Účtovná jednotka odpisuje hmotný majetok v súlade s účtovnými zásadami a účtovnými metódami. Odpisovanie vykonáva na základe odpisového plánu, ktorý je povinná si zostaviť.
Účtovné predpisy prerušenie odpisovania nepripúšťajú.Prerušiť odpisovanie možno len u hmotného majetku. Uvedená skutočnosť vyplýva z úvodnej vety § 22 ods. 9 zákona, kde je v súvislosti s prerušením uplatňovania odpisov uvedený len hmotný majetok. U nehmotného majetku sa pri odpisovaní postupuje v súlade s účtovnými postupmi, ktoré prerušenie odpisovania neumožňujú. Zákon neumožňuje prerušenie odpisovaniaak ide o daňovníka, ktorý si uplatňuje výdavky podľa § 6 ods. 10 zákona. V takom prípade daňovník vedie odpisy len evidenčne.
Ak daňovník s príjmami v § 6 ods. 1 a 2 zákona uplatní výdavky percentom z príjmov (paušálne výdavky), v sumách výdavkov sú zahrnuté všetky daňové výdavky (okrem poistného), vrátane odpisov majetku zahrnutého do obchodného majetku daňovníka. Možnosť prerušenia odpisovania nemá daňovník počas toho zdaňovacieho obdobia (období), počas ktorého (ktorých) sa uplatňujú výdavky percentom z príjmov. Za tieto obdobia si daňovník vypočíta odpis, ale na jeho uplatnenie v daňových výdavkoch stráca nárok, t. j. tento odpis nemôže preniesť do neskoršieho zdaňovacieho obdobia a predĺžiť tak dobu odpisovania. Pokiaľ daňovník strieda spôsob uplatňovania výdavkov, nemôže predĺžiť dobu odpisovania o tie zdaňovacie obdobia, v ktorých uplatnil výdavky percentom z príjmov.
Vedenie daňových odpisov evidenčne počas období, v ktorých si ich nemôže daňovník uplatniť ako daňové výdavky, má význam pri vyčíslení zostatkovej ceny majetku. Pri jej výpočte sa vstupná cena majetku musí znižovať aj o príslušnú výšku odpisov pripadajúcu na zdaňovacie obdobie (obdobia), v ktorých si daňovník uplatnil paušálne výdavky.
