Pôsobnosť orgánu verejného zdravotníctva vo vzťahu k stavebníctvu
18. 3. 2025
Orgán verejného zdravotníctva má po novom pôsobnosť voči osobe, ktorá vykonáva činnosť v oblasti civilného letectva, železničnej dopravy, vodnej dopravy, správy diaľnic a ciest I. triedy, medzinárodnej autobusovej dopravy, elektronických komunikácií a poštových služieb, a tiež osobe, ktorej sídlo, miesto podnikania, podnik, organizačná zložka podniku alebo prevádzkareň sa nachádza v stavbe alebo v priestore, ktorý je vo vlastníctve, v správe alebo v užívaní vymedzenej osoby.
Orgán verejného zdravotníctva je dotknutým orgánom, ktorý uplatňuje záujmy ochrany verejného zdravia záväzným stanoviskom vo vzťahu k stavbám dopravnej infraštruktúry, k stavbám elektronickým komunikácií a stavbám na poskytovanie poštových služieb, stanoviskom k návrhu stavebného zámeru pri prerokovaní stavebného zámeru, v konaní o stavebnom zámere a kolaudácii a zmene užívania stavieb určených na bývanie v blízkosti stavieb dopravnej infraštruktúry a elektronických komunikácií.
Úrad verejného zdravotníctva alebo regionálny úrad verejného zdravotníctva je dotknutým orgánom a vydáva záväzné stanovisko k návrhom na posúdenie strategických dokumentov, k návrhom na posúdenie navrhovaných činností, k zmenám navrhovaných činností, a k žiadostiam, územným plánom v rozsahu, v akom ovplyvňujú zdravé životné podmienky alebo zdravé pracovné podmienky, návrhu stavebného zámeru pri prerokovaní stavebného zámeru, v konaní o stavebnom zámere, ak ide o stavbu, ktorá ovplyvňuje zdravé životné podmienky alebo zdravé pracovné podmienky, doložke súladu projektu stavby s podmienkami určenými v záväznom stanovisku, povoleniu skúšobnej prevádzky a k povoleniu predčasného užívania stavby, ak ide o stavbu, ktorá ovplyvňuje zdravé životné podmienky alebo zdravé pracovné podmienky, kolaudácii stavby alebo pri zmene v užívaní stavby, ak ide o stavbu, ktorá ovplyvňuje zdravé životné podmienky alebo zdravé pracovné podmienky, návrhom na určenie ochranných pásiem vodárenských zdrojov.
K
Nový zákon o regionálnej investičnej pomoci
22. 2. 2018
Od 1. apríla 2018 začne platiť nový právny predpis, ktorým je zákon o regionálnej investičnej pomoci. Za obdobie platnosti predchádzajúceho právneho predpisu prešla globálna a slovenská ekonomika významným vývojom, na ktorý je potrebné reagovať aj v oblasti podpory investícií.
Nová právna úprava reflektuje zmeny potrieb Slovenskej republiky v oblasti podpory investícií, zmeny potrieb investorov a zmeny v európskej legislatíve, ktoré vyžadujú priamu aplikáciu. Vytvára väčší priestor pre znižovanie regionálnych rozdielov v Slovenskej republike. Nová legislatívna úprava bude zároveň adresnejšie zameraná na podporu investícií týkajúcich sa progresívnych technológií a činností s vysokou pridanou hodnotou. Podporí tak ciele dosahovania udržateľného hospodárskeho rozvoja a konkurencieschopnosti Slovenskej republiky v globálnom priestore.
K zásadným zmenám patrí vypustenie požiadavky tvorby pracovných miest v priemyselnej výrobe. V oblasti technologických centier a centier podnikových služieb nahradila podmienku zamestnania podielu vysokoškolsky vzdelaných ľudí podmienka vyplácania vyšších ako priemerných miezd v danom okrese. Výraznou zmenou je taktiež modifikácia podmienky realizovania investičného zámeru na jednom mieste.
Ďalšie zmeny legislatívy súvisia so zmenou smerovania investičnej pomoci podľa potrieb Slovenskej republiky, a to tak z pohľadu typov investície, ako aj regionálneho rozmeru realizovania investičných zámerov. Zákon ďalej prináša sprísnenie hodnotenia investičných zámerov, sprehľadnenie podmienok poskytnutia investičnej pomoci, sprísnenie podmienok ich plnenia a presné definovanie krokov orgánov štátnej správy v prípade zistenia ich porušenia. Poskytovanie investičnej pomoci bude hodnotené pravidelne na ročnej báze formou ex post analýzy.
Nový právny predpis o posudzovaní zhody výrobku
22. 2. 2018
Nový zákon, ktorý začne platiť od 1. apríla 2018, komplexne upravuje povinnosti jednotlivých hospodárskych subjektov v tejto oblasti, precizuje procesné ustanovenia týkajúce sa autorizácie orgánov posudzovania zhody a procesné ustanovenia upravujúce notifikáciu autorizovaných osôb voči Európskej komisii, členským štátom Európskej únie a štátom, ktoré sú zmluvnou stranou Dohody o Európskom hospodárskom priestore.
Zákon ďalej spresňuje výkon dohľadu nad dodržiavaním povinností výrobcu, splnomocneného zástupcu výrobcu, dovozcu a distribútora a ustanovuje sankcie za porušenie ustanovení tohto zákona a technického predpisu z oblasti posudzovania zhody. Okrem iného zákon precizuje činnosti orgánov dohľadu a výkonu dohľadu. K zákonu vytvoril úrad pracovnú skupinu pozostávajúcu z nominantov jednotlivých ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy a orgánov dohľadu z dôvodu ustanovenia orgánov trhového dohľadu k jednotlivým určeným výrobkom, ktoré ustanovujú technické predpisy z oblasti posudzovania zhody. Úrad uskutočnil 14 rokovaní tejto pracovnej skupiny, ktorej závery sú premietnuté do ustanovení § 25 až 28 nového zákona.
Cieľom právnej úpravy je teda zachovať rámcový zákon pre oblasť posudzovania zhody výrobkov a sprístupňovanie určených výrobkov na trhu, ktorého obsahom budú základné princípy Nového legislatívneho rámca Európskej únie pre podmienky Slovenskej republiky, kde dôjde k zosúladeniu všetkých spoločných požiadaviek, zavedeniu terminológie pre oblasť posudzovania zhody, autorizácie a notifikácie a pravidiel pre sprístupňovanie určených výrobkov na trhu.
Geologický zákon – novela
20. 2. 2018
Jestvujúca právna úprava geologického zákona nepozná inštitút vyvlastnenia, ale len núteného obmedzenia vlastníckych práv. Sanácia environmentálnej záťaže je s ohľadom na jej definíciu podľa geologického zákona spätá s činnosťami, ktoré majú nielen dočasný, ale aj trvalý charakter, pričom ide o stavebné činnosti. V geologickom zákone nadobudne účinnosť zmena týkajúca sa inštitútu vyvlastnenia.
Inštitút vyvlastnenia má slúžiť ako nástroj zabezpečenia prechodu vlastníckeho práva v tých prípadoch, v ktorých je nevyhnutná realizácia stavebných prác a kde už nie je možná dohoda s vlastníkom záujmovej nehnuteľnosti. Využitie inštitútu vyvlastnenia podľa ustanovení geologického zákona sa bude vzťahovať výlučne na sanáciu environmentálnej záťaže a nebude ho možné uplatniť v prípadoch geologického prieskumu a súvisiacich prác.
Na vyvlastňovacie konanie podľa geologického zákona sa vzťahuje zákon č. 282/2015 Z. z. o vyvlastňovaní pozemkov a stavieb a o nútenom obmedzení vlastníckeho práva k nim a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Vyvlastnenie sa môže uskutočniť, len ak cieľ vyvlastnenia nemožno dosiahnuť dohodou alebo iným spôsobom. Tiež nie je možné rozhodnúť o prechode vlastníckeho práva tam, kde stačí jeho obmedzenie. To znamená, že za účelom sanácie environmentálnej záťaže nebude možné rozhodnúť o odňatí vlastníckeho práva k nehnuteľnosti tam, kde stačí obmedziť vlastnícke právo k nehnuteľnosti, zriadiť, obmedziť alebo zrušiť právo zodpovedajúce vecnému bremenu k nehnuteľnosti alebo obmedziť alebo zrušiť právo tretej osoby k nehnuteľnosti. Oba horeuvedené princípy sa budú dôsledne uplatňovať pri aplikácii ustanovení geologického zákona o vyvlastnení.
Do jestvujúcej úpravy geologického zákona sa zavádza inštitút predbežnej držby. K jej uplatneniu môže dôjsť iba v prípadoch vyvlastňovacieho konania súvisiaceho so sanáciou environmentálnej záťaže podľa schváleného projektu sanácie environmentálnej záťaže, pričom jej uplatnenie prichádza do úvahy najmä v prípadoch zabezpečenia ochrany života a zdravia obyvateľstva a ochrany zložiek životného prostredia.
Zároveň sa upravila v stavebných konaniach týkajúcich sa stavieb súvisiacich so sanáciou environmentálnej záťaže možnosť vydať stavebné povolenie aj pred právoplatným skončením vyvlastňovacích konaní, avšak s podmienkami uvedenými v § 32b. Vyvlastňovaný má za čas výkonu predbežnej držby právo na finančnú náhradu. V prípade spôsobenej škody nie je dotknuté právo vyvlastňovaného domáhať sa po zrušení predbežnej držby jej náhrady.
Onedlho nadobudne účinnosť novela zákona o niektorých opatreniach na úseku environmentálnej záťaže
20. 2. 2018
V praxi sa vyskytol problém, že samotní pôvodcovia nemajú často vedomosť o tom, že sú pôvodcami environmentálnej záťaže.
Z tohto dôvodu sa doterajšia úprava ukázala v praxi ako neefektívna, pôvodcovia nemajú možnosť bez vydania rozhodnutia o určení povinnej osoby alebo zastavenia konania o určení povinnej osoby jednoznačne samých seba identifikovať ako pôvodcov, prípadne ako povinné osoby. Podľa nového znenia bude zákonná ročná lehota plynúť odo dňa právoplatnosti rozhodnutia o zastavení konania o určení povinnej osoby, za predpokladu, že dôvodom zastavenia konania bude preukázanie existencie pôvodcu, pričom pôvodca má možnosť dozvedieť sa o uvedenej skutočnosti ako účastník konania, príp. ako právnická osoba poskytujúca vyjadrenie a listiny v zmysle príslušných ustanovení správneho poriadku.