Pôsobnosť orgánu verejného zdravotníctva vo vzťahu k stavebníctvu
18. 3. 2025
Orgán verejného zdravotníctva má po novom pôsobnosť voči osobe, ktorá vykonáva činnosť v oblasti civilného letectva, železničnej dopravy, vodnej dopravy, správy diaľnic a ciest I. triedy, medzinárodnej autobusovej dopravy, elektronických komunikácií a poštových služieb, a tiež osobe, ktorej sídlo, miesto podnikania, podnik, organizačná zložka podniku alebo prevádzkareň sa nachádza v stavbe alebo v priestore, ktorý je vo vlastníctve, v správe alebo v užívaní vymedzenej osoby.
Orgán verejného zdravotníctva je dotknutým orgánom, ktorý uplatňuje záujmy ochrany verejného zdravia záväzným stanoviskom vo vzťahu k stavbám dopravnej infraštruktúry, k stavbám elektronickým komunikácií a stavbám na poskytovanie poštových služieb, stanoviskom k návrhu stavebného zámeru pri prerokovaní stavebného zámeru, v konaní o stavebnom zámere a kolaudácii a zmene užívania stavieb určených na bývanie v blízkosti stavieb dopravnej infraštruktúry a elektronických komunikácií.
Úrad verejného zdravotníctva alebo regionálny úrad verejného zdravotníctva je dotknutým orgánom a vydáva záväzné stanovisko k návrhom na posúdenie strategických dokumentov, k návrhom na posúdenie navrhovaných činností, k zmenám navrhovaných činností, a k žiadostiam, územným plánom v rozsahu, v akom ovplyvňujú zdravé životné podmienky alebo zdravé pracovné podmienky, návrhu stavebného zámeru pri prerokovaní stavebného zámeru, v konaní o stavebnom zámere, ak ide o stavbu, ktorá ovplyvňuje zdravé životné podmienky alebo zdravé pracovné podmienky, doložke súladu projektu stavby s podmienkami určenými v záväznom stanovisku, povoleniu skúšobnej prevádzky a k povoleniu predčasného užívania stavby, ak ide o stavbu, ktorá ovplyvňuje zdravé životné podmienky alebo zdravé pracovné podmienky, kolaudácii stavby alebo pri zmene v užívaní stavby, ak ide o stavbu, ktorá ovplyvňuje zdravé životné podmienky alebo zdravé pracovné podmienky, návrhom na určenie ochranných pásiem vodárenských zdrojov.
K
Slovensko by mohlo mať lacnejšie diaľnice, tvrdia experti
23. 3. 2018
Analýza okrem iného ukázala, že konečné náklady slovenských projektov boli v priemere o viac než 20 % nižšie oproti odhadu štátnej expertízy, ktorý je spracovaný v počiatočných fázach prípravy. Presnejšie odhady nákladov na diaľnice v štátnych expertízach by mohli pre Slovensko znamenať lacnejšie diaľnice.Myslia si to analytici Útvaru hodnoty za peniaze (ÚHP) pri ministerstve financií, ktorí spolu s Organizáciou pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) a ministerstvom dopravy vypracovali analýzu zameranú na hodnotenie presnosti odhadovania nákladov výstavby slovenských diaľnic počas ich prípravy a výstavby.
Analýza okrem iného ukázala, že konečné náklady slovenských projektov boli v priemere o viac než 20 % nižšie oproti odhadu štátnej expertízy, ktorý je spracovaný v počiatočných fázach prípravy. V iných krajinách pritom podľa analytikov podobné projekty zaznamenávajú v priemere prekročenie rozpočtu o 20 %. „Môže to znieť ako technický detail, ale podľa štúdie zredukovanie nepresností a spoľahlivý odhad viedli v zahraničí k udržateľnému poklesu cien o 9 %. Presnejšie odhady teda môžu znamenať lacnejšie diaľnice,“ uviedli analytici ÚHP.
Hodnota za peniaze .Presnosť slovenských odhadov sa teda podľa nich výrazne odlišuje od zahraničia.„Stretávame sa so systematickou chybou, ktorá môže viesť k predražovaniu nových diaľnic. Dôvodom je prílišná závislosť na skorej a málo presnej štátnej expertíze a chýbajúca databáza historických cien vhodná na reálnejší odhad nákladov materiálu a prác,“ dodali. Z analýzy preto vyplynulo niekoľko opatrení, ktoré by mali prispieť k zlepšeniu procesov a zlacneniu slovenských diaľnic. Napríklad vhodné by podľa analytikov bolo vybudovať kapacity potrebné na lepšie odhady nákladov diaľničných projektov, tiež vytvoriť verejnú databázu historických jednotkových cien pre diaľnice a ostatnú infraštruktúru či zaviesť komplexné zabezpečenie kvality počas celého procesu prípravy projektu. Zároveň navrhujú robiť systematické hodnotenie rizík ako neoddeliteľnú súčasť odhadovania nákladov, zlepšiť proces manažmentu infraštruktúrnych projektov a programov a rozšíriť túto analýzu a vyhodnotiť, či slovenské diaľnice predstavujú hodnotu za peniaze.
Firmy majú verejnosť viac informovať
22. 3. 2018
Cieľom CSR je zvýšenie transparentnosti firiem vo všetkých oblastiach podnikania.Väčšie slovenské firmy majú od tohto roku povinnosť zverejňovať informácie o zodpovednom podnikaní a politike rozmanitosti. Spoločenská zodpovednosť podnikov, v zahraničí nazývaná CSR, je podľa Európskej komisie dôležitá najmä preto, aby firmy pochopili, do akej miery vplývajú na spoločnosť.
Podľa novely zákona z roku 2015 tak musia niektoré banky, poisťovne, správcovské spoločnosti, či dokonca Železnice Slovenskej republiky vyvíjať viac dobrovoľných aktivít v oblastiach environmentálnych, zamestnaneckých či sociálnych otázok. O takejto nefinančnej činnosti budú musieť následne informovať v reportoch.Správy za obdobie uplynulého účtovného roku budú musieť firmy publikovať v blízkom období. Túto povinnosť nemajú podniky pod 500 zamestnancov či dcérske spoločnosti, ktoré lokálne údaje zahrnuli do správ materskej firmy. Novelou zákona vychádzajúcou z európskej smernice chce štát docieliť zvýšenie transparentnosti vo všetkých oblastiach podnikania. Európskym dôvodom pre zmeny v oblasti spoločenskej zodpovednosti v sektore je zmena myslenia firiem a ich priame prispievanie k spoločenským otázkam.
Biznis si založilo 40-tisíc fyzických osôb
21. 3. 2018
V minulom roku si na Slovensku podľa poradenskej spoločnosti Bisnode rozbehlo vlastný biznis viac ako 40-tisíc podnikateľov – fyzických osôb.
Drvivé zastúpenie majú tí, ktorí podnikajú na základe živnostenského oprávnenia, druhou najčastejšie využívanou formou je slobodné povolanie. Z celkového počtu nových podnikateľov – fyzických osôb – je len tretina žien.
Inflácia na Slovensku vo februári spomalila
19. 3. 2018
Medziročný rast spotrebiteľských cien v eurozóne vo februári spomalil na 1,1 percenta z januárových 1,3 percenta. Oznámil to dnes štatistický úrad Eurostat. Opravil tak svoj rýchly odhad z konca minulého mesiaca, podľa ktorého februárová inflácia predstavovala 1,2 percenta.
Európska centrálna banka (ECB) sa usiluje o to, aby sa inflácia v eurozóne pohybovala tesne pod dvoma percentami. Banka sa snaží infláciu aj hospodársky rast v eurozóne podporovať rekordne nízkymi úrokovými sadzbami a rozsiahlymi nákupmi dlhopisov. Od januára však mesačný objem nákupov dlhopisov znížila na 30 miliárd eur z predchádzajúcich 60 miliárd eur. ECB minulý týždeň zlepšila odhad tohtoročného rastu ekonomiky eurozóny na 2,4 percenta z predtým predpokladaných 2,3 percenta. Jej šéf Mario Draghi však upozornil, že stimulačné opatrenia sú naďalej potrebné. Inflácia v eurozóne by podľa ECB mala a v tohtoročnom aj budúcom roku činiť 1,4 percenta, v roku 2020 by mala vystúpiť na 1,7 percenta. Na Slovensku dosahovala inflácia v januári 2,6 percenta. Zaznamenávame spomalenie, keďže hodnota vo februári predstavovala 2,2 percenta.