Ochrana obetí trestných činov a oznamovateľov protispoločenskej činnosti

V praxi sa ukazuje, že práva zamestnávateľa nie sú dostatočne chránené, pretože v právnej úprave nie je zakotvený princíp možnosti preskúmania poskytnutia ochrany zo strany zamestnávateľa, čím dochádza k ohrozeniu základných práv zamestnávateľa. Zavádza sa tak mechanizmus zrovnoprávnenia postavenia zamestnanca a zamestnávateľa. Týmto krokom sa odstráni nerovnomerné a disproporčné postavenie zamestnanca a zamestnávateľa.

Zároveň sa ukazuje, že existujúci model inštitucionálnej ochrany obetí trestných činov a oznamovateľov protispoločenskej činnosti je v súčasnosti rozdelený medzi viaceré štátne orgány, čo vedie k jeho zníženej efektivite a k praktickému oslabeniu garancie práv obetí trestných činov a oznamovateľov protispoločenskej činnosti. Obete trestných činov majú v súčasnosti možnosť obrátiť sa na Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky podľa zákona o obetiach trestných činov, zatiaľ čo ochranu oznamovateľov protispoločenskej činnosti zabezpečuje samostatný Úrad na ochranu oznamovateľov zriadený zákonom č. 54/2019 Z. z. o ochrane oznamovateľov protispoločenskej činnosti. Táto rozdrobenosť spôsobuje, že osoby, ktoré čelia sekundárnej viktimizácii alebo odvetným opatreniam, nemajú dostatočne jednotnú a účinnú ochranu v praxi, čo môže viesť k ďalším zásahom do ich základných práv. Vzhľadom na uvedené bolo nevyhnutné bezodkladne pristúpiť k legislatívnej zmene, ktorá odstráni daný stav ohrozenia práv a slobôd týchto osôb. Zákon tiež reaguje na uvedenú situáciu tým, že zriaďuje nový nezávislý Úrad na ochranu obetí trestných činov a oznamovateľov protispoločenskej činnosti s celoštátnou pôsobnosťou, ktorý prevezme agendu odškodňovania obetí od Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky a nahradí doterajší Úrad na ochranu oznamovateľov. Zriadením jednotného úradu sa vytvorí predpoklad na okamžité a koordinované zabezpečenie ochrany ohrozených osôb.