Spôsob, formy a podmienky hospodárenia v lesoch upravovali a súčasne upravujú dve najdôležitejšie právne normy, ktorými bol do roku 2013 zákon č. 181/1995 Z.z. a v súčasnosti zákon č.97/2013 Z.z. v z.n.p.

 

Právna úprava pozemkových spoločenstiev

Zákon č.97/2013 Z.z. o pozemkových spoločenstvách v § 1 upravuje:

a)   vznik, právne postavenie, hospodárenie a zánik pozemkových spoločenstiev (ďalej len „spoločenstvo“),

b)   práva, povinnosti a vzájomné vzťahy členov spoločenstva a Slovenského pozemkového fondu podľa § 34 ods. 3 zákona Slovenskej národnej rady č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách v z.n.p., ktorý spravuje podiely spoločnej nehnuteľnosti vo vlastníctve štátu a tzv. nezistených vlastníkov, a to bez ohľadu na to, či ide o poľnohospodárske alebo lesné pozemky,

c)   podmienky nakladania so spoločnou nehnuteľnosťou a jej podielmi,

d)   konanie o zápise spoločenstiev do registra pozemkových spoločenstiev (ďalej len „register“) a o zápise zmien ich údajov,

e)   pôsobnosť obvodných lesných úradov pri výkone štátneho dozoru nad spoločenstvami,

f)   správne delikty a sankcie.

 

Tento zákon upravuje aj nakladanie so spoločnou nehnuteľnosťou vo vlastníctve spoluvlastníkov, ktorých spoločenstvo zaniklo, t.j. bude sa v obmedzenej miere (§ 8 a 11) i naďalej vzťahovať na vlastníctvo spoločnej nehnuteľnosti tých spoluvlastníkov, ktorí boli členmi spoločenstva bez právnej subjektivity, ktoré sa týmto zákonom už za spoločenstvá nepovažujú.

Za pozemkové spoločenstvá podľa nového zákona sa považujú tie majetkovoprávne útvary, ktoré za pozemkové spoločenstvá označil starý zákon č. 181/1995 Z.z. Napriek tomu, že už od účinnosti zákona č. 181/1995 Z.z. sa tieto útvary jednotne považovali za pozemkové spoločenstvá, bolo potrebné ich znova takto definovať, nakoľko mnohé z nich nesplnili povinnosť prispôsobiť svoje právne pomery zákonu a fungujú dodnes v predchádzajúcom režime. Za pozemkové spoločenstvo sa označuje i pozemkové spoločenstvo, ktoré založili individuálni vlastníci poľnohospodárskych alebo lesných nehnuteľností s cieľom ich spoločného obhospodarovania bez toho, aby vznikala spoločná nehnuteľnosť.

Cieľom tohto pozemkového spoločenstva je predovšetkým spoločné obhospodarovanie jednotlivých poľnohospodárskych alebo lesných nehnuteľností, ktoré ostávajú vo vlastníctve jednotlivých členov pozemkového spoločenstva.

 

Spoločenstvom sa rozumie

a)   lesné a pasienkové spoločenstvo vlastníkov podielov spoločnej nehnuteľnosti, na ktoré sa vzťahoval

•   Zákonný článok XIX/­1898 o štátnom spravovaní obecných a niektorých iných lesov a hôľ, ako aj o úprave hospodárskej správy spoločne užívaných lesov a hôľ, ktoré sú nedielnym vlastníctvom komposesorátov a bývalých urbarialistov.

•   Zákonný článok X/­1913 o nedielnych spoločných pasienkoch.

•   Zákonný článok XXXIII/­1913 o predaji niektorých štátnych nemovitostí, poťažne o zamenení týchto a ktoré vzniklo podľa, § 6 ods. 1 písm. d), e) a u) zákona č. 229/­1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku a § 37 zákona Slovenskej národnej rady č. 330/­1991 Zb. v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 187/­1993 Z. z.,

b)   lesné spoločenstvo, pasienkové spoločenstvo alebo pozemkové spoločenstvo založené podľa

•   § 22a ods. 2 zákona č. 229/­1991 Zb. v z. n. p.,

•   § 40 zákona Slovenskej národnej rady č. 330/­1991 Zb. v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 187/­1993 Z. z.,

•   zákona Slovenskej národnej rady č. 293/­1992 Zb. o úprave niektorých vlastníckych vzťahov k nehnuteľnostiam v znení zákona Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb.,

c)   spoločenstvo vlastníkov spoločnej nehnuteľnosti,

d)   spoločenstvo založené vlastníkmi spoločne obhospodarovaných nehnuteľností.

 

Spoločne obhospodarovanou nehnuteľnosťou je poľnohospodársky pozemok alebo lesný pozemok, ktorého vlastník spolu s inými vlastníkmi takýchto pozemkov zakladá spoločenstvo s cieľom ich spoločného obhospodarovania a užívania.

Na práva a povinnosti vlastníkov spoločnej nehnuteľnosti a vlastníkov spoločne obhospodarovaných nehnuteľností sa vzťahujú ustanovenia Občianskeho zákonníka, ak § 8 ods. 1, § 9 ods. 1 až 3 a 7 až 10, § 10 ods. 4 a § 15 ods. 2 až 4 neustanovujú inak.

 

Pri prevode podielu spoločnej nehnuteľnosti sa ustanovuje obmedzenie výmery

pripadajúcej na spoluvlastnícky podiel pri nadobúdaní vlastníctva prevodom podielov spoločnej nehnuteľnosti, kedy nesmie v zmysle § 2 ods. 3 nového zákona o pozemkových spoločenstvách vzniknúť spoluvlastnícky podiel na spoločnej nehnuteľnosti, ktorému zodpovedá výmera menšia ako 2000 m². Rozsah výmery predstavuje osobitnú úpravu voči zákonu č. 180/1995 Z.z. Toto obmedzenie sa nevzťahuje na nadobudnutie vlastníctva prechodom, najmä dedením alebo vysporiadaním bezpodielového spoluvlastníctva manželov zo zákona, kde toto obmedzenie nie je dosť dobre možné dodržať.

Toto obmedzenie zároveň umožňuje nadobúdateľovi nadobudnúť i podiel zodpovedajúci menšej výmere za podmienky, že jeho celkový podiel, resp. podiely (t. j. vrátane už vlastneného podielu, resp. podielov) budú zodpovedať výmere aspoň 2000 m².

 

S účinnosťou od 1. júla 2018 sa upravuje ustanovenie o obmedzení drobenia podielov na spoločnej nehnuteľnosti (§ 2 ods. 3).

Podstatnou zmenou je v prvom rade to, že obmedzenie drobenia podielov spoločnej nehnuteľnosti sa bude explicitne vťahovať aj na prechod vlastníctva podielu, nie iba na prevod. Dôvodom je jednoznačná skutočnosť, že spoločná nehnuteľnosť hoci pozostávajúca z viacerých parciel tvorí jednu nedeliteľnú vec. Spoluvlastnícky podiel preto pokrýva zásadne celú spoločnú nehnuteľnosť, každú jej časť, každú parcelu, ktorá je jej súčasťou. Nie je preto možné, aby pravidlá namierené proti drobeniu podielov platili odlišne pri prevode a odlišne pri prechode vlastníctva podielu. Podiel sa prevádza a podiel aj prechádza rovnakým spôsobom na celej spoločnej nehnuteľnosti. To je napokon cieľom opatrení proti drobeniu pozemkového vlastníctva, ktoré sú všeobecne upravené zákonom č. 180/­1995 Z. z.

 

Druhou podstatnou zmenou je zmena, ktorá vyplynula z praxe, keď v mnohých prípadoch nie je možné pri nadobudnutí nových podielov ani vo výsledku dosiahnuť výmeru 2000 m², aj keď i nadobúdateľ a prevodca podiely nedelia a nedrobia. V takýchto prípadoch nadobúdateľ následne zvyšuje veľkosť svojho podielu tak, že zlučuje viac extrémne drobných podielov a tým kumuluje do svojho vlastníctva väčšiu výmeru, než vlastnil doteraz. Pri takýchto situáciách, kedy sa podiel vo vlastníctve jedného spoluvlastníka zvyšuje, nie je potrebné, aby výsledkom bol podiel s výmerou aspoň 2 000 m². Podmienkou je, aby sa jeho podiel neznížil, ale zvýšil, aj keď by nedosiahol určenú minimálnu výmeru.

 

Pozemkové spoločenstvá vzniknuté podľa nového zákona sú právnickými osobami

Majú teda právnu subjektivitu (§ 3 ZPS). Pozemkové spoločenstvá bez právnej subjektivity nebudú už môcť vzniknúť, nakoľko vzhľadom na ich existenciu bez orgánov a s tým spojené problémy pri plnení úloh pozemkového spoločenstva, ale i vzhľadom na poskytovanie podpory zo štrukturálnych fondov len pre pozemkové spoločenstvá s právnou subjektivitou je ich ďalšia existencia neopodstatnená.

Spoločenstvo podľa tohto zákona sa zakladá zmluvou o pozemkovom spoločenstve (ďalej len „zmluva o spoločenstve“) uzavretou vlastníkmi spoločnej nehnuteľnosti alebo vlastníkmi spoločne obhospodarovaných nehnuteľností. O založení spoločenstva rozhodujú vlastníci spoločnej nehnuteľnosti nadpolovičnou väčšinou hlasov počítanou podľa veľkosti spoluvlastníckych podielov alebo všetci vlastníci spoločne obhospodarovaných nehnuteľností; o založení spoločenstva a voľbe členov orgánov spoločenstva sa vyhotoví notárska zápisnica.

Notárska zápisnica sa vyhotoví pre potreby overenia zákonného postupu a z dôvodu právnej istoty pri založení spoločenstva ako aj pri voľbe členov orgánov spoločenstva. Dňom registrácie spoločenstva v registri pozemkových spoločenstiev spoločenstvo vzniká a nadobúda právnu subjektivitu.

V súčasnosti existujú viaceré spoločenstvá najmä v jednej obci, ktoré majú rovnaký názov. Toto spôsobuje problém pri ich jednoznačnej identifikácii. V záujme predchádzania problémov pri identifikácii bolo doplnené obmedzenie v tvorbe názvu spoločenstva. Spolu s účinnosťou prechodného ustanovenia v § 4 ods. 3 zákona o PS ustanovuje, aby v takých prípadoch neskôr vzniknuté spoločenstvo bolo povinné svoj názov zmeniť tak, aby nebol zhodný s názvom skôr vzniknutého spoločenstva. Pri novovznikajúcich spoločenstvách nebude možné zaregistrovať spoločenstvo, ktoré bude mať rovnaký názov ako iné, už existujúce spoločenstvo.

 

Vlastník podielu spoločnej nehnuteľnosti, ktorý nechce byť členom spoločenstva, môže pri zakladaní spoločenstva ponúknuť svoj podiel na predaj inému vlastníkovi podielu spoločnej nehnuteľnosti. V novele zákona o pozemkových spoločenstvách sa v § 4 ods. 1 sa slovo „predaj“ nahrádza slovom „prevod“ z dôvodu potreby vyjadriť, že nemusí ísť iba o odplatný prevod za peniaze (predaj), ale môže ísť aj o bezodplatný prevod (darovanie), resp. akýkoľvek iný prevod (napr. zámena atď.).

Spoločenstvo podľa vyššie uvedeného vzniká dňom zápisu spoločenstva do registra, pričom názov spoločenstva musí obsahovať jednoznačnú identifikáciu tejto právnickej osoby, t.j. označenie „pozemkové spoločenstvo“ alebo skratku „pozem. spol.“ alebo „p. s.“.

 

Nový zákon o PS taxatívne vymedzuje v § 5 formu a údaje, ktoré musí obsahovať zmluva o spoločenstve. Oproti pôvodnej úprave musí zmluva obsahovať i údaje o nehnuteľnosti na účely jej presného identifikovania a počet podielov spoločnej nehnuteľnosti, ktoré spravuje alebo s ktorými nakladá fond, alebo ktoré spravuje právnická osoba.

 

Zákonom č. 110/2018 Z.z. sa v § 5 ods. 1 písm. b) sa dopĺňa slovo „adresa“, nakoľko je potrebné zdôrazniť, že údaj o sídle spoločenstva má obsahovať údaje o názve a čísle ulice, názve obce a PSČ.

Čo sa týka obsahových náležitostí zmluvy o spoločenstve, v ktorej je presná identifikácia obhospodarovaných pozemkov, musí byť uvedené, či ide o spoločenstvo na účely obhospodarovania spoločne obhospodarovaných nehnuteľností (na rozdiel od spoločenstva iba na obhospodarovanie jednej spoločnej nehnuteľnosti). Dôvodom uvedenia tejto skutočnosti je, že také spoločenstvo má odlišný režim rozhodovania o spoločných záležitostiach a rovnako iný režim zániku členstva. Údaj o identifikácii nehnuteľností, ktorý sa z obsahových náležitostí zmluvy vypúšťa, od júla 2018, sa nebude musieť uvádzať priamo v zmluve, ale bude súčasťou osobitného zoznamu nehnuteľností, ktorého zmeny a doplnenia nebudú podliehať takému režimu, ako je to pri zmenách zmluvy o spoločenstve.

 

Zmluva o spoločenstve musí byť písomná a musí obsahovať

a)   názov spoločenstva,

b)   adresu sídla spoločnosti (do júla 2018 bolo sídlo spoločenstva),

c)   údaj, či ide o spoločenstvo vlastníkov spoločne obhospodarovaných nehnuteľností podľa § 2 ods. 1 písm. d),

d)   katastrálne územie, čísla listov vlastníctva alebo iných listín, na ktorých je v katastri nehnuteľností zapísaná spoločná nehnuteľnosť, parcelné čísla, druh a výmeru pozemkov patriacich do spoločnej nehnuteľnosti,

e)   orgány spoločenstva, ich oprávnenia a povinnosti,

f)   spôsob voľby, odvolávania a volebné obdobie orgánov spoločenstva,

g)   práva a povinnosti členov spoločenstva,

h)   druh činnosti spoločenstva podľa § 19 ods. 1,

i)    údaj, či spoločenstvo bude vykonávať podnikateľskú činnosť podľa § 19 ods. 3,

j)    počet podielov spoločnej nehnuteľnosti, ktoré spravuje alebo s ktorými nakladá fond podľa § 10 ods. 1 a 2, alebo ktoré spravuje právnická osoba podľa § 10 ods. 6,

k)   ďalšie skutočnosti podľa odseku 2, § 13 ods. 1 písm. d), § 13 ods. 3 a 4, § 15 ods. 1, 3 a 4.

 

V porovnaní s doterajším znením zákona budú z obsahu zmluvy vyčlenené ako prílohy k zmluve dve skupiny údajov:

•     jednou je zoznam členov spoločenstva,

•     druhou bude v súlade s podľa § 5 ods. 3 písm. b) zoznam nehnuteľností, ktoré spoločenstvo obhospodaruje (t.j. všetky pozemky patriace do spoločnej nehnuteľnosti, resp. všetky pozemky, ktoré sú spoločne obhospodarovanými nehnuteľnosťami).

 

Zámerom takejto úpravy je mechanizmus zmeny zmluvy o spoločenstve, t.j. rozhodovanie valného zhromaždenia. Valné zhromaždenie bude aj ďalej rozhodovať podľa § 14 ods. 7 písm. a) o zmenách zmluvy o spoločenstve, no s výnimkou zoznamu členov a zoznamu nehnuteľností. Pozemkový substrát spoločenstva vedený v zozname nehnuteľností a rovnako aj jeho personálny substrát vedený v zozname členov obsahuje údaje, ktoré z hľadiska ich častých zmien nie je vhodné ponechať na hlasovanie valného zhromaždenia v každom jednom prípade.

V mnohých prípadoch ide o také zmeny, ktoré nastávajú z dôvodu iných právnych skutočností, kedy je rozhodnutie valného zhromaždenia irelevantné (prevod alebo prechod spoluvlastníckeho podielu na inú osobu, pozemkové úpravy).

 

Samotní členovia spoločenstva nemôžu svojím súhlasným či nesúhlasným prejavom vôle ovplyvniť zmenu údajov

Zmeny v oboch uvedených zoznamoch vykoná spoločenstvo automaticky.

V situáciách, kedy spoločenstvo nadobudne vlastníctvo iných nehnuteľností a tie sa stanú spoločne obhospodarovanými nehnuteľnosťami, alebo pri pristúpení nového člena alebo členov do spoločenstva s ich nehnuteľnosťami, je úkonom (nakladanie s majetkom spoločenstva, súhlas s pristúpením nového člena a prírastok obhospodarovanej plochy), na ktorý je spravidla potrebný súhlas valného zhromaždenia (ak sa nedohodlo inak). Na samotný úkon zmeny údajov v zozname členov a v zozname nehnuteľností, ktoré sú súčasťou zmluvy, nebude potrebné osobitné schválenie valného zhromaždenia, je to len úkon zodpovedného orgánu spoločenstva.

 

Spoločenstvo je povinné vydať každému členovi na jeho požiadanie jedno vyhotovenie zmluvy o spoločenstve a jedno vyhotovenie stanov, ak boli spoločenstvom vydané. Vyhotovenie zmluvy o spoločenstve alebo vyhotovenie stanov možno členovi spoločenstva vydať v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe.

Je potrebné zabezpečiť informovanosť členov spoločenstva tak, aby každý člen spoločenstva mal k dispozícii text zmluvy o spoločenstve a stanov, ak boli vydané. Keďže z dôvodu vysokého počtu členov spoločenstiev by vyhotovenie a doručenie oboch týchto interných dokumentov spoločenstva každému jednotlivému členovi predstavovalo vysoké náklady, ustanovuje sa len povinnosť spoločenstva vydať členovi tieto dokumenty, ak o to člen sám požiada. Spoločenstvo však môže z vlastnej iniciatívy každému členovi tieto dokumenty doručiť, ak posúdi, že mu nevniknú veľké náklady. Predpokladá sa, že dôsledná informovanosť všetkých členov spoločenstva je v záujme nielen členov spoločenstiev, ale aj samotných spoločenstiev.

 

Pozemkovému spoločenstvu sa ukladá povinnosť v zmluve alebo v stanovách upraviť organizačné a iné podrobnosti o fungovaní spoločenstva

Spoločenstvo musí vydať stanovy, ktoré podrobnejšie upravia najmä práva a povinnosti členov spoločenstva, vnútornú organizáciu spoločenstva, pôsobnosť jeho orgánov, spôsob zvolávania a organizáciu zasadnutia valného zhromaždenia, hlasovací poriadok zhromaždenia a zásady hospodárenia spoločenstva, ak tieto skutočnosti neupravuje zmluva o spoločenstve. Súčasťou zmluvy o spoločenstve musí byť zoznam všetkých členov spoločenstva. V § 4 ods. 1 zákona o PS sa zákonom č. 110/2018 Z.z. ustanovuje povinnosť pripojiť k notárskej zápisnici o ustanovujúcej schôdzi spoločenstva aj prezenčnú listinu s údajmi a podpismi účastníkov hlasovania (t.j. samotných spoluvlastníkov ako aj ich zástupcov, ktorí sú za spoluvlastníkov oprávnení konať) z dôvodu potreby zabezpečiť prehľadnosť a jednoduchú možnosť overenia počtu hlasov odovzdaných na ustanovujúcej schôdzi spoločenstva.

V § 6 a 7 nového zákona o pozemkových spoločenstvách sa ustanovujú spôsoby zrušenia spoločenstva.

 

Spoločenstvo sa zrušuje

a)   nadobudnutím vlastníctva k spoločnej nehnuteľnosti alebo spoločne obhospodarovaným nehnuteľnostiam jedným vlastníkom,

b)   dňom uvedeným v rozhodnutí súdu o zrušení spoločenstva alebo dňom, keď toto rozhodnutie nadobudne právoplatnosť,

c)   zrušením konkurzu po splnení rozvrhového uznesenia, zrušením konkurzu z dôvodu, že majetok úpadcu nepostačuje na úhradu výdavkov a odmenu správcu konkurznej podstaty, zamietnutím návrhu na vyhlásenie konkurzu pre nedostatok majetku, zastavením konkurzného konania pre nedostatok majetku, zrušením konkurzu pre nedostatok majetku alebo zrušením konkurzu po splnení konečného rozvrhu výťažku,

d)   rozhodnutím zhromaždenia.

 

Viac o problematike sa dočítate v odbornej tematickej publikácii Pozemkové spoločenstvá, ktorá práve vychádza.

 

Prostredníctvom registra exekúcií sú verejnosti dostupné základné informácie o exekučnom konaní ako informácie o povinnom, dátume udelenia poverenia, výška vymáhaného nároku, spisové značky konaní, označenie súdu a súdneho exekútora ako aj informácie o zastavení v časti alebo o povolení odkladu.

 

Register exekúcií

Od 1. 1. 2015 je v Exekučnom poriadku upravený centrálny register exekúcií. Ide o verejný zoznam, ktorý vedie a prevádzkuje Slovenská komora exekútorov. Centrálny register exekúcií je vedený komorou zásadne v elektronickej verzii. Komora je zo zákona zodpovedná za je ho prevádzku, ktorá musí byť predovšetkým bezpečná, ale i nepretržitá a plynulá. Čo sa týka prístupu do registra exekúcií, tak ten prináleží exekútorovi a orgánom verejnej moci. Tieto osoby majú bezplatný prístup. Orgánom verejnej moci a exekútorom poskytuje Slovenská komora exekútorov prístup bezodplatne, ale len na základe písomnej žiadosti.

 

Register musí byť zabezpečený

tak, aby nedošlo k žiadnej chybe, škode alebo ohrozeniu a zo to je za každých okolností zodpovedná komora. V prípade vzniku škody v registri sa však komora zodpovednosti zbaviť môže, a to však len preukázaním, že tejto škode sa nedalo zabrániť, aj keď z jej strany bola čo najväčšia snaha. Register z technického hľadiska pozostáva z technického a programového vybavenia. Úlohou tohto vybavenia je elektronické zhromažďovanie, spracúvanie, uchovávanie, vyhľadávanie a prenos dát. Všetky dáta sa týkajú exekučnej činnosti.

 

Centrálny register exekúcií je verejným dostupným zoznamom na webovom sídle komory, do ktorého sa zapisujú údaje o každej právoplatne neskončenej exekúcii. Podrobnosti a rozsah zapisovaných údajov upravuje nielen zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov, ale i vyhláška č. 355/2014 Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky o centrálnom registri exekúcií.

Slovenská komora exekútorov poskytuje prístup pre verejnosť do registra exekúcií, prostredníctvom ktorého je možné získať elektronické informácie o prebiehajúcich exekúciách, vydáva na žiadosť výpis alebo potvrdenie o tom, že určitý zápis v registri exekúcií nie je. Výpis a potvrdenie sú verejnými listinami preukazujúcimi stav evidovaný v registri exekúcií ku dňu ich vydania. Výška odmeny za prístup do registra upravuje vyhláška č. 355/2014 Z. z. Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky o centrálnom registri exekúcií s účinnosťou od 1. júla 2016.

 

Prístup do registra exekúcií

Prístup založený na individuálnom vyhľadávaní exekúcií alebo nepretržitom sledovaní exekúcií.

Komore patrí za každý prístup do registra exekúcií odmena, ktorej výška sa určuje v závislosti od počtu prístupov jedného používateľa v období kalendárneho roka takto:

 

Počet prístupov	Eur
do 500 prístupov	2
od 501 do 1 000 prístupov	1
od 1 001 do 10 000 prístupov	0,50
od 10 001 do 500 000 prístupov	0,25
od 500 001 prístupov	0,2

 

Prístupom do registra exekúcií je na účely individuálneho vyhľadávania exekúcií zobrazenie výsledkov vyhľadávania bez ohľadu na to, či je výsledok pozitívny alebo negatívny alebo či obsahuje údaje o viacerých subjektoch alebo o viacerých exekúciách spĺňajúcich kritériá vyhľadávania alebo konkrétnych údajov o exekúcii.

Prístupom do registra exekúcií je na účely nepretržitého sledovania exekúcií v registri exekúcií vloženie subjektu do režimu nepretržitého sledovania exekúcií a súčasné zobrazenie výsledku vyhľadávania, prvé zobrazenie konkrétnych údajov o každej exekúcii alebo zobrazenie zmeny vo výsledkoch vyhľadávania.

Za vydanie výpisu z registra exekúcií alebo potvrdenia o tom, že určitý zápis v registri exekúcií nie je, patrí komore odmena vo výške 2,50 eura za stranu.

 

Údaje do registra exekúcií, ako sme už uviedli, zapisuje, vykonáva ich zmenu a výmaz exekútor poverený vykonaním exekúcie, resp. jeho zástupca, náhradník alebo nástupca. Do registra exekúcií sa zapisujú údaje o každej právoplatne neskončenej exekúcii v nasledovnom rozsahu – označenie a spisová značka exekučného súdu, označenie a spisová značka súdneho exekútora, označenie vymáhaného nároku, na ktorého vymáhanie poveril exekútora súd, označenie povinného. Povinný fyzická osoba – meno, priezvisko, dátum narodenia, rodné číslo, adresa bydliska, Povinný fyzická osoba – podnikateľ – meno, priezvisko, dátum narodenia, adresa bydliska alebo miesta podnikania, identifikačné číslo, ak bolo pridelené, povinný právnická osoba – názov alebo obchodné meno, sídlo, identifikačné číslo.

 

Do registra exekúcií za zapisuje

tiež udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, uznesenie o povolení odkladu exekúcie a uznesenie o čiastočnom zastavení exekúcie. Register exekúcií neobsahuje údaje o osobe oprávneného v exekučnom konaní.

Výmaz všetkých údajov týkajúcich sa exekúcie z registra exekúcie sa viaže na skutočnosť, ktorou je právoplatné zastavenie exekúcie alebo skončenie exekúcie iným spôsobom ako zastavením (vymoženie pohľadávky, jej príslušenstva a trov exekúcie, upustenie od vykonania exekúcie).

Exekučný poriadok poveril zápisom, zmenou a výmazom údajov do registra exekúcií a z registra exekútora, ktorý je poverený vykonaním exekúcie, ktorej sa tieto údaje týkajú. Namiesto exekútora je však oprávneným tiež jeho zástupca, náhradník alebo jeho nástupca v súlade s exekučným poriadkom.

Exekútor poverený vykonaním exekúcie, zástupca, náhradník alebo nástupca exekútora vykonáva do registra exekúcií do lehoty siedmich dní od právoplatnosti rozhodnutia zápis alebo zmenu údajov o právoplatne neskončenej exekúcii. Záznam o právoplatne ukončenej exekúcii vymaže exekútor z registra exekúcií do lehoty 14 dní.

V praxi sa však stáva, že exekútor si nie vždy splní povinnosť zápisu, zmeny alebo výmazu v stanovenej lehote. V tom prípade Exekučný poriadok dal túto povinnosť komore, ktorá to musí vykonať bez zbytočného odkladu, a to však v prípade, že disponuje vedomosťou o skutočnostiach týkajúcich sa zápisu, zmeny alebo výmazu údajov v registri.

 

Pri činnostiach týkajúcich sa údajov v registri

sa využíva technické a programové vybavenie na elektronické ukladanie, spracúvanie, vyhľadávanie a prenos dát určené vnútorným predpisom komory. Uvedené technické vybavenie teda využíva exekútor v rámci svojej činnosti.

Zo zákona vyplýva povinnému možnosť namietať zapísané údaje v registri exekúcií, z čoho mu teda vyplýva možnosť podania sťažnosti proti zápisu. Sťažnosti sú riešené komorou exekútorov SR v zákonom stanovených lehotách. Celý postup riešenia sťažnosti, ktorá musí byť komorou vyriešená v 14 dňovej lehote, je upravený Exekučným poriadkom. Výsledkom riešenia môže byť buď vyhovenie sťažnosti alebo sťažnosť je zo strany komory zamietnutá. V prípade vyhovenia sťažnosti sú komorou údaje z registra vymazané tiež v už spomínanej 14 dňovej lehote. Komora je povinná vybaviť sťažnosť na činnosť exekútora bezodkladne, najneskôr do dvoch mesiacov odo dňa jej doručenia. Túto lehotu možno predĺžiť, ak v jej priebehu nemožno zabezpečiť podklady na riadne vybavenie sťažnosti; o tejto skutočnosti musí byť sťažovateľ upovedomený. Exekútor, proti ktorému sťažnosť smeruje, má právo vyjadriť sa o sťažnosti, podať vysvetlenia a poskytnúť dôkazy. Ak je to na včasné a riadne vybavenie sťažnosti potrebné, možno sťažovateľa vypočuť, ako aj osoby, ktoré môžu prispieť k prešetreniu sťažnosti. O spôsobe vybavenia sťažnosti musí byť sťažovateľ písomne upovedomený.

 

Centrálny register exekúcií nájdu občania na webovej stránke www.cre.sk, kde sa môžu zaregistrovať a po uhradení administratívneho poplatku začať vyhľadávať podľa priezviska, dátumu narodenia, obce, IČO, názvu spoločnosti alebo spisovej značky súdu. Vznik centrálneho registra exekúcií bol dlhodobou prioritou Slovenskej komory exekútorov. Okrem informačného benefitu pre občanov register zvyšuje prehľadnosť o exekučných konaniach a reálnejší obraz o stave exekúcií na Slovensku. Podnikatelia si môžu preveriť svojich potenciálnych partnerov, prípadne banky svojich klientov.

 

Komora zodpovedá za nepretržitú, plynulú a bezpečnú prevádzku registra exekúcií

Ide o objektívnu zodpovednosť – tejto zodpovednosti sa zbaví, len ak preukáže, že sa škode nemohlo zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno požadovať.

Register exekúcií funguje na báze spolupráce jednotlivých exekútorov a komory, kde exekútor je miestom pre vstup a výmaz údajov z registra a komora je oprávnená podávať oficiálne výstupy z registra exekúcií. Ustanovenia pamätajú aj na prostriedky obrany proti nevykonaným alebo nevymazaným záznamom, ktoré sú budované na báze opatrení proti nečinnosti.

Register exekúcií umožňuje získať informácie o konkrétnych exekučných konaniach, zistiť, či sa voči konkrétnemu subjektu začala exekúcia podľa Exekučného poriadku, výšku vymáhaného nároku, ktorého exekútora súd poveril vykonaním exekúcie, kedy bolo exekútorovi udelené poverenie na vykonanie exekúcie (t. j. odkedy môže exekútor reálne pristúpiť k vykonaniu exekúcie), či bola exekúcia odložená alebo čiastočne zastavená.

Register exekúcií neobsahuje údaje o exekúciách (resp. výkone rozhodnutia) vedených súdmi, orgánmi štátnej správy, samosprávy, orgánmi finančnej správy a pod. Register exekúcií, ako sme už uviedli, je dostupný na webovom sídle komory.

 

Postup a lehoty, v ktorých sa vykonáva zápis, zmena a výmaz údajov z registra exekúcií, ako aj výšku odmeny, ktorá patrí komore za prístup do registra a za vydanie výpisu alebo potvrdenia, upravuje vykonávací predpis vymedzený v predchádzajúcom ustanovení.

 

Povinnosť komory v súvislosti s registrom exekúcií

Povinnosťou je vydať výpis z registra, ak bola o tento úkon komora požiadaná. Výpis prípadne potvrdenie sa týka skutočnosti, že určitý zápis sa v registri nenachádza. Z právneho hľadiska je tento výpis a aj potvrdenie verejnými listinami, na základe ktorých je preukázané tvrdenie evidencie v registri exekúcií. Uvedený stav je platný ku dňu vydania výpisu a potvrdenia. Medzi obsahové náležitosti výpisu nepatrí rodné číslo, ktoré sa nemôže uvádzať. Čo sa týka dovolania, tak Exekučný poriadok umožňuje sa dovolávať údajov uvedených vo výpise či potvrdení, a to až dovtedy, kým sa nepreukáže opak.

Ako sme už uviedli v predchádzajúcom ustanovení, komora má zo zákona nárok na odmenu nielen za prístup do registra exekúcií, ale i za vydanie výpisu alebo vydanie potvrdenia. Odmeny sú vyplácané na základe vyhlášky č. 355/2014 Z. z. vydanej ministerstvom.

 

592. Záznamy v registri exekúcií

Na základe čoho je možné vyhľadávať záznamy v registri exekúcií?

 

V registri exekúcií je možné vyhľadávať záznamy podľa priezviska a dátumu narodenia alebo bydliska, názvu alebo obchodného mena, IČO alebo spisovej značky súdu, ktorý udelil exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie.

 

593. Výška poplatku za prístup do registra

Aký je poplatok za prístup do registra exekúcií?

 

Výška poplatku za prístup je odvodená od celkového počtu vyhľadaní v kalendárnom roku. Do 500 prístupov je poplatok 2 eurá za každé vyhľadávanie (prístup) a čím vyšší počet vyhľadávaní, tým sa poplatok za vyhľadávanie znižuje v zmysle vyhlášky.

 

594. Druhy záznamov v registri exekúcií

Aké záznamy je možné vyhľadať v registri exekúcií?

V registri exekúcií sú dostupné nasledujúce záznamy:

•    o povinnom ak ide o

-   fyzickú osobu, meno, priezvisko, dátum narodenia, adresa bydliska,

-   fyzickú osobu – podnikateľa, meno, priezvisko, adresa bydliska alebo miesta podnikania, identifikačné číslo, ak bolo pridelené,

-   právnickú osobu, názov alebo obchodné meno, sídlo, identifikačné číslo.

•    o exekúcii

-   označenie súdu, ktorý udelil poverenie na vykonanie exekúcie,

-   spisová značka súdu podľa predchádzajúcej odrážky,

-   označenie exekútora, ktorému súd udelil poverenie na vykonanie exekúcie,

-   spisová značka exekučného spisu exekútora,

-   deň, mesiac a rok

»   udelenia poverenia na vykonanie exekúcie,

»   vydania uznesenia o povolení odkladu exekúcie,

»   vydania uznesenia o zastavení exekúcie, ak sa exekúcia zastavila v časti,

-   označenie vymáhaného nároku, na ktorého vymáhanie poveril exekútora súd.

 

595. Obsah výpisu z registra

Čo obsahuje výpis z registra exekúcií?

 

Výpis z registra exekúcií obsahuje nasledujúce informácie:

a)  označenie súdu, ktorý udelil poverenie na vykonanie exekúcie,

b)  spisová značka súdu podľa písmena a),

c)  označenie exekútora, ktorému súd udelil poverenie na vykonanie exekúcie,

d)  spisová značka exekučného spisu exekútora,

e)  deň, mesiac a rok

1. udelenia poverenia na vykonanie exekúcie,

2. vydania uznesenia o povolení odkladu exekúcie,

3. vydania uznesenia o zastavení exekúcie, ak sa exekúcia zastavila v časti,

f)  označenie vymáhaného nároku, na ktorého vymáhanie poveril exekútora súd,

g)  ak ide o povinného

1. fyzickú osobu, meno, priezvisko, dátum narodenia, adresa bydliska,

2. fyzickú osobu – podnikateľa, meno, priezvisko, dátum narodenia, adresa bydliska alebo miesta podnikania, identifikačné číslo, ak bolo pridelené,

3. právnickú osobu, názov alebo obchodné meno, sídlo, identifikačné číslo.

Výpis je verejnou listinou preukazujúcou stav evidovaný v registri exekúcií ku dňu jeho vydania a je použiteľný na právne úkony.

 

596. Možnosť prístupu do registra exekúcií

Kto môže pristupovať do registra exekúcií?

 

Do registra exekúcií môže pristupovať verejnosť, orgány verejnej moci a exekútori. Takýto prístup je podmienený registráciou žiadateľa a uhradením administratívneho poplatku vopred, prevodom na účet Slovenskej komory exekútorov.

Orgány verejnej moci a exekútori majú do registra exekúcií bezplatný prístup na základe písomnej žiadosti doručenej Slovenskej komore exekútorov.

 

Viac nájdete v mesačníku 1000 riešení 7-8/2021.

 

Nakupovanie prostredníctvom internetu zažíva aj pod vplyvom aktuálnej pandémie doslova nevídaný rozmach. Narastajúci trend však bol badateľný už pred pandémiou a dokonca už v roku 2011 bola na pôde Európskeho parlamentu a Rady prijatá smernica č. 2011/83/EÚ o právach spotrebiteľov. Táto bola transponovaná, teda prebratá do slovenského právneho poriadku zákonom č. 102/2014 Z. z. o ochrane spotrebiteľa pri predaji tovaru alebo poskytovaní služieb na základe zmluvy uzavretej na diaľku alebo zmluvy uzavretej mimo prevádzkových priestorov predávajúceho.

 

V roku 2020 nakupovalo online v priemere 7 z 10 Európanov. Šiesti z nich považujú online nakupovanie v ich domovskej krajine za bezpečné. Od roku 2014 stúpla dôvera spotrebiteľov online nakupovania o šesť percentuálnych bodov. Na Slovensku dôveruje bezpečnosti online nakupovania až 82 % opýtaných. V minulom roku, t. j. v roku 2020 využilo na Slovensku tento spôsob nakupovania až 91 % spotrebiteľov, čo je po našich českých susedoch (93 %) druhý najvyšší počet online spotrebiteľov zo všetkých 27 krajín EÚ, ktoré sa výskumu zúčastnili¹.

 

ZMLUVY UZAVRETÉ NA DIAĽKU

Predmetný zákon si dal za cieľ zabezpečiť vysokú úroveň ochrany spotrebiteľov pri predaji tovaru alebo poskytovaní služieb na základe zmluvy uzavretej na diaľku alebo zmluvy uzavretej mimo prevádzkových priestorov predávajúceho v súlade so súčasnými právnymi predpismi Európskej únie. Zvýšená ochrana spotrebiteľa pri takýchto formách nákupu je odôvodnená tým, že spotrebiteľ si nemá možnosť zakupovaný tovar obzrieť, vyskúšať, zistiť kvalitu materiálu, vyskúšať veľkosť či získať iné relevantné informácie o jeho funkčnosti a pod.

Tu treba zároveň zdôrazniť, že zmluvou uzavretou na diaľku sa na účely tejto právnej úpravy rozumie zmluva medzi predávajúcim (predávajúcim je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti alebo povolania, alebo osoba konajúca v jej mene alebo na jej účet, avšak aj osoba, ktorá sústavne vo vlastnom mene za účelom dosiahnutia zisku predáva tovar alebo poskytuje služby bez oprávnenia na podnikanie) a spotrebiteľom (spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti, zamestnania alebo povolania) dohodnutá a uzavretá výlučne prostredníctvom jedného alebo viacerých prostriedkov diaľkovej komunikácie bez súčasnej fyzickej prítomnosti predávajúceho a spo­trebiteľa, najmä využitím webového sídla, elektronickej pošty, telefónu, faxu, adresného listu alebo ponukového katalógu.

Čiže uvedená právna úprava sa netýka výlučne len nakupovania cez internetové obchody (e-shopy), ale aj iných foriem nákupu na diaľku. Zdôrazňujeme tiež, že táto zákonná ochrana spotrebiteľa sa netýka nákupov, kde vystupuje aj na strane predávajúceho fyzická osoba – nepodnikateľ (napríklad inzercia, internetové bazáre, bazáre na sociálnych sieťach a podobne).

Keďže slovenská právna úprava predstavuje transpozíciu vyššie uvedenej smernice, ktorá ukladá členským štátom zosúladiť s ňou vnútroštátnu právnu úpravu, obdobná právna úprava v rozsahu smernicou upravených práv spotrebiteľa je v celej Európskej únii už od 13. júna 2014 (pozri článok 28 smernice 2011/83/EÚ o právach spotrebiteľov). V prípade, ak spotrebiteľ nakupoval v inej krajine EÚ, môže sa tiež domáhať právnej pomoci prostredníctvom Európskeho spotrebiteľského centra v Slovenskej republike (https://esc-sr.sk/), množstvo praktických informácií pre spotrebiteľov pri nákupe cez internet v rámci Európskej únie tiež ponúka oficiálna webová stránka Európskej únie². Podotýkame, že záväzkové vzťahy súvisiace so spotrebiteľskou zmluvou sa spravujú slovenským právnym poriadkom, ibaže právo, ktoré by bolo inak rozhodné, poskytuje spotrebiteľovi lepšiu ochranu jeho práv (pozri § 10 ods. 4 zákona č. 97/1963 Zb. v platnom znení).

 

PREVENCIA AKO ZÁKLAD

Každý spotrebiteľ, ktorý mieni nakúpiť prostredníctvom internetu očakáva rýchle dodanie tovaru v požadovanej kvalite a cene. Pokiaľ je mu tovar riadne a včas doručený, v zásade nemá dôvod sa zaoberať relevantnou právnou úpravou ochrany spotrebiteľa. Problémy začínajú v okamihu, keď očakávania spotrebiteľa nie sú naplnené, t. j. ak tovar nie je dodaný napriek zaplateniu, keď je dodaný v inej, než očakávanej kvalite, prípadne sa na tovare prejavia vady alebo sa tovar spotrebiteľovi jednoducho nepáči. Vtedy nastáva potreba znalosti práv spotrebiteľa a včasné konanie.

Tak, ako aj v iných oblastiach života, je však dobré tomuto stavu predchádzať a eliminovať prípadné sklamanie či časové a peňažné straty. V praxi to znamená, že ešte pred nákupom cez internetový obchod je potrebné zistiť, či má tento obchod riadne zverejnené všetky zákonom vyžadované údaje³, je treba si vyhľadať aj prípadné recenzie obchodu zo strany spotrebiteľov, ktorí už v ňom nakupovali, napríklad na známych internetových porovnávačoch cien.

 

Zjavne neprimerane nízka cena tovaru oproti iným obchodom môže byť tiež signálom, že ide o tovar, ktorý nemusí mať požadovanú kvalitu či vlastnosti, prípadne že je cieľom predávajúceho len nalákať kupujúceho a nízka cena bude kompenzovaná napríklad formou vyššieho poštovného a podobne. Častokrát môžu byť klamlivé tiež údaje o dostupnosti tovaru.

Nezabudnime, že pokiaľ je predávajúci neseriózny už pri predaji a už v tomto prvotnom štádiu nedodržiava zákonné požiadavky, alebo používa nekalé obchodné praktiky či už vo vzťahu k iným predávajúcim alebo vo vzťahu k spotrebiteľom, o to ťažšia komunikácia a vymoženosť práv spotrebiteľa od neho môže byť v prípade reklamácií či odstúpenia od zmluvy.

 

Slovenská obchodná inšpekcia či iné orgány štátnej správy (viď § 14 zákona) síce môžu na základe podnetu spotrebiteľa uložiť pokutu za porušenie zákonných povinností predávajúceho, prípadne mu nariadiť zdržať sa protiprávneho konania, avšak výnosy pokút sú príjmom štátneho rozpočtu, a teda v reáli pre spotrebiteľa to môže byť len akési morálne zadosťučinenie, ktoré mu nevráti zaplatenú kúpnu cenu ani nenahradí vzniknutú škodu. Slovenská obchodná inšpekcia môže tiež spor medzi predávajúcim a spotrebiteľom na základe návrhu vyriešiť v rámci tzv. alternatívneho riešenia sporov (viď zákon č. 391/2015 Z. z. o alternatívnom riešení spotrebiteľských sporov a o zmene a doplnení niektorých zákonov). Ako uvádza Slovenská obchodná inšpekcia na svojom webovom sídle, ide o dosiahnutie zmierlivého riešenia, resp. dohody medzi spotrebiteľom a predávajúcim o vyriešení sporu, ktorá sa po súhlase oboch strán s jej znením stáva záväzným právnym podkladom.

Len podotýkame, že ak by predávajúci v rámci tohto alternatívneho riešenia sporu neposkytol Slovenskej obchodnej inšpekcii potrebnú súčinnosť (nevyjadril sa ku skutočnostiam uvedeným v návrhu alebo na základe výzvy nepodal vysvetlenie, vyjadrenie alebo doklady týkajúce sa predmetu sporu, ktoré má k dispozícii), môže mu byť uložená pokuta od 500 eur do 10 000 eur, pričom horná hranica sadzby pokuty sa zvyšuje na dvojnásobok, ak predávajúci alebo tretia osoba, ktorá bola požiadaná o súčinnosť, opakovane poruší tú istú povinnosť, za ktorej porušenie mu už bola uložená pokuta orgánom kontroly počas 12 mesiacov odo dňa právoplatnosti predchádzajúceho rozhodnutia o uložení pokuty.

 

ODSTÚPENIE OD ZMLUVY

Zákon zavádza pre spotrebiteľa 14-dňovú lehotu na odstúpenie od zmluvy bez uvedenia dôvodu. V právnej teórii sa táto lehota nazýva tiež lehotou „na rozmyslenie“⁴. Vzhľadom k splneniu informačnej povinnosti zo strany predávajúceho môže mať však táto lehota rozdielny začiatok plynutia. Podotýkame, že ide o minimálnu zákonnú dĺžku lehoty, a teda predávajúci môže spotrebiteľovi dobrovoľne poskytnúť aj dlhšiu lehotu na odstúpenie od zmluvy bez udania dôvodu.

 

Dôvodová správa vysvetľuje, že právo odstúpiť od zmluvy bez uvedenia dôvodu je pre spotrebiteľa garantované z dôvodu, že v prípade predaja na diaľku spotrebiteľ nemôže tovar pred uzatvorením zmluvy vidieť a preto by mal mať možnosť otestovať a skontrolovať tovar, ktorý kúpil, v rozsahu potrebnom na zistenie povahy, charakteristík a fungovania tovaru, tak ako pri kúpe v „kamennom“ obchode. Dôsledkom odstúpenia od zmluvy je v súlade s § 48 ods. 2 Občianskeho zákonníka skutočnosť, že zmluva sa od začiatku zrušuje, t. j. hľadí sa na ňu, ako keby nebola nikdy vznikla.

Predávajúci je povinný pred uza­vretím zmluvy na diaľku pred tým, ako spotrebiteľ odošle objednávku, jasne a zrozumiteľne oznámiť spotrebiteľovi okrem iného aj informáciu o práve spotrebiteľa odstúpiť od zmluvy, podmienkach, lehote a postupe pri uplatňovaní práva na odstúpenie od zmluvy; predávajúci zároveň poskytne spotrebiteľovi formulár na odstúpenie od zmluvy.

A) Ak predávajúci včas a riadne poskytol spotrebiteľovi informácie o práve odstúpiť od zmluvy, spotrebiteľ je oprávnený aj bez uvedenia dôvodu odstúpiť od zmluvy uzavretej na diaľku alebo od zmluvy uzavretej mimo prevádzkových priestorov predávajúceho do 14 dní odo dňa

-        prevzatia tovaru v prípade zmlúv, predmetom ktorých je predaj tovaru,

-        uzavretia zmluvy o poskytnutí služby alebo

-        uzavretia zmluvy o poskytovaní elektronického obsahu nedodávaného na hmotnom nosiči.

Pokiaľ uvádzame pojem „prevzatie tovaru“, tovar sa považuje za prevzatý spotrebiteľom okamihom, keď spotrebiteľ alebo ním určená tretia osoba s výnimkou dopravcu prevezme všetky časti objednaného tovaru, alebo ak sa

1)  tovary objednané spotrebiteľom v jednej objednávke dodávajú oddelene, okamihom prevzatia tovaru, ktorý bol dodaný ako posledný,

2)  dodáva tovar pozostávajúci z viacerých dielov alebo kusov, okamihom prevzatia posledného dielu alebo posledného kusu,

3)  tovar dodáva opakovane počas vymedzeného obdobia, okamihom prevzatia prvého dodaného tovaru.

B) Ak by sa stalo, že predávajúci poskytol spotrebiteľovi informácie o práve spotrebiteľa odstúpiť od zmluvy, podmienkach, lehote a postupe pri uplatňovaní práva na odstúpenie od zmluvy až dodatočne, najneskôr však do 12 mesiacov od začatia plynutia lehoty na odstúpenie od zmluvy podľa odseku 1, lehota na odstúpenie od zmluvy uplynie po 14 dňoch odo dňa, keď predávajúci dodatočne splnil informačnú povinnosť.

C) Ak však predávajúci neposkytol spotrebiteľovi vyššie uvedené informácie ani v dodatočnej lehote (viď bod b/), lehota na odstúpenie od zmluvy uplynie po 12 mesiacoch a 14 dňoch odo dňa začatia plynutia lehoty na odstúpenie od zmluvy.

 

Spotrebiteľ môže odstúpiť od zmluvy, predmetom ktorej je dodanie tovaru, aj pred začatím plynutia lehoty na odstúpenie od zmluvy.

Predmetom uzavretia zmluvy na diaľku však môžu byť aj tovary alebo služby, pri ktorých je objektívne nemožné vrátiť poskytnuté plnenie alebo pri ktorých by mal predávajúci značne sťažené vrátené plnenie predať inému spotrebiteľovi (napríklad tovar vyrobený na mieru, alebo určený osobitne pre jedného spotrebiteľa, elektronický obsah, ak nebol dodávaný na hmotnom nosiči, alebo síce bol dodávaný na hmotnom nosiči, ale spotrebiteľ už obal rozbalil, alebo tovar uzavretý v ochrannom obale, ktorý nie je vhodné vrátiť z dôvodu ochrany zdravia alebo z hygienických dôvodov a ktorého ochranný obal bol po dodaní porušený, predaj kníh nedodávaných v ochrannom obale a i.) Taxatívny zoznam predmetov zmlúv, pri ktorých je právo spotrebiteľa na odstúpenie od zmluvy vylúčené, je upravený v § 7 ods. 6 zákona.

 

AKO ODSTÚPIŤ OD ZMLUVY?

Spotrebiteľ môže uplatniť svoje právo na odstúpenie od zmluvy u predávajúceho, pričom spotrebiteľ môže použiť formulár na odstúpenie od zmluvy, ktorý mu odovzdal predávajúci, alebo v inej listinnej podobe. Dôležité je, že lehota na odstúpenie od zmluvy sa považuje za zachovanú, ak oznámenie o odstúpení od zmluvy bolo odoslané predávajúcemu najneskôr v posledný deň lehoty. Dôkazné bremeno o uplatnení práva na odstúpenie od zmluvy znáša spotrebiteľ.

Zákonodarca vysvetlil, že ak sa oznámenie obsahujúce právny úkon odstúpenia od zmluvy nepodarí bez zavinenia spotrebiteľa doručiť predávajúcemu, či už z dôvodu neprevzatia zásielky jej adresátom alebo neexistujúcej, resp. nesprávnej korešpondenčnej či e-mailovej adresy (za predpokladu, že spotrebiteľ zaslal oznámenie na správnu adresu poskytnutú mu predávajúcim), uplatní sa všeobecná zásada doručovania podľa občianskeho hmotného práva, v zmysle ktorej prejav vôle voči neprítomnej osobe pôsobí od okamihu, keď jej dôjde (§ 45 ods. 1 Občianskeho zákonníka), teda sa dostane do sféry jej dispozície a môže sa objektívne s ňou oboznámiť.

Predávajúci je následne bez zbytočného odkladu, najneskôr do 14 dní odo dňa doručenia oznámenia o odstúpení od zmluvy povinný vrátiť spotrebiteľovi všetky platby, ktoré od neho prijal na základe zmluvy alebo v súvislosti s ňou, vrátane nákladov na dopravu, dodanie a poštovné a iných nákladov a poplatkov. Pri odstúpení od zmluvy, predmetom ktorej je predaj tovaru, predávajúci nie je povinný vrátiť spotrebiteľovi tieto platby pred tým, ako mu je tovar doručený alebo kým spotrebiteľ nepreukáže zaslanie tovaru späť predávajúcemu, ibaže predávajúci navrhne, že si tovar vyzdvihne osobne alebo prostredníctvom ním poverenej osoby.

 

 

Viac o problematike sa dočítate v mesačníku Práce a mzdy bez chýb, pokúta penále (PaM) 8/2021.

 

Letné mesiace sú varovným signálom pre mnohých z nás. „Musíme“ totiž veľmi často stráviť dlhý čas za volantom automobilu nielen služobne, ale najmä ako turisti a s rodinou, partnerkou, priateľmi. Hoci je leto vlastne ročné obdobie ako každé iné, predsa len tento čas prudkých búrok a z roka na rok celodenne aj celonočne vyšších teplôt, v ktorom sa čerpá väčšina dovolenkového voľna, prináša určité špecifiká, na ktoré si je treba počas šoférovania dávať extrémny pozor. Čo predstavuje výrazný stres pre šoféra? Na čo by sme sa mali pripraviť skôr ako vyrazíme na cestu?

 

V čase medzi júnom a septembrom

sa dáva do pohybu po európskych cestách najviac áut – až 200 miliónov, ktoré nejazdia vždy v optimálnych situáciách a v dobrom technickom stave! Skutočne výrazný stres pre šoféra predstavuje najmä jazda v pomaly sa pohybujúcich kolónach a zápchach. Psychologickí špecialisti sa síce predháňajú v rôznych radách ako takúto automobilovú tlačenicu a nekontrolovateľné pokusy o predbiehanie prežiť vyrovnane, s neporušeným fyzickým aj psychickým zdravím, ale tu naozaj často platí „komu niet rady, tomu niet pomoci...“ U vodičov sa totiž vyskytuje už takmer chronicky nezvládnuteľný jav známy ako „road rage“ (cestná zúrivosť). Za týchto okolností nebýva ničím mimoriadnym agresivita šoférov, hraničiaca až so život ohrozujúcim nebezpečenstvom – zrážky náhodné i zámerné, zlomyseľné „ťuknutia“, nadávky, ba sem tam aj fyzické útoky.

Situáciu môžu zhoršovať aj za pomerne normálnych okolností naši „milí“ spolujazdci. Auto je totiž skutočne miestom, kde vypuknú hádky oveľa častejšie ako kdekoľvek inde. Podľa dopravných psychológov hrozí už počas prvých dvadsiatich kilometrov partnerská zvada. Obvykle ide o malichernosti, ktoré sa však v uzavretom priestore automobilu, z ktorého niet úniku, menia na skutočné „slony“. Pokiaľ sa tak emócie vyhrotia, vodič za volantom reaguje ako by vypil dve až tri dvanásťstupňové pivá.

 

Britskí psychológovia vypracovali prehľad k akým hádkam v aute najčastejšie dochádza:

·         Tichý vzdor: – spolujazdec (a je úplne jedno či sa jedná o muža alebo ženu) má otočenú hlavu k bočnému okienku a jazdu sprevádza rozličnými výrazmi ako: jaj, ach, uf, bože a podobne, pričom vzdychá, híka, „syčí“ alebo pomľaskáva a cmuká ako keď „krotí“ chrápanie.

·         Uštipačné poznámky: – medzi ne patria neustále komentáre typu – „na čo čakáme?“ „kam sa tak ponáhľame?“ „to auto nemá len tri rýchlosti, vieš o tom?“ a podobne.

·         Vášnivá debata: – zvyčajne sa riešia problémy, ktoré oboch dlhodobo trápia. Napríklad: pri jazde na rozpálenej diaľnici v stotridsať kilometrovej rýchlosti hovorí žena svojmu manželovi: „Dúfam, že Tvoja matka u nás tento rok nebude tráviť Vianoce. Nemyslíš na to? Prečo neodpovedáš?“

 

Poisťovne vo Veľkej Británii robili výskum o tom ako často sa za volantom zažívajú spomínané alebo iné spory. Viac ako dva a pol milióna nehôd a dopravných priestupkov bolo v ostatných troch rokoch v Británii spôsobených tým, že sa ľudia v aute hádali alebo riešili problémy.

Tretina opýtaných vodičov uviedla, že po hádke šoféruje nepozorne a takmer dvadsať percent priznalo, že v spomínaných prípadoch viac pridáva plyn a má tendenciu vybíjať si zlosť na ostatných autách, či ich vodičoch.

Na druhej strane zasa psychológovia upozorňujú, že jazda vo dvojici je ideálna v prípade dlhých trás. Nehrozí totiž, že šofér zaspí. Pravidlo, že žena povie za deň najmenej trikrát viac slov ako muž totiž platí aj pri jazde autom.

 

Samostatnú kapitolu v pozícii spolujazdcov tvoria matky a svokry

Najmä tie, ktoré nemajú vodičský preukaz alebo si ho urobili ako osemnásťročné, ale v živote nešoférovali. Kvôli vyššie uvedeným skutočnostiam si naozaj nezaškodí pripomenúť zopár rád odborníkov na letnú autoturistiku, akokoľvek sa zdajú byť „ošúchané“ a banálne:

-        je potrebné vyhradiť si na cestu skutočne dostatok času a nebyť pod stresom termínu dojazdu,

-        počas šoférovania je vhodné púšťať si uvoľňujúcu hudbu a nenútene konverzovať alebo radšej koncentrovane mlčať (nie vášnivo diskutovať),

-        odporúča sa byť ohľaduplný voči iným účastníkom cestnej premávky, neblokovať príliš pomalou jazdou ostatné autá a pri predbiehaní neriskovať,

-        nie je vhodné nechať sa vyprovokovať k neuváženým jazdným „akrobaciám“, vyhýbať sa „očným“ kontaktom s ostatnými vodičmi, neopätovať výhražné ani obscénne gestá,

-        už pred cestou je vhodné rátať s možnosťou kolón a aspoň spolujazdcov ušetriť od prežívania toho, čo sa deje.

-        unavenému a vystresovanému vodičovi, najmä ak má za sebou celoročný pracovný stres a nie práve najpríjemnejšie preddovolenkové balenie, sa neradí práve ľahko, je ako sud pušného prachu – stačí len iskrička „dobre mysleného“ navigátorského podnetu.

 

V ostatnom desaťročí nastáva zreteľné oteplenie ovzdušia,

ktoré práve v lete vyúsťuje do neznesiteľných horúčav. Komfort života sa horúčavami zhoršuje aj v automobile. Dnes už skutočne nepomáhajú otvorené okná zabezpečujúce prievan, ba ani ventilátory už nestačia. Preto sa netreba brániť klimatizácii, hoci je medzi nami stále dosť jej odporcov. Klimatizačné prístroje zvládajú nielen ochladzovanie teploty okolia, ale aj znižovanie vlhkosti a filtráciu vzduchu, ktorý cirkuluje v priestore auta, čo je dosť často dôležité aj pre alergikov. Jediný problém, ktorý môže nastať pri používaní klimatizácie (až na technické nedostatky), vyplýva z nesprávneho nastavenia teploty a prúdenia vzduchu. Prílišný chlad totiž môže spôsobiť negatívnu reakciu organizmu v podobe chorôb z prechladnutia ako aj bolestí kĺbov (ramená, kolená, lakte). Klimatizáciu v automobiloch pri správnom používaní však odporúčajú aj lekári. Svoje dôvody opierajú o rôzne vyšetrenia vodičov. Z nich napríklad vyplýva, že už teploty okolo 35 stupňov Celzia vo vnútri vozidla majú výrazne negatívny vplyv na reakcie vodiča. Po deväťdesiatich minútach jazdy sa reakčný čas zhoršuje o 65 percent, čo je stav porovnateľný s účinkom, ktorý vyvolá 0,5 promile alkoholu v krvi. Mení sa srdcová frekvencia až na rozpätie 94 – 125 úderov za minútu (šoférova norma počas jazdy je 72 – 85), čo spôsobuje nepokoj, trasenie rúk, zhoršenie dýchania a koncentrácie na konštruktívne riešenie problémov počas cesty.

Klimatizované prostredie vnútra automobilu má blahodarný vplyv na psychiku vodiča a znižuje riziko stresu. Lekári odporúčajú opatrné nastavovanie teploty – napríklad pri teplote okolia 30 stupňov Celzia odporúčajú teplotu v interiéri automobilu na 22 až 25 stupňov, aby pri vystupovaní z auta nebol teplotný rozdiel tak veľký.

 

Vedenie motorového vozidla je fyzická aktivita

ako každá iná fyzicko-duševná činnosť, hoci opticky a pre laika je veľmi jednoduchá a „nevysiľujúca“. A tak šoférovanie, ako každá iná fyzická aktivita vedie ku vzniku telesného tepla, ktorého hodnota môže neúmerne stúpať pokiaľ nie je zabezpečené jeho odvádzanie, a tak hrozí prehriatie vodiča (podobne ako to je pri jeho vozidle…). Organizmus šoféra má svoj termoregulačný mechanizmus, udržiavajúci telesnú teplotu v prijateľnom stave – je ním potenie. Telesný pot je tekutina, obsahujúca z veľkej väčšiny vodu a niektoré ďalšie látky – minerály, ktoré potom pri stratách telu podobne ako voda chýbajú, i produkty odpadového charakteru. Značí to, že pot má okrem termoregulačnej funkcie aj schopnosť vyplavovať látky pre šoférov organizmus nepotrebné – „odpad“. V takýchto situáciách je dôležité, aby sa mal vodič z čoho potiť – aby jeho organizmus obsahoval dostatočné množstvá pravidelne prijímaných tekutín.

Pri vyšších stratách vody a minerálov z tela môže totiž dôjsť k takzvanej tepelnej kríze spojenej s poklesom výkonnosti a ohrozením zdravia i života. Hoci aj málo sa pohybujúci dospelý človek stratí denne dva a pol litra tekutín, ktoré musí nahradiť. Už pri miernej telesnej aktivite straty dosiahnu tri litre a pri vodičských dlhých trasách to môže byť aj štyri až päť litrov. Pri nadmernom potení v zlých klimatických podmienkach a vo vysokej záťaži spojenej s výrazným stresom môže vodič stratiť za deň až desať litrov! Niektorí vodiči sa potia nadmerne a dochádza u nich k stavu, ktorý sa nazýva – hyperhidróza. Jej príčiny sú neznáme, ale je potrebné vždy vylúčiť ochorenie ako cukrovka, prekonaná malária, postihnutie štítnej žľazy, príliš nízka hladina krvného cukru alebo neurologické ochorenie. Viacej sa potia “nerváci” – či už pri tréme, strachu, bolesti alebo radosti. Nadváha, nikotín a kofeín nadmerné potenie zvyšujú!

 

Šofér zvyčajne začína piť tekutiny až keď pociťuje smäd. Ten sa však dostavuje vtedy, keď sa zásoby telesnej vody blížia k svojmu dnu, čo je dosť neskoro. Preto sa odporúča, najmä ak je okolitý vzduch extrémne horúci, práve v lete a v aute bez klimatizácie, konzumovať tekutiny aj bez pocitu smädu – keď je to technicky možné – za hodinu však nie viac ako 0,8 litra.

 

Nápoj by nemal byť príliš studený alebo prechladený, skôr vlažný – ani teplý, ani studený – nesladený, nie veľmi hustý. Mal by obsahovať najmä vodu a minerálne látky, ktoré organizmus potením stráca (sodík, vápnik, draslík, magnézium a pod.). Tých však nesmie byť nadbytok, preto je potrebné piť nápoje s veľkým obsahom vody a vysoko riedené (často až dvojnásobne). Príliš hustý nápoj, zaťažuje žalúdok a skôr vyčerpáva ako osviežuje. Nápoje dopĺňa aj adekvátna strava – hlavne zeleninové a ovocné šaláty, ktoré obsahujú dostatočné množstvo tekutín, zeleninové alebo iné vývary, ktoré môžeme konzumovať v prestávkach jazdy. Každá vhodná tekutina prijímaná v čase vedenia vozidla alebo v ordinovaných prestávkach, je pre organizmus šoféra prínosom.

 

Prieskum poukázal aj na jednu veľmi nebezpečnú záležitosť

·         Ľudia za volantom pri ceste na vytúženú dovolenku sedia vytrvale v aute napriek tomu, že ich telo doslova „žobroní“ o odpočinok. 

·         Mnoho vodičov priznáva, že často šoféruje aj päť hodín bez prestávky hoci sa odporúča, aby odpočívali aspoň každé dve hodiny. Namiesto toho bojujú s únavou a mikrospánkom rôznymi zbraňami – nadmernou konzumáciou žuvačiek alebo počúvaním hlasnej hudby z rádia, pri ktorej si na „radosť“ okolia nahlas spievajú.

Hluk však môže únavu ešte prehĺbiť!

·         Najčastejšiu náchylnosť k mikrospánku majú mladí muži, a to medzi druhou a treťou hodinou nad ránom. Preto sa niet kam ponáhľať, hoci takmer polovica európanov, ktorí vyrazia na dovolenku autom, plánuje najazdiť viac ako tisíc kilometrov a každý štvrtý dokonca viac ako dvojnásobok. Rekordérmi v tejto kategórii sú Rusi a Slováci.

 

MUDr. Pavel Malovič

 

Poradca – (Poradca), č. 1/2022 (VI/2021)

• Zákon o ochrane hospodárskej súťaže s komentárom – komentár
• Príjmy oslobodené od dane z príjmov FO
• Odpočet daňovej straty právnickej osoby v roku 2021
• Výhody mikrodaňovníka v roku 2021
• Zamestnávanie občanov a účtovanie miezd

 

Práce a mzdy – bez chýb, pokút a penále – (PaM), č. 8/2021 (VI/2021)

• Práca navyše – kedy ju môže zamestnanec odmietnuť?
• Skrátená pracovná doba – Kurzarbeit
• Pravidelná a príležitostná práca z domácnosti zamestnanca
• Neospravedlniteľná absencia – rozviazanie pracovného pomeru
• Neprispôsobivý zamestnanec – porušovanie pracovnej disciplíny
• Dočasné prideľovanie zamestnancov medzi zamestnávateľmi
• Chyby zamestnávateľov pri platení poistného do SP

 

Dane, účtovníctvo, odvody – bez chýb pokút a penále (DUO), č. 8/2021 (VI/2021)

• Zmeny v odpisovaní majetku
• Finančný príspevok na stravovanie – účtovanie
• Spôsoby odpisovania hmotného majetku
• Opätovné otvorenie účtovných kníh
• Opravná účtovná závierka
• Dotácie, podpory, príspevky u FO
• Daňovo - účtovné súvislosti dopravy zamestnancov

 

1000 riešení 7-8/2021 (VI/2021)

• Zaručená elektronická fakturácia
• Exekucie
• Dane v praxi
• Účtovníctvo
• Personalistika a mzdy
• Právo a podnikateľ
• Verejný sektor

 

ODBORNÉ PUBLIKÁCIE, KTORÉ VÁM POMOŽU V PODNIKANÍ

 

 

1. Obchodný zákonník po novelách s komentárom- rozsiahly komentár, Zákon o verejnom obstarávaní, Zákon o cenách, vzory zmlúv

2. Jednoduché účtovníctvo – postupy účtovania po ostatnej novele, zákon o dani z príjmov, zákon o účtovníctve

3. Zákonník práce s komentárom (monotematika - zmeny od 1. 7. 2020)

4. Odpady po novom – monotematika (úplné znenie s komentárom)

5. Občiansky zákonník po novelách s komentárom – rozsiahly komentár, úplné znenia zákonov po novelách, záväzkové právo

6. Trestné právo a súdne spory (Trestný zákon, Trestný poriadok, Civilný sporový poriadok, Civilný mimosporový poriadok – úplné znenia zákonov)

7. 100 otázok a odpovedí Zákoník práce, BOZP, Mzdy, Odvody (otázky a riešenia z praxe k problematike pracovnoprávnych vzťahov, miezd a odvodov)

8. s.r.o. – SPRIEVODCA (komplexné a prehľadné spracovanie problematiky spoločnosti s ručením obmedzeným od jej založenia, vzniku až po možnosti zrušenia)

9. 100 otázok a odpovedí Obchodovanie – odvody a náhrady (príklady z oblastí obchodovania z pohľadu daní, ktoré reagujú na epidemiologické opatrenia v praxi)

10. 100 otázok a odpovedí Odmeňovanie, Verejné obstarávanie (súbor otázok venovaný problematike podmienok verejného obstarávania, zmlúv i súhrnných správ; zamestnávania, príspevkov na rekreáciu, zrážok zo mzdy, odvodov i cestovných náhrad)

11. 100 otázok a odpovedí Výdavky podnikateľa, Automobil (príklady z praxe k uplatňovaniu daňových výdavkov FO; využívanie automobilu v podnikaní z pohľadu spotreby pohonných látok, odpisov alebo dani z motorových vozidiel)

12. Odvody poistného od 1. 1. 2021 (prehľad odvodov poistného pre základné kategórie poistencov od 1. 1. 2021, povinnosti zamestnávateľa, vzory)

13. Trestné právo po novelách 2021 (úplné znenia trestno-právnych zákonov po novelách k 1.1.2021. Účinnosť noviel - január a august 2021)

14. Daňové, účtovné, mzdové zákony 2021 (úplné znenia daňových, účtovných a mzdových zákonov po ostatných novelách k 1. 1. 2021)

15. Daňové a nedaňové výdavky A-Z 2021 – (uplatňovanie skutočne vynaložených výdavkov do výdavkov daňových)

16. 100 otázok a odpovedí ZPD po novom, Optimalizácia (praktické príklady týkajúce sa novely zákona o daniach z príjmu a daňovej povinnosti FO a PO)

17. Stavebný zákon – s komentárom po novelách (odborná publikácia s úplným znením zákona s komentárom po novelách 2021 a aktuálnymi vyhláškami k danej problematike)

18. Príručka mzdovej účtovníčky 2021 (zrozumiteľný výklad platnej slovenskej legislatívy aktualizovaný k 1. 3. 2021, ktorý je doplnený desiatkami praktických príkladov, vzormi dokumentov a formulárov s ukážkami ich správneho vyplnenia)

19. 100 otázok a odpovedí Výdavky, Cestovné náhrady (praktické príklady týkajúce sa daňových a nedaňových výdavkov; cestovných náhrad zamestnancov a SZČO)

20. 100 otázok a odpovedí Štátne dávky, Účtovníctvo (praktické príklady týkajúce sa problematiky pandemickej pomoci a dotácií od úradu práce a problematiky účtovania fyzických a právnických osôb)

21. Vojenská polícia (Trestný zákon, Trestný poriadok, Zákon o vojenskej polícii, Zákon o priestupkoch, Zákon o cestnej premávke)

22. Podvojné účtovníctvo (Zákon o účtovníctve s komentárom, Postupy účtovania)

23. Pozemkové spoločenstvá po novele bez chýb, pokút a penále (zdaňovanie a účtovanie v pozemkovom spoločenstve)

24. 100 otázok a odpovedí Zákon o účtovníctve, Postupy účtovania v PÚ (účtovná problematika v názorných príkladoch)

 

NOVINKY – úplné znenia zákonov po novelách k ZÁKONOM I-VI/2021

 

Aktualizácia IV/2 (VI/2021)

• Zákon č. 150/2013 Z. z. o Štátnom fonde rozvoja bývania
• Vyhláška č. 284/2013 Z. z. o podrobnostiach o výške poskytovanej podpory zo Štátneho fondu rozvoja bývania

 

Aktualizácia II/6 (VI/2021)

• Zákon č. 91/2019 Z. z. o neprimeraných podmienkach v obchode s potravinami
• Zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon
• Zákon č. 171/193 Z. z. o Policajnom zbore

 

Aktualizácia III/6 (VI/2021)

• Zákon č. 4448/2008 Z. z. o sociálnych službách

 

Aktualizácia III/5 (VI/2021)

• Zákon č. 461/2003 Z. z. os sociálnom poistení
• Zákon č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení

 

Aktualizácia III/4 (VI/2021)

• Zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce
• Zákon č. 215/2021 Z. z. o podpore v čase skrátenej práce
• Zákon č. 462/2003 Z. z. o náhrade príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca
• Zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti

 

Aktualizácia II/5 (VI/2021)

• Zákon č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní
• Zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok
• Zákon č. 307/2016 Z. z. o upomínacom konaní

 

Aktualizácia VI/3 (VI/2021)

• ZÁKON č. 79/2015 Z. z. o odpadoch
• NARIADENIE VLÁDY č. 330/2018 Z. z. ktorým sa ustanovuje výška sadzieb poplatkov za uloženie odpadov
• ZÁKON č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia

 

Aktualizácia II/4 (VI/2021)

• Zákon č. 187/2021 Z. z. o ochrane hospodárskej súťaže
• Zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa
• Zákon č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok

 

Aktualizácia I/3 (VI/2021)

• Zákon č. 35/2019 Z. z. o finančnej správe
• Zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty
• Zákon č. 106/2004 Z. z. o spotrebnej dani z tabakových výrobkov
• Zákon č. 530/2011 Z. z. o spotrebnej dani z alkoholických nápojov
• Zákon č. 98/2004 Z. z. o spotrebnej dani z minerálneho oleja

 

 

 

ZÁKONY 2021 novelizované k 1. 1. 2021

 

ZÁKONY IA – daoové (str. 992/A5) Správa daní a poplatkov Dao z príjmov • DPH Miestne dane •Spotrebné dane	ZÁKONY IB - úetovné (str. 512/A5) Úetovníctvo Cestovné náhrady Poplatky
ZÁKONY IIA - obchodné (str. 832/A5) Obchodné právo Živnostenské podnikanie Autorské právo	ZÁKONY IIB - obeianske (str. 448/A5) Obeianske právo Notársky poriadok Advokácia a právne služby Súkromná bezpeenos?
ZÁKONY IIC – trestné (str. 1024/A5) Civilný proces Exekuený poriadok Trestné právo Správne právo
ZÁKONY IIIA - pracovnoprávne (str. 496/A5) Zákonník práce • mzdové predpisy Zákon o službách zamestnanosti Pedagogickí zamestnanci Kolektívne vyjednávanie a združovanie obeanov Správne právo • BOZP	ZÁKONY IIIB – odvody a poistenie (str. 528/A5) Sociálne a dôdchodkové poistenie Nemocenské a zdravotné poistenie
ZÁKONY IIIC - sociálne (str. 672/A5) Sociálne zákony a služby Sociálnoprávna ochrana detí
ZÁKONY IV - stavebné (str. 792/A5) Stavebný zákon a súvisiace predpisy Architekti a inžinieri Stavebné výrobky Bývanie • pôda
ZÁKONY VA (str. 656/A5) Rozpoetové pravidlá Štátna a verejná služba	ZÁKONY VB (str. 656/A5) Školstvo • inšpekcie Financovanie Regionálny rozvoj Verejné práce • obce
ZÁKONY VIA (str. 792/A5) Životné prostredie • ovzdušie Lesné hospodárstvo Integrovaná prevencia a kontrola zneeistenia	Zákony VIB (str. 712/A5) Odpadové a vodné hospodárstvo Prevencia priemyselných havárii Ochrana pred povodoami