Źivnostenský zákon upravuje vzťahy, ktoré sa týkajú podnikateľských subjektov podnikajúcich na základe vydaných živnostenských oprávnení. V živnostenskom zákone možno nájsť informácie o tom ako založiť, prevádzkovať, prerušiť alebo skončiť živnosť. V zmysle živnostenského zákona rozlišujeme voľné, remeselné a viazané živnosti. V prílohe živnostenského zákona nájdu potenciálni aj existujúci podnikatelia informácie o konkrétnych živnostiach alebo aj o preukazovaní odbornej spôsobilosti.
Zákon č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní(živnostenský zákon)s komentárom
(Ing. Lukáš Fudák)
Źivnostenský zákon upravuje vzťahy, ktoré sa týkajú podnikateľských subjektov podnikajúcich na základe vydaných živnostenských oprávnení. V živnostenskom zákone možno nájsť informácie o tom ako založiť, prevádzkovať, prerušiť alebo skončiť živnosť. V zmysle živnostenského zákona rozlišujeme voľné, remeselné aviazané živnosti. V prílohe živnostenského zákona nájdu potenciálni aj existujúci podnikatelia informácie o konkrétnych živnostiach alebo aj o preukazovaní odbornej spôsobilosti. Živnostenské podnikanie je zákonom upravené len ako jeden druh podnikania v Slovenskej republike. Okrem toho, že zákon upravuje živnosť ako ipodmienky živnostenského podnikania, predmetom úpravy je tiež kontrola nad dodržiavaním stanovených podmienok. Predovšetkým sú to podmienky, ktoré musia byť splnené pred vydaním živnostenského oprávnenia.
Živnostenské podnikanie upravuje zákon o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon). Ide o každé samostatné a sústavné prevádzkovanie činnosti, ktorá nie je vylúčená zo živnostenského zákona, vo vlastnom mene, na vlastnú zodpovednosť, za účelom dosiahnutia zisku alebo za účelom dosiahnutia merateľného pozitívneho sociálneho vplyvu a za podmienok ustanovených živnostenským zákonom.
Štátnu správu a úlohy jednotných kontaktných miest v SR na úseku živnostenského podnikania vykonávajú okresné úrady, odbory živnostenského podnikania. Na vykonávanie živnostenského podnikania nemusí byť zriadená prevádzkareň, čo znamená, že je možné poskytovať služby aj bez nutnosti usadiť sa alebo zriadiť si prevádzku. Ide o dočasné poskytovanie služieb cezhraničným spôsobom na základe vydaného platného oprávnenia na poskytovanie rovnakých služieb v štáte usadenia sa.
Živnostenské oprávnenie je právom fyzickej osoby alebo právnickej osoby prevádzkovať živnosť, ktoré sa konštituuje v konaní pred orgánom štátnej správy, a to živnostenským (okresným) úradom. Pre procesný postup živnostenského orgánu platia zákonom ustanovené pravidlá ustanovené zákonom č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok). Týmto zákonom sa orgány štátnej správy riadia pri konaniach, v ktorých rozhodujú o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach občanov a organizácií. Konanie vo veciach upravených živnostenským zákonom sa spravuje zákonom o správnom konaní, ak jednotlivé ustanovenia živnostenského zákona neustanovujú inak. Tieto odlišnosti, dotýkajúce sa postupu živnostenského úradu v konaní o vzniku živnostenského oprávnenia, sú pomerne významné a dotýkajú sa viacerých skutočností, napríklad týkajúce sa správnych poplatkov.
Orgánmi oprávnenými využívať systém pre oblasť živnostenského podnikania v rámci Slovenskej republiky sú všetky okresné (živnostenské) úrady v postavení jednotných kontaktných miest a Ministerstvo vnútra SR, odbor živnostenského podnikania. Využívanie systému uľahčuje slovenským poskytovateľom služieb ich usadenie sa v členských štátoch či cezhraničné (dočasné) poskytovanie služieb a zároveň uľahčuje vykonanie kontroly a dozoru nad zahraničnými poskytovateľmi služieb na území SR.
Novely zákona v roku 2023 a 2024
Zákon č. 8/2023 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony
Zákon, ktorý nadobudol účinnosť 1. 2. 2023, reaguje na potrebu zabezpečiť používanie digitálnych nástrojov a postupov v rámci práva obchodných spoločností do slovenského právneho poriadku. Transponovali sa požiadavky na upravu technických nástrojov, ktoré umožnia zriadiť podnik zahraničnej právnickej osoby alebo organizačnú zložku podniku zahraničnej právnickej osoby zjednodušeným spôsobom, ak sú splnené zákonné podmienky, ako aj možnosť výmeny informácií o podnikoch a organizačných zložkách podnikov prostredníctvom systému prepojenia centrálnych registrov, obchodných registrov a registrov spoločností. V súlade s požiadavkami užívateľskej prívetivosti, cieľom právnej úpravy je umožnenie založenia obchodnej spoločnosti - spoločnosti s ručením obmedzeným, a to zjednodušeným spôsobom prostredníctvom štandardizovaného vzoru spoločenskej zmluvy. V prípade ak sa zakladateľ spoločnosti rozhodne založiť spoločnosť s ručením obmedzeným zjednodušeným spôsobom, nevyžaduje sa osobitný postup získania živnostenského oprávnenia prostredníctvom živnostenského úradu. Po splnení zákonných podmienok vedia zakladatelia založiť a aj zapísať spoločnosť s ručením obmedzeným do obchodného registra online v rámci jedného registrového konania. Zaviedol sa aj zoznam voľných živností, pričom ak zakladatelia postupujú zjednodušeným spôsobom založenia a zapísania do obchodného registra vo vzťahu k týmto voľným živnostiam (maximálny počet 15 voľných živností pri prvozápise), vzniká živnostenské oprávnenie automaticky zápisom do obchodného registra (pred zápisom do obchodného registra nie je potrebné žiadať živnostenský úrad o vydanie osvedčenia o živnostenskom oprávnení). V oboch prípadoch je príslušný Okresný súd Žilina.
Zaviedla sa aj možnosť výmeny informácií cez systém prepojenia centrálnych registrov, obchodných registrov a registrov spoločností o podnikoch a organizačných zložkách podnikov slovenských právnických osôb medzi zahraničnými obchodnými registrami alebo inými evidenciami, v ktorých je podnik alebo organizačná zložka podniku slovenskej právnickej osoby zapísaná, alebo v ktorej je podnik alebo organizačná zložka podniku slovenskej právnickej osoby povinná ukladať listiny a registrovými súdmi, ako aj výmena informácií o zahraničnej osobe, ktorej podnik alebo organizačná zložka podniku je zapísaná v obchodnom registri medzi zahraničnými registrami alebo inými evidenciami a registrovými súdmi. Tiež sa zaviedla povinnosť oznámenia zahraničnému obchodnému registru, do ktorého je zapísaný podnik alebo organizačná zložka podniku slovenskej právnickej osoby, že došlo k uloženiu účtovnej závierky.
Umožnilo sa obchodným spoločnostiam rozšíriť svoju činnosť prostredníctvom registrácie dcérskych spoločností či pobočiek, znížiť administratívnu záťaž a zvýšiť právnu istotu, čím sa minimalizovali prípady, kedy v dôsledku oneskorenia pri registrácii spoločnosti alebo príliš vysokej neistote v dôsledku nejasných postupov došlo k strate obchodných príležitostí alebo k rozhodnutiu spoločnosť nezaložiť.
Zákon č. 146/2023 Z. Z. o ochrane ovzdušia a o zmene a doplnení niektorých zákonov
Zákon nadobudol účinnosť 1. 7. 2023.
Právna úprava sleduje tri hlavné línie:
–kvalitu ovzdušia - ustanovením prípustnej úrovne znečistenia ovzdušia a nástrojmi na jej zlepšenie,
–zníženie celkových emisií - ustanovením národných záväzkov znižovania emisií a prijatím politík a opatrení na ich dodržanie,
–obmedzovanie emisií na zdroji – ustanovením emisných požiadaviek pre stacionárne zdroje znečisťovania ovzdušia a tiež ustanovením požiadaviek na kvalitu vybraných výrobkov ako sú palivá alebo regulované výrobky.
Zákonom sa upravil aj
–zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov v ktorom sa upravujú správne poplatky v oblasti ochrany ovzdušia,
–zákon č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov,
–zákon č. 39/2013 Z. z. o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov,
–zákon č. 541/2004 Z. z. o mierovom využívaní jadrovej energie (atómový zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov,
–zákon č. 79/2015 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisoch, v ktorom boli zavedené viaceré zmeny, nakoľko spracovanie odpadov na tuhé druhotné palivá a ich používanie neprinieslo očakávaný pozitívny environmentálny efekt, skôr naopak.
Zákon č. 205/2023 Z. z. o zmene a doplnení niektorých zákonov v súvislosti s reformou stavebnej legislatívy
Cieľom zákona je od 1. 4. 2025 zosúladiť osobitné právne predpisy so zákonmi na úseku územného plánovania a výstavby, odstrániť prekážky fungovania novej stavebnej legislatívy v osobitnej právnej úprave a reflektovať zmeny v procesoch územného konania a výstavby v osobitných predpisoch.
Schválenie zákona č. 200/2022 Z. z. o územnom plánovaní a zákona č. 201/2022 Z. z. o výstavbe vytvorilo stav, kedy osobitné predpisy dotýkajúce sa činností územného plánovania a výstavby, obsahovali právnu úpravu zodpovedajúcu úprave starého stavebného zákona, ktorá vo veľkej miere nebola kompatibilná s právnou úpravou po reforme stavebnej legislatívy. Ide o komplexné procesné zmeny, nové inštitúty a odlišný spôsob povoľovania stavieb, ktoré bolo nevyhnutné reflektovať aj v osobitných predpisoch, aby bolo vzájomné pôsobenie týchto právnych regulácií možné, bezproblémové a dávalo jasnú odpoveď na ich právnu situáciu.
Zákon č. 309/2023 Z. z. o premenách obchodných spoločností a družstiev a o zmene a doplnení niektorých zákonov
Cieľom zákona bolo od 1. 3. 2024 vyhotovenie jednotnej, ucelenej a prehľadnej právnej úpravy splynutí, zlúčení, rozdelení, zmeny právnej formy a tiež ich cezhraničných alternatív.
Právna úprava vnútroštátnych splynutí a zlúčení, rozdelení, zmeny právnej formy ako aj cezhraničných zlúčení a splynutí bola obsiahnutá v Obchodnom zákonníku. Nakoľko bola do Obchodného zákonníka právna úprava dopĺňaná priebežne aj v súvislosti s čiastkovou transpozíciou obchodnoprávnych smerníc, bola zložito usporiadaná a fragmentovaná, preto ustanovenia Obchodného zákonníka týkajúce sa zlúčení, splynutí, rozdelení a zmeny právnej formy obchodných spoločností a družstva prešli revíziou. Doplnili sa nové postupy pre cezhraničnú mobilitu spoločností s úmyslom jej väčšej podpory, a tiež s cieľom poskytnúť primeranú (a oproti pôvodnej úprave silnejšiu) ochranu vlastníkom obchodných podielov alebo akcií, veriteľom spoločností a zamestnancom. Premeny a cezhraničné premeny predstavujú zásadné zmeny v spoločnosti, kedy dochádza k transformácii imania spoločnosti, vzniku nových a zániku pôvodných spoločností, čo má významný dopad aj na spoločníkov spoločnosti, ktorí prestávajú byť spoločníkmi v pôvodných spoločnostiach a vzniká im vzťah k spoločnostiam novým, pričom veriteľom pôvodných spoločností sa mení subjekt záväzku. Aj preto bol zvolený pojem premena ako nové označenie pre tieto typy zmien v obchodných spoločnostiach.
Premenou sa rozumie fúzia (splynutie a zlúčenie spoločností) a rozdelenie spoločností. Cezhraničnou premenou sa rozumie cezhraničná fúzia (splynutie a zlúčenie spoločností) a cezhraničné rozdelenie. Zmeny právnej formy zahŕňajú zmenu právnej formy a cezhraničnú zmenu právnej formy. Zaviedli sa nové inštitúty odštiepenie, cezhraničné rozdelenie a cezhraničná zmena právnej formy.
Právna úprava si vyžiadala zmeny aj v iných právnych predpisoch, a to napríklad v zákone č. 530/2003 Zb. o obchodnom registri a o zmene a doplnení niektorých zákonov, vyhláške č. 25/2004 Z. z., ktorou sa ustanovujú vzory tlačív na podávanie návrhov na zápis do obchodného registra a zoznam listín, a v súvislosti so zmenami v terminológii ako aj zavedením nových inštitútov cezhraničných premien sa zaviedli ďalšie zmeny a úpravy v iných platných právnych predpisoch, nevyhnutné na to, aby sa dali vnútroštátne, ale aj cezhraničné premeny uskutočniť, a to napríklad v živnostenskom zákone.
Zákon č. 106/2024 Z. z. o správcoch úverov a nákupcoch úverov a o zmene a doplnení niektorých zákonov
S účinnosťou od 1. 6. 2024 sa vytvorila nová právna úprava v oblasti spravovania a nákupu úverov. Primárnym cieľom bolo riešenie problematiky nesplácaných úverov, keďže finančná kríza a recesie viedli k nárastu počtu dlžníkov neschopných splácať svoje úvery vzhľadom na to, že viaceré spoločnosti a občania čelili pretrvávajúcim platobným ťažkostiam alebo dokonca konkurzu. V dôsledku toho stúpol počet nesplácaných úverov, ktoré môžu ovplyvniť výkonnosť bánk. Nesplácané úvery vytvárajú pre banku nižšie príjmy ako splácané úvery, čím znižujú ziskovosť banky. V najvážnejších prípadoch môžu tieto účinky viesť k pochybnostiam o životaschopnosti banky s potenciálnymi dôsledkami pre finančnú stabilitu. Súčasne nesplácané úvery vyžadujú značné množstvo ľudských aj finančných zdrojov banky. To znižuje schopnosť banky poskytovať úvery, a to aj malým a stredným podnikom.
Zákon sleduje dosiahnutie viacerých cieľov, a to
–zavedenie komplexnej stratégie na riešenie nesplácaných úverov a tým zníženie súčasného objemu nesplácaných úverov a zároveň zabránenie nadmernému vytváraniu nesplácaných úverov v budúcnosti;
–posilnenie bankovej únie a integrovaného finančného systému posilnením odolnosti hospodárskej a menovej únie voči nepriaznivým otrasom tým, že sa uľahčí súkromné cezhraničné rozdelenie rizika, pričom sa zároveň zníži potreba verejného rozdelenia rizika;
–zabezpečenie konkurencie v bankovom sektore, zachovanie finančnej stability a podpora poskytovania úverov s cieľom vytvárať pracovné miesta a posilňovať rast v rámci EÚ;
–zadefinovanie jednotných podmienok na získanie povolenia pre správcov úverov na výkon ich činnosti v rámci EÚ;
–vytvorenie osobitného rámca na zabezpečenie účinného a efektívneho dohľadu nad cezhraničnými správcami úverov;
–odstránenie prekážok pre prevod nesplácaných úverov úverovými inštitúciami na nákupcov úverov a stanovenie záruk pre tento prevod pri súčasnom zachovaní práv dlžníkov.
Zákon viacerými zmenami v iných právnych predpisoch, čiže aj v živnostenskom zákone, zabezpečuje súlad so znením nového zákona.
Zákon č. 161/2024 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 143/1998 Z. z. o civilnom letectve (letecký zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony
Právnou úpravou sa s účinnosťou od 15. 7. 2024 zabezpečilo, že oblasť bezpilotných lietadiel, bezpilotných leteckých systémov a vzdušného priestoru U-space má komplexnú národnú právnu úpravu pri zohľadnení už upravených oblastí príslušnými právne záväznými aktmi Európskej únie a tých oblastí, ktoré právne záväzné akty Európskej únie neupravujú, čím budú vykonané nielen príslušné právne záväzné akty Európskej únie, ale budú odstránené aj niektoré súčasné prekážky v oblasti civilného letectva.
Doplnenie nového údaja zapisovaného do registra prevádzkovateľov bezpilotných leteckých systémov, identifikačné číslo organizácie prevádzkovateľa bezpilotných leteckých systémov, ktorý je fyzickou osobou – podnikateľom, možno považovať za goldplating, ktorý má marginálny vplyv na podnikateľské prostredie. Ako povinný údaj registra sa požaduje identifikačné číslo organizácie len právnickej osoby, keďže sa nerozlišuje, či je podnikateľom právnická osoba alebo fyzická osoba. Avšak v Slovenskej republike majú IČO povinne pridelené aj fyzické osoby – podnikatelia. Údaj o IČO fyzickej osoby – podnikateľa môže byť ako jedinečný identifikátor nápomocný pre úradnú činnosť a je dostupný automatizovane pre orgány verejnej moci z registra právnických osôb, podnikateľov a orgánov verejnej moci, t. j. informačného systému verejnej správy na účely zákona č. 177/2018 Z. z. o niektorých opatreniach na znižovanie administratívnej záťaže využívaním informačných systémov verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon proti byrokracii) v znení neskorších predpisov.
Zákon č. 248/2024 Z. z. o niektorých povinnostiach a oprávneniach v oblasti kryptoaktív a o zmene a doplnení niektorých zákonov
Nariadenie MiCA je prvým európskym komplexným harmonizovaným rámcom pre trhy s kryptoaktívami, ktorým sa upravuje ponúkanie kryptoaktív verejnosti, stanovujú sa osobitné pravidlá pre kryptoaktíva a súvisiace služby a činnosti. Poskytovatelia služieb súvisiacich s kryptoaktívami budú po novom licencovanými subjektami.
Verejná ponuka kryptoaktív a ich prijatie na obchodovanie na obchodnej platforme neboli doteraz v slovenskom právnom poriadku špeciálne regulované. Takisto aj poskytovanie služieb súvisiacich s kryptoaktívami bolo regulované len veľmi okrajovo. Poskytovanie služieb zmenárne virtuálnej meny a poskytovanie služieb peňaženky virtuálnej meny bolo viazanou živnosťou podľa prílohy č. 2 zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov. Osoby poskytujúce tieto služby boli povinnými osobami podľa zákona č. 297/2008 Z. z. o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a o ochrane pred financovaním terorizmu a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Bolo potrebné ustanoviť orgán dohľadu, ktorý bude dohliadať na dodržiavanie ustanovených povinností podľa nariadenia MiCA, a to Národnú banku Slovenska, ktorá bude oprávnená udeľovať povolenie emitentom tokenov naviazaných na aktíva a poskytovateľom služieb kryptoaktív. Národná banka Slovenska bude tiež oprávnená udeľovať sankcie za porušenie povinností vyplývajúcich z nariadenia MiCA. Cieľom niektorých ďalších ustanovení zákona týkajúcich sa napríklad rezervy aktív vydavateľov tokenov naviazaných na aktíva alebo tokenov elektronických peňazí je hladká aplikácia nariadenia MiCA v Slovenskej republike.
Súčasťou zákona sú aj novely ďalších zákonov súvisiace s implementáciou nariadenia MiCA, ďalej úpravy súvisiace so spresnením transpozície smerníc v oblasti bankovníctva a platobných služieb, ako aj legislatívne úpravy spočívajúce v spresnení niektorých platných ustanovení s cieľom reagovať na poznatky a skúsenosti z aplikačnej praxe.
Zákon č. 292/2024 Z. z. o vzdelávaní dospelých a o zmene a doplnení niektorých zákonov
Nový zákon od 1. 1. 2025 nahrádza zákon č. 568/2009 Z. z. o celoživotnom vzdelávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov a predstavuje úpravu súvisiacu s vytvorením podmienok pre moderný, praktický a efektívny systém celoživotného vzdelávania.
V oblasti vzdelávania dospelých sa téma „Systém kvalifikácií“ zameriava na prípravu podmienok zavedenia národného systému uznávania výsledkov neformálneho vzdelávania a informálneho učenia sa na základe kvalifikačných štandardov Národnej sústavy kvalifikácií, ktoré sú zároveň podkladom pre priznanie úrovne kvalifikácie podľa Slovenského kvalifikačného rámca a Európskeho kvalifikačného rámca. Zákon vychádza aj z národného projektu Národná sústava kvalifikácií, ktorý predstavoval prvú fázu zmien v prístupe k chápaniu a zavádzaniu flexibilných ciest vzdelávania a nový pohľad na získanie kvalifikácie vo všetkých častiach vzdelávacieho systému Slovenskej republiky. Projektom vytvorené nástroje prinášajú lepšiu prehľadnosť kvalifikácií a posilňujú spoluprácu a prenos potrieb medzi trhom práce a vzdelávaním prostredníctvom sektorových rád. Tieto mechanizmy vytvárajú aj právny základ mechanizmov identifikácie a opisu profesijných kvalifikácií.
Dôležitým prvkom kvality vzdelávacieho programu, ktorým sa získava mikroosvedčenie, je posúdenie kvality obsahu vzdelávania strednou školou, ktorá poskytuje vzdelávanie v príslušnom odbore vzdelávania zaradenom v sústave odborov vzdelávania, alebo vysokou školou, ktorá má akreditovaný príslušný študijný program. Špecifickým prípadom mikroosvedčenia, ktoré spĺňa podmienky uvedené v kvalifikačnom štandarde, je profesijná kvalifikácia.
Národný projekt Systém overovania kvalifikácií v Slovenskej republike nastavil inštitucionálny a procedurálny rámec validácie, ktorý sa však systémovému zabezpečovaniu kvality špecificky nevenoval. Pre úplné sfunkčnenie systému je práve pohľad na procesy zabezpečovania kvality zvlášť dôležitý. Dôležitým nástrojom kvality validácie predchádzajúceho učenia sa je samotný proces udeľovania autorizácie inštitúcie, ktorá bude overovať vzdelávacie výstupy príslušnej kvalifikácie.
Overovanie vzdelávacích výstupov fyzickej osoby sa uskutoční podľa hodnotiaceho štandardu príslušnej profesijnej kvalifikácie. Pri ustanovení podmienok získavania profesijnej kvalifikácie sa okrem absolvovania akreditovaného vzdelávacieho programu a následným úspešným absolvovaním skúšky na overenie vzdelávacích výstupov zavádza nový systémový nástroj hodnotenia, čím je portfólio uchádzača.
Kľúčová je aj pozícia národného garanta. Úlohou národného garanta je zodpovednosť za tvorbu hodnotiaceho manuálu profesijnej kvalifikácie (alebo skupiny profesijných kvalifikácií), za vyhodnotenie odbornej spôsobilosti autorizovaných osôb, za tvorbu metodiky na hodnotenie portfólia uchádzača v súlade s hodnotiacim manuálom profesijnej kvalifikácie (alebo skupiny profesijných kvalifikácií).
Plánovaná systémová zmena sa týka aj zrovnoprávnenia postupu získania úrovne kvalifikácie so stupňom vzdelania v špecifických prípadoch stredného odborného vzdelávania, napríklad keď je skúška vykonaná v strednej odbornej škole, ktorá používa označenie centrum odborného vzdelávania a prípravy; v tomto prípade stredná odborná škola uchádzačovi vydá okrem osvedčenia o profesijnej kvalifikácii aj výučný list a vysvedčenie o záverečnej skúške v príslušnom učebnom odbore.
Pri zavedení individuálneho vzdelávacieho účtu ako nástroja individualizovanej podpory jednotlivca vo vzdelávaní dospelých a za účelom posilnenia motivácie účasti dospelých na vzdelávaní, zákon predpokladá, že individuálny vzdelávací účet bude možné využiť iba v certifikovanej vzdelávacej inštitúcii.
Zdroj:www.nrsr.sk