide o stavbu, ktorá ovplyvňuje zdravé životné podmienky alebo zdravé pracovné podmienky, doložke súladu projektu stavby s podmienkami určenými v záväznom stanovisku, povoleniu skúšobnej prevádzky a k povoleniu predčasného užívania stavby, ak ide o stavbu, ktorá ovplyvňuje zdravé životné podmienky alebo zdravé pracovné podmienky, kolaudácii stavby alebo pri zmene v užívaní stavby, ak ide o stavbu, ktorá ovplyvňuje zdravé životné podmienky alebo zdravé pracovné podmienky, návrhom na určenie ochranných pásiem vodárenských zdrojov.
K
Priemysel v septembri rástol o 2,3 %
10. 11. 2017
Priemyselná produkcia v septembri medziročne vzrástla o 2,3 %. Vývoj ovplyvnil rast v dodávke elektriny, plynu, pary a studeného vzduchu o 9,7 %, priemyselnej výrobe o 1,8 % a pokles v ťažbe a dobývaní o 6,6 %. V piatok o tom informoval Štatistický úrad SR.
Zo špeciálnych zoskupení priemyselných odvetví, ktoré sa najviac podieľali na celkovom raste produkcie, najvýznamnejšie zvýšenie zaznamenali výroba kovov a kovových konštrukcií okrem strojov a zariadení o 14,3 %. Vzrástla aj dodávka elektriny, plynu, pary a studeného vzduchu o 9,7 %, či ostatná výroba, oprava a inštalácia strojov a zariadení o 10 %. Celkovú produkciu ovplyvnil pokles hlavne vo výrobe dopravných prostriedkov o 1,8 %, či vo výrobe počítačových, elektronických a optických výrobkov o 6,6 %. Po zohľadnení sezónnych vplyvov sa priemyselná produkcia v septembri oproti augustu zvýšila o 0,9 %. Od začiatku tohto roka vzrástla priemyselná produkcia medziročne o 4,2 %, v tom v dodávke elektriny, plynu, pary a studeného vzduchu o 7,3 % a v priemyselnej výrobe o 4 %. Produkcia klesla v ťažbe a dobývaní o 1,5 %.
Poľnohospodárstvu chýba atraktivita
7. 11. 2017
Takmer každý rok sa pretriasa otázka odškodňovania farmárov. Ste za to, aby sa pre krízové situácie zriadil rizikový fond alebo sú podľa vás lepšie každoročné finančné injekcie?
Zriadenie rizikového fondu považujem za systémové opatrenie, ktoré by nahradilo zbytočné vyjednávanie a požadovanie finančných injekcií od ministerstva pri vzniku nepredvídaných udalostí, spojených s klimatickými alebo poveternostnými vplyvmi s rôznou úrovňou vplyvov na výšku či kvalitu úrody. Tie môžu mať až likvidačný dosah na existenciu prvovýrobcov v poľnohospodárstve. Žiaľ, výkyvy počasia sa nedajú ani predvídať, ani plánovať, ale ony sa vyskytujú a, žiaľ, čoraz častejšie. Zriadenie rizikového fondu s transparentnými a akceptovanými pravidlami by určite pomohlo farmárom pri náhradách škôd viac ako jednorazové injekcie, vďaka ktorým nie všetci môžu byť uspokojení férovo. Rizikový fond ako systém by vyrovnával šance a bol spravodlivý.
(Zdroj: http://hnonline.sk/)
Tvorba pracovných miest vo výrobe na získanie investičnej pomoci už nepostačí
7. 11. 2017
Podmienkou investičnej pomoci investorom na Slovensku už nebude tvorba pracovných miest vo výrobe. Vyplýva to z návrhu zákona o regionálnej investičnej pomoci z dielne Ministerstva hospodárstva (MH) SR, ktorým sa bude 8. novembra zoberať vládny kabinet. Navrhovaná účinnosť zákona je 1. apríl 2018.
"K zásadným zmenám patrí vypustenie požiadavky tvorby pracovných miest v priemyselnej výrobe. V oblasti technologických centier a centier podnikových služieb nahradila podmienku zamestnania podielu vysokoškolsky vzdelaných ľudí podmienka vyplácania vyšších ako priemerných miezd v danom okrese. Výraznou zmenou je taktiež modifikácia podmienky realizovania investičného zámeru na jednom mieste," priblížil v predkladacej správe k zákonu slovenský rezort hospodárstva. Ďalšie zmeny legislatívy súvisia podľa MH SR so zmenou smerovania investičnej pomoci podľa potrieb Slovenskej republiky, a to ako z pohľadu typov investície, tak aj regionálneho rozmeru realizovania investičných zámerov. "Návrh zákona ďalej prináša sprísnenie hodnotenia investičných zámerov, sprehľadnenie podmienok poskytnutia investičnej pomoci, sprísnenie podmienok ich plnenia a presné definovanie krokov orgánov štátnej správy v prípade zistenia ich porušenia," upozornilo ministerstvo hospodárstva.
Chovateľom rozdávajú dotácie, pestovateľom zatiaľ nie
27. 10. 2017
Preddavky pre poľnohospodárov. Finančný balík, na zavedenie ktorého čakajú farmári od vstupu Slovenska do Európskej únie. Časť našich agropodnikateľov sa dotácie už dočkala, časť zostáva stále bez nich. Medzi prvými preddavky dostanú chovatelia.
O finančnú injekciu požiadalo 3 645 poľnohospodárov, ktorí však museli splniť podmienky na poskytnutie týchto platieb. Celková suma sa vyšplhala do výšky 18,4 milióna eur. „Slovenským farmárom vyplácame preddavky v maximálnej možnej výške, ktorú povoľuje európska legislatíva, a to až vo výške 50 percent,“ uviedol generálny riaditeľ Pôdohospodárskej platobnej agentúry Juraj Kožuch. Finančná situácia sa však zlepší len chovateľom dobytka a mliekarom. Do dnešného dňa dostalo peniaze na svoje účty približne 2 600 chovateľov.