T�MY ��SLA

Z�KON O DANI Z PR�JMOV PO NOVELE S KOMENT�ROM

Da� z pr�jmov sa t�ka fyzick�ch os�b (napr. zda�ovanie pr�jmov zo zamestnania, zda�ovanie pr�jmov zo �ivnosti, zda�ovanie pr�jmov z inej samostatnej z�robkovej �innosti, zda�ovanie �rokov�ch pr�jmov, zda�ovanie pr�jmov z pren�jmu alebo predaja nehnute�nosti, zda�ovanie pr�jmov z predaja obchodn�ho podielu) a pr�vnick�ch os�b (napr. zda�ovanie zisku spolo�nost� s ru�en�m obmedzen�m, zda�ovanie zisku zdru�en�, ak podnikaj�). Fyzick� osoby a pr�vnick� osoby, ktor�ch pr�jmy podliehaj� zdaneniu da�ou z pr�jmov, sa ozna�uj� ako da�ovn�ci. Okrem da�ovn�kov existuj� aj platitelia dane, �o s� napr�klad zamestn�vatelia, ktor� vyberaj� preddavky na da� z pr�jmov svoj�m zamestnancom a odv�dzaj� ich da�ov�mu �radu. Ka�doro�ne sa z�kon o dani z pr�jmov novelizuje, preto sme aj tento rok pripravili rozsiahly koment�r ku v�etk�m ustanoveniam z�kona po zmen�ch.

Z�kon o dani z pr�jmov prin�a v roku 2024 viacero d�le�it�ch zmien a noviniek.

K najd�le�itej��m patria zmeny v t�chto oblastiach:

-        zv��enie prahovej hodnoty pre status mikroda�ovn�ka

-        zv��enie hranice pr�jmov pre uplatnenie ni��ej sadzby dane z pr�jmov

-        zamestnaneck� akcie osloboden� od dane z pr�jmov

-        zmena parametrov da�ov�ho bonusu na zaplaten� �roky z �veru na b�vanie

-        zv��enie sadzby dane z podielov na zisku (dividend)

-        znovuzavedenie minim�lnej dane pr�vnickej osoby (da�ovej licencie)

-        pravidl� o obmedzen� �rokov�ch n�kladov pre pr�vnick� osoby.

�vod

V priebehu roka 2023 boli vykonan� zmeny z�kona �. 595/2003 Z. z. o dani z pr�jmov v znen� neskor��ch predpisov (�alej len �ZDP�), ktor� nadv�zuj� na �pravy in�ch pr�vnych predpisov alebo boli predlo�en� z iniciat�vy poslancov N�rodnej rady SR. Do konca j�na 2023 bolo schv�len�ch t�chto 12 noviel ZDP:

• z�kon o spr�vnych poplatkoch � z�konom �. 59/2023 Z. z. sa v �l. II novelizoval ZDP, v ktorom sa do da�ov�ch v�davkov doplnila da� z osobitnej stavby. I�lo o obsolentn� zmenu, nako�ko da� z osobitnej stavby nebola zaveden�. T�to �prava bola n�sledne z�konom �. .../2023 Z. z. vypusten�,
• novela ZDP � z�konom �. 60/2023 sa s ��innos�ou od 15. 3. 2023 ustanovila osobitn� legislat�vna �prava pre uplatnenie da�ov�ch v�davkov na prev�dzku vlastn�ch matersk�ch �k�l alebo prev�dzku vlastn�ch jasl� zamestn�vate�a, t.j. na situ�cie kedy zamestn�vate� je zria�ovate�om materskej �koly alebo jasl�. Od 15. 3. 2023 sa pri prev�dzke vlastn�ch matersk�ch �k�l alebo vlastn�ch jasl� nepostupuje pod�a � 21 ods. 1 p�sm. f) ZDP, t. j. nelimituje sa v��ka v�davkov v��kou pr�jmov (v�nosov) z prev�dzky zariaden�,
• z�kon o pomoci v hmotnej n�dzi � z�konom �. 65/2003 Z. z. sa v �l. III novelizovali ustanovenia t�kaj�ce sa poskytnutia da�ov�ho bonusu na vy�ivovan� die�a (deti) ZDP. S ��innos�ou od 1. 5. 2023 sa pri uplatnen� tohto da�ov�ho bonusu neprihliada na poskytnutie dot�cie na podporu v�chovy k stravovac�m n�vykom die�a�a pod�a z�kona �. 544/2010 Z. z. o dot�ci�ch v p�sobnosti Ministerstva pr�ce, soci�lnych vec� a rodiny SR v z.n.p. To znamen�, �e od 1. 5. 2023 si da�ovn�k m��e uplatni� s�be�ne da�ov� bonus na vy�ivovan� die�a a pobera� dot�ciu na stravu,
• z�kon o region�lnej investi�nej pomoci � v z�kone �. 123/2023 Z. z. sa v �l. II upravili podmienky �erpania investi�nej pomoci t�kaj�ce sa plynutia leh�t. S cie�om zmiernenia niektor�ch podmienok na poskytnutie region�lnej investi�nej pomoci a s�visiacich povinnosti z hmotn�ho a �asov�ho h�adiska a motivovania investorov k realiz�cii nov�ch invest�cii a k umiestneniu svojich nov�ch invest�ci� v SR sa  vymedzilo, �e u  da�ovn�ka, ktor�mu bolo do 31. 12. 2022 vydan� rozhodnutie o poskytnut� investi�nej pomoci pod�a z�kona �. 561/2007 Z. z. alebo rozhodnutie o poskytnut� investi�nej pomoci  obsahuj�ce n�rok  na ��avu na dani pod�a z�kona �. 57/2018 Z. z. a ktor� si m��e uplat�ova� ��avu na dani pod�a rozhodnutia o schv�len� investi�nej pomoci alebo rozhodnutia o poskytnut� investi�nej pomoci aj po 31. 12. 2022 sa do lehoty:

-        na za�atie uplat�ovanie ��avy na dani do 3 rokov nezapo��tava obdobie rokov 2023 a 2024,

-        po�as ktorej m��e da�ovn�k uplat�ova� ��avu na dani nezapo��tava obdobie 3 bezprostredne po sebe nasleduj�cich zda�ovac�ch obdob�, pri�om prv� z t�chto zda�ovac�ch obdob� za�alo plyn�� v roku 2023,

• novela ZDP � z�konom �. 128/2023 Z. z. sa vykonali �pravy v oblasti:

-        zda�ovania pr�jmov �portov�ch odborn�kov � �portov� odborn�k si pri pr�jmoch plyn�cich od 1. 1. 2024 z inej samostatnej z�robkovej �innosti pod�a � 6 ods. 2 p�sm. e) ZDP (nie pri pr�jmoch zo z�vislej �innosti) m��e zvoli� sp�sob zdanenia a to prostredn�ctvom dane vyberanej zr�kou pod�a � 43 ZDP alebo zdanenie prostredn�ctvom podan�ho da�ov�ho priznania,

-        zdanenia v�nosov z ne�t�tnych dlhopisov v pr�pade nerezidenta (da�ovn�ka s obmedzenou da�ovou povinnos�ou) � s ��innos�ou od 18. 4. 2023 predmetom dane nie s� v�nosy z dlhopisov a pokladni�n�ch pouk�ok a to bez oh�adu na skuto�nos�, �i ide o �t�tne alebo ne�t�tne dlhopisy a pokladni�n� pouk�ky,

• z�kon o zmene a doplnen� niektor�ch z�konov v s�vislosti s reformou stavebnej legislat�vy � z�konom  �. 205/2023 Z. z. sa vykonali legislat�vno-technick� �pravy pozn�mok pod �iarou a �pravy ZDP vyvolan� zmenou v pojmoch pod�a nov�ho z�kona �. 201/2022 Z. z. o v�stavbe,
• novela ZDP � z�konom �. 278/2023 Z. z. sa s ��innos�ou od 1. 8. 2023 vyp���a pr�vna �prava t�kaj�ca sa pravidla pre kontrolovan� zahrani�n� spolo�nosti pre fyzick� osoby tzv. CFC pravidl� pre fyzick� osoby,
• z�kon o v�eobecnej bezpe�nosti v�robkov a o zmene a doplnen� niektor�ch z�konov � v z�kone �. 281/2023 Z. z. sa v �l. III vykonala legislat�vno-technick� �prava pozn�mky pod �iarou v nadv�znosti na vymedzenie pojmu �nebezpe�n� v�robok� v z�kone o v�eobecnej bezpe�nosti v�robkov,
• z�kon o premen�ch obchodn�ch spolo�nost� a dru�stiev a o zmene a doplnen� niektor�ch z�konov � z�konom �. 309/2023 Z. z. sa v �l. XIV novelizoval ZDP a to predov�etk�m v nadv�znosti na zavedenie in�tit�tu rozdelenia od�tiepen�m obchodn�ch spolo�nost�. Na z�klade uveden�ho boli vykonan� legislat�vno-technick� �pravy ZDP ako aj doplnenie �pravy z�kladu dane u da�ovn�ka, ktor� sa rozde�uje od�tiepen�m a u jeho pr�vneho n�stupn�ka,
• novela ZDP � z�konom �. 315/2023 Z. z. sa s ��innos�ou od 1. 1. 2024 vykonali �pravy vo viacer�ch oblastiach (pr�jmy z kapit�lov�ho majetku u fyzick�ch os�b, charitat�vna reklama), av�ak z�konom �. 530/2023 Z. z. bola t�to novela z�kona zru�en�,
• z�kon, ktor�m sa menia a dop��aj� niektor� z�kony v s�vislosti s pomocou so spl�can�m �verov na b�vanie � z�konom �. 508/2023 Z. z. sa v �l. I zaviedol nov� da�ov� bonus zo zv��enia zaplatenej spl�tky, ktor� si da�ov� subjekty m��u uplatni� za rok 2023 v da�ovom priznan� alebo v ro�nom z��tovan�. Z�rove� sa pri zmluv�ch o �vere na b�vanie uzavret�ch od 1. janu�ra 2024 upravili podmienky pre uplatnenie da�ov�ho bonusu na zaplaten� �roky,
• z�kon, ktor�m sa menia a dop��aj� niektor� z�kony v s�vislosti so zlep�en�m stavu verejn�ch financi� � z�konom �. 530/2023 Z. z. v �l. VIII sa zaviedli opatrenia, ktor�ch cie�om je  vytvorenie predpokladov pre konsolid�ciu verejn�ch financi� a to predov�etk�m:

-        zv��enie sadzby dane na podiely na zisku (dividendy) vypl�can� fyzick�m osob�m zo 7 na 10 %,

-        zavedenie minim�lnej dane pre pr�vnick� osoby,

-        �prava oslobodenia pr�jmov z tzv. charitat�vnej reklamy a to zv��en�m oslobodenej sumy z 20 000 eur na 30 000 eur a zos�ladenie vymedzenia da�ovn�kov, ktor� maj� mo�nos� uplatni� oslobodenie pr�jmov z charitat�vnej reklamy s da�ovn�kmi, ktor� m��u by� prij�mate�mi podielu zaplatenej dane pod�a � 50 ods. 4 ZDP.

T�mto z�konom z�rove� do�lo k zru�eniu z�kona �. 315/2023 Z. z.

PRV� �AS�

Z�KLADN� USTANOVENIA

� 1

Predmet �pravy

(1) Tento z�kon upravuje

a) da� z pr�jmov fyzickej osoby alebo pr�vnickej osoby (�alej len �da�),

b) sp�sob platenia a vyberania dane.

(2) Medzin�rodn� zmluva, ktor� bola schv�len�, ratifikovan� a vyhl�sen� sp�sobom ustanoven�m z�konom, alebo dohoda, ktor� bola uzatvoren� alebo schv�len� vl�dou Slovenskej republiky a ktor� upravuje zdanenie a s t�m s�visiace pr�vne vz�ahy vo vz�ahu k nesamospr�vnym �zemiam, ktor� v medzin�rodn�ch vz�ahoch vystupuj� samostatne (�alej len �medzin�rodn� zmluva�), m� prednos� pred t�mto z�konom.

Koment�r k � 1

�          odsek 2 � ustanovuje nadradenos� medzin�rodnej zmluvy nad ustanovenia ZDP

Nadraden� postavenie medzin�rodnej zmluvy nad ustanoveniami ZDP sa vz�ahuje len na medzin�rodn� zmluvy, ktor�mi s� zmluvy uzatvoren� v s�lade s Viedensk�m dohovorom o zmluvnom pr�ve (vyhl�ka MZV �. 15/1998 Z. z.), ktor� boli schv�len�, ratifikovan� a vyhl�sen� sp�sobom ustanoven�m z�konom, t. j.

-         pred ratifik�ciou schv�len� NR SR, alebo o nich NR SR rozhodla, �e maj� prednos� pred z�konmi,

-         ratifikovan� prezidentom SR, alebo splnomocnenou osobou,

-         vyhl�sen� v Zbierke z�konov SR.

Za tak�to medzin�rodn� zmluvu sa pova�uje aj dohoda, ktor� bola uzatvoren� alebo schv�len� vl�dou SR, a ktor� upravuje zdanenie a s t�m s�visiace pr�vne vz�ahy vo vz�ahu k nesamospr�vnym �zemiam, ktor� v medzin�rodn�ch vz�ahoch vystupuj� samostatne. V s��asnosti je takouto dohodou len dohoda medzi Ministerstvom financi� SR a Ministerstvom financi� ��nskej republiky (Taiwan) o zamedzen� dvojit�ho zdanenia a zabr�nen� da�ov�mu �niku v odbore dan� z pr�jmov (�pln� znenie medzirezortnej administrat�vnej dohody bolo uverejnen� vo Finan�nom spravodajcovi �. 9/2011 ozn�men�m �. 31).

Z�kon o dani z pr�jmov s podrobn�m koment�rom po novele prin�ame v mesa�n�ku Poradca 7-8/2024, ktor� pr�ve vy�iel.

CIVILN� SPOROV�, MIMOSPOROV� A SPR�VNY S�DNY PORIADOK

Pod�a Civiln�ho sporov�ho poriadku sa postupuje len vtedy, ak je dan� pr�vomoc s�du, teda ide o s�kromnopr�vny spor alebo in� s�kromnopr�vnu vec, o ktorej pod�a z�kona nem� rozhodova� in� org�n a z�rove� Civiln� mimosporov� poriadok, Spr�vny s�dny poriadok alebo in� z�kon, napr�klad z�kon o konkurze a re�trukturaliz�cii alebo z�kon o s�dnych poplatkoch, neustanovuj� inak. Pod�a Civiln�ho mimosporov�ho poriadku s�dy prejedn�vaj� a rozhoduj� len veci, ktor� s� ustanoven� v tomto z�kone a pod�a Spr�vneho s�dneho poriadku v spr�vnom s�dnictve poskytuje spr�vny s�d ochranu pr�vam alebo pr�vom chr�nen�m z�ujmom fyzickej osoby a pr�vnickej osoby v oblasti verejnej spr�vy a rozhoduje v �al��ch veciach ustanoven�ch Spr�vnym s�dnym poriadkom. Najv��ie zmeny v t�chto z�konoch boli zaveden� po zmene s�dnej mapy.

Z�KON �. 160/2015 Z. z. Civiln� sporov� poriadok

N�rodn� rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tomto z�kone:

Z�kladn� princ�py

�l. 1

Spory vypl�vaj�ce z ohrozenia alebo poru�enia subjekt�vnych pr�v prejedn�va a rozhoduje nez�visl� a nestrann� s�d, ak tak� pr�vomoc nie je z�konom zveren� in�mu org�nu.

�l. 2

(1) Ochrana ohrozen�ch alebo poru�en�ch pr�v a pr�vom chr�nen�ch z�ujmov mus� by� spravodliv� a ��inn� tak, aby bol naplnen� princ�p pr�vnej istoty.

(2) Pr�vna istota je stav, v ktorom ka�d� m��e legit�mne o�ak�va�, �e jeho spor bude rozhodnut� v s�lade s ust�lenou rozhodovacou praxou najvy���ch s�dnych autor�t; ak takej ust�lenej rozhodovacej praxe niet, aj stav, v ktorom ka�d� m��e legit�mne o�ak�va�, �e jeho spor bude rozhodnut� spravodlivo.

(3) Ak sa spor na z�klade prihliadnutia na pr�padn� skutkov� a pr�vne osobitosti pr�padu rozhodne inak, ka�d� m� pr�vo na d�kladn� a presved�iv� od�vodnenie tohto odklonu.

�l. 3

(1) Ka�d� ustanovenie tohto z�kona je potrebn� vyklada� v s�lade s �stavou Slovenskej republiky, verejn�m poriadkom, princ�pmi, na ktor�ch spo��va tento z�kon, s medzin�rodnopr�vnymi z�v�zkami Slovenskej republiky, ktor� maj� prednos� pred z�konom, judikat�rou Eur�pskeho s�du pre �udsk� pr�va a S�dneho dvora Eur�pskej �nie, a to s trval�m zrete�om na hodnoty, ktor� s� nimi chr�nen�.

(2) V�klad tohto z�kona nesmie protire�i� tomu, �o je v jeho slov�ch a vet�ch jasn� a nepochybn�. Nikto sa v�ak nesmie dovol�va� slov a viet tohto z�kona proti ich ��elu a zmyslu pod�a odseku 1.

�l. 4

(1) Ak sa pr�vna vec ned� prejedna� a rozhodn�� na z�klade v�slovn�ho ustanovenia tohto z�kona, pr�vna vec sa pos�di pod�a ustanovenia tohto alebo in�ho z�kona, ktor� upravuje pr�vnu vec �o do obsahu a ��elu najbli��iu posudzovanej pr�vnej veci.

(2) Ak tak�ho ustanovenia niet, s�d prejedn� a rozhodne pr�vnu vec pod�a normy, ktor� by zvolil, ak by bol s�m z�konodarcom, a to s prihliadnut�m na princ�py v�eobecnej spravodlivosti a princ�py, na ktor�ch spo��va tento z�kon, tak, aby v�sledkom bolo rozumn� usporiadanie procesn�ch vz�ahov zoh�ad�uj�ce stav a poznatky pr�vnej n�uky a ust�len� rozhodovaciu prax najvy���ch s�dnych autor�t.

�l. 5

Zjavn� zneu�itie pr�va nepo��va pr�vnu ochranu. S�d m��e v rozsahu ustanovenom v tomto z�kone odmietnu� a sankcionova� procesn� �kony, ktor� celkom zjavne sl��ia na zneu�itie pr�va alebo na svojvo�n� a bez�spe�n� uplat�ovanie alebo br�nenie pr�va, alebo ved� k ned�vodn�m prie�ahom v konan�.

�l. 6

(1) Strany sporu maj� v konan� rovn� postavenie spo��vaj�ce v rovnakej miere mo�nost� uplat�ova� prostriedky procesn�ho �toku a prostriedky procesnej obrany okrem pr�padu, ak povaha prejedn�vanej veci vy�aduje zv��en� ochranu strany sporu s cie�om vyva�ova� prirodzene nerovnov�ne postavenie str�n sporu.

(2) S�d zoh�ad�uje �pecifick� potreby str�n sporu vypl�vaj�ce z ich zdravotn�ho stavu a soci�lneho postavenia.

�l. 7

(1) S�dne konanie sa z�sadne za��na na n�vrh strany sporu, pri�om predmet konania ur�uj� strany sporu

postupom ustanoven�m z�konom.

(2) Z�kladnou povinnos�ou s�du je vies� strany sporu k zmierliv�mu vyrie�eniu sporu.

�l. 8

Strany sporu s� povinn� ozna�i� skutkov� tvrdenia d�le�it� pre rozhodnutie vo veci a podoprie� svoje tvrdenia d�kazmi, a to v s�lade s princ�pom hospod�rnosti a pod�a pokynov s�du.

�l. 9

Strany sporu maj� pr�vo sa obozn�mi� s vyjadreniami, n�vrhmi a d�kazmi protistrany a m��u k nim vyjadri� svoje stanovisko v rozsahu, ktor� ur�� z�kon.

�l. 10

(1) Strany sporu postupuj� v konan� v s�lade so z�konom a pod�a pokynov s�du.

(2) S�d dohliada na riadny priebeh konania, ur�uje lehoty a uklad� potrebn� opatrenia.

(3) S�d m��e ur�i� z�v�zn� procesn� lehoty na niektor� procesn� �kony.

�l. 11

(1) �kony str�n sporu sa posudzuj� s prihliadnut�m na ich obsah.

(2) Pri posudzovan� obsahu �konov str�n sporu sa predpoklad�, �e ka�d� fyzick� osoba konaj�ca ako strana sporu alebo za stranu sporu m� rozumov� schopnosti na �rovni priemerne sp�sobilej osoby schopnej vn�ma� a pos�di� v styku so s�dom zmysel ��el konania, ako i jazykov� vyjadrenie pr�vnych noriem obsiahnut�ch v tomto z�kone.

(3) Kto sa v styku so s�dom alebo verejne prihl�si ur�itej profesijnej odbornosti, pova�uje sa za schopn�ho kona� s n�le�itou znalos�ou veci spojenou s touto odbornos�ou.

(4) S�d pri rozhodovan� berie do �vahy len skuto�nosti, ktor� vy�li najavo v tomto konan�, ak nejde o skuto�nosti v�eobecne zn�me alebo o skuto�nosti ustanoven� z�konom.

�l. 12

Na prejednanie veci sa naria�uje �stne pojedn�vanie, ak z�kon neustanovuje inak.�l. 13

(1) Strany sporu konaj� v styku so s�dom osobne, ak z�kon neustanovuje inak. Strany sporu m��u kona� aj prostredn�ctvom z�stupcu; napriek zast�peniu m��e s�d stranu sporu vysl�chnu�, ak je to potrebn� a mo�n�.

(2) Z�kon ustanov�, kedy je zast�penie povinn� a v ktor�ch pr�padoch je strana sporu povinn� by� zast�pen� advok�tom.

�l. 14

Pojedn�vanie prebieha z�sadne verejne, ak z�kon neustanovuje inak; verejnos� m��e by� z konania vyl��en� len zo z�va�n�ch d�vodov ustanoven�ch z�konom.

�l. 15

(1) D�kazy a tvrdenia str�n sporu hodnot� s�d pod�a svojej �vahy v s�lade s princ�pmi, na ktor�ch spo��va tento z�kon.

(2) �iaden d�kaz nem� predp�san� z�konn� silu.

�l. 16

(1) S�d postupuje a rozhoduje v s�lade s platn�mi a ��inn�mi pr�vnymi predpismi pri zoh�adnen� ich vz�jomn�ho vz�ahu a v s�lade so z�kladn�mi princ�pmi tohto z�kona.

(2) S�d pri prejedn�van� a rozhodovan� veci nezoh�ad�uje skuto�nosti a d�kazy, ktor� boli z�skan� v rozpore so z�konom, iba�e vykonanie d�kazu z�skan�ho v rozpore so z�konom je od�vodnen� uplatnen�m �l. 3 ods. 1.

(3) V konan� o opravnom prostriedku a v �al�om konan� nem��e by� rozhodnut� nepriaznivej�ie pre stranu, ktor� opravn� prostriedok uplatnila.

�l. 17

S�d postupuje v konan� tak, aby vec bola �o najr�chlej�ie prejednan� a rozhodnut�, predch�dza zbyto�n�m prie�ahom, kon� hospod�rne a bez zbyto�n�ho a neprimeran�ho za�a�ovania str�n sporu a in�ch os�b.

�l. 18

Cudzie rozhodnutia maj� za podmienok ustanoven�ch osobitn�m predpisom rovnak� ��inky a po��vaj� rovnak� ochranu ako vn�tro�t�tne rozhodnutia.

Koment�r k �l�nkom 1 a� 18 

Z�kladn� princ�py, na ktor�ch spo��va tento z�kon tvoria r�mec v�kladov�ch pravidiel, v s�lade s ktor�mi maj� by� aplikovan� a interpretovan� pr�vne normy Civiln�ho sporov�ho poriadku. Tieto z�kladn� princ�py s� rovnocenn� a ich poradie nevyjadruje ich d�le�itos�. Okrem in�ho sa tu v�ak zakotvuje pravidlo z�kazu odopretia spravodlivosti (denegatio iustitiae), teda �e sudca nem��e spor neprejedna� a nerozhodn��, ak ch�ba v�slovn� pr�vna �prava prejedn�vanej pr�vnej veci. Anal�gia umo��uje sudcovi pou�i� ustanovenie svojim obsahom a ��elom nato�ko podobn�, �e je �iaduce pos�di� pod�a neho i pr�vne veci, ktor� do hypot�zy pr�vnej normy v�slovne po�at� neboli. Sudcovi sa umo��uje vec spravodlivo rozhodn�� aj v pr�padoch, ak v�slovn� znenie z�kona neexistuje. Z�konodarca toti� pri tvorbe pr�vneho predpisu spravidla vych�dza z toho, �o je be�n�, z tzv. norm�lnych pr�padov, pri�om osobitn�, �pecifick� situ�cie, ktor� �ivot prin�a, m��u unikn�� jeho pozornosti. V tak�chto pr�padoch nem��u s�dy postupova� formalisticky a zoh�adni� iba doslovn� znenie z�kona, ktor�ho aplik�cia m��e ma� proti�stavn� d�sledky. V pr�padoch medzery z�kona, ak s� dan� podmienky pre dotv�ranie pr�va s�dom, je s�d k dotv�raniu pr�va nielen�e opr�vnen�, vych�dzaj�c z princ�pu rovnosti, dokonca povinn�. In�tit�t anal�gie je tak legit�mnou met�dou aplik�cie pr�va a vyu��va sa v pr�padoch, ak ur�it� spolo�ensk� vz�ah nie je upraven� konkr�tnym ustanoven�m pr�slu�n�ho z�kona, resp. in�ho pr�vneho predpisu, tzv. analogia legis, resp. ak existuje spolo�ensk� vz�ah, na ktor� nepam�t� pr�vna norma, ktor� by ho regulovala, tzv. analogia iuris (uznesenie �stavn�ho s�du SR zo 16. okt�bra 2018, sp. zn. III. �S 388/2018).

V z�kladn�ch princ�poch sa okrem in�ho zav�dza modern� po�atie b�valej z�sady rovnosti ��astn�kov. Priorizuje sa v �om nov� po�atie kontradikt�rneho procesu, kde proti sebe stoja dve strany s protichodn�m z�ujmom na v�sledku sporu. Reflektuje sa judikat�ra �trasbursk�ch org�nov ochrany pr�va, ktor� z�sadu rovnosti zbran� vn�ma ako rovnak� mieru mo�nost� participova� na procesn�ch �konoch ako vlastn�ch (prostriedky procesn�ho �toku v procesn�ch �konoch) tak i v procesn�ch �konoch protistrany v tom zmysle, aby ku ka�dej relevantnej n�mietke, tvrdeniu �i d�kazu mala objekt�vnu mo�nos� vyjadri� sa protistrana. N�vum spo��va v zaveden� osobitn�ch konan� so slab�ou stranou, ktor� v�razne modifikuj� doteraj�ie ch�panie rovnosti str�n sporu. S�d v t�chto pr�padoch mus� zoh�ad�ova� ist� hmotnopr�vnu i procesn� nerovnov�hu sporov�ch str�n.

� Judikat�ra

�  Uznesenie Najvy��ieho s�du SR z 19. marca 2018, sp. zn. 3 Cdo 198/2017: Nov�, teda judikat�rou nanovo, pr�padne inak formulovan� pr�vny n�zor sa aplikuje aj do minulosti (retrospekt�vne). Vych�dza sa z preva�uj�ceho pr�stupu, �e s�d pr�vo netvor�, ale iba nach�dza. Pokia� d�jde k zmene judikat�ry bez zmeny pr�vnej normy, nejde o zmenu pr�vneho pravidla; ide o t� ist� normu, iba je nanovo vyjadren� jej obsah. Z toho vypl�va, �e ��inky zmeny judikat�ry nemo�no obmedzi� len do bud�cnosti. S�d, ktor� rozhoduje po zmene judikat�ry, nem��e vedome aplikova� nespr�vny, judikat�rou u� prekonan� n�zor. Nov� pr�vny n�zor je vzh�adom na to potrebn� aplikova� aj na v�etky u� prebiehaj�ce konania. T�m sa pr�pustn� retrospekt�vne p�sobenie zmeny judikat�ry l�i od nepr�pustn�ho retroakt�vneho p�sobenia pr�vnych noriem.

� N�lez �stavn�ho s�du SR z 2. m�ja 2018, sp. zn. III. �S 98/2018: Pr�vna istota spolu s po�iadavkou ochrany legit�mnych o�ak�van� znamen�, �e dotknut� osoba m� pr�vo na vysvetlenie d�vodov, pre ktor� sa konaj�ci org�n verejnej moci od stabiln�ho, doteraz zast�van�ho pr�vneho n�zoru odchy�uje. Protichodn� pr�vne z�very vysloven� v analogick�ch pr�padoch neprispievaj� k naplneniu hlavn�ho ��elu princ�pu pr�vnej istoty, ani k d�vere v spravodliv� s�dne konanie.

�  Uznesenie �stavn�ho s�du SR z 9. 2. 2018, sp. zn. IV. �S 99/2018: Pokia� nie je splnen� podmienka existencie rovnak�ho alebo analogick�ho skutkov�ho stavu, nie je splnen� z�kladn� predpoklad na to, aby v�eobecn� s�d na ��el dodr�ania princ�pu pr�vnej istoty a predv�date�nosti s�dneho rozhodnutia musel da� na ur�it� pr�vnu ot�zku rovnak� odpove�.

�  N�lez �stavn�ho s�du SR z 22. j�na 2017. sp. zn. II. �S 796/2016-65: Pr�vomoc v�eobecn�ch s�dov vyklada� z�kony nemo�no ch�pa� tak, �e by boli opr�vnen� vykladan� ustanovenie z�kona fakticky �novelizova��. I�lo by toti� o poru�enie �stavn�ho princ�pu trojdelenia �t�tnej moci, z ktor�ho vypl�va, �e pr�vomoc meni� z�kony patr� N�rodnej rade Slovenskej republiky ako org�nu z�konodarnej moci, nie teda s�dom. Neplatnos� pr�vneho �konu uveden� v ustanoven� � 39 Ob�ianskeho z�konn�ka m� povahu absol�tnej neplatnosti. Vo v�eobecnej rovine mo�no poveda�, �e neplatn� je pr�vny �kon, ktor� nem� niektor� z n�le�itost�, ktor� z�kon pod sankciou neplatnosti pr�vneho �konu vy�aduje. Pritom Ob�iansky z�konn�k pojem �absol�tna neplatnos�� nepou��va. Pou��va len term�n �neplatnos��, preto plat�, �e pokia� je nejak� vada pr�vneho �konu sankcionovan� neplatnos�ou (a nejde pritom o niektor� z pr�padov relat�vnej neplatnosti), ide o absol�tne neplatn� pr�vny �kon.

�  N�lez �stavn�ho s�du SR z 27. 10. 2016, sp. zn. II. �S 560/2016: �lohou okresn�ho s�du je prekonzultova� so s�dnym znalcom jeho objekt�vnu mo�nos� vykona� �kon znaleckej �innosti v po�adovanej lehote. Ak si okresn� s�d t�to povinnos� nespln� a nariadenie nov�ho znaleck�ho dokazovania nov�m s�dnym znalcom sp�sob� pred�enie samotn�ho konania, zapr��in� t�m vznik zbyto�n�ch prie�ahov.

�  Uznesenie �stavn�ho s�du SR zo 4. j�la 2017, sp. zn. III. �S 459/2017: S oh�adom na podstatu z�kladn�ho pr�va na z�konn�ho sudcu nie je v konkr�tnej veci nevyhnutne rozhoduj�ce, ak� sen�t ju rozhodol, ak v nej bolo nov� pridelenie konkr�tneho sen�tu realizovan� bez �myslu ovplyvni� v�sledok sporu (prostredn�ctvom vhodn�ho, menej vhodn�ho, �i dokonca neod�vodnene opakovan�ho pridelenia veci).

PRV� �AS�

V�EOBECN� USTANOVENIA

PRV� HLAVA

PREDMET Z�KONA

� 1

Civiln� sporov� poriadok upravuje postup s�du, str�n sporu (�alej len �strana�) a os�b z��astnen�ch na konan� pri prejedn�van� a rozhodovan� sporov.

� 2

Pod�a tohto z�kona sa postupuje, ak je dan� pr�vomoc s�du, pokia� Civiln� mimosporov� poriadok, Spr�vny s�dny poriadok alebo in� z�kon neustanovuje inak.

Koment�r k � 1 a 2    

Z�kon �. 160/2015 Z. z. Civiln� sporov� poriadok (�alej aj �CSP� alebo �Civiln� sporov� poriadok�) nadobudol ��innos� d�a 1. j�la 2016. K tomuto d�tumu zru�il Ob�iansky s�dny poriadok (�alej v texte aj �OSP� alebo �Ob�iansky s�dny poriadok�), teda z�kon �. 99/1963 Zb., ktor�ho predmetom bola taktie� �prava postupu s�du a ��astn�kov v ob�ianskom s�dnom konan� (v novej pr�vnej �prave sporov�ho konania s� u� ��astn�ci naz�van� �strany sporu�). Civiln� sporov� poriadok v�ak nie je jedin�m k�dexom, ktor� nahr�dza doteraz platn� a ��inn� Ob�iansky s�dny poriadok. Na jeho miesto okrem CSP pri�iel aj Civiln� mimosporov� poriadok (�alej aj �CMP) a Spr�vny s�dny poriadok (�SSP�). Pod�a Civiln�ho sporov�ho poriadku sa postupuje len vtedy, ak je dan� pr�vomoc s�du, teda ide o s�kromnopr�vny spor alebo in� s�kromnopr�vnu vec, o ktorej pod�a z�kona nem� rozhodova� in� org�n a z�rove� Civiln� mimosporov� poriadok (�alej aj �CMP�), Spr�vny s�dny poriadok (�alej aj �SSP�) alebo in� z�kon (napr�klad z�kon �. 7/2005 Z. z. o konkurze a re�trukturaliz�cii alebo z�kon �. 71/1992 Zb. o s�dnych poplatkoch) neustanovuj� inak. Pod�a � 1 Civiln�ho mimosporov�ho poriadku s�dy prejedn�vaj� a rozhoduj� len veci, ktor� s� ustanoven� v CMP a pod�a � 2 Spr�vneho s�dneho poriadku v spr�vnom s�dnictve poskytuje spr�vny s�d ochranu pr�vam alebo pr�vom chr�nen�m z�ujmom fyzickej osoby a pr�vnickej osoby v oblasti verejnej spr�vy a rozhoduje v �al��ch veciach ustanoven�ch Spr�vnym s�dnym poriadkom.

� Judikat�ra

�  N�lez �stavn�ho s�du SR z 12. 9. 2017, sp. zn. III. �S 95/2017: Povinnos� aplik�cie pr�va cudzieho �t�tu slovensk�m s�dom nezah��a iba aplik�ciu ur�itej konkr�tnej normy pr�vneho poriadku cudzieho �t�tu izolovane, naopak, predpoklad� aplik�ciu pr�vneho poriadku cudzieho �t�tu v jeho celosti, navy�e so zoh�adnen�m relevantnej judikat�ry s�dnych org�nov tohto �t�tu. Zisten� skutkov� okolnosti veci m��u by� podra�ovan� pod pr�vne normy cudzieho pr�vneho poriadku a� po ust�len� ich ��elu a zmyslu. Na tom ni� nem��e zmeni� ani skuto�nos�, �e pr�vo cudzieho �t�tu aplikuj� slovensk� s�dy. Iba tak�to aplik�cia vn�tro�t�tneho pr�va cudzieho �t�tu slovensk�mi s�dmi toti� m��e zodpoveda� po�iadavke jej �stavnej konformnosti.

DRUH� HLAVA

PR�VOMOC S�DU

� 3

S�dy prejedn�vaj� a rozhoduj� s�kromnopr�vne spory a in� s�kromnopr�vne veci, ak ich pod�a z�kona neprejedn�vaj� a nerozhoduj� in� org�ny.

� 4

In� spory a veci prejedn�vaj� a rozhoduj� s�dy, len ak to ustanovuje z�kon.

Koment�r k � 3 a � 4 

Ako sme u� nazna�ili pri koment�ri k � 2, pod�a CSP sa postupuje len vtedy, ak je dan� pr�vomoc s�du. Judikat�ra vymedzuje pr�vomoc ako sum�r opr�vnen� a povinnost� rozhodovacieho charakteru org�nov ochrany pr�va, uplat�ovan�ch pri ochrane poru�en�ch alebo ohrozen�ch subjekt�vnych pr�v alebo pr�vom chr�nen�ch z�ujmov jednotlivcov, fyzick�ch alebo pr�vnick�ch os�b. S�dy prejedn�vaj� v re�ime sporov�ho procesu s�kromnopr�vne spory a in� s�kromnopr�vne veci, ak ich pod�a z�kona neprejedn�vaj� a nerozhoduj� o nich in� org�ny. V uvedenom normat�vnom vymedzen� pr�vomoci je d�raz na s�kromnopr�vny charakter sporov alebo in�ch �vec�, ktor� maj� z�klad v s�kromnopr�vnych vz�ahoch, pre ktor� je typick� rovn� postavenie z��astnen�ch str�n a tzv. auton�mia v�le. �i�e pod�a � 3 plat�, �e s�kromnopr�vne spory a in� s�kromnopr�vne veci v z�sade prejedn�vaj� a rozhoduj� s�dy, ak z�kon neustanov� v�nimku. Naproti tomu ustanovenie � 4 v r�mci vymedzenia pr�vomoci s�dov prip���a aj mo�nos�, aby s�dy rozhodli aj veci, ktor� nemaj� s�kromnopr�vny charakter, ale len za splnenia podmienky, �e tak ustanov� z�kon.

� Judikat�ra k � 3

�  Uznesenie Najvy��ieho s�du Slovenskej republiky sp. zn 1Obdo/98/2020 z 23. j�na 2021, R 59/2021: Na prejednanie sporu o ur�enie z�niku da�ovej poh�ad�vky, ktor� od da�ovn�ka vym�ha spr�vca dane, nie je dan� pr�vomoc s�du, preto�e sa medzi nimi nejedn� o vz�ah, ktor� m� s�kromnopr�vny charakter (� 3 Civiln�ho sporov�ho poriadku a contrario).

�  Uznesenie Najvy��ieho s�du Slovenskej republiky z 29. septembra 2022 sp. zn. 2Cdo/105/2020, R 37/2023: Na rozhodovanie o n�roku slu�obn�ho �radu na vr�tenie sumy, ktor� bola coln�kovi nepr�vom vyplaten�, nie je dan� pr�vomoc v�eobecn�ho s�du. O tomto n�roku rozhoduje pr�slu�n� org�n v spr�vnom konan�.

�  Uznesenie Najvy��ieho s�du Slovenskej republiky z 3. decembra 2019 sp. zn. 1KO 11/2019, R 41/2020: Pr�vomoc s�du nie je dan� vo veciach n�rokov pr�slu�enstva poh�ad�vky (poplatku z ome�kania) na zaplatenie poistn�ho na zdravotn� poistenie.

�  Uznesenie Najvy��ieho s�du SR zo 4. decembra 2018, sp. zn. 1KO/25/2018: I. Pri rozhodovan� sporov medzi s�dmi v civilnom s�dnictve a spr�vnom s�dnictve mus� kompeten�n� sen�t Najvy��ieho s�du Slovenskej republiky vych�dza� z medz� stanoven�ch z�konom. Ak z pr�vnych predpisov jednozna�ne nevypl�va, �e z�konodarca vec zveril s�dom v civilnom alebo spr�vnom s�dnictve, m��e by� ur�uj�cim krit�riom pre stanovenie pr�vomoci (pr�slu�nosti) s�du s�kromnopr�vna �i verejnopr�vna povaha veci. II. Vz�ahy vpl�vaj�ce zo �t�tnej slu�by profesion�lneho vojaka pod�a z�kona �. 281/2015 Z. z. o �t�tnej slu�be profesion�lnych vojakov a o zmene a doplnen� niektor�ch z�konov nemo�no pova�ova� pre ich povahu za veci s�kromnopr�vne (predov�etk�m pracovnopr�vne). Slu�obn� pomer je a bol v�dy charakterizovan� ako in�tit�t verejn�ho pr�va. Tento vz�ah nevznik� zmluvou, ale mocensk�m aktom slu�obn�ho org�nu a po cel� dobu jeho trvania sa v�razne odli�uje od pomeru pracovn�ho, ktor� je naopak typick�m s�kromnopr�vnym vz�ahom, v ktorom maj� ��astn�ci tohto pr�vneho vz�ahu rovn� postavenie. Uveden� sa prejavuje aj v pr�vnej �prave t�kaj�cej sa vzniku, zmeny, priebehu a z�niku �t�tnej slu�by, ako aj s t�m s�visiacich ot�zok. Inak tomu nie je ani pri rozhodovan� o odme�ovan� profesion�lnych vojakov pod�a �smej hlavy z�kona �. 281/2015 Z. z. o �t�tnej slu�be profesion�lnych vojakov a o zmene a doplnen� niektor�ch z�konov. Pr�vna povaha �t�tnej slu�by profesion�lneho vojaka postihuje osobitn� povahu �zamestn�vate�a� ako prim�rneho nosite�a verejnej moci, potrebu za�lenenia profesion�lneho vojaka do organizmu verejnej moci a ��as� na jej v�kone. T�to potreba zasahuje a� tak �aleko, �e tu nejde o modifik�ciu s�kromnopr�vneho pomeru, ale o �pecifick� slu�obn� pomer verejn�ho pr�va pod�a z�kona �. 281/2015 Z. z. o �t�tnej slu�be profesion�lnych vojakov a o zmene a doplnen� niektor�ch z�konov. To potvrdzuje aj povaha pr�vnej �pravy �t�tnej slu�by profesion�lnych vojakov, ktor� m� k�dexov� charakter a pou�itie Z�konn�ka pr�ce je z preva�nej �asti vyl��en� (delegovan� p�sobnos� Z�konn�ka pr�ce v zmysle ustanovenia � 1 ods. 2 v spojen� s ustanoven�m � 217 ods. 1 z�kona �. 281/2015 Z. z. o �t�tnej slu�be profesion�lnych vojakov a o zmene a doplnen� niektor�ch z�konov).

�  Uznesenie Najvy��ieho s�du SR z 18. apr�la 2018, sp. zn. 1KO/6/2018: Ak poh�ad�vka vo�i poru�ite�ovi vznikla na z�klade z�kona �. 447/2088 Z. z. o pe�a�n�ch pr�spevkoch na kompenz�ciu �a�k�ho zdravotn�ho postihnutia, smr�ou poru�ite�a zanikol pas�vne legitimovan� subjekt - fyzick� osoba s �a�k�m zdravotn�m postihnut�m, a preto z�v�zky vo�i �alobcovi pre�li na jeho dedi�a pod�a ustanovenia � 460 a nasl. Ob�ianskeho z�konn�ka. Ak si n�sledne �alobca uplat�uje �alobou poh�ad�vku vo�i dedi�ovi poru�ite�a pod�a ustanovenia � 470 ob�ianskeho z�konn�ka, jedn� sa o vec patriacu do pr�vomoci s�du. Pr�vny vz�ah, z ktor�ho je n�rok na �hradu dlhu poru�ite�a vo�i dedi�ovi, je s�kromnopr�vnym (ob�ianskopr�vnym) vz�ahom. Smr�ou poru�ite�a zanikol jeho verejnopr�vny vz�ah z pr�spevku na kompenz�ciu �a�ko zdravotn�ho postihnutia, teda pr�vny vz�ah medzi poru�ite�om a �radom pr�ce, soci�lnych vec� a rodiny. Smr� poru�ite�a je pr�vna skuto�nos�, ktor� m� za n�sledok v zmysle ustanovenia � 460 v s�vislosti s ustanoven�m 470 ods. 1 Ob�ianskeho z�konn�ka vznik povinnosti dedi�ov uhradi� dlhy poru�ite�a. T�to povinnos� je obsahom pr�vneho vz�ahu medzi verite�om a dedi�om ktor� vznikol v d�sledku dlhu a uvedenej pr�vnej skuto�nosti, t. j. dedenia a tento vz�ah m� s�kromnopr�vnu (ob�ianskopr�vnu) povahu. O verejnopr�vny z�v�zok by v danom pr�pade mohlo �s� len vtedy, ak by bol tak�to n�rok vo�i dedi�om v�slovne predmetom �pravy vo vy��ie uvedenom verejnopr�vnom predpise.

Pr�vomoc rozhodcovsk�ho s�du

� 5

(1) Na n�mietku �alovan�ho uplatnen� najnesk�r pri prvom procesnom �kone, ktor� mu patr�, s�d sk�ma, �i sa spor nem� prejedna� a rozhodn�� v rozhodcovskom konan�.

(2) Na n�mietku uplatnen� nesk�r s�d neprihliada.

� 6

(1) Ak s�d na n�mietku �alovan�ho uplatnen� najnesk�r pri prvom procesnom �kone zist�, �e spor sa m� prejedna� a rozhodn�� v rozhodcovskom konan�, konanie zastav�.

(2) Ak bolo konanie zastaven� pod�a odseku 1 a ak bola v tej istej veci podan� �aloba na rozhodcovsk� s�d do 30 dn� od pr�voplatnosti uznesenia s�du o zastaven� konania, zost�vaj� pr�vne ��inky p�vodnej �aloby zachovan�.

(3) Ak bolo konanie pred rozhodcovsk�m s�dom zastaven� pre nedostatok jeho pr�vomoci alebo o nedostatku pr�vomoci rozhodcovsk�ho s�du sa rozhodlo v konan� pod�a osobitn�ho z�kona, zost�vaj� pr�vne ��inky �aloby podanej na rozhodcovsk� s�d zachovan�, ak bude �aloba podan� do 30 dn� od pr�voplatnosti rozhodnutia rozhodcovsk�ho s�du o zastaven� rozhodcovsk�ho konania alebo od pr�voplatnosti rozhodnutia s�du o ur�en�, �e rozhodcovsk� s�d nem� pr�vomoc.

� 7

(1) S�d na n�mietku �alovan�ho neprihliadne a spor prejedn� a rozhodne, ak strany vyhl�sia, �e na rozhodcovskej zmluve netrvaj�, alebo ak uznanie cudzieho rozhodcovsk�ho rozhodnutia bolo v Slovenskej republike odopret�. Neprihliadnutie na n�mietku mus� s�d od�vodni� v rozhodnut�, ktor�m sa konanie kon��.

(2) Pod�a odseku 1 s�d postupuje aj vtedy, ak zist�, �e spor nem��e by� predmetom rozhodcovsk�ho konania alebo �e sa rozhodcovsk� s�d odmietol sporom zaobera�.

� 8

(1) Ak sa rozhodcovsk� konanie za�alo sk�r ako konanie na s�de, s�d konanie aj bez n�vrhu preru�� a� dovtedy, k�m sa v rozhodcovskom konan� rozhodne o pr�vomoci alebo vo veci samej.

(2) Ak bolo pr�voplatne rozhodnut�, �e spor sa m� prejedna� a rozhodn�� v rozhodcovskom konan�, s�d konanie zastav�.

Koment�r k � 5 a� � 8

Ustanovenia � 5 a� � 8 s� systematicky zaraden� v druhej hlave prvej �asti nazvanej �Pr�vomoc s�du�. Ke�e spolo�n� nadpis k ustanoveniam � 5 a� � 8 znie �Pr�vomoc rozhodcovsk�ho s�du�, je zrejm�, �e je tu upraven� tzv. alternat�vna z��en� pr�vomoc civiln�ch s�dov. D�vodov� spr�va uv�dza, �e uzavret�m tzv. rozhodcovskej dolo�ky alebo rozhodcovskej zmluvy m��u sporov� strany vyl��i� pr�vomoc v�eobecn�ho s�du v pr�padoch, ak to prip���a defin�cia arbitrability pod�a z. �. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konan�.

Uplatnenie n�mietky nedostatku pr�vomoci civiln�ho s�du v d�sledku rozhodcovskej dolo�ky �i zmluvy podlieha pomerne pr�snej koncentr�cii. Osobitn�m z�konom pod�a � 6 ods. 3 sa maj� na mysli ustanovenia � 21 ods. 4 z�kona �. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konan�, � 30 ods. 2 z�kona �. 335/2014 Z. z. o spotrebite�skom rozhodcovskom konan� a o zmene a doplnen� niektor�ch z�konov.

Alternat�vnos� z��enej pr�vomoci spo��va v mo�nosti vo�by sporov�ch str�n jednak vyl��i� pr�vomoc civiln�ho s�dnictva ako aj v mo�nosti jej obnovenia v pr�pade s�hlasn�ho �konu vo forme vyhl�senia vo�i s�du. Ak rozhodnutie cudzieho rozhodcovsk�ho s�du nie je uznan�, h�ad� sa na�, ako keby nebolo � nejde teda o prek�ku res iudicata.

Predkladate� novej pr�vnej �pravy tie� vysvetlil, �e pri konkurencii rozhodcovsk�ho a s�dneho konania (� 8) sa vych�dza z priority rozhodcovsk�ho konania, kedy je rozhodcovsk� s�d dotovan� tzv. pr�vomocou rozhodn�� o svojej pr�vomoci (competence competence).

Z�kony s koment�rmi s� uverejnen� v odbornej tematickej publik�cii Civiln� mimosporov�, Civiln� sporov� a Spr�vny s�dny poriadok.