Pôsobnosť orgánu verejného zdravotníctva vo vzťahu k stavebníctvu
18. 3. 2025
Orgán verejného zdravotníctva má po novom pôsobnosť voči osobe, ktorá vykonáva činnosť v oblasti civilného letectva, železničnej dopravy, vodnej dopravy, správy diaľnic a ciest I. triedy, medzinárodnej autobusovej dopravy, elektronických komunikácií a poštových služieb, a tiež osobe, ktorej sídlo, miesto podnikania, podnik, organizačná zložka podniku alebo prevádzkareň sa nachádza v stavbe alebo v priestore, ktorý je vo vlastníctve, v správe alebo v užívaní vymedzenej osoby.
Orgán verejného zdravotníctva je dotknutým orgánom, ktorý uplatňuje záujmy ochrany verejného zdravia záväzným stanoviskom vo vzťahu k stavbám dopravnej infraštruktúry, k stavbám elektronickým komunikácií a stavbám na poskytovanie poštových služieb, stanoviskom k návrhu stavebného zámeru pri prerokovaní stavebného zámeru, v konaní o stavebnom zámere a kolaudácii a zmene užívania stavieb určených na bývanie v blízkosti stavieb dopravnej infraštruktúry a elektronických komunikácií.
Úrad verejného zdravotníctva alebo regionálny úrad verejného zdravotníctva je dotknutým orgánom a vydáva záväzné stanovisko k návrhom na posúdenie strategických dokumentov, k návrhom na posúdenie navrhovaných činností, k zmenám navrhovaných činností, a k žiadostiam, územným plánom v rozsahu, v akom ovplyvňujú zdravé životné podmienky alebo zdravé pracovné podmienky, návrhu stavebného zámeru pri prerokovaní stavebného zámeru, v konaní o stavebnom zámere, ak ide o stavbu, ktorá ovplyvňuje zdravé životné podmienky alebo zdravé pracovné podmienky, doložke súladu projektu stavby s podmienkami určenými v záväznom stanovisku, povoleniu skúšobnej prevádzky a k povoleniu predčasného užívania stavby, ak ide o stavbu, ktorá ovplyvňuje zdravé životné podmienky alebo zdravé pracovné podmienky, kolaudácii stavby alebo pri zmene v užívaní stavby, ak ide o stavbu, ktorá ovplyvňuje zdravé životné podmienky alebo zdravé pracovné podmienky, návrhom na určenie ochranných pásiem vodárenských zdrojov.
K
Investície do realít s novým rekordom
12. 10. 2018
Investície do realitných projektov vykazujú historicky najvyššie čísla. Za prvý polrok vyleteli o rekordných 117 percent. Slovensko je tak aktuálne regionálnym lídrom z hľadiska tempa rastu realitných investícií, ktoré za prvých šesť mesiacov dosiahli 348 miliónov eur. Významne k tomu prispel najmä predaj nákupných centier v krajských mestách. Investície do realitných projektov rastú od roku 2012, pričom Slovensko teraz v obchodnej aktivite na trhu komerčných nehnuteľností predbehlo aj Česko, Poľsko, Maďarsko, Rumunsko a Bulharsko.
Výsledky prieskumu Property Lending Barometer spoločnosti KPMG indikujú, že na Slovensku je najpreferovanejším investičným segmentom na financovanie maloobchod. Po ňom nasleduje logistický development a priemyselné projekty. Tento priaznivý vývoj zaznamenala aj Národná banka Slovenska. V Správe o stave a vývoji finančného trhu uvádza, že odvetvie e-commerce spolu s automobilovým priemyslom tvorili hlavnú časť dopytu po priemyselných a logistických priestoroch.
Banky dvíhajú poplatky, zdražie výber hotovosti
11. 10. 2018
Od októbra Poštová banka a Všeobecná úverová banka upravili niektoré poplatky za svoje služby. Vo väčšine prípadov smerom hore. Zmeny sa dotkli najmä služieb, ktoré nevyužívajú bežní klienti. Slovenské banky dvíhajú a niekedy aj znižujú svoje poplatky pravidelne, neobmedzuje ich zákon. Banky sa snažia dlhodobo dosiahnuť, aby ich klienti preferovali elektronické služby pred službami v pobočkách.
Najväčšia zmena prichádza pri zrýchlených príkazoch na úhradu do inej banky, bude účtovaný vyšší poplatok. Z pôvodných dvoch eur sa poplatok zvyšuje na dvadsať eur za príkaz realizovaný v pobočke banky alebo na pošte. Za príkaz realizovaný elektronicky sa od októbra platí desať eur. „Dané poplatky dlhodobo nereflektovali zmeny na trhu ako neustály rast prevádzkových a investičných nákladov na vykonávanie platobných služieb, čo zahŕňa úpravu informačných systémov o inovácie a legislatívne povinnosti,“ potvrdila pre HN hovorkyňa Poštovej banky Lýdia Žáčková.
Elektrina na burze zlomila nový rekord
10. 10. 2018
Neprešli ani dva mesiace a cena elektriny na pražskej burze, z ktorej vychádza pri tvorbe cenových vyhlášok aj slovenský štátny regulátor, prekonala ďalší rekord. V pondelok sa komodita vyšplhala nad 60 eur za megawatt, čím pokorila deväťročné maximum.
Štátny regulátor, ktorý má pod palcom nastavenie cenových stropov na elektrinu pre domácnosti a menších odberateľov, o zdražovaní v budúcom roku zatiaľ mlčí. Analytici sa však zhodujú, že vývoj na burze zasiahne všetkých vrátane veľkých podnikov a výrobcov elektriny. Pri stanovovaní cien pre odberateľov vychádza regulátor z priemeru na pražskej burze. Samotná elektrina však predstavuje len asi tretinu z celkovej výšky koncovej ceny. Zásadný vplyv majú ostatné regulované položky, najmä tarifa za prevádzkovanie systému, poplatky za distribúciu a ďalšie služby. Prekonanie 60-eurovej hranice ceny elektriny majú na svedomí hlavne emisné kvóty.
Chceli opravovať vlaky, rozpočet nemá peniaze
8. 10. 2018
Rezort dopravy stratí v roku 2019 vyše 20 miliónov eur. Ráta s tým návrh štátneho rozpočtu na budúci rok. Rezort Árpáda Érseka tak bude oficiálne hospodáriť s 1,15 miliardy eur, čo je o 1,9 percenta menej ako tento rok. Finálne číslo však ešte zmení čerpanie eurofondov. Podľa Jána Kovalčíka z inštitútu INEKO je už bežné, že rozpočtové plány v rezorte dopravy vôbec neodrážajú realitu.
„Súvisí to najmä s nepredvídateľným postupom a meškaním na väčšine stavieb,“ vysvetľuje analytik. Na základe cifier v rozpočte podľa neho preto nemožno predpovedať napredovanie novej výstavby. Zaujímavou položkou sú však výdavky na údržbu a prevádzku železničnej infraštruktúry. Aj napriek početným incidentom uplynulých týždňov štát nenašiel na zlepšenie koľajovej dopravy viac peňazí. Železničná spoločnosť Slovensko aj Železnice Slovenskej republiky majú dnes v dôsledku dlhodobo zanedbávanej údržby citeľné problémy, čo sa pretavuje do výrazného znižovania rýchlosti na nevyhovujúcich tratiach, hovorí riaditeľ Inštitútu pre dopravu a hospodárstvo Rastislav Cenký. „Stále sa spoliehame iba na eurofondy, ktoré však nemôžeme čerpať na všetko.