Daňový režim v prípade kúpy ojazdeného auta z iného členského štátu
23. 5. 2025
Daňový režim môže mať charakter nadobudnutia tovaru z iného členského štátu zdaňovaného v režime podľa § 11 zákona o DPH.
V princípe platí, že nadobudnutie tovaru v tuzemsku z iného členského štátu je predmetom dane, ak:
- nadobúdateľom je zdaniteľná osoba konajúca v postavení zdaniteľnej osoby, právnická osoba, ktorá nie je zdaniteľnou osobou, alebo zahraničná osoba, ktorá je identifikovaná pre daň v inom členskom štáte, a
- dodávateľom je zdaniteľná osoba, ktorá je v inom členskom štáte, v ktorom sa začalo odoslanie alebo preprava tovaru dodaného za protihodnotu osobe podľa písmena a), identifikovaná pre daň podľa ustanovenia zákona platného v tomto inom členskom štáte zodpovedajúceho § 4, § 4b alebo § 5 zákona o DPH alebo sa od nej táto identifikácia vyžaduje, okrem dodania tovaru s inštaláciou alebo montážou dodávateľom alebo na jeho účet a okrem predaja tovaru na diaľku na území Európskej únie. Daňový režim – uplatnenie dane a nárok na odpočet dane pri kúpe ojazdeného auta od platiteľa z iného členského štátu u tuzemského platiteľa, ktorý je obchodníkom s ojazdenými autami, je rovnako závislé od daňového režimu v akom ho predávajúci dodal. Aplikáciou ustanovenia § 66 ods. 14 zákona o DPH možno konštatovať, že nadobudnutie ojazdeného automobilu v tuzemsku z iného členského štátu, ak je predávajúcim obchodník z iného členského štátu a uvedený automobil bol zdanený podľa osobitnej úpravy uplatňovania dane v inom členskom štáte, v ktorom sa odoslanie alebo preprava tovaru začala, nepovažuje sa za nadobudnutie tovaru v tuzemsku z iného členského štátu podľa § 11 zákona o DPH.
K
Inštitút daňovej kontroly
23. 5. 2025
Daňový poriadok upravuje inštitút daňovej kontroly, ktorá u podnikateľov nie je príliš obľúbeným opatrením zo strany správcu dane.
Daňová kontrola je vykonávaná daňovým úradom, ktorý je miestne alebo vecne príslušný k miestu, kde fyzická osoba podniká. Úlohou kontrolórov je veľmi podrobné preskúmanie účtovných prípadov a dokladov s tým súvisiacich, teda dokladov, ktoré súvisia s plnením daňovej povinnosti. Na dokladoch kontrolujú, či sú hodnoverné a úplné. Overujú zmluvy, či boli riadne plnené a či nijakým spôsobom nedošlo k porušeniu zákona. Pri daňovej kontrole musí subjekt sprístupniť všetky potrebné podklady pre vykonanie daňovej kontroly. Daňový poriadok neobsahuje presnú definíciu uvedeného inštitútu. Účelom daňovej kontroly je overiť skutočnosti a údaje rozhodujúce pre správne určenie dane alebo dodržiavanie osobitných daňových zákonov, ktorými je napríklad zákon o dani z príjmov, zákon o dani z pridanej hodnoty, zákon o miestnych daniach a miestnom poplatku, ... Daňovou kontrolou dochádza ku kontrole daňového subjektu správcom dane, pričom je vykonávaná v takom rozsahu, ktorý je nevyhnutný na dosiahnutie hlavného účelu tohto inštitútu. Ide teda o základný akt daňového konania a na daňové účely sa ňou rozumie podrobné preskúmanie účtovných prípadov a všetkých dokladov potrebných na určenie daňovej povinnosti z hľadiska ich hodnovernosti, úplnosti a správnosti.
K
Sumy základnej náhrady za používanie motorových vozidiel pri pracovných cestách
28. 4. 2025
Dňa 26. 4. 2025 nadobudlo účinnosť Oznámenie Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 97/2025 Z. z.
Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky podľa § 8 ods. 3 písm. b) zákona č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách v znení zákona č. 297/2024 Z. z. oznámilo, že suma základnej náhrady podľa § 7 ods. 2 prvej vety zákona určená podľa § 8 ods. 2 prvej vety zákona na základe splnenia podmienky pre zvýšenie súm základnej náhrady za mesiac marec 2025 je
- 0,085 eura pre dvojkolesové vozidlá, trojkolesové vozidlá a štvorkolky,
- 0,296 eura pre osobné vozidlá.
Uvedené sumy základnej náhrady sa uplatňujú od 1. júna 2025.
K
Výkon funkcie prokurátora - odchodné
31. 3. 2025
Výkon funkcie prokurátora je náročný a spojený so značnou psychickou záťažou vyplývajúcou zo samotného charakteru činnosti prokurátora v trestnej oblasti i netrestnej oblasti. V záujme ochrany zdravia pred dlhodobo pôsobiacimi rizikovými faktormi sa ustanovuje, aby zákon priznal prokurátorovi právo na predčasné odchodné v prípade, ak funkciu prokurátora vykonával najmenej 20 rokov.
Podmienkou na vznik nároku prokurátora na predčasné odchodné bude zánik funkcie prokurátora vzdaním sa funkcie v čase, keď ešte nemá nárok na starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok, a pritom je natoľko psychicky vyčerpaný výkonom funkcie prokurátora, že už nevládze riadne túto funkciu vykonávať. Výška odchodného podľa § 125 ods. 2 závisí od dĺžky započítateľnej praxe, maximálne môže dosiahnuť desaťnásobok naposledy určeného základného platu prokurátora (za 28 rokov započítateľnej praxe).
Ustanovilo sa, aby aj na výpočet výšky predčasného odchodného sa aplikovali pravidlá uvedené v § 125 ods. 2 (§ 125a ods. 2). To znamená, že prokurátorovi vznikne nárok na predčasné odchodné vo výške štyroch základných platov, ak funkciu prokurátora vykonával najmenej 20 rokov; maximálne však môže dosiahnuť predčasné odchodné vo výške 10 základných platov, ak funkciu prokurátora vykonával najmenej 28 rokov. Samozrejme, to platí iba v prípade, ak sa vzdá funkcie prokurátora v čase, keď ešte nemá nárok na starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok. V opačnom prípade - ak by mu služobný pomer zanikol vzdaním sa funkcie prokurátora z dôvodov vzniku nároku na starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok, vznikol by mu nárok na odchodné podľa §125 ods. 2, teda nie na predčasné odchodné podľa znenia § 125a ods. 1 a 2. Základný plat na účely určenia výšky predčasného odchodného je definovaný v právnej úprave uvedenej v § 127 ods. 1 (spoločné ustanovenie k odchodnému, predčasnému odchodnému a úmrtnému). Právne skutočnosti, ktoré sa budú posudzovať ako výkon funkcie prokurátora na účely predčasného odchodného, sa určia podľa právnej úpravy uvedenej v § 127 ods. 3.
K
Zmeny pre prokurátorov a právnych čakateľov prokuratúry
31. 3. 2025
Novelizuje sa zákon č. 154/2001 Z. z. o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry v znení neskorších predpisov tak, aby prokurátorom za podmienok ustanovených zákonom vznikol nárok na predčasné odchodné a výsluhový dôchodok. Ide o právnu úpravu reagujúcu na platné znenie, podľa ktorého výsluhový dôchodok prokurátora ustanoví osobitný zákon.
S cieľom zabrániť roztrieštenosti právnej úpravy vzťahujúcej sa na sociálne zabezpečenie prokurátorov sa vypustí ustanovenie § 137a zo zákona č. 154/2001 Z. z. a túto blanketovú normu nahradí právnou úpravou, ktorá doplní inštitút výsluhového dôchodku a s ním spojený inštitút predčasného odchodného do právnej úpravy ustanovenej zákonom č. 154/2001 Z. z. Podľa § 125 ods. 1 prokurátorovi patrí odchodné vo výške päťnásobku jeho posledného mesačného základného platu v prípade, ak ho generálny prokurátor odvolá z funkcie zo zdravotných dôvodov, ktoré mu bránia vykonávať funkciu prokurátora po čas dlhší ako jeden rok. Takéto odchodné nepatrí prokurátorovi, ktorému patrí odchodné podľa § 125 ods. 2. Podľa § 125 ods. 2 prokurátorovi patrí odchodné v prípade, ak mu zanikol služobný pomer prokurátora vzdaním sa funkcie z dôvodu nadobudnutia nároku na starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok, pri odvolaní z funkcie z dôvodu dosiahnutia veku 65 rokov alebo pri prerušení výkonu funkcie prokurátora podľa § 12 ods. 5. V takom prípade patrí prokurátorovi odchodné vo výške jeho posledného základného platu, ak jeho započítateľná prax dosiahla najmenej päť rokov. Táto výmera odchodného sa zvyšuje za každý ďalší skončený rok započítateľnej praxe až do dosiahnutia 20 rokov započítateľnej praxe o 20 % základného platu prokurátora a za každý ďalší ukončený rok až do dosiahnutia 24 rokov započítateľnej praxe o 50 % základného platu. Za 25. rok a každý ďalší ukončený rok započítateľnej praxe sa odchodné zvyšuje o jeden základný plat, najviac však do výšky desaťnásobku naposledy určeného základného platu prokurátora.
K