Pôsobnosť orgánu verejného zdravotníctva vo vzťahu k stavebníctvu
18. 3. 2025
Orgán verejného zdravotníctva má po novom pôsobnosť voči osobe, ktorá vykonáva činnosť v oblasti civilného letectva, železničnej dopravy, vodnej dopravy, správy diaľnic a ciest I. triedy, medzinárodnej autobusovej dopravy, elektronických komunikácií a poštových služieb, a tiež osobe, ktorej sídlo, miesto podnikania, podnik, organizačná zložka podniku alebo prevádzkareň sa nachádza v stavbe alebo v priestore, ktorý je vo vlastníctve, v správe alebo v užívaní vymedzenej osoby.
Orgán verejného zdravotníctva je dotknutým orgánom, ktorý uplatňuje záujmy ochrany verejného zdravia záväzným stanoviskom vo vzťahu k stavbám dopravnej infraštruktúry, k stavbám elektronickým komunikácií a stavbám na poskytovanie poštových služieb, stanoviskom k návrhu stavebného zámeru pri prerokovaní stavebného zámeru, v konaní o stavebnom zámere a kolaudácii a zmene užívania stavieb určených na bývanie v blízkosti stavieb dopravnej infraštruktúry a elektronických komunikácií.
Úrad verejného zdravotníctva alebo regionálny úrad verejného zdravotníctva je dotknutým orgánom a vydáva záväzné stanovisko k návrhom na posúdenie strategických dokumentov, k návrhom na posúdenie navrhovaných činností, k zmenám navrhovaných činností, a k žiadostiam, územným plánom v rozsahu, v akom ovplyvňujú zdravé životné podmienky alebo zdravé pracovné podmienky, návrhu stavebného zámeru pri prerokovaní stavebného zámeru, v konaní o stavebnom zámere, ak ide o stavbu, ktorá ovplyvňuje zdravé životné podmienky alebo zdravé pracovné podmienky, doložke súladu projektu stavby s podmienkami určenými v záväznom stanovisku, povoleniu skúšobnej prevádzky a k povoleniu predčasného užívania stavby, ak ide o stavbu, ktorá ovplyvňuje zdravé životné podmienky alebo zdravé pracovné podmienky, kolaudácii stavby alebo pri zmene v užívaní stavby, ak ide o stavbu, ktorá ovplyvňuje zdravé životné podmienky alebo zdravé pracovné podmienky, návrhom na určenie ochranných pásiem vodárenských zdrojov.
K
Zamestnanecká rada a zamestnanecký dôverník
30. 4. 2018
Zamestnanecká rada môže pôsobiť u zamestnávateľa, ktorý zamestnáva najmenej 50 zamestnancov.
U zamestnávateľa, ktorý zamestnáva menej ako 50 zamestnancov, ale najmenej troch zamestnancov, môže pôsobiť zamestnanecký dôverník. Práva a povinnosti zamestnaneckého dôverníka sú rovnaké ako práva a povinnosti zamestnaneckej rady. Zamestnanecká rada je orgánom, ktorý zastupuje všetkých zamestnancov.
Pozemkové spoločenstvá po novom
27. 4. 2018
Dňa 1. 7. 2018 nadobudne účinnosť ostatná novela zákona o pozemkových spoločenstvách.
Novela zákona sa dotýka niektorých systematických problémov, vo väčšej miere sa týka vnútornej organizácie a fungovania pozemkových spoločenstiev, vzťahu pozemkových spoločenstiev so Slovenským pozemkovým fondom a správcom lesného majetku štátu, ďalej zabezpečenia riadnej starostlivosti a obhospodarovania poľnohospodárskych a lesných pozemkov, resp. lesných porastov, zásadným spôsobom zasiahne do konaní okresných úradov pri vedení registra pozemkových spoločenstiev a rieši aj viac detailnejších nedostatkov súčasnej právnej úpravy.
Nový zákon o sociálnej ekonomike a sociálnom podniku
27. 4. 2018
Nový zákon o sociálnej ekonomike a sociálnych podnikoch upravuje sektor sociálnej ekonomiky a vytvára vhodné podmienky na to, aby sa sociálna ekonomika rozvíjala a bola prínosom nielen pre zvyšovanie zamestnanosti, ale tiež upravuje systém podpory, ktorý bude spoločensky prijateľný a bude plne dodržiavať pravidlá štátnej pomoci.
Nový zákon najmä:
- vymedzuje sektor sociálnej ekonomiky, definuje subjekty sociálnej ekonomiky, sociálny podnik, znevýhodnené osoby a zraniteľné osoby ako aj ďalšie pojmy z oblasti sociálnej ekonomiky, pričom tieto definície vychádzajú z európskeho vnímania problematiky sociálnej ekonomiky so zohľadnením slovenských špecifík a potrieb,
- ustanovuje podmienky priznania štatútu registrovaného sociálneho podniku,
- vymedzuje jednotlivé druhy registrovaných sociálnych podnikov,
- upravuje možnosť podpory podnikov v širšom priestore sociálnej ekonomiky,
- upravuje správu v oblasti sociálnej ekonomiky zo strany štátu,
- upravuje organizácie sektora sociálnej ekonomiky.
Štát hospodáril v pluse
25. 4. 2018
Slovensku sa vlani podarilo hospodáriť s menšími výdavkami ako príjmami. Teda ak do úvahy neberieme splátky za dlh. Takzvané primárne saldo rozpočtu sa v roku 2017 prvýkrát dostalo do plusových čísel. Dôvodom sú hlavne rastúce príjmy do štátnej kasy. Hoci ide o historický úspech, v porovnaní s inými krajinami zaostávame.
Predstavte si, že ste zdedili firmu a spolu s ňou aj jej záväzky. V minulosti mala problémy a musela si požičať. Vy sa snažíte situáciu zmeniť, zoškrtáte výdavky a začnete šetriť. Vášmu podniku sa darí, no na konci roka pošle banka účet za úver, a tak kvôli splátkam nakoniec svieti na konte firmy mínus. Na to, aby akcionári správne vyhodnotili finančné zdravie vašej firmy, očistia celkové výdavky o splátky dlhu. Takto funguje aj primárne saldo rozpočtu, ktoré je rozdielom medzi príjmami a výdavkami štátu, pričom peniaze použité na vyplatenie veriteľov sa doň nezarátavajú. Vlani Slovensko na výdavky spojené s dlhom minulo približne 1,2 miliardy. To predstavuje sedem percent z celkových nákladov na fungovanie štátu. Bez týchto prostriedkov by v rozpočte svietil prebytok v hodnote 0,4 percenta HDP.