Pôsobnosť orgánu verejného zdravotníctva vo vzťahu k stavebníctvu
18. 3. 2025
Orgán verejného zdravotníctva má po novom pôsobnosť voči osobe, ktorá vykonáva činnosť v oblasti civilného letectva, železničnej dopravy, vodnej dopravy, správy diaľnic a ciest I. triedy, medzinárodnej autobusovej dopravy, elektronických komunikácií a poštových služieb, a tiež osobe, ktorej sídlo, miesto podnikania, podnik, organizačná zložka podniku alebo prevádzkareň sa nachádza v stavbe alebo v priestore, ktorý je vo vlastníctve, v správe alebo v užívaní vymedzenej osoby.
Orgán verejného zdravotníctva je dotknutým orgánom, ktorý uplatňuje záujmy ochrany verejného zdravia záväzným stanoviskom vo vzťahu k stavbám dopravnej infraštruktúry, k stavbám elektronickým komunikácií a stavbám na poskytovanie poštových služieb, stanoviskom k návrhu stavebného zámeru pri prerokovaní stavebného zámeru, v konaní o stavebnom zámere a kolaudácii a zmene užívania stavieb určených na bývanie v blízkosti stavieb dopravnej infraštruktúry a elektronických komunikácií.
Úrad verejného zdravotníctva alebo regionálny úrad verejného zdravotníctva je dotknutým orgánom a vydáva záväzné stanovisko k návrhom na posúdenie strategických dokumentov, k návrhom na posúdenie navrhovaných činností, k zmenám navrhovaných činností, a k žiadostiam, územným plánom v rozsahu, v akom ovplyvňujú zdravé životné podmienky alebo zdravé pracovné podmienky, návrhu stavebného zámeru pri prerokovaní stavebného zámeru, v konaní o stavebnom zámere, ak ide o stavbu, ktorá ovplyvňuje zdravé životné podmienky alebo zdravé pracovné podmienky, doložke súladu projektu stavby s podmienkami určenými v záväznom stanovisku, povoleniu skúšobnej prevádzky a k povoleniu predčasného užívania stavby, ak ide o stavbu, ktorá ovplyvňuje zdravé životné podmienky alebo zdravé pracovné podmienky, kolaudácii stavby alebo pri zmene v užívaní stavby, ak ide o stavbu, ktorá ovplyvňuje zdravé životné podmienky alebo zdravé pracovné podmienky, návrhom na určenie ochranných pásiem vodárenských zdrojov.
K
Rozpočet Bratislavy bude takmer pol miliardy eur
2. 11. 2018
Bratislava plánuje v budúcom roku hospodáriť s rozpočtom vo výške 477,1 milióna eur. Ide o zvýšenie o 107 miliónov eur oproti roku 2018. Z toho však 75,6 milióna eur je príjmová operácia refinancovania úveru z dôvodu ukončenia zmluvy. Celkové výdavky rozpočtu 2019 sa očakávajú na úrovni 396,4 milióna eur. Ide o zvýšenie o 42 miliónov eur oproti tomuto roku. O budúcoročnom rozpočte rozhodne už nové zloženie mestského zastupiteľstva, ktoré vzíde z novembrových komunálnych volieb.
Primátor Bratislavy Ivo Nesrovnal, ktorý chce svoj post obhájiť aj v nadchádzajúcich komunálnych voľbách, hodnotí návrh rozpočtu na rok 2019 ako reálny a rozvojový. Mesto podľa neho vie, čo chce, a dokáže to aj zaplatiť. Počíta sa s rozbehnutými i novými projektmi. "Priority rozpočtu sú doprava, verejné priestranstvá, vzdelávanie, životné prostredie a bezpečnosť. Tieto priority rozpočtu sú odzrkadlené aj v prebiehajúcich i nových projektoch," povedal Nesrovnal. V návrhu rozpočtu sú zahrnuté financie napríklad na realizáciu projektov električkových radiál, budovanie záchytných parkovísk, rozšírenie Harmincovej, budovanie parkov a opravy ciest. V návrhu sú zároveň aj nové investičné projekty, ako napríklad rekonštrukcia fontány na Námestí slobody, komunálny podnik či rekonštrukcia kúpeľov Grössling. Oproti minulému roku sú bežné príjmy vyššie o 30 miliónov eur, a to najmä vďaka vyšším príjmom z dane z príjmov fyzických osôb.
Západ Slovensku ekonomicky utiekol
31. 10. 2018
Občania prvorepublikového Československa po jeho vzniku boli blízko životnej úrovne Rakúšanov či Nemcov. V súčasnosti však krajina za nimi výrazne stále zaostáva. Úroveň hrubého domáceho produktu (HDP) na obyvateľa klesla za storočie až o 50 %.
Dobrou správou však je, že Slovensko po roku 1989 rýchlo sťahuje ekonomický náskok Česka. Vyplýva to zo štúdie, ktorú pri príležitosti 100. výročia vzniku ČSR vypracovali spoločne Centrum ekonomických a trhových analýz (CETA) a spoločnosť TopForex. V roku 1920 dosahovalo ČSR v HDP na obyvateľa hodnoty 80 % Rakúska a 70 % Nemecka. V súčasnosti však pri rovnakom ukazovateli výkonnosť dosahuje v prípade Slovenska iba 40 % a v prípade Česka 46 % z výkonnosti Rakúska. V prípade Nemecka dosahuje Slovensko 43 % a Česko 48 %. „K bohatším susedom sme sa približovali medzi vojnami a potom opäť po roku 1989. Česko a Slovensko ale čakali po rozdelení odlišné cesty, a to ako pre rozdielnu vyspelosť a infraštruktúru, tak aj prijatím eura na Slovensku. Kým v roku 1993 malo Česko o 56 % vyššie HDP na obyvateľa ako Slovensko, v roku 2004 bol rozdiel 38 % a v roku 2017 už len 14 %,“ vyčíslil výkonný riaditeľ spoločnosti TopForex Ivor Lehoťan.
Záujem slovenských podnikateľov o Čínu prudko rastie
29. 10. 2018
Obchodná výmena medzi Slovenskom a Čínou má dlhodobo stúpajúci trend s perspektívou rastu aj do budúcnosti. V uplynulom roku importovali z Číny na Slovensko tovar v celkovej hodnote 5,2 miliardy eur. Naopak, Slovensko exportovalo do Číny tovar v celkovej hodnote 1,2 miliardy eur. Pre TASR to uviedol hovorca ministerstva hospodárstva Maroš Stano s tým, že záujem slovenských podnikateľov o Čínu prudko rastie.
Pre Slovensko je Čína jeden z najdôležitejších obchodných partnerov v Ázii. Hlavnými obchodovanými položkami v slovenskom vývoze podľa rezortu hospodárstva aj naďalej zostávajú automobily, strojárske produkty, automobilové diely, strojné zariadenia, elektronika a elektronické výrobky, ale aj výrobky textilného a obuvníckeho priemyslu najmä v oblasti dovozu. Ministerstvo poukazuje na prudký rast záujmu slovenských podnikateľov o Čínu. „Mnohé firmy majú s podnikaním v Číne pomerne bohaté skúsenosti, čo sa prejavuje postupným rastom nášho vývozu do tohto teritória,“ uviedol Stano.
Chránené oblasti prirodzenej akumulácie vôd
26. 10. 2018
Dňa 16. 10. 2018 bola schválený nový zákon o chránených oblastiach prirodzenej akumulácie vôd, ktorého cieľom je komplexná úprava podmienok na zabezpečenie efektívnej ochrany vôd prirodzene sa vyskytujúcich na území chránených vodohospodárskych oblastí, všestrannej ochrany povrchových vôd a podzemných vôd a ochrana podmienok ich tvorby, výskytu, prirodzenej akumulácie vôd a obnovy ich zásob. Zákon nadobudne účinnosť 1. 1. 2019.
Zákon ustanovuje jednotný postup ústredných orgánov štátnej správy a ostatných úradov kompetenčne zabezpečujúcich efektívnu ochranu vôd prirodzene sa vyskytujúcich na území chránených vodohospodárskych oblastí, v ktorých sa nachádza významná prirodzená akumulácia vôd na Slovensku, z hľadiska ochrany životného prostredia s dôrazom na ochranu vody, pôdy a s dôrazom na ochranu zdravia ľudí.
V súčasnosti platná právna úprava zameraná na zabezpečenie ochrany vôd je upravená vo viacerých právnych predpisoch patriacich do pôsobností troch rezortov, najmä rezortu životného prostredia, rezortu zdravotníctva a rezortu pôdohospodárstva a rozvoja vidieka.
Doterajšie skúsenosti vyplývajúce z aplikačnej praxe platnej právnej úpravy identifikovali potrebu zjednotiť právnu úpravu do jedného nového zákona.
Zákon zjednocuje postup všetkých príslušných štátnych orgánov a inštitúcií v chránených vodohospodárskych oblastiach, určuje pravidlá na predchádzanie znečistenia vôd a ustanovuje spoločnú kontrolu možných znečisťovateľov. Tiež ustanovuje povinnosti orgánov štátnej správy a obcí, práva a povinnosti právnických osôb a fyzických osôb, povinnosti pri informovaní verejnosti na úseku všestrannej ochrany vodných pomerov na území chránených vodohospodárskych oblastí a zodpovednosť za porušenie zákonných povinností.