Zákon o miestnom poplatku za rozvoj

Miestny poplatok za rozvoj je poplatok, ktorý môže vyberať obec alebo mesto na území Slovenskej republiky v súvislosti s novou výstavbou alebo významnou investíciou, ktorá spôsobuje zvýšené nároky na infraštruktúru, služby a životné prostredie v danej lokalite. Miestny poplatok za rozvoj slúži na kompenzáciu nákladov obce spojených s výstavbou (napr. cesty, kanalizácia, verejné osvetlenie, školy, škôlky), podporu udržateľného rozvoja obce, zabezpečenie, aby noví developeri alebo investori prispeli k rozvoju infraštruktúry, ktorú využívajú. Ide o finančný nástroj, ktorý môže čiastočne nahradiť alebo doplniť investície obce do technickej a sociálnej infraštruktúry.

Potreba mať takýto nástroj bola deklarovaná zástupcami územnej samosprávy, predovšetkým predstaviteľmi krajských miest, už pred niekoľkými rokmi. Narastajúca výstavba najmä vo väčších mestách Slovenska vyvolávala potreby budovania ďalšej infraštruktúry, čo predstavovalo tlak na výdavky v rozpočtoch jednotlivých samospráv.

Najdôležitejšie zmeny

– vymedzenie stavieb, ktoré napriek potrebe stavebného povolenia na ich realizáciu, nepodliehali poplatku za rozvoj, čiže stavebné úpravy, ktoré priamo súviseli s obnovou bytových domov ako aj iných stavieb, a pri ktorých zároveň nedochádzalo k zmene úhrnu ich podlahových plôch,

– činnosť zateplenie existujúcej stavby podlieha stavebnému povoleniu z dôvodu, že sa vyžaduje rozhodnutie o povolení stavby pri stavbách každého druhu bez zreteľa na ich stavebnotechnické vyhotovenie a navyše sa rozhodnutie o povolení stavby vyžaduje aj pri stavebných úpravách,

– vymedzenie, v ktorých prípadoch sa rozhodnutie o povolení stavby nevyžaduje a postačuje ohlásenie stavby stavebnému úradu,

– zateplenie existujúcej stavby podlieha stavebnému povoleniu a tým aj poplatkovej povinnosti podľa tohto zákona,

– z pôsobnosti zákona bola vylúčená stavebná aktivita spojenú so zateplením existujúcich budov (obvodový plášť a strechy) a výmena pôvodných otvorov (okná a dvere).

– každý vlastník stavby je povinný v súlade s dokumentáciou overenou stavebným úradom a s rozhodnutím stavebného úradu (rozhodnutie o povolení stavby, kolaudačné rozhodnutie) udržiavať stavbu v dobrom stave tak, aby nevznikalo nebezpečenstvo požiarnych a hygienických závad, aby nedochádzalo k jej znehodnoteniu alebo ohrozeniu jej vzhľadu, a aby sa čo najviac predĺžila jej užívateľnosť,

– údržba stavieb vykonávaná najmä prostredníctvom obnovy (bytových) domov zahŕňa obnovu a údržbu technického zariadenia budov, teda rekonštrukcie ležatých a zvislých rozvodov tak v inštalačných šachtách (bytové jadrá) ako aj v suteréne objektu. V prípade týchto činností sa rovnako jedná o stavebnú úpravu, ktorá v závislosti od svojho rozsahu môže podliehať stavebnému povoleniu a tým aj poplatkovej povinnosti,

– pokiaľ sa na stavebné činnosti vyžiadané údržbou stavby vyžaduje rozhodnutie o povolení stavby, aj tieto činnosti sú zákonom vyňaté z predmetu poplatku za rozvoj,

– spresnil sa predmet poplatku za rozvoj, a to aj vzhľadom na požívanie jednotných pojmov v iných právnych predpisoch,

– odstránilo sa plnenie už existujúcej oznamovacej povinnosti poplatníkov, pričom došlo k transformácii takým spôsobom, že sa určil postup a náležitosti oznamovaných údajov využitím kompetencie obce vyplývajúcej z Daňového poriadku za účelom zaslania individuálnej výzvy poplatníkovi na oznámenie výmery podlahovej plochy,

– rozšíril a spresnil sa základ poplatku za rozvoj a zároveň sa zaviedlo, čo sa do základu poplatku nezapočítava,

– ustanovilo sa, aby správcovia poplatku za rozvoj určili všeobecne záväzným nariadením spôsob zverejňovania informácií jednak o výnose poplatku za rozvoj, ako aj o jeho použití.

Novela zákona č. 26/2025 Z. z.

Novela zákona nadobudla účinnosť 1. 4. 2025. Ide o zmeny súvisiace s novou stavebnou legislatívou.



Novela zákona č. 144/2025 Z. z.

Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 447/2015 Z. z. o miestnom poplatku za rozvoj a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon č. 25/2025 Z. z. Stavebný zákon a o zmene a doplnení niektorých zákonov (Stavebný zákon) v znení zákona č. 77/2025 Z. z., nadobudol účinnosť 1. 11. 2025.



Miestny poplatok za rozvoj patrí medzi príjmové časti rozpočtu samospráv a má medziročne rastúci trend. Z aplikačnej praxe však vyplýva oprávnená požiadavka samospráv, ktoré majú miestny poplatok za rozvoj zavedený, aby bola rozšírená možnosť jeho využitia nad rámec dnešnej právnej úpravy. Napríklad NKÚ SR poukazuje na potrebu umožnenia využitia výnosu na nákup budov, čo však automaticky znamená ďalšie zaťaženie územia. Preto je vhodnejšie preferovať také zmeny, ktoré rozšíria možnosti využitia poplatku aj na iné aktivity. Nakoľko tento typ poplatku sa od svojho zavedenia do praxe sústredil na finančné kompenzácie za zaťaženie územia investičnom výstavbou, vývoj a skúsenosti samospráv poukazujú na potrebu využitia časti výnosu na iné oblasti, ktoré korešpondujú so všestranným rozvojom územia.

Zavedenie poplatku za rozvoj má rastúci trend, ako sme už uviedli, a to tak z hľadiska rozširovania samosprávami (tak v mestách, ako aj v obciach), ale aj s prihliadnutím na celkový finančný príjem samospráv, ktoré miestny poplatok za rozvoj zaviedli do svojej územnej aplikačnej praxe.

Každoročne sa výška vybraného príspevku zvyšuje. Viac ako tretinu výnosu obce využili na investície do miestnych komunikácií, verejného osvetlenia a technickej infraštruktúry. Takmer tretina výnosu bola investovaná do športových, kultúrnych a sociálnych zariadení. Viac ako 20 % výnosu bolo investovaných do verejných parkov a zelene, zdravotníctva a sociálneho bývania. Problémom pri poplatku za rozvoj je však fakt, že stanovením sadzieb sa nereflektuje na infláciu.

Podľa Inštitútu urbánneho rozvoja je využívanie poplatku za rozvoj reakciou na chýbajúce financie v samosprávach, pričom podľa inštitútu malá časť poplatku sa využíva na financovanie novej infraštruktúry. Problémom podľa tohto inštitútu sú tzv. súvisiace investície, pretože naďalej pretrvávajú požiadavky na financovanie súvisiacich investícií, a pritom aj úhradu poplatku za rozvoj.