Pôsobnosť orgánu verejného zdravotníctva vo vzťahu k stavebníctvu
18. 3. 2025
Orgán verejného zdravotníctva má po novom pôsobnosť voči osobe, ktorá vykonáva činnosť v oblasti civilného letectva, železničnej dopravy, vodnej dopravy, správy diaľnic a ciest I. triedy, medzinárodnej autobusovej dopravy, elektronických komunikácií a poštových služieb, a tiež osobe, ktorej sídlo, miesto podnikania, podnik, organizačná zložka podniku alebo prevádzkareň sa nachádza v stavbe alebo v priestore, ktorý je vo vlastníctve, v správe alebo v užívaní vymedzenej osoby.
Orgán verejného zdravotníctva je dotknutým orgánom, ktorý uplatňuje záujmy ochrany verejného zdravia záväzným stanoviskom vo vzťahu k stavbám dopravnej infraštruktúry, k stavbám elektronickým komunikácií a stavbám na poskytovanie poštových služieb, stanoviskom k návrhu stavebného zámeru pri prerokovaní stavebného zámeru, v konaní o stavebnom zámere a kolaudácii a zmene užívania stavieb určených na bývanie v blízkosti stavieb dopravnej infraštruktúry a elektronických komunikácií.
Úrad verejného zdravotníctva alebo regionálny úrad verejného zdravotníctva je dotknutým orgánom a vydáva záväzné stanovisko k návrhom na posúdenie strategických dokumentov, k návrhom na posúdenie navrhovaných činností, k zmenám navrhovaných činností, a k žiadostiam, územným plánom v rozsahu, v akom ovplyvňujú zdravé životné podmienky alebo zdravé pracovné podmienky, návrhu stavebného zámeru pri prerokovaní stavebného zámeru, v konaní o stavebnom zámere, ak ide o stavbu, ktorá ovplyvňuje zdravé životné podmienky alebo zdravé pracovné podmienky, doložke súladu projektu stavby s podmienkami určenými v záväznom stanovisku, povoleniu skúšobnej prevádzky a k povoleniu predčasného užívania stavby, ak ide o stavbu, ktorá ovplyvňuje zdravé životné podmienky alebo zdravé pracovné podmienky, kolaudácii stavby alebo pri zmene v užívaní stavby, ak ide o stavbu, ktorá ovplyvňuje zdravé životné podmienky alebo zdravé pracovné podmienky, návrhom na určenie ochranných pásiem vodárenských zdrojov.
K
Odpady po novom
20. 11. 2018
Novelou zákona sa riešia aktuálne problémy na trhu a problémy z praxe nielen zo strany ministerstva a štátnej správy, ale aj zo strany podnikateľských subjektov.
https://www.poradca.sk/admin_redakcia/SubPages/enovinky/PriraditObrazok.aspx?id=4738&idtyp=22&str=20Novela zákona zabezpečuje implementáciu relevantných ustanovení nariadenia o recyklácii lodí. Zákonom sa ďalej zjednocuje postup orgánov štátnej správy odpadového hospodárstva vo veci riešenia zodpovednosti za nezákonné umiestnenie odpadu, upravuje sa povinnosť viazania finančných prostriedkov účelovej finančnej rezervy a zavádzajú sa ciele zberu pre triedený zber zložiek komunálnych odpadov - odpadov z obalov a odpadov z neobalových výrobkov v obciach a mestách Slovenskej republiky. Zavedením cieľov zberu sa má dosiahnuť zlepšenie triedeného zberu komunálnych odpadov z obalov a komunálnych odpadov z neobalových výrobkov a zníženie množstva odpadov ukladaných na skládky odpadov. Zavedením cieľov zberu sa vyhovuje požiadavke Združenia miest a obcí Slovenska vo väzbe na zákon o poplatkoch za uloženie odpadu na skládky odpadov. Zavádza sa zrušenie povinnosti mať schválený prevádzkový poriadok zariadenia na zhodnocovanie biologicky rozložiteľného komunálneho odpadu zo zelene, ak jeho ročná kapacita neprevyšuje 100 ton. V zákone sa zavádza zrušenie zmluvnej povinnosti medzi výrobcom obalov, ktorý si plní povinnosti individuálne a príslušným koordinačným centrom ako aj zrušenie povinnosti vyžiadať si od orgánu štátnej správy odpadového hospodárstva vyjadrenie k dokumentácii v kolaudačnom konaní v prípade jednoduchých a drobných stavieb.
Atómový zákon
19. 11. 2018
Po novele atómového zákona došlo k zavedeniu nových pravidiel pri stanovovaní výšky zdrojov, ktoré je potrebné zhromažďovať na činnosti v záverečnej časti mierového využívania jadrovej energie, zvýšenie transparentnosti pri spravovaní prostriedkov pre záverečnú časť a transponovanie súvisiacich odporúčaní Európskej komisie do zákona.
Ostatnou novelou zákona došlo okrem iného k zavedeniu nových povinností pre držiteľov povolení na prevádzku jadrových zariadení vo vzťahu k činnostiam súvisiacim so záverečnou časťou. Hlavnou zmenou vo vzťahu k týmto činnostiam bolo zavedenie novej povinnosti prevádzkovateľov jadrových elektrární odovzdávať všetky rádioaktívne odpady a vyhoreté jadrové palivo v určených lehotách právnickej osobe poverenej Ministerstvom hospodárstva Slovenskej republiky. Táto zmena však nebola úplne reflektovaná aj v súvisiacom rozdelení zodpovedností za jednotlivé činnosti a vyžadovala si dodatočnú úpravu viacerých ustanovení zákona o Národnom jadrovom fonde ako i atómového zákona.
Novelou zákona účinnou od 1. 1. 2019 sa mení súčasný režim prerozdelenia zodpovedností v oblasti jadrovej energetiky takým spôsobom, že do zoznamu činností, za ktoré v súčasnej právnej úprave nesie zodpovednosť štát, pribudnú aj ostatné činnosti, súvisiace so záverečnou časťou, konkrétne vyraďovanie jadrových zariadení z prevádzky a dlhodobé skladovanie vyhoretého jadrového paliva (VJP). Touto zmenou dôjde k vytýčeniu jasnej hranice zodpovednosti medzi prevádzkovateľmi jadrových elektrární ako pôvodcami rádioaktívnych odpadov (RAO) a vyhoretého jadrového paliva a štátom, ktorý bude vecne zodpovedný za bezpečné nakladanie s vyhoretým jadrovým palivom a rádioaktívnymi odpadmi až do ich finálneho uloženia na úložisku. Finančná zodpovednosť za tieto činnosti zostáva na pôvodcoch odpadov.
Vrátenie zábezpeky vo verejnom obstarávaní
19. 11. 2018
Novelou zákona o verejnom obstarávaní dochádza od 1. 1. 2019 k zníženiu náročnosti jednotlivých inštitútov, prípadne k ich vypusteniu.
Za týmto účelom dochádza k úprave dôvodov na vrátenie zábezpeky, k vypusteniu percentuálnej kvantifikácie mimoriadne nízkej ponuky, či k návrhu na obmedzenie lehoty viazanosti ponúk. Zároveň sa úplne vypúšťa koncept dvojobálkového predkladania ponúk, ktorý sa v praxi verejného obstarávania neosvedčil a ktorý spôsoboval predovšetkým zvýšenú administratívnu záťaž pre verejných obstarávateľov a obstarávateľov a zbytočné predlžovanie procesu verejného obstarávania. V súvislosti s vypustením dvojobálkového konceptu predkladania ponúk sa v novele zákona taktiež reviduje procesná úprava revíznych postupov, ktorá bola previazaná s dvojobálkovým predkladaním ponúk.
V rámci koncepčných zmien novela upravuje podmienky používania elektronického trhoviska, a síce vypúšťa z elektronického trhoviska stavebné práce, resp. znemožňuje zadávať zákazky na uskutočnenie stavebných prác prostredníctvom elektronického trhoviska.
V neposlednom rad kladie novela zákona za cieľ zefektívniť a zjednodušiť revízne postupy. Za týmto účelom došlo k zredukovaniu obsahových náležitosti žiadosti o nápravu, ako aj k úprave lehoty na podanie žiadosti o nápravu. Ďalej dochádza k úprave výšky a výpočtu kaucie a zavedeniu koncentračnej zásady v konaní o námietkach.
Verejné obstarávanie
16. 11. 2018
Novela zákona o verejnom obstarávaní nadobúda účinnosť 1. januára 2019. Cieľom úpravy je zefektívnenie, zjednodušenie postupov verejného obstarávania pre verejných obstarávateľov a obstarávateľov, ako i pre hospodárske subjekty. Novela zákona o verejnom obstarávaní taktiež sleduje odstránenie niektorých problémov aplikačnej praxe. V kontexte uvedeného sa zavádza koncepčná zmena delenia zákaziek, v rámci ktorej sa ustanovuje nový druh zákaziek, na ktoré sa do určitého finančného limitu zákon o verejnom obstarávaní nebude vzťahovať.
V rámci zjednodušenia postupov jednotlivých druhov zákaziek došlo k vyprecizovaniu postupu zadávania zákaziek s nízkou hodnotou a taktiež sa zavádza nové zjednodušené paragrafové znenie postupu pre zadávanie podlimitných zákaziek. Zaviedla sa možnosť fakultatívneho zriadenia komisie na vyhodnocovanie ponúk, umožnenie predloženia aj „jednoduchého“ čestného vyhlásenia na účely predbežného nahradenia dokladov preukazujúcich splnenie podmienok účasti.
Novou právnou úpravou sa ďalej „zjemňuje“ prílišná tvrdosť súčasnej úpravy uzatvárania dodatkov, spočívajúca v možnosti opakovanej zmeny zmluvy a uvoľnenia pravidla „de minimis“ pri zadávaní podlimitných zákaziek.
Ďalej sa zavádza nové znenie právnej úpravy pri dynamickom nákupnom systéme. V tejto súvislosti nastáva rozšírenie výnimky na odkladnú lehotu pri uzatváraní zmluvy na zmluvy uzavreté v rámci DNS, ako aj rozšírenie dôvodov na podanie určovacej žaloby na zadávanie zákazky v rámci DNS. V súvislosti s podávaním určovacej žaloby dochádza k zníženiu výšky súdneho poplatku.