T�MY ��SLA

DA�OV� A NEDA�OV� V�DAVKY 2024

Z�kon o dani z pr�jmov vymedzuje defin�ciu da�ov�ho v�davku, sp�sobu ich uplat�ovania, ur�uje konkr�tne skupiny v�davkov, ktor� je od pr�jmov mo�n� odpo��ta� za ur�it�ch pravidiel a definuje da�ov� subjekty, ktor� si v�davky uplat�ova� m��u. Publik�cia ka�doro�ne obsahuje da�ov� a neda�ov� v�davky z poh�adu dan�, a to z poh�adu ZDP, DPH, ale i z poh�adu jednoduch�ho a podvojn�ho ��tovn�ctva. Ka�doro�ne prin�ame novinky zaveden� da�ovou legislat�vou na nasleduj�ce da�ov� obdobie.

Da�ov�m v�davkom je v�davok alebo n�klad na dosiahnutie, zabezpe�enie a udr�anie zdanite�n�ch pr�jmov preuk�zate�ne vynalo�en� da�ovn�kom a za��tovan� v ��tovn�ctve da�ovn�ka, pri�om pri vyu��van� majetku, ktor� m��e ma� charakter osobnej potreby a s n�m s�visiacich v�davkov �i n�kladov, je da�ov� v�davok uznan� len v pomernej �asti, v akej sa pou��va na dosiahnutie, zabezpe�enie a udr�anie zdanite�n�ch pr�jmov, ak z�kon o dani z pr�jmov neustanovuje inak.

Da�ov�mi v�davkami nie s� v�davky alebo n�klady, ktor� nes�visia so zdanite�n�m pr�jmom, aj ke� tieto v�davky alebo n�klady da�ovn�k ��toval, v�davky alebo n�klady, ktor�ch vynalo�enie na da�ov� ��ely nie je dostato�ne preuk�zan� a �alej v�davky, ktor� s� uveden� v � 21 z�kona o dani z pr�jmov.

Automobil

• Pr�vne minimum

V s��asnej dobe je mo�n� automobil opodstatnene pova�ova� za neodmyslite�n� �l�nok podnikate�skej �innosti. Predstavuje toti� �inite�, ktor� podnikate�om umo��uje efekt�vnej�ie vyu��va� �as, sprostredkovane m��e predstavova� jeden z faktorov vy��ej konkurencieschopnosti, ��m logicky zvy�uje ��innos� podnikania. Je teda mo�n� kon�tatova�, �e v drvivej v��ine nie je mo�n� bez vyu��vania automobilu v podnikate�skom prostred� �spe�ne dlhodobo p�sobi�. Navy�e v pr�padoch, ke� pou��vanie automobilu je priamo sp�t� s v�konom podnikate�skej �innosti (t. j. doprava materi�lu, os�b, z�sobovanie obchodn�ch prev�dzok tovarom a pod.) je polemika o potrebe prev�dzkovania dopravn�ho prostriedku bezpredmetn�.

Pou��vanie automobilu na v�kon podnikate�skej �innosti alebo v s�vislosti s podnikan�m je v�ak okrem in�ho neodl��ite�ne sp�t� aj s mno�stvom da�ov�ch a ��tovn�ch probl�mov.

Uplat�ovanie da�ov�ch v�davkov s�visiacich s pou��van�m automobilu v podnikan� fyzick�ch a pr�vnick�ch os�b z�vis� od skuto�nosti, �i automobil je s��as�ou obchodn�ho majetku (� 6 Obchodn�ho z�konn�ka) podnikate�a alebo nie je. Je preto potrebn� osobitne sledova� pou��vanie:

-         automobilu, ktor� je zahrnut� do obchodn�ho majetku,

-         automobilu, ktor� nie je zahrnut� v obchodnom majetku, pri�om ide o majetok obstar�van� formou finan�n�ho l�zingu,

-         automobilu, ktor� nie je zahrnut� v obchodnom majetku, pri�om ide o majetok prenajat� alebo vypo�i�an�,

-        automobilu, ktor� nie je zahrnut� v obchodnom majetku, pri�om ide o majetok v s�kromnom vlastn�ctve fyzickej osoby � podnikate�a.

• Automobil zahrnut� v obchodnom majetku

V pr�pade automobilu zahrnut�ho do obchodn�ho majetku je pri ur�ovan� da�ovej uznate�nosti v�davkov s�visiacich s jeho obstaran�m podstatn� sp�sob a forma obstarania automobilu. V praxi m��u nasta� nasledovn� sp�soby obstarania automobilu do obchodn�ho majetku:

-         k�pa,

-         darovanie,

-         nepe�a�n� vklad do obchodn�ho imania obchodnej spolo�nosti alebo dru�stva,

-         preradenie z osobn�ho u��vania do podnikania,

-         prevod pri nezaplaten� poh�ad�vky, ak bola poh�ad�vka zabezpe�en� prevodom pr�va pod�a � 553 Ob�ianskeho z�konn�ka.

Automobily sa pre ��ely z�kona o dani z pr�jmov pova�uj� za samostatn� hnute�n� veci so samostatn�m technicko-ekonomick�m ur�en�m a ak ich vstupn� cena je vy��ia ako 1 700 eur, ide o hmotn� majetok odpisovan�. Vstupn� cena sa nezahrnuje do da�ov�ch v�davkov priamo pri obstaran� automobilu, ale postupne prostredn�ctvom da�ov�ch odpisov vypo��tan�ch rovnomern�m alebo zr�chlen�m sp�sobom v s�lade s � 22 � 28 z�kona o dani z pr�jmov.

Vstupnou cenou sa rozumie:

-         v pr�pade obstarania k�pou obstar�vacia cena, t. j. samotn� cena automobilu a �al�ie n�klady s�visiace s obstar�van�m automobilu, a to a� do doby zaradenia do u��vania. Zaraden�m do u��vania sa rozumie zabezpe�enie v�etk�ch technick�ch funkci� automobilu potrebn�ch na jeho u��vanie a splnenie povinnost� pod�a osobitn�ho predpisu,

-         obstar�vacia cena automobilu nadobudnut�ho od fyzickej osoby darom zisten� u darcu, len ak ide o automobil, ktor� u darcu nebol zahrnut� do obchodn�ho majetku, pri�om pri jeho predaji uskuto�nenom v de� darovania by sa na� nevz�ahovalo oslobodenie pod�a � 9 z�kona o dani z pr�jmov,

-         v�eobecn� cena pri automobile nadobudnutom deden�m a cena pod�a znaleck�ho posudku pri automobile nadobudnutom darovan�m,

Pr�klad

Da�ovn�k zaradil v roku 2024 do obchodn�ho majetku pou��van�ho na podnikanie osobn� motorov� vozidlo, ktor� nadobudol v roku 2023 deden�m po svojom otcovi. Not�r v uznesen� o dedi�stve stanovil v�eobecn� cenu vozidla v sume 9 600 eur. Otec toto vozidlo k�pil v roku 2022 za cenu  14 500 eur.

Ako sa ur�� vstupn� cena na ��ely odpisovania vozidla?

Nako�ko osobn� motorov� vozidlo bolo nadobudnut� deden�m, vstupnou cenou pre ��ely odpisovania motorov�ho vozidla je v�eobecn� cena stanoven� v uznesen� o dedi�stve v sume 9 600 eur.

-         v pr�pade obstarania darom zostatkov� cena automobilu zisten� u darcu pri jeho vyraden� v d�sledku jeho darovania, t. j. iba v pr�padoch, ak u darcu � fyzickej osoby bol automobil zaraden� v obchodnom majetku,

Pr�klad

Podnikate� nadobudol darovan�m motorov� vozidlo, ktor� mal jeho otec zaraden� v obchodnom majetku pou��vanom na podnikanie. Otec ako darca obstaral toto vozidlo v obstar�vacej cene 21 120 eur. Otec uplatnil v da�ov�ch v�davkoch odpisy vozidla v celkovej sume 12 320 eur.

V akej sume podnikate� zarad� vozidlo do obchodn�ho majetku a z akej sumy bude podnikate� odpisova� toto darovan� vozidlo?

Nako�ko sa jedn� o majetok nadobudnut� darovan�m od fyzickej osoby, ktor� ho mala zahrnut� v obchodnom majetku, vstupnou cenou na ��ely odpisovania vozidla bude da�ov� zostatkov� cena vozidla, t. j. 8 800 eur (21 120 � 12 320).

-         v pr�pade obstarania automobilu jeho preraden�m z osobn�ho u��vania do podnikania obstar�vacia cena zn�en� o odpisy za roky nevyu��vania automobilu na zabezpe�enie zdanite�n�ho pr�jmu,

Pr�klad

Podnikate� chce v roku 2024 vlo�i� do obchodn�ho majetku auto, ktor� si k�pili s man�elkou v roku 2023 za 24 000 � a ktor� za�al pou��va� v�lu�ne na podnikate�sk� ��ely.

V akej vstupnej cene zarad� auto do obchodn�ho majetku a ak� odpisy si m��e uplatni� do da�ov�ch v�davkov?

Osobn� automobily s� zaraden� v odpisovej skupine 1, odpisuj� sa rovnomern�m sp�sobom odpisovania 4 roky. Da�ovn�k zarad� auto do obchodn�ho majetku vo vstupnej cene, ktorou je u neho obstar�vacia cena v sume 24 000 �. Vo v�zbe na znenie � 24 ods. 5 a � 25 ods. 1 p�sm. d) z�kona o dani z pr�jmov nie je mo�n� uplatni� do da�ov�ch v�davkov odpisy za rok 2023. Rok 2024 je druh�m rokom odpisovania. Ak automobil bude pou��va� v�lu�ne na podnikate�sk� ��ely, v da�ov�ch v�davkoch bude mo�n� v roku 2024 uplatni� odpis v sume 6 000 � (24 000 : 4).

Da�ov� uznate�nos� n�kladov s�visiacich s pou��van�m

V pr�pade, �e podnikate� m� automobil zahrnut� do obchodn�ho majetku (��tuje, resp. vedie evidenciu, o vozidle ako o obchodnom majetku) je pri posudzovan� da�ov�ch v�davkov s�visiacich s jeho pou��van�m potrebn� bra� do �vahy skuto�nos�, �e v zmysle � 2 p�sm. i) z�kona o dani z pr�jmov da�ov�m v�davkom s� v�davky na dosiahnutie, zabezpe�enie a udr�anie zdanite�n�ch pr�jmov preuk�zate�ne vynalo�en� da�ovn�kom, za��tovan� v ��tovn�ctve da�ovn�ka alebo zaevidovan� v evidencii da�ovn�ka pod�a � 6 ods. 11 z�kona o dani z pr�jmov pri�om pri vyu��van� majetku, ktor� m��e ma� charakter osobnej potreby a s n�m s�visiacich v�davkov (n�kladov), je da�ov� v�davok uznan� len v pomernej �asti pod�a � 19 ods. 2 p�sm. t) z�kona o dani z pr�jmov, v akej sa pou��va na dosiahnutie, zabezpe�enie a udr�anie zdanite�n�ch pr�jmov, ak tento z�kon neustanovuje inak. Z�kon o dani z pr�jmov pritom upres�uje rozsah zahrnutia t�chto da�ov�ch v�davkov v pr�pade pracovn�ch ciest a spotrebovan�ch pohonn�ch l�tok.

Pri pou��van� motorov�ho vozidla zahrnut�ho v obchodnom majetku teda bude mo�n� ako da�ov� v�davok pri prev�dzke motorov�ho vozidla uplat�ova� preuk�zate�n� v�davky v podobe:

-         v�davkov na spotrebovan� pohonn� l�tky (vi� kapitolu �Pohonn� l�tky�)

-         poistn�ho na havarijn� poistenie, resp. z�konn� poistenie (vi� kapitolu �Poistenie�)

-         opr�v a �dr�by

-         technick�ho zhodnotenia (vi� kapitolu �Technick� zhodnotenie�)

-         odpisov (vi� kapitolu �Odpisy�)

-         dane z motorov�ch vozidiel (vi� kapitolu �Da� z motorov�ch vozidiel�)

-         �al��ch prev�dzkov�ch v�davkov s�visiacich s pou�it�m motorov�ho vozidla (dia�ni�n� poplatky, parkovn�, a pod.).

Uveden� v�davky na spotrebovan� PHL a �al�ie prev�dzkov� v�davky mo�no uplatni� v plnej preuk�zate�nej v��ke za predpokladu, �e motorov� vozidlo je pou��van� v�lu�ne na pracovn� cesty, t. j. na v�kon podnikania, samostatnej z�robkovej �innosti alebo pren�jmu. Pokia� by vozidlo bolo pou��van� s��asne aj na s�kromn� ��ely, nie je mo�n� uveden� v�davky zahrn�� medzi da�ov� v�davky v plnej v��ke, ale iba vo v��ke prisl�chaj�cej �pracovn�m cest�m� (pr�slu�n� pomer uplatnenia, resp. neuplatnenia v�davkov, sa ur�� na z�klade evidencie j�zd pr�slu�n�ho motorov�ho vozidla).

SZ�O si m��e uplat�ova� ako da�ov� v�davok v�etky v�davky s�visiace s v�konom pr�ce na inom mieste, ne� je jeho �innos� obvykle vykon�van�, a to vr�tane stravn�ho najviac do v��ky ustanovenej z�konom �. 283/2002 Z. z. o cestovn�ch n�hrad�ch v z. n. p. pre zamestnancov (vi� kapitolu �Pracovn� cesty podnikate�a�).

• Automobil obstaran� prostredn�ctvom finan�n�ho pren�jmu

Finan�n� l�zing predstavuje druh finan�nej slu�by a pre jeho vyu��vate�a patr� medzi cudzie zdroje financovania. Podstatou finan�n�ho l�zingu je dlhodob� pren�jom, kedy po skon�en� doby pren�jmu doch�dza zvy�ajne k odk�peniu prenajatej veci n�jomcu. Doba pren�jmu sa obvykle u finan�n�ho l�zingu kryje s dobou ekonomickej �ivotnosti predmetu pren�jmu. Celkov� leasingov� spl�tky pokr�vaj� obstar�vaciu cenu majetku a odkupn� cena b�va obvykle ni��ia ako trhov� cena majetku. Poskytovate�om l�zingu je zvy�ajne banka alebo leasingov� spolo�nos�.

Finan�n� l�zing vyu��vaj� podnikatelia ako jednu z mo�nost� extern�ho sp�sobu financovania, predov�etk�m z d�vodu prenesenia riz�k na poskytovate�a l�zingu a optimaliz�cie cash flow.

Na z�klade ustanovenia � 2 p�sm. s) z�kona o dani z pr�jmov je finan�n� pren�jom definovan� ako obstaranie hmotn�ho majetku na z�klade n�jomnej zmluvy s dojednan�m pr�vom k�py prenajatej veci, pri ktorom cena, za ktor� prech�dza vlastn�cke pr�vo k prenajat�mu majetku z prenaj�mate�a na da�ovn�ka, ktor� obstar�va hmotn� majetok formou finan�n�ho pren�jmu, je s��as�ou celkovej sumy dohodnut�ch platieb, ak

1. vlastn�cke pr�vo m� prejs� bez zbyto�n�ho odkladu po skon�en� n�jmu na da�ovn�ka, ktor� obstar�va hmotn� majetok formou finan�n�ho pren�jmu a

2. doba trvania n�jmu je najmenej 60 % doby odpisovania pod�a � 26 ods. 1 z�kona o dani z pr�jmov,

3. doba trvania n�jmu pozemku, na ktorom je umiestnen� budova alebo stavba zaraden� do odpisovej skupiny 5, je najmenej 60 % doby odpisovania tak�hoto majetku; ak predmetom pren�jmu je budova spolu s pozemkom, cena, za ktor� prech�dza vlastn�cke pr�vo k prenajat�mu pozemku z prenaj�mate�a na da�ovn�ka, ktor� obstar�va hmotn� majetok formou finan�n�ho pren�jmu, mus� by� vy��slen� osobitne,

4. doba trvania n�jmu pozemku, na ktorom je umiestnen� budova alebo stavba zaraden� do odpisovej skupiny 6, je najmenej 60 % doby odpisovania tak�hoto majetku; ak predmetom pren�jmu je budova spolu s pozemkom, cena, za ktor� prech�dza vlastn�cke pr�vo k prenajat�mu pozemku z prenaj�mate�a na da�ovn�ka, ktor� obstar�va hmotn� majetok formou finan�n�ho pren�jmu, mus� by� vy��slen� osobitne,

5. doba trvania n�jmu pozemku, na ktorom nie je umiestnen� budova alebo stavba, je najmenej 60 % doby odpisovania hmotn�ho majetku zaraden�ho do odpisovej skupiny 6.

Do da�ov�ch v�davkov sa u n�jomcu predmet finan�n�ho l�zingu premietne prostredn�ctvom jeho odpisov a �roku platen�ho l�zingovej spolo�nosti. Je teda zrejm�, �e spl�tka a ani akont�cia nevstupuje do da�ov�ch v�davkov v takej podobe ako sa uhr�dza. Do da�ov�ch v�davkov vstupuje tzv. finan�n� �as� l�zingu, ktor� tvoria �roky a poistenie, a to v zmysle spl�tkov�ho kalend�ra.

Odpisovanie automobilu prenajat�ho formou finan�n�ho pren�jmu

U� s ��innos�ou od 1. 1. 2015 do�lo k zru�eniu l�zingov�ho odpisovania a t�m k zjednoteniu sp�sobu odpisovania hmotn�ho majetku obstaran�ho formou finan�n�ho pren�jmu s ostatn�mi formami obstarania hmotn�ho majetku. Pod�a � 26 ods. 8 z�kona o dani z pr�jmov sa hmotn� majetok obstaran� formou finan�n�ho pren�jmu okrem pozemkov odpisuje po�as doby odpisovania v pr�slu�nej odpisovej skupine, a to met�dou rovnomern�ho alebo zr�chlen�ho sp�sobu odpisovania.

Tento majetok sa na da�ov� ��ely odpisuje do v��ky vstupnej ceny ustanovenej pod�a � 25 z�kona o dani z pr�jmov, ktorou je obstar�vacia cena vymedzen� z�konom o ��tovn�ctve, pri�om sa zoh�adn� postup pod�a � 17 ods. 34 z�kona o dani z pr�jmov u osobn�ch automobilov so vstupnou cenou 48 000 eur a viac. S��as�ou obstar�vacej ceny nie je v zmysle ustanovenia � 25 ods. 6 z�kona o dani z pr�jmov da� z pridanej hodnoty � a to ani u neplatite�ov DPH.

Bli��ie podrobnosti v kapitole �Finan�n� pren�jom�.

• Automobil prenajat� alebo vypo�i�an�

Da�ov� uznate�nos� n�kladov s�visiacich s pou��van�m

V pr�pade, �e podnikate� m� automobil prenajat� na z�klade n�jomnej zmluvy (� 663 a n�sl. Ob�ianskeho z�konn�ka, � 630 a� 637 Obchodn�ho z�konn�ka) alebo vypo�i�an� na z�klade zmluvy o v�po�i�ke (� 659 a� 662 Ob�ianskeho z�konn�ka), je pri posudzovan� da�ov�ch v�davkov s�visiacich s jeho pou��van�m potrebn� bra� do �vahy skuto�nos�, �e v zmysle � 2 p�sm. i) z�kona o dani z pr�jmov da�ov�m v�davkom s� v�etky v�davky (n�klady) na dosiahnutie, zabezpe�enie a udr�anie zdanite�n�ch pr�jmov preuk�zate�ne vynalo�en� da�ovn�kom, za��tovan� v ��tovn�ctve da�ovn�ka alebo zaevidovan� v evidencii da�ovn�ka pod�a � 6 ods. 11 z�kona o dani z pr�jmov, pri�om pri vyu��van� majetku, ktor� m��e ma� charakter osobnej potreby a s n�m s�visiacich v�davkov (n�kladov), je da�ov� v�davok uznan� len v pomernej �asti pod�a � 19 ods. 2 p�sm. t) z�kona o dani z pr�jmov, v akej sa pou��va na dosiahnutie, zabezpe�enie a udr�anie zdanite�n�ch pr�jmov, ak spom�nan� z�kon neustanovuje inak. Z�kon o dani z pr�jmov pritom upres�uje rozsah zahrnutia t�chto da�ov�ch v�davkov v pr�pade pracovn�ch ciest a spotrebovan�ch pohonn�ch l�tok. V�davky na obstaranie automobilu v danom pr�pade nie s� opodstatnen�, ke�e tu nedoch�dza k obstaraniu automobilu. Automobil zost�va vo vlastn�ctve prenaj�mate�a, resp. po�i�iavate�a, n�jomca, resp. vypo�i�iavate� m� iba pr�vo u��vania prenajat�ho, resp. vypo�i�an�ho automobilu.

Pri pou��van� motorov�ho vozidla nezahrnut�ho v obchodnom majetku, ktor� je vypo�i�an�, resp. prenajat�, teda bude mo�n� ako da�ov� v�davok pri prev�dzke motorov�ho vozidla uplat�ova� preuk�zate�n� v�davky v podobe:

-         n�jomn�ho (vi� kapitolu �Operat�vny pren�jom�),

-         v�davkov na spotrebovan� pohonn� l�tky (vi� kapitoly �Cestovn� �hrady� a �Pohonn� l�tky�),

-         opr�v a �dr�by, ak je to v n�jomnej zmluve dohodnut�,

-         technick�ho zhodnotenia prenajat�ho majetku, ak je to dohodnut� (vi� kapitolu �Technick� zhodnotenie�),

-         �al��ch prev�dzkov�ch v�davkov s�visiacich s pou�it�m motorov�ho vozidla (dia�ni�n� poplatky, parkovn�, a pod.).

SZ�O si m��e uplat�ova� ako da�ov� v�davok v�etky v�davky s�visiace s v�konom pr�ce na inom mieste, ne� je jeho �innos� obvykle vykon�van�, a to vr�tane stravn�ho najviac do v��ky ustanovenej z�konom �. 283/2002 Z. z. o cestovn�ch n�hrad�ch v z. n. p. pre zamestnancov (vi� kapitolu �Pracovn� cesty podnikate�a�).

N�jomn� za luxusn� osobn� automobily

Vych�dzaj�c z ustanovenia � 17 ods. 35 z�kona o dani z pr�jmov plat�, �e z�klad dane da�ovn�ka, ktor� je pr�vnickou osobou, alebo z�klad dane (�iastkov� z�klad dane) z pr�jmov pod�a � 6 da�ovn�ka, ktor� je fyzickou osobou, sa zv��i o rozdiel medzi �hrnom uplatnen�ho n�jomn�ho na z�klade n�jomnej zmluvy bez vopred dohodnut�ho pr�va k�py prenajatej veci v da�ov�ch v�davkoch v pr�slu�nom zda�ovacom obdob� z osobn�ch automobilov zatrieden�ch do k�du Klasifik�cie produktov 29.10.2 so vstupnou cenou 48 000 eur a viac a s��tom n�sobkov po�tu t�chto prenajat�ch osobn�ch automobilov a limitovan�ho ro�n�ho n�jomn�ho vo v��ke 14 400 eur zodpovedaj�ceho po�tu mesiacov n�jmu v pr�slu�nom zda�ovacom obdob�, ak tento z�klad dane je ni��� ako s��et n�sobkov po�tu prenajat�ch osobn�ch automobilov so vstupnou cenou 48 000 eur a viac a limitovan�ho ro�n�ho n�jomn�ho vo v��ke 14 400 eur zodpovedaj�ceho po�tu mesiacov n�jmu v pr�slu�nom zda�ovacom obdob�.

Ak z�klad dane z pr�jmov da�ovn�ka za pr�slu�n� zda�ovacie obdobie:

-         presiahne sumu 14 400 eur, da�ovn�kovi nevznikne povinnos� �pravy z�kladu dane,

-         nepresiahne sumu 14 400 eur (resp. pomern� �as� zodpovedaj�cu po�tu mesiacov pren�jmu), da�ovn�kovi vznikne povinnos� upravi� (zv��i�) z�klad dane resp. �iastkov� z�klad dane z pr�jmov pod�a � 6 z�kona o dani z pr�jmov o sumu rozdielu medzi skuto�ne uplatnen�m n�jomn�m v da�ov�ch v�davkoch v pr�slu�nom zda�ovacom obdob� a sumou 14 400 eur (resp. pomernej �asti limitovan�ho n�jomn�ho zodpovedaj�cej po�tu mesiacov pren�jmu). Ak da�ovn�k prenaj�ma viac osobn�ch automobilov so vstupnou cenou 48 000 eur a viac, potom je povinn� sledova� v��ku z�kladu dane vyn�soben� po�tom automobilov.

• S�kromn� automobil nezahrnut� v obchodnom majetku

Da�ov� uznate�nos� n�kladov s�visiacich s pou��van�m

V pr�pade, �e podnikate� pou��va vlastn� s�kromn� automobil nezahrnut� do obchodn�ho majetku je pri posudzovan� da�ov�ch v�davkov s�visiacich s jeho pou��van�m potrebn� bra� do �vahy skuto�nos�, �e v zmysle � 2 p�sm. i) z�kona o dani z pr�jmov da�ov�m v�davkom je v�davok (n�klad) na dosiahnutie, zabezpe�enie a udr�anie zdanite�n�ch pr�jmov preuk�zate�ne vynalo�en� da�ovn�kom, za��tovan� v ��tovn�ctve da�ovn�ka alebo zaevidovan� v evidencii da�ovn�ka pod�a � 6 ods. 11 z�kona o dani z pr�jmov, pri�om pri vyu��van� majetku, ktor� m��e ma� charakter osobnej potreby a s n�m s�visiacich v�davkov (n�kladov), je da�ov� v�davok uznan� len v pomernej �asti pod�a � 19 ods. 2 p�sm. t) z�kona o dani z pr�jmov, v akej sa pou��va na dosiahnutie, zabezpe�enie a udr�anie zdanite�n�ch pr�jmov, ak tento z�kon neustanovuje inak. Z�kon o dani z pr�jmov v�ak v danom pr�pade v osobitnom ustanoven� � 19 ods. 2 p�sm. e) uv�dza, �e ak da�ovn�k na cestovanie do in�ho miesta, ne� je miesto jeho obvykl�ho podnikania, vyu�ije vlastn� osobn� motorov� vozidlo nezahrnut� do obchodn�ho majetku, uplatn� v�davky (n�klady)

1. do v��ky n�hrady za spotrebovan� pohonn� l�tky pod�a cien platn�ch v �ase ich n�kupu, a len, ak nebolo zahrnut� do obchodn�ho majetku v predch�dzaj�cich zda�ovac�ch obdobiach u tohto da�ovn�ka, uplatn� aj v�davky (n�klady) do v��ky z�kladnej n�hrady za ka�d� jeden km jazdy pod�a z�kona o cestovn�ch n�hrad�ch, alebo,

2. vo forme pau��lnych v�davkov do v��ky 50 % z celkov�ho preuk�zan�ho n�kupu pohonn�ch l�tok za pr�slu�n� zda�ovacie obdobie primeran�ho po�tu najazden�ch kilometrov pod�a stavu tachometra na za�iatku a na konci pr�slu�n�ho zda�ovacieho obdobia pre ka�d� motorov� vozidlo samostatne.

V uvedenej s�vislosti vi� kapitolu �Pracovn� cesty podnikate�a�.

V�davky na obstaranie automobilu v danom pr�pade nie s� opodstatnen�, ke�e tu nedoch�dza k obstaraniu automobilu.

SZ�O si m��e uplat�ova� ako da�ov� v�davok v�etky v�davky s�visiace s v�konom pr�ce na inom mieste, ne� je jeho �innos� obvykle vykon�van�, a to vr�tane stravn�ho najviac do v��ky ustanovenej z�konom �. 283/2002 Z. z. o cestovn�ch n�hrad�ch v z. n. p. pre zamestnancov.

Podrobn� inform�cie k t�me s� uverejnen� v odbornej tematickej publik�cii Da�ov� a neda�ov� v�davky 2024.

DA�OV� PORIADOK S KOMENT�ROM

Da�ov� poriadok upravuje okrem in�ho i zast�penie da�ov�ho subjektu z�konn�m z�stupcom, opatrovn�kom ur�en�m s�dom alebo z�stupcom na z�klade plnomocenstva. Z�konn� z�stupca a opatrovn�k ur�en� s�dom je opr�vnen� da� sa zast�pi� na ��ely spr�vy dan� z�stupcom na z�klade plnomocenstva. Rozsah zast�penia sa ur�� v plnomocenstve. Ak nie je rozsah plnomocenstva presne vymedzen�, pova�uje sa plnomocenstvo na zastupovanie za v�eobecn�, t. j. z�stupca m��e da�ov� subjekt zastupova� vo v�etk�ch veciach t�kaj�cich sa da�ov�ho subjektu v s�vislosti s jeho da�ov�mi povinnos�ami. Da�ov� poriadok umo��uje da�ov�mu subjektu ma� v tej istej veci len jedn�ho z�stupcu. Inak m��e ma� da�ov� subjektu jedn�ho spr�vcu dane aj viac z�stupcov.

�vod

Da�ov� poriadok pozost�va zo siedmych �ast�, nieko�k�ch hl�v, dielov a oddielov. Prv� �as� upravuje z�kladn� a v�eobecn� ustanovenia, Druh� �as� upravuje �innosti spr�vcu dane, Tretia �as� upravuje platenie dane, �tvrt� �as� upravuje da�ov� konanie, Piata �as� upravuje zodpovednos� za poru�enie povinnost�, �iesta �as� upravuje osobitn� ustanovenia pre konkurz, re�trukturaliz�ciu a oddl�enie a Siedma �as� upravuje spolo�n�, splnomoc�ovacie, prechodn� a z�vere�n� ustanovenia.

Zmeny Da�ov�ho poriadku v roku 2023 a 2024

Novela z�kona �. 250/2022 Z. z., ktor�m sa men� a dop��a z�kon �. 442/2012 Z. z. o medzin�rodnej pomoci a spolupr�ci pri spr�ve dan� v znen� neskor��ch predpisov

Novela z�kona nadobudla ��innos� 1. 1. 2024. Cie�om uveden�ho z�kona je zv��enie da�ovej transparentnosti a zlep�enie fungovania existuj�cich n�strojov administrat�vnej spolupr�ce. 

Predmetn� novela z�kona nadv�zuje na doteraj�� dynamick� v�voj v oblasti automatickej v�meny inform�ci� a zav�dza nov� druh automatickej v�meny inform�ci� o pred�vaj�cich vyu��vaj�cich platformy.

V obdob� r�chlo sa rozv�jaj�cej digitaliz�cie ekonomiky by pr�ve t�to automatick� v�mena inform�ci� mala napom�c� da�ov�m spr�vam pri spr�vnom vy��slen� zdanite�n�ch pr�jmov os�b pred�vaj�cich prostredn�ctvom digit�lnych platforiem bez fyzickej pr�tomnosti.

Z�merom smernice (E�) 2021/514 nie je pokry� iba cezhrani�n� vyu��vanie platforiem, ale z�ska� inform�cie aj o dom�cich pred�vaj�cich cez dom�ce platformy.

Na zabezpe�enie tejto automatickej v�meny inform�ci� sa zav�dza povinnos� pre oznamuj�cich prev�dzkovate�ov platforiem zbiera� a poskytova� pr�slu�n�mu org�nu Slovenskej republiky inform�cie o pred�vaj�cich podliehaj�cich oznamovaniu, ktor� akt�vne pred�vaj� tovary a poskytuj� slu�by prostredn�ctvom platforiem. Ide o platformy pon�kaj�ce predaj tovaru, pren�jom dopravn�ch prostriedkov a nehnute�n�ho majetku, ako aj poskytovanie r�znych slu�ieb (napr. ubytovac�ch, dopravn�ch, stravovac�ch). Vymedzen� pravidl� platia nielen v r�mci E�, ale obdobn� pravidl� boli schv�len� aj na �rovni Organiz�cie pre hospod�rsku spolupr�cu a rozvoj (OECD).

Novela z�kona obsahuje aj spresnenia t�kaj�ce sa existuj�cich ustanoven� smernice 2011/16/E� v platnom znen� oh�adom v�meny inform�ci� na �iados�, skupinov�ch �iadost�, ako aj zavedenie in�tit�tu spolo�n�ch kontrol.

V z�kone sa s oh�adom na �pravu spolo�n�ch kontrol doplnila mo�nos� spr�vcu dane vyda� rozhodnutie v skr�tenom konan�, ak vyrubenie dane vyplynie zo z�vere�nej spr�vy zo spolo�nej kontroly na z�klade vz�jomnej dohody zainteresovan�ch pr�slu�n�ch org�nov �lensk�ch �t�tov.

Novela z�kona �. 496/2022 Z. z., ktor�m sa men� a dop��a z�kon �. 595/2003 Z. z. o dani z pr�jmov v znen� neskor��ch predpisov

Novela z�kona nadobudla ��innos� 1. 1. 2023, okrem � 155 ods. 4, � 156 odsek 8 a � 165o, ktor� nadobudli ��innos� 1. janu�ra 2024.

Od 1. 1. 2024 plat�, �e da�ov� �rad alebo coln� �rad pokutu, ktorej v��ku mo�no ur�i� v r�mci ustanoven�ho rozp�tia, pri prvom poru�en� povinnosti neulo��. Ustanovuje sa, aby pri prvom zisten� poru�enia, da�ov� �rad a coln� �rad pokutu, ktor� je mo�n� ur�i� v r�mci intervalov�ho rozp�tia, neulo�il, ale aby upozornil na splnenie povinnosti, a ak bola povinnos� splnen� oneskorene.

Poru�enie bude posudzovan� pod�a skutkovej podstaty spr�vneho deliktu, a to osobitne da�ov�m �radom a coln�m �radom. Zo znenia sa vypustilo zasielanie upovedomenia a upozornenia, nako�ko tak�to povinnosti vypl�vaj� spr�vcovi dane z in�ch ustanoven� da�ov�ho poriadku napr�klad � 3 �zka s��innos�, resp. � 15 povinnos� vyzva� na podanie da�ov�ho priznania.

V s�lade s � 156 ods. 8 nebude mo�n� �rok z ome�kania vyrubi�, ak uplynulo p� rokov od konca roka, v ktorom bol da�ov� subjekt povinn� zaplati� da�, rozdiel dane, preddavok na da�, spl�tku dane alebo sumu na zabezpe�enie dane, alebo odvies� vybran� preddavok na da�, vybran� da� alebo zrazen� da�. Ak suma bola uhraden�, �rok z ome�kania nemo�no vyrubi� po uplynut� jedn�ho roka od konca roka, v ktorom bola t�to suma uhraden�, pri�om lehota vy��ie uveden� t�m nie je dotknut�.

Po novom sa teda ustanovuje, aby sa v pr�pade oneskorenej platby dane, preddavku na da�, spl�tky dane, sumy na zabezpe�enie dane alebo pri oneskorenom odveden� vybran�ho preddavku na da� alebo zrazenej dane, �rok z ome�kania vyrubil do jedn�ho roka od konca roka, v ktorom do�lo k �plnej �hrade tejto sumy.

Prekluz�vna lehota piatich rokov sa uplatn� rovnako v pr�pade, ak by k �hrade do�lo v piatom roku od konca roka, v ktorom do�lo k ome�kaniu s platbou; v takomto pr�pade je potrebn� �rok vyrubi� do konca tohto roka.

Ak �hrade nedo�lo v�bec, alebo v pr�pade �iasto�nej �hrady sa �rok tak ako doteraz po��ta za �tyri roky ome�kania a vyrubi� ho mo�no najnesk�r v lehote p� rokov od konca roka, v ktorom do�lo k ome�kaniu s platbou.

Po novom sa registruj� z �radnej moci da�ov� subjekty, ktor� s� do tohto registra zap�san� z obchodn�ho a �ivnostensk�ho registra a z ostatn�ch registrov, pod�a ozn�menia, ktor� bude zverejnen� na webovom s�dle Finan�n�ho riadite�stva SR. 

�alej sa pri ukladan� pok�t zaviedol syst�m tzv. �druhej �ance�, pod�a ktor�ho spr�vca dane pokutu, ktor� je mo�n� ur�i� v r�mci intervalov�ho rozp�tia, neulo��, ale vyzve na splnenie povinnosti s upozornen�m, �e pri �al�om poru�en� u� bude ulo�en� pokuta. 

Tie� sa skr�tila lehota na vyrubenie �roku z ome�kania pri �plnej �hrade nedoplatku tak, �e �rok je mo�n� ulo�i� do jedn�ho roka od konca roka, v ktorom bol nedoplatok uhraden�. Novelou z�kona doch�dza k zr�chleniu postupu pri vr�ten� vodi�sk�ho preukazu, ak je zastaven� exeku�n� konanie.

V novele Da�ov�ho poriadku doch�dza k �prave druhej �ance pri sankci�ch � nako�ko sankcie sa ukladaj� za poru�enie ustanoven� z�kona, nie je mo�n� stanovi� po�ty da�ov�ch subjektov, ktor�ch sa �prava dotkne, nako�ko nemo�no predv�da� spr�vanie da�ov�ch subjektov. Zavedenie syst�mu tzv. �druhej �ance� znamen�, �e da�ov� �rad a coln� �rad pri prvom zisten� poru�enia z�kona pokutu, ktor� je mo�n� ur�i� v r�mci intervalov�ho rozp�tia, neulo��, ale vyzve na splnenie povinnosti, a ak bola povinnos� splnen� oneskorene, upozorn� da�ov� subjekt, �e pri �al�om poru�en� mu u� bude ulo�en� pokuta. Poru�enie bude posudzovan� pod�a skutkovej podstaty spr�vneho deliktu, a to osobitne vo�i da�ov�m �radom a coln�m �radom. Skr�tila sa prekluz�vna lehota na vyrubenie �roku z ome�kania v pr�pade �plnej �hrady nedoplatku.

Novela z�kona �. 59/2023 Z. z., ktor�m sa men� z�kon N�rodnej rady Slovenskej republiky �. 145/1995 Z. z. o spr�vnych poplatkoch v znen� neskor��ch

Novelou z�kona sa v �l. III menil da�ov� poriadok s ��innos�ou od 27. 2. 2023, kde v pozn�mke pod �iarou k odkazu 1 sa po novom odkazuje aj na z�kon �. 59/2023 Z. z., ktor�m sa men� z�kon N�rodnej rady Slovenskej republiky �. 145/1995 Z. z. o spr�vnych poplatkoch a o zmene a doplnen� niektor�ch z�konov.

Novela z�kona �. 507/2023 Z. z. o dorovn�vacej dani na zabezpe�enie minim�lnej �rovne zdanenia nadn�rodn�ch skup�n podnikov a ve�k�ch vn�tro�t�tnych skup�n a o doplnen� z�kona �. 563/2009 Z. z. o spr�ve dan� (da�ov� poriadok) a o zmene a doplnen� niektor�ch z�konov v znen� neskor��ch predpisov

Novela z�kona od 31. 12. 2023 zmenila aj znenie da�ov�ho poriadku, pri�om doplnila znenie pozn�mky pod �iarou k odkazu 1 cit�ciou �Z�kon �. 507/2023 Z. z. o dorovn�vacej dani na zabezpe�enie minim�lnej �rovne zdanenia nadn�rodn�ch skup�n podnikov a ve�k�ch vn�tro�t�tnych skup�n a o doplnen� z�kona �. 563/2009 Z. z. o spr�ve dan� (da�ov� poriadok) a o zmene a doplnen� niektor�ch z�konov v znen� neskor��ch predpisov.�

Ministerstvo financi� Slovenskej republiky zaviedlo z�kon o dorovn�vacej dani na zabezpe�enie minim�lnej �rovne zdanenia nadn�rodn�ch skup�n podnikov a ve�k�ch vn�tro�t�tnych skup�n, ktor� sa implementovala smernica Rady (E�) 2022/2523 z 15. decembra 2022 o zabezpe�en� glob�lnej minim�lnej �rovne zdanenia nadn�rodn�ch skup�n podnikov a ve�k�ch vn�tro�t�tnych skup�n v �nii (�alej len smernica (E�) 2022/2523). Smernicou (E�) 2022/2523 sa do pr�va Eur�pskej �nie prevzali odpor��ania Organiz�cie pre hospod�rsku spolupr�cu a rozvoj (modelov� pravidl� OECD), tzn. dokument Da�ov� v�zvy vypl�vaj�ce z digitaliz�cie hospod�rstva � glob�lne modelov� pravidl� proti nar��aniu z�kladu dane (druh� pilier). O�ak�van�m pozit�vnym vplyvom zavedenia glob�lnej minim�lnej �rovne zdanenia je obmedzenie da�ovej konkurencie �t�tov v oblasti n�zkeho efekt�vneho zdanenia pr�jmov pr�vnick�ch os�b a zabezpe�enie toho, �e podniky, ktor� s� s��as�ou ve�k�ch nadn�rodn�ch skup�n, bud� plati� spravodliv� podiel dane bez oh�adu na to, kde p�sobia. Z�kon sa vz�ahuje na subjekty konsolidovanej skupiny podnikov s ro�n�mi v�nosmi aspo� 750 mili�nov eur dosiahnut�ch v najmenej dvoch zo �tyroch ��tovn�ch obdob� predch�dzaj�cich analyzovan�mu ��tovn�mu obdobiu. Ak efekt�vne zdanenie pr�jmov subjektov skupiny v Slovenskej republike bude pod �rov�ou minim�lnej sadzby dane 15 %, minim�lne zdanenie t�chto subjektov sa zabezpe�� v�berom dorovn�vacej dane. Slovensk� republika sa vzh�adom na svoje postavenie tzv. zdrojov�ho �t�tu/dovozcu kapit�lu s n�zkym po�tom matersk�ch subjektov a vy���m po�tom dc�rskych subjektov a z�rove� v z�ujme zamedzenia zdanenia pr�jmov dotknut�ch subjektov v zahrani��, rozhodla zabezpe�i� minim�lne zdanenie vo forme vn�tro�t�tnej dorovn�vacej dane.

Z�kon obsahuje ustanovenia potrebn� na v�po�et �rovne minim�lneho efekt�vneho zdanenia a vymedzuje tie� sp�sob platenia a vyberania dorovn�vacej dane. Z rozsahu p�sobnosti z�kona s� vyl��en� subjekty, ktor� vo v�eobecnosti vykon�vaj� �innosti vo verejnom z�ujme a nevykon�vaj� podnikate�sk� �innos�.

Ide najm� o vl�dne subjekty, medzin�rodn� organiz�cie, neziskov� organiz�cie, d�chodkov� fondy a investi�n� fondy alebo investi�n� subjekty v oblasti nehnute�nost�, ak sa nach�dzaj� na vrchole �trukt�ry skupiny. Pri vykon�van� tohto z�kona sa ako v�kladov� prostriedok pou�ij� aj modelov� pravidl� OECD a sprievodn� dokumenty uverejnen� k t�mto pravidl�m, napr. v dokumente Da�ov� v�zvy vypl�vaj�ce z digitaliz�cie hospod�rstva � koment�r ku glob�lnym modelov�m pravidl�m proti nar��aniu z�kladu dane (druh� pilier).

Novela z�kona �. 508/2023 Z. z., ktor�m sa menia a dop��aj� niektor� z�kony v s�vislosti s pomocou  so spl�can�m �verov na b�vanie

Od 1. 1. 2024 sa v da�ovom poriadku zaviedli legislat�vno � technick� zmeny v s�vislosti s pomocou so spl�can�m �verov na b�vanie. V s�vislosti s n�rastom �rokov�ch sadzieb pri �veroch na b�vanie sa zvy�uje finan�n� za�a�enie najm� n�zkopr�jmov�ch dom�cnost�, ��m m��e d�js� k v�nemu ohrozeniu platobnej schopnosti obyvate�ov spl�ca� hypotek�rne �very d�sledkom n�rastu ich �rokovej sadzby. �pravou z�kona o dani z pr�jmov sa zav�dza nov� da�ov� bonus zo zv��enia zaplatenej spl�tky, ktor� si da�ov� subjekty m��u uplatni� za rok 2023 v da�ovom priznan� alebo v ro�nom z��tovan�. Z�rove� sa pri zmluv�ch o �vere na b�vanie uzavret�ch od 1. janu�ra 2024 upravuj� podmienky pre uplatnenie da�ov�ho bonusu na zaplaten� �roky. V nadv�znosti na novelu z�kona o dani z pr�jmov sa zaviedla �prava z�kona o �veroch na b�vanie v rozsahu zavedenia povinnosti pre banky a pobo�ky zahrani�n�ch b�nk vyd�va� pre spotrebite�a �erpaj�ceho hypotek�rny �ver potvrdenie. Aj v s�vislosti so zaveden�m tejto povinnosti bolo potrebn� upravi� vybran� ustanovenia z�kona o bank�ch t�kaj�ce sa prelomenia bankov�ho tajomstva tak, aby bolo spr�vne prelomen� a d�sledne uplat�ovan�. S��asne so zaveden�m pomoci so spl�can�m �verov na b�vanie sa upravuje Da�ov� poriadok. Opatrenia v jednotliv�ch �l�nkoch z�kona s� zaveden� tak, aby mali �o najpriaznivej�ie vplyvy na obyvate�ov v �ase vysokej finan�nej z�a�e na dom�cnosti

�l. I

PRV� �AS�

Z�KLADN� A V�EOBECN� USTANOVENIA

PRV� HLAVA

Z�KLADN� USTANOVENIA

� 1

Predmet a rozsah p�sobnosti

(1) Tento z�kon upravuje spr�vu dan�, pr�va a povinnosti da�ov�ch subjektov a in�ch os�b, ktor� im vznikn� v s�vislosti so spr�vou dan�.

(2) Pod�a tohto z�kona sa postupuje, ak osobitn� predpisy¹⁾ neustanovuj� inak.

(3) Ak tak ustanovuje osobitn� predpis,^1c) ustanovenia tohto z�kona sa primerane pou�ij� na osobitn� odvod z podnikania v regulovan�ch odvetviach. ^1d)

(4) Ak tak ustanovuje osobitn� predpis,^1e) ustanovenia tohto z�kona sa primerane pou�ij� na odvod �asti poistn�ho.^1f)

(5) Ak tak ustanovuje osobitn� predpis,^1g) ustanovenia tohto z�kona sa primerane pou�ij� na odvod z nadmern�ch pr�jmov.^1g)

(6) Ak tak ustanovuje osobitn� predpis,^1h) ustanovenia tohto z�kona sa primerane pou�ij� na solid�rny pr�spevok z �innost� v odvetviach ropy, zemn�ho plynu, uhlia a rafin�ri�.^1h)

Koment�r k � 1

Ustanovenie upravuje predmet a rozsah p�sobnosti z�kona, pri�om sa uplat�uje subsidi�rny vz�ah z�kona k hmotno-pr�vnym predpisom tak, �e ustanovenie z�kona sa pou�ije len v pr�pade, ak in� z�kon upravuj�ci dane neobsahuje �pravu spr�vy dan�, ktor� je odli�n� od �pravy v z�kone o spr�ve dan�.

Ako sme u� uviedli v �vode, nieko�ko dan� m�me v Slovenskej republike, pri�om tie s� upraven� v jednotliv�ch da�ov�ch z�konoch. Tieto z�kony upravuj� pr�va a povinnosti v s�vislosti s konkr�tnou da�ou.

Patr� sem napr�klad �prava predmetu dane, da� z pr�jmu, da� z majetku alebo nehnute�nosti, �prava dodania tovarov alebo slu�ieb, �prava da�ov�ho priznania, �prava splatnosti dane, leh�t �i v�meru da�ovej povinnosti.

Procesn� h�adisko spr�vy dan�

Z�kon �. 563/2009 Z. z. o spr�ve dan� � Da�ov� poriadok, pri�om pod procesn� h�adisko s� zaraden� �innosti jednotliv�ch da�ov�ch subjektov alebo samotn�ho spr�vcu dane. Niektor� �innosti s�visiace so spr�vou dan� s� upraven� v konkr�tnych da�ov�ch z�konoch.

Dane, ktor� s� predmetom Da�ov�ho poriadku, s� priamym pr�jmom �t�tneho rozpo�tu. Hlavnou a podstatnou �lohou spr�vy dan� je zabezpe�i� �hradu dane, ktorej v��ka bola zisten� pomocou ustanoven� tohto z�kona. N�sledne sa zisten� v��ka dane po �hrade st�va pr�jmom �t�tneho rozpo�tu.

Predmet, rozsah p�sobnosti da�ov�ho poriadku

Subsidi�rny vz�ah z�kona k hmotno-pr�vnym predpisom sa uplat�uje sp�sobom, �e ustanovenie z�kona sa pou�ije len v pr�pade, ak in� z�kon upravuj�ci dane neobsahuje �pravu spr�vy dan�, ktor� je odli�n� od �pravy v z�kone o spr�ve dan�. Tieto z�kony s� nadraden� nad Da�ov� poriadok a pred jeho ustanoveniami maj� prednos�. V s�vislosti s t�mto pr�vnymi predpismi e�te upozor�ujeme, �e neobsahuj� duplicitn� znenia ustanoven� ako m� Da�ov� poriadok.

V�etky ni��ie uveden� da�ov� z�kony tvoria da�ov� a poplatkov� s�stavu, a to

-         z�kon �. 373/2012 Z. z. o n�dzov�ch z�sob�ch ropy a ropn�ch v�robkov a o rie�en� stavu ropnej n�dze a o doplnen� z�kona �. 309/2009 Z. z. o podpore obnovite�n�ch zdrojov energie a vysoko ��innej kombinovanej v�roby a o zmene a doplnen� niektor�ch z�konov v znen� neskor��ch predpisov,

-         z�kon �. 595/2003 Z. z. o dani z pr�jmov v znen� neskor��ch predpisov,

-         z�kon �. 98/2004 Z. z. o spotrebnej dani z miner�lneho oleja v znen� neskor��ch predpisov,

-         z�kon �. 106/2004 Z. z. o spotrebnej dani z tabakov�ch v�robkov v znen� neskor��ch predpisov,

-         z�kon �. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znen� neskor��ch predpisov,

-         z�kon �. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komun�lne odpady a drobn� stavebn� odpady v znen� neskor��ch predpisov,

-         z�kon �. 609/2007 Z. z. o spotrebnej dani z elektriny, uhlia a zemn�ho plynu a o zmene a doplnen� z�kona �. 98/2004 Z. z. o spotrebnej dani z miner�lneho oleja v znen� neskor��ch predpisov v znen� neskor��ch predpisov,

-         z�kon �. 530/2011 Z. z. o spotrebnej dani z alkoholick�ch n�pojov v znen� neskor��ch predpisov,

-         z�kon �. 361/2014 Z. z. o dani z motorov�ch vozidiel a o zmene a doplnen� niektor�ch z�konov v znen� z�kona �. 253/2015 Z. z.,

-         z�kon �. 447/2015 Z. z. o miestnom poplatku za rozvoj a o zmene a doplnen� niektor�ch z�konov,

-         z�kon �. 213/2018 Z. z. o dani z poistenia a o zmene a doplnen� niektor�ch z�konov,

-         z�kon �. 59/2023 Z. z., ktor�m sa men� z�kon N�rodnej rady Slovenskej republiky �. 145/1995 Z. z. o spr�vnych poplatkoch a o zmene a doplnen� niektor�ch z�konov,

-         z�kon �. 507/2023 Z. z. o dorovn�vacej dani na zabezpe�enie minim�lnej �rovne zdanenia nadn�rodn�ch skup�n podnikov a ve�k�ch vn�tro�t�tnych skup�n a o doplnen� z�kona �. 563/2009 Z. z. o spr�ve dan� (da�ov� poriadok) a o zmene a doplnen� niektor�ch z�konov v znen� neskor��ch predpisov.

Z�kon �. 447/2015 Z. z. o miestnom poplatku za rozvoj bol do t�chto pr�vnych predpisov od 1. 11. 2016 a z�kon �. 213/2018 Z. z. o dani z poistenia bol doplnen� k da�ov�m z�konom doplnen� od 1. 1. 2019, vzh�adom na doplnenie novej dane do da�ov�ho syst�mu v Slovenskej republike, a to dane z poistenia, nako�ko s� v nej taxat�vne vymenovan� v�etky dane v Slovenskej republike.

Zadefinovala sa da� na ��ely da�ov�ho poriadku, na ktor� s� naviazan� v�etky procesy s�visiace so spr�vnym zisten�m a vyruben�m dane a �al�ie �innosti pod�a Da�ov�ho poriadku. Predmetom dane z poistenie je poistenie v odvetviach ne�ivotn�ho poistenia uveden�ch v pr�lohe �. 1, ak je poistn� riziko umiestnen� v tuzemsku.

! Upozornenie

Z�kon �. 59/2023 Z. z., ktor�m sa men� z�kon N�rodnej rady Slovenskej republiky �. 145/1995 Z. z. o spr�vnych poplatkoch v znen� neskor��ch, bol do zoznamu t�chto z�konov doplnen� s ��innos�ou od 27. 2. 2023.

Z�kon �. 507/2023 Z. z. o dorovn�vacej dani na zabezpe�enie minim�lnej �rovne zdanenia nadn�rodn�ch skup�n podnikov a ve�k�ch vn�tro�t�tnych skup�n a o doplnen� z�kona �. 563/2009 Z. z. o spr�ve dan� (da�ov� poriadok) a o zmene a doplnen� niektor�ch z�konov v znen� neskor��ch predpisov, zmenil respekt�ve doplnil znenie da�ov�ho poriadku od 31. 12 2023. Slovensk� republika sa vzh�adom na svoje postavenie tzv. zdrojov�ho �t�tu/dovozcu kapit�lu s n�zkym po�tom matersk�ch subjektov a vy���m po�tom dc�rskych subjektov a z�rove� v z�ujme zamedzenia zdanenia pr�jmov dotknut�ch subjektov v zahrani��, rozhodla zabezpe�i�  minim�lne zdanenie vo forme vn�tro�t�tnej dorovn�vacej dane. Z�kon obsahuje ustanovenia potrebn� na v�po�et �rovne minim�lneho efekt�vneho zdanenia a vymedzuje tie� sp�sob platenia a vyberania dorovn�vacej dane. Z rozsahu p�sobnosti z�kona s� vyl��en� subjekty, ktor� vo v�eobecnosti vykon�vaj� �innosti vo verejnom z�ujme a nevykon�vaj� podnikate�sk� �innos�. Ide najm� o vl�dne subjekty, medzin�rodn� organiz�cie, neziskov� organiz�cie, d�chodkov� fondy a investi�n� fondy alebo investi�n� subjekty v oblasti nehnute�nost�, ak sa nach�dzaj� na vrchole �trukt�ry skupiny.

Vznik pr�v a povinnost�

Da�ov� poriadok upravuje pravidl� uplat�uj�ce sa pri spr�ve dan�. V s�vislosti so spr�vou dan� vznikaj� da�ov�m subjektom alebo in�m osob�m pr�va, ale i povinnost�, ktor� s� taktie� predmetom �pravy Da�ov�ho poriadku.

Ustanovenia Da�ov�ho poriadku sa pou��vaj� aj v s�vislosti s osobitn�m odvodom z podnikania v regulovan�ch odvetviach. Od 1. janu�ra 2017 sa roz��ril rozsah, na ktor� sa Da�ov� poriadok vz�ahuje.

! Upozornenie

Novelou z�kona �. 496/2022 Z. z., ktor�m sa men� a dop��a z�kon �. 595/2003 Z. z. o dani z pr�jmov v znen� neskor��ch predpisov a ktor�m sa menia a dop��aj� niektor� z�kony, sa vypustilo znenie odseku 3 vr�tane Pozn�mky pod �iarou k odkazom 1a a 1b. Ide o zmenu nadv�zne na to, �e z�kon o osobitnom odvode vybran�ch finan�n�ch in�tit�ci� a o doplnen� niektor�ch z�konov bol zru�en�. Pr�ve preto do�lo k vypusteniu aj z rozsahu p�sobnosti da�ov�ho poriadku a z�rove� finan�n� riadite�stvo nebude zverej�ova� zoznam vybran�ch finan�n�ch in�tit�ci�.

Nadmern� pr�jmy

V s�lade s t�mto ustanoven�m a v s�lade so z�konom o energetike sa m��u ustanovenia Da�ov�ho poriadku pou�i� aj na odvod z nadmern�ch pr�jmov pr�ve v s�lade so z�konom o energetike.

! Upozornenie

Novelou z�kona �. 433/2022 Z. z., ktor�m sa men� a dop��a z�kon �. 251/2012 Z. z. o energetike a o zmene a doplnen� niektor�ch z�konov v znen� neskor��ch predpisov a ktor�m sa menia a dop��aj� niektor� z�kony, s ustanovenie doplnilo nov�m odsekom, pri�om i�lo v z�sade len o technick� zmenu z�kona, ktor� sp�ja Da�ov� poriadok s ustanoveniami z�kona t�kaj�cimi sa odvodu, preto�e ustanovuje, �e ak tak ustanovuje osobitn� predpis (z�kon, ktor� vymedzuje odvod z nadmern�ch pr�jmov), pou�ij� sa na odvod z nadmern�ch pr�jmov primerane ustanovenia Da�ov�ho poriadku.

Predmetom odvodu z nadmern�ch pr�jmov je nadmern� pr�jem. Nadmern�m pr�jmom sa na ��ely odvodu z nadmern�ch pr�jmov rozumie kladn� rozdiel medzi trhov�m pr�jmom a stropom trhov�ho pr�jmu. Trhov�m pr�jmom sa na ��ely odvodu z nadmern�ch pr�jmov rozumie trhov� pr�jem pod�a osobitn�ho predpisu, ak ide o elektrinu vyroben� na �zem� Slovenskej republiky dodan� do elektriza�nej s�stavy okrem dodanej regula�nej elektriny. Sp�sob ur�enia v��ky nadmern�ho pr�jmu platite�om odvodu na z�klade tr�ieb z predaja vyrobenej elektriny vr�tane vplyvu zais�ovac�ch obchodov t�chto pr�jmov z predaja elektriny a sp�sobu preukazovania v��ky odvodu ustanov� vl�da nariaden�m. Pri ur�en� odvodov�ho obdobia pre trhov� pr�jem sa zoh�adnia v�etky trhov� pr�jmy za elektrinu dodan� v tomto obdob�, a to bez oh�adu na to, kedy d�jde k �hrade za tak�to dodanie. Predmetom odvodu z nadmern�ho pr�jmu nie je nadmern� pr�jem z predaja elektriny vyrobenej v zariaden� na v�robu elektriny s in�talovan�m v�konom do 0,9 MW vr�tane, v zariaden� na v�robu elektriny z obnovite�n�ch zdrojov energie a vysoko ��innej kombinovanej v�roby v�robcami, ktor� si uplat�uj� podporu doplatkom, z�rove� si uplat�uj� podporu v�kupom elektriny v�kupcom elektriny za cenu vykupovanej elektriny a z�rove� si uplat�uj� pr�vo v�robcu elektriny na prevzatie zodpovednosti za odch�lku v�kupcom elektriny pre toto zariadenie, vyrobenej v pre�erp�vac�ch vodn�ch elektr�r�ach alebo z biomet�nu. Predmetom odvodu nie je nadmern� pr�jem za redispe�ing pod�a osobitn�ho predpisu a n�hrady za neodobrat� elektrinu.

Pr�spevok z �innost� v odvetviach ropy, zemn�ho plynu, uhlia a rafin�ri�

Ak tak ustanovuje z�kon �. 519/2022 Z. z. o solid�rnom pr�spevku z �innost� v odvetviach ropy, zemn�ho plynu, uhlia a rafin�ri� a o doplnen� niektor�ch z�konov, ustanovenia tohto z�kona sa primerane pou�ij� na solid�rny pr�spevok z �innost� v odvetviach ropy, zemn�ho plynu, uhlia a rafin�ri�.

! Upozornenie

Po novele z�kona �. 519/2022 Z. z. o solid�rnom pr�spevku z �innost� v odvetviach ropy, zemn�ho plynu, uhlia a rafin�ri� a o doplnen� niektor�ch z�konov sa pri spr�ve pr�spevku primerane pou�ij� ustanovenia Da�ov�ho poriadku. Primeran� sa bud� aplikova� na tento pr�spevok ustanovenia upravuj�ce napr�klad da�ov� kontrolu, miestne zis�ovanie, zabezpe�uj�ce in�tit�ty, ako napr�klad predbe�n� opatrenie, z�lo�n� pr�vo a nedoplatky na pr�spevku sa bud� vym�ha� v r�mci da�ov�ho exeku�n�ho konania. Rovnako primerane sa pri poru�en� povinnost� s�visiacich so spr�vou pr�spevku pou�ij� ustanovenia Da�ov�ho poriadku upravuj�ce sankcie.

�pln� znenie z�kona s koment�rom je uverejnen� v mesa�n�ku Poradca 9/2024.