Najúčinnejší prostriedok, ktorý môže vlastníkov tzv. schátraných stavieb motivovať zabezpečiť ich riadnu údržbu, je ekonomický nástroj v podobe povinnosti platiť vyššiu daň zo stavieb. Novela zákona o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady upravuje koeficient (násobok) ročnej sadzby dane, ktorého hodnotu až do výšky 10, budú môcť určiť mestá a obce vo všeobecne záväznom nariadení a ktorý ovplyvní výpočet výšky dane z tzv. schátraných stavieb. Súčasne sa ustanovilo, že zvýšenú daň z tzv. schátraných stavieb bude možné vyrubiť až v prípade, že vlastník stavby bol na zámer uplatniť na jeho nehnuteľnosť koeficient najmenej dvakrát vyzvaný.
Titul obsahuje príspevky k zmenám v právnych predpisoch z oblastí daní, účtovania a zdaňovania miezd a odvodov. Miestne dane a poplatky - zmeny Majetok poskytnutý na prenájom - špecifické prípady Zrážková daň Základ DPH v zahraničných obchodných vzťahoch Úprava odpočítania dane zaplatenej na vstupe pri investičnom majetku Daň z motorových vozidiel v príkladoch Oceňovanie zásob Zaokrúhľovanie platieb v hotovosti Rozhodovanie odvolacieho orgánu o odvolaní daňového subjektu Daňové dôsledky predaja bytu Dovolenka - nárok Dovolenka - čerpanie Tiché spoločenstvo Nenárokové cestovné náhrady Prerušenie odpisovania dlhodobého majetku Ako pripraviť dobrú prezentáciu Podstata a výber zamestnancov Bowling nie je len pohyb, ale aj relax Prenajímateľ zahŕňa do daňových výdavkov odpisy z hmotného majetku poskytnutého na prenájom najviac do výšky časovo rozlíšenej sumy príjmov (výnosov) z prenájmu tohto majetku. V praxi však vznikajú rôzne situácie, ktoré treba riešiť individuálne. Uplatňovanie daňových odpisov z hmotného majetku poskytnutého daňovníkom na prenájom je osobitným spôsobom upravené v § 19 ods.3 písm. a) zákona o dani z príjmov. Do základu dane sa odpisy zahŕňajú najviac do výšky časovo rozlíšenej sumy príjmov z prenájmu za príslušné zdaňovacie obdobie, pričom z každého hmotného majetku sa posudzujú samostatne voči príjmom dosiahnutým z prenájmu tohto majetku. Neuplatnená časť ročného odpisu sa prenesie do rokov nasledujúcich po uplynutí stanovenej doby odpisovania, opäť sa však bude zahŕňať do daňových výdavkov len do výšky príjmov z prenájmu. V prípadoch, ak po skončení odpisovej doby už daňovník majetok nebude prenajímať, ale ďalej ho bude využívať pre svoju vlastnú činnosť, môže neuplatnené odpisy počas doby prenájmu zahŕňať do základu dane ročne maximálne vo výške zodpovedajúcej ročnému odpisu majetku v príslušnej odpisovej skupine. Ročným odpisom na účely tohto ustanovenia je ročný odpis vypočítaný ako pomer vstupnej ceny hmotného majetku a doby odpisovania ustanovenej pre príslušnú odpisovú skupinu, teda pri rovnomernom ako aj zrýchlenom spôsobe odpisovania rovnako.
