Zákon o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady

Miestne dane ukladajú obce všeobecne záväzným nariadením, v ktorom upravujú sadzby daní, zníženie daní a oslobodenie od daní, a ukladajú aj poplatok, ktorým tiež upravujú sadzby poplatku, ako aj podklady pre jeho zníženie alebo odpustenie. Všeobecné záväzné nariadenia sú spravidla zverejňované na webových stránkach príslušných obcí. Miestne dane sa tákajú takmer všetkých a každoročne dochádza v ich súvislosti k viacerým zmenám.

Miestne dane sú upravené zákonom č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady, ktorý bol schválený 23. septembra 2004.

Zákon nevylučuje prípadnú úľavu na tejto dani, ktorá je taktiež stanovená obcou. Súčasťou miestnych daní je daň z nehnuteľnosti, ktorej cieľom je stimulovať fyzické a právnické osoby k optimálnemu využívaniu nehnuteľností.

V zákone bolo zavedených sedem druhov miestnych daní, ktoré boli fakultatívne a obec, ktorá vykonávala správu týchto daní, mohla sama rozhodnúť či ich vo svojom území zavedie. Ponechaný bol miestny poplatok za komunálne odpady a drobné stavebné odpady. Predmet týchto daní sa v podstate odvíjal od predmetu miestnych poplatkov, ktoré sa zároveň rušili. Sadzby daní boli zavedené bez hornej hranice s tým, že obce sami rozhodovali o konkrétnej sadzbe daní na svojom území. Vytváral sa tým priestor na zvýšenie a stabilizáciu vlastných finančných zdrojov nevyhnutných na zabezpečenie úloh, ktoré plnili orgány územnej samosprávy. Pre obce sa ustanovili aj ďalšie právomoci súvisiace s možnosťou uplatnenia oslobodenia od daní, ktoré nie sú vymedzené v zákone. V zákone sa zdôraznil význam všeobecne záväzného nariadenia obce pri uplatňovaní miestnych daní v praxi.

Najdôležitejšie zmeny po ostatných novelách



Novela zákona č. 278/2023 Z. z. účinná od 1. novembra 2023

Novelou zákona sa zo zákona o dani z príjmov vypustilo pravidlo týkajúce sa kontrolovaných zahraničných spoločností pre fyzické osoby (tzv. CFC pravidlá). Dôvodom zrušenia týchto pravidiel bolo, že v aplikačnej praxi vznikali otázky ohľadne ich proporcionality a účelnosti.

CFC pravidlá pre fyzické osoby nie sú upravené EÚ legislatívou. Smernica rady EÚ 2016/1164 v Článku 1 „Rozsah pôsobnosti” uvádza, že sa uplatňuje na všetkých daňovníkov, ktorí podliehajú dani z príjmov právnických osôb. Rovnako OECD v rámci akčného plánu BEPS, reformy medzinárodného zdaňovania s cieľom zamedziť obchádzanie zdanenia nadnárodnými spoločnosťami a zabezpečiť spravodlivé odvádzanie daní tam, kde sa ekonomické aktivity uskutočňujú (BEPS, Action 3 - 2015 Final Report) uvádza, že pravidlá kontrolovaných zahraničných spoločností je nevyhnutné zaviesť pre právnické osoby. Pripúšťa ako marginálnu aj možnosť aplikovať pravidlá na fyzické osoby.

Slovenská republika má možnosť sa rozhodnúť, či tieto pravidlá zavedie (vrátane rozsahu týchto pravidiel a spôsobu aplikácie), alebo sa rozhodnúť tieto pravidlá vôbec nezaviesť. Z členských krajín EU zaviedlo tieto pravidlá iba 5 krajín s podmienkami oveľa menej striktnými ako Slovensko. Pravidlá pre právnické osoby majú všetky členské krajiny EU.



Novela zákona č. 26/2025 Z. z.

Ide o zákon, ktorým dochádza k doplneniu niektorých zákonov v súvislosti so zmenami vyvolanými Stavebným zákonom.

V nadväznosti na nový Stavebný zákon bolo nevyhnutné vykonať úpravy dotknutých predpisov s rovnakým cieľom – zosúladiť ich s novou reguláciou stavebného práva. Tieto zmeny museli nadobudnúť účinnosť spolu so Stavebným zákonom, teda 1. apríla 2025. Nešlo pritom len o odstránenie formálneho nesúladu, ktorý by bolo možné preklenúť výkladom, ale o komplexné procesné zmeny, nové inštitúty a odlišný spôsob povoľovania stavieb, ktoré bolo nevyhnutné reflektovať aj v osobitných predpisoch, aby s účinnosťou novej stavebnej legislatívy od 1. apríla 2025 bolo vzájomné pôsobenie týchto právnych regulácií možné, bezproblémové a dávalo adresátom práva jasnú odpoveď na ich právnu situáciu. Vzhľadom na zmenu v štruktúre nového povoľovacieho procesu na úseku výstavby, ako aj v úprave vydávania záväzných stanovísk dotknutými orgánmi by omeškanie v účinnosti vyvolaných zmien v dotknutých predpisoch spôsobilo komplikácie, až zastavenie povoľovacích procesov stavieb.

Keďže ide o zákon, ktorého obsahom sú vyvolané úpravy, všetky vplyvy boli identifikované v rámci legislatívneho procesu k Stavebnému zákonu. Z tohto pohľadu možno konštatovať, že nad rámec vplyvov nebude mať negatívne vplyvy na rozpočet verejnej správy, vplyvy na podnikateľské prostredie, vplyvy na informatizáciu spoločnosti a vplyvy na služby verejnej správy pre občana, nebude mať vplyvy na životné prostredie, sociálne vplyvy a vplyvy na manželstvo, rodičovstvo a rodinu.