Inštitút prerušenia odpisovania majetku

O prerušení odpisovania rozhoduje v zásade daňovník sám až na zákonom taxatívne vymenované situácie, ktoré sú osobitne upravené. Legislatívna úprava prerušenia odpisovania je obsiahnutá v § 22 ods. 9 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov.

Ak sa daňovník rozhodne odpisovanie prerušiť, v nasledujúcom zdaňovacom období pokračuje v odpisovaní tak, ako keby nebolo prerušené. V tomto zdaňovacom období môže uplatniť ako daňový výdavok len odpis pripadajúci na jedno zdaňovacie obdobie. V zdaňovacom období nemožno kumulovať odpisy za viac rokov. Prerušením odpisovania daňovník nestráca nárok na uplatnenie odpisov do daňových výdavkov, ale prerušenie odpisovania predlžuje dobu odpisovania majetku o dobu prerušenia. Zákon umožňuje daňovníkovi prerušiť odpisovanie len na jedno celé zdaňovacie obdobie alebo aj na niekoľko celých zdaňovacích období

počas doby odpisovania, a to buď v zdaňovacích obdobiach idúcich bezprostredne za sebou, ale aj striedavo. Za prerušenie odpisovania sa považuje aj prípad, keď daňovník majetok prvýkrát zaúčtoval (zaevidoval) v majetku, avšak odpis v tomto alebo v ďalších rokoch neuplatnil. Ak sa daňovník rozhodne prerušiť odpisovanie v roku zaradenia hmotného majetku do užívania, rok nasledujúci po roku zaradenia hmotného majetku do užívania pre neho predstavuje prvý rok odpisovania. Ak sa daňovník rozhodne pre prerušenie odpisovania, musí vylúčiť z daňových výdavkov plnú výšku ročného odpisu. Pre prerušenie daňového odpisu sa daňovník rozhoduje u jednotlivého majetku.