Pôsobnosť orgánu verejného zdravotníctva vo vzťahu k stavebníctvu
18. 3. 2025
Orgán verejného zdravotníctva má po novom pôsobnosť voči osobe, ktorá vykonáva činnosť v oblasti civilného letectva, železničnej dopravy, vodnej dopravy, správy diaľnic a ciest I. triedy, medzinárodnej autobusovej dopravy, elektronických komunikácií a poštových služieb, a tiež osobe, ktorej sídlo, miesto podnikania, podnik, organizačná zložka podniku alebo prevádzkareň sa nachádza v stavbe alebo v priestore, ktorý je vo vlastníctve, v správe alebo v užívaní vymedzenej osoby.
Orgán verejného zdravotníctva je dotknutým orgánom, ktorý uplatňuje záujmy ochrany verejného zdravia záväzným stanoviskom vo vzťahu k stavbám dopravnej infraštruktúry, k stavbám elektronickým komunikácií a stavbám na poskytovanie poštových služieb, stanoviskom k návrhu stavebného zámeru pri prerokovaní stavebného zámeru, v konaní o stavebnom zámere a kolaudácii a zmene užívania stavieb určených na bývanie v blízkosti stavieb dopravnej infraštruktúry a elektronických komunikácií.
Úrad verejného zdravotníctva alebo regionálny úrad verejného zdravotníctva je dotknutým orgánom a vydáva záväzné stanovisko k návrhom na posúdenie strategických dokumentov, k návrhom na posúdenie navrhovaných činností, k zmenám navrhovaných činností, a k žiadostiam, územným plánom v rozsahu, v akom ovplyvňujú zdravé životné podmienky alebo zdravé pracovné podmienky, návrhu stavebného zámeru pri prerokovaní stavebného zámeru, v konaní o stavebnom zámere, ak ide o stavbu, ktorá ovplyvňuje zdravé životné podmienky alebo zdravé pracovné podmienky, doložke súladu projektu stavby s podmienkami určenými v záväznom stanovisku, povoleniu skúšobnej prevádzky a k povoleniu predčasného užívania stavby, ak ide o stavbu, ktorá ovplyvňuje zdravé životné podmienky alebo zdravé pracovné podmienky, kolaudácii stavby alebo pri zmene v užívaní stavby, ak ide o stavbu, ktorá ovplyvňuje zdravé životné podmienky alebo zdravé pracovné podmienky, návrhom na určenie ochranných pásiem vodárenských zdrojov.
K
Máme najmenšiu nezamestnanosť od vzniku Slovenska
20. 11. 2017
Slovensko má najnižšiu nezamestnanosť od vzniku krajiny v roku 1993. Vyhlásil to dnes premiér Robert Fico. Ako informoval, miera evidovanej nezamestnanosti klesla za október na 6,14 percenta a celková miera nezamestnanosti je 7,35 percenta.
"Zdá sa, že prekročíme hranicu, ktorá je absolútne magická, teda 6 percent," povedal premiér Fico. Dodal, že dnes už na Slovensku nie je okres, kde by bola nezamestnanosť nad 20 percent. Premiér sa vyjadril aj opatreniam zo sociálneho balíčka, ktoré predstavil v piatok. Ide o príplatky za prácu cez víkend, sviatky a v noci. "Ja chápem, že keď človek podá prst, tak mu zväčša odtrhnú celú ruku," povedal premiér na kritiku zvyšovania príplatkov za prácu v noci.
Slovenská ekonomika mierne pribrzdila
15. 11. 2017
Spomedzi krajín V4 rástlo Slovensko v treťom kvartáli najpomalšie. Podľa Štatistického úradu sa rast oproti druhému štvrťroku spomalil z 3,7 na stále solídnych 3,3 percenta. Rovnaké číslo nám na koniec roka odhaduje vo svojej jesennej prognóze aj Európska komisia.
Analytici odhadujú, že motorom rastu je domáci dopyt, najmä spotreba domácností. „Pomáha tomu priaznivý vývoj na trhu práce, teda pokles miery nezamestnanosti, rast zamestnanosti a reálnych miezd, ktorý prispieva k zvyšovaniu disponibilného príjmu domácností,“ vysvetlila analytička Slovenskej sporiteľne Katarína Muchová. Ako dodala, veľmi dobre sa darí aj Nemecku, ktoré ako náš hlavný obchodný partner rastie najrýchlejšie od začiatku roku 2014.
Investície Slovákov výrazne rastú
13. 11. 2017
O Slovákoch sa hovorí, že sú konzervatívni investori. Ako ukazuje analýza Slovenskej asociácie správcovských spoločností, od roku 2010 do roku 2017 u nás stúpol podiel investorov do zmiešaných a akciových fondov. A to z 20 na 60 percent. Na konferencii Kolektívne investovanie na Slovensku 2017 odznela aj informácia, že sme dokonca prekonali priemer v krajinách Európy.
V krajinách EFAMA podľa štatistiky investovalo do akciových a zmiešaných fondov 55 percent osôb. Údaje sú za obdobie do konca septembra 2017. Na porovnanie, v roku 2010 bola výška investície do týchto produktov na európskej úrovni takmer rovnaká, kým u nás výrazne stúpla. „Celkový majetok pod správou Slovenskej asociácie správcovských spoločností je takmer 8,5 miliardy eur,“ ozrejmil Ivan Znášik, výkonný riaditeľ Slovenskej asociácie správcovských spoločností. Oproti minulému roku zaznamenala spoločnosť nárast vo výške 9,5 percenta. Najväčší objem majetku sa pritom nachádza v zmiešaných fondoch a tvorí až 40,5 percenta. Naopak, odlev finančných prostriedkov zaznamenali tento rok dlhopisové fondy. Aktuálne tvoria objem vo výške 21,7 percenta. Posledným z rozšírených typov sú realitné fondy, do ktorých Slováci investujú čím ďalej, tým viac. Aktuálne ide o necelých 15 percent.
Inflácia vyletela na štvorročné maximum
13. 11. 2017
Ceny tovarov a služieb na Slovensku tento rok v októbri rástli najrýchlejšie od jari 2013. Tempo medziročnej miery inflácie zrýchlilo na 1,7 percenta z 1,6 percenta v septembri, informoval Štatistický úrad. Ekonómovia v priemere očakávali, že inflácia sa v októbri udrží na septembrovej úrovni.
Rast v medziročnom porovnaní zaznamenali ceny takmer vo všetkých sledovaných kategóriách. Mierne zlacnelo bývanie a energie, rovnako ako nábytok a vybavenie domácností. Potraviny, ktoré spolu s energiami majú značný podiel na spotrebiteľskom koši pre výpočet inflácie, zdraželi medziročne o 6,5 percenta. To bol najrýchlejší rast za posledných viac ako šesť rokov. Slovensko zaznamenalo v rokoch 2014 až 2016 defláciu, spotrebiteľské ceny tak v priemere klesali. Národná banka Slovenska v poslednej prognóze odhadla, že tempo rastu spotrebiteľských cien na Slovensku bude v nasledujúcich rokoch zrýchľovať. Inflácia by sa z tohto roku očakávaných 1,2 percenta mala dostať už v budúcom roku na úroveň dvoch percent.