T�MY ��SLA

ODVODY POISTN�HO V ROKU 2024

Ka�doro�ne od za�iatku janu�ra toho � ktor�ho kalend�rneho roka sa men� suma odvodov, nako�ko ich v��ka sa vypo��tava v z�vislosti od zmeny priemernej mesa�nej mzdy v hospod�rstve Slovenskej republiky, ktor� ka�d� rok zis�uje a vyhlasuje �tatistick� �rad SR. Aj v roku 2024 do�lo k zv��eniu minim�lnych a maxim�lnych odvodov do Soci�lnej pois�ovne a k zv��eniu minim�lnych preddavkov na zdravotn� poistenie. Ak� s� zmeny v platen� odvodov?

Odvody poistn�ho upravuje z�kon �. 461/2003 Z. z. o soci�lnom poisten� v znen� neskor��ch predpisov a z�kon �. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poisten� v znen� neskor��ch predpisov. V��ka odvodov poistn�ho je stanoven� percentu�lnymi sadzbami.

Vymedzenie soci�lneho poistenia, �prava rozsahu soci�lneho poistenia, pr�vnych vz�ahov pri vykon�van� soci�lneho poistenia, organiz�cia soci�lneho poistenia, financovanie soci�lneho poistenia, dozor �t�tu nad vykon�van�m soci�lneho poistenia a konanie vo veciach soci�lneho poistenia je predmetom z�kona �. 461/2003 Z. z.

Soci�lnym poisten�m je

�         nemocensk� poistenie ako poistenie pre pr�pad straty alebo zn�enia pr�jmu zo z�robkovej �innosti a na zabezpe�enie pr�jmu v d�sledku do�asnej pracovnej neschopnosti, tehotenstva a materstva

�         d�chodkov� poistenie, pod ktor� patr�

-        starobn� poistenie ako poistenie na zabezpe�enie pr�jmu v starobe a pre pr�pad �mrtia

-        invalidn� poistenie ako poistenie pre pr�pad poklesu schopnosti vykon�va� z�robkov� �innos� v d�sledku dlhodobo nepriazniv�ho zdravotn�ho stavu poistenca a pre pr�pad �mrtia

�         �razov� poistenie ako poistenie pre pr�pad po�kodenia zdravia alebo �mrtia v d�sledku pracovn�ho �razu, slu�obn�ho �razu a choroby z povolania

�         garan�n� poistenie ako poistenie pre pr�pad platobnej neschopnosti zamestn�vate�a na uspokojovanie n�rokov zamestnanca a na �hradu pr�spevkov na starobn� d�chodkov� sporenie nezaplaten�ch zamestn�vate�om do z�kladn�ho fondu pr�spevkov na starobn� d�chodkov� sporenie

�         poistenie v nezamestnanosti ako poistenie pre pr�pad straty pr�jmu z �innosti zamestnanca v d�sledku nezamestnanosti a na zabezpe�enie pr�jmu v d�sledku nezamestnanosti.

Kto je povinne poisten� v r�mci soci�lneho poistenia, t. j. osobn� rozsah soci�lneho poistenia, ur�uje z�kon ust. � 14 a� � 19 rozdielne pre jednotliv� druhy poistenia. My sa budeme venova� odvodom zamestnanca, zamestn�vate�a a samostatne z�robkovo �innej osoby.

Odvody, t. j. poistn�, platen� do Soci�lnej pois�ovne nie s� stanoven� jednou sadzbou. Odvod sa sklad� z �iastkov�ch poisten�, pri�om pre ka�d� z nich je stanoven� ist� percentu�lna sadzba. Z vy��ie uveden�ch poisten� zamestnanec neplat� poistn� na garan�n� poistenie, �razov� poistenie a okrem toho zamestnanec neplat� do rezervn�ho fondu solidarity.

Zamestnanec plat� odvody z hrubej mzdy, pri�om odvody jeho mzdu priamo zni�uj�. Zamestn�vate� rovnako plat� odvody z hrubej mzdy zamestnanca, pri�om v pr�pade zamestn�vate�a odvody zvy�uj� jeho n�klady. Vymeriavac�m z�kladom pre v�po�et odvodov na soci�lne poistenie je hrub� mzda zamestnanca.

Minim�lny vymeriavac� z�klad s�ce nie je stanoven�, ale ke�e zamestn�vate� je povinn� poskytova� ka�d�mu zamestnancovi aspo� minim�lnu mzdu, je vlastne nepriamo ur�en� minim�lny vymeriavac� z�klad vo v��ke minim�lnej mzdy stanovenej pre ten-ktor� kalend�rny rok. Pre rok 2024 bola v��ka minim�lnej mzdy stanoven� sumou 750,� eur za mesiac pre zamestnanca odme�ovan�ho mesa�nou mzdou.

Maxim�lny vymeriavac� z�klad sa ur�� ako sedem n�sobok priemernej mesa�nej mzdy v hospod�rstve Slovenskej republiky dosiahnutej za kalend�rny rok, ktor� dva roky predch�dza kalend�rnemu roku, v ktorom sa plat� poistn�. V roku 2022 to bola suma 1 304,� eur, a tak maxim�lnym vymeriavac�m z�kladom pre rok 2024 je suma 9 128,� eur (7 � 1 304,� eur). Uveden� maxim�lny vymeriavac� z�klad sa v�ak nevz�ahuje na �razov� poistenie, pre ktor� maxim�lny vymeriavac� z�klad z�kon nestanovuje.

Zamestnanec plat� poistn� vo v��ke

�    1,4 % z vymeriavacieho z�kladu na nemocensk� poistenie

�    4 % z vymeriavacieho z�kladu na starobn� poistenie

�    3 % z vymeriavacieho z�kladu na invalidn� poistenie

�    1 % z vymeriavacieho z�kladu na poistenie v nezamestnanosti.

Zamestn�vate� plat� poistn� vo v��ke

�    1,4 % z vymeriavacieho z�kladu na nemocensk� poistenie

�    14 % z vymeriavacieho z�kladu na starobn� poistenie

�    3 % z vymeriavacieho z�kladu na invalidn� poistenie

�    1 % z vymeriavacieho z�kladu na poistenie v nezamestnanosti

�    0,25 % z vymeriavacieho z�kladu na garan�n� poistenie

�    4,75 % z vymeriavacieho z�kladu do rezervn�ho fondu solidarity

�    0,80 % z vymeriavacieho z�kladu na �razov� poistenie.

Na ur�enie vymeriavacieho z�kladu je v�znamn� rozhoduj�ce obdobie (ust. � 139), pri�om rozhoduj�cim obdob�m na ur�enie vymeriavacieho z�kladu zamestnanca je kalend�rny mesiac, za ktor� plat� poistn� na nemocensk� poistenie, poistn� na d�chodkov� poistenie a poistn� na poistenie v nezamestnanosti. Rozhoduj�cim obdob�m na ur�enie vymeriavacieho z�kladu zamestn�vate�a je kalend�rny mesiac, za ktor� plat� poistn�.

Tabu�ka odvodov zamestnanca na soci�lne poistenie

Z uvedenej tabu�ky vypl�va, �e zamestnanec plat� na soci�lne poistenie odvody v minim�lnej v��ke spolu 70,50 eur a v maxim�lnej v��ke spolu 858,03 eur.

Tabu�ka odvodov zamestn�vate�a na soci�lne poistenie

Z uvedenej tabu�ky vypl�va, �e zamestn�vate� plat� na soci�lne poistenie (bez odvodov na �razov� poistenie, pri ktorom z�kon nestanovuje maxim�lny vymeriavac� z�klad a teda nie je ur�en� maxim�lna v��ka odvodov) odvody v minim�lnej v��ke spolu 183,99 eur a v maxim�lnej v��ke spolu 2 227,23 eur.

Sadzba poistn�ho na poistenie v nezamestnanosti vo v��ke 1 % sa vz�ahuje na zamestn�vate�ov, ktor� neplatia poistn� na financovanie podpory. Pre zamestn�vate�ov, ktor� platia poistn� na financovanie podpory plat� sadzba poistn�ho na poistenie v nezamestnanosti vo v��ke 0,5 %. T�to zamestn�vatelia v�ak e�te platia poistn� na financovanie podpory ur�en�ho sadzbou 0,5 % z vymeriavacieho z�kladu.

Na samostatne z�robkovo �inn� osobu sa vz�ahuje nemocensk� poistenie, starobn� poistenie, invalidn� poistenie a tie� rezervn� fond solidarity. Samostatne z�robkovo �inn� osoba m��e by� dobrovo�ne poisten� osoba v nezamestnanosti.

Aj ke� suma odvodov sa men� k 1. janu�ru pr�slu�n�ho kalend�rneho roka, je pre samostatne z�robkovo �inn� osoby d�le�it� aj d�tum 1. j�l, nako�ko �asti samostatne z�robkovo �inn�ch os�b povinnos� plati� odvody vznikne a in�m zanikne. Pre samostatne z�robkovo �inn� osoby je toti� 1. j�l (pr�padne 1. okt�ber pri pred�en� lehoty na podanie da�ov�ho priznania) ka�doro�ne term�nom, ku ktor�mu sa prehodnocuje vznik a z�nik povinn�ho poistenia, vymeriavac� z�klad a v��ka poistn�ho, ktor� je potrebn� v nasleduj�cich mesiacoch plati�.

Vymeriavac� z�klad (ust. � 138) povinne nemocensky poistenej a povinne d�chodkovo poistenej samostatne z�robkovo �innej osoby je podiel jednej dvan�stiny z�kladu dane z pr�jmov samostatne z�robkovo �innej osoby uveden�ch v z�kone [ust. � 3 ods. 1 p�sm. b) a ods. 2 a 3)] nezn�en�ho o zaplaten� poistn� na povinn� verejn� zdravotn� poistenie, poistn� na povinn� nemocensk� poistenie, poistn� na povinn� d�chodkov� poistenie a pr�spevky na starobn� d�chodkov� sporenie, ktor� sa platia spolu s poistn�m na starobn� poistenie z povinn�ho d�chodkov�ho poistenia, poistn� do rezervn�ho fondu solidarity povinne d�chodkovo poistenej samostatne z�robkovo �innej osoby a upraven�ho o pr�jmy a v�davky, ktor� sa nezah��aj� do vymeriavacieho z�kladu, a koeficientu 1,486. Takto ur�en� vymeriavac� z�klad sa pou�ije od 1. j�la kalend�rneho roka nasleduj�ceho po kalend�rnom roku, za ktor� mala povinne nemocensky poisten� a povinne d�chodkovo poisten� samostatne z�robkovo �inn� osoba dan� pr�jem do 30. j�na nasleduj�ceho kalend�rneho roka.

Vymeriavac� z�klad povinne nemocensky poistenej a povinne d�chodkovo poistenej samostatne z�robkovo �innej osoby (aj dobrovo�ne poistenej osoby v nezamestnanosti) je mesa�ne najmenej vo v��ke 50 % jednej dvan�stiny v�eobecn�ho vymeriavacieho z�kladu za kalend�rny rok, ktor� dva roky predch�dza kalend�rnemu roku, za ktor� sa plat� poistn�. Ke�e z�kon v danom pr�pade hovor� �najmenej vo v��ke 50 %�, znamen� to, �e ide o minim�lny vymeriavac� z�klad, z ktor�ho s� uveden� osoby povinn� plati� odvody. Pre rok 2024 sa pre v�po�et minim�lneho vymeriavacieho z�kladu pou�ije priemern� mzda za rok 2022, teda minim�lny vymeriavac� z�klad je 50 % zo sumy 1 304,� eur, t. j. 652,� eur.

Vymeriavac� z�klad pre samostatne z�robkovo �inn� osobu v �hrne je mesa�ne najviac na platenie poistn�ho na nemocensk� poistenie, na platenie poistn�ho na d�chodkov� poistenie a na platenie poistn�ho do rezervn�ho fondu solidarity v kalend�rnom roku 7-n�sobok jednej dvan�stiny v�eobecn�ho vymeriavacieho z�kladu, ktor� platil v kalend�rnom roku, ktor� dva roky predch�dza kalend�rnemu roku, v ktorom sa plat� poistn� na pr�slu�n� poistenie. Ke�e z�kon v danom pr�pade hovor� �najviac�, znamen� to, �e ide o maxim�lny vymeriavac� z�klad.

Pre rok 2024 sa aj pre v�po�et maxim�lneho vymeriavacieho z�kladu pou�ije priemern� mzda za rok 2022, teda maxim�lny vymeriavac� z�klad je 7 � 1 304 eur, t. j. 9 128 eur.

Samostatne z�robkovo �inn� osoba, ktor� je povinn� v s�lade so z�konom plati� poistn� na soci�lne poistenie, plat� poistn� vo v��ke

�    4,4 % z vymeriavacieho z�kladu na nemocensk� poistenie

�    18 % z vymeriavacieho z�kladu na starobn� poistenie

�    6 % z vymeriavacieho z�kladu na invalidn� poistenie

�    4,75 % z vymeriavacieho z�kladu do rezervn�ho fondu solidarity.

Tabu�ka odvodov samostatne z�robkovo �innej osoby na soci�lne poistenie

Z uvedenej tabu�ky vypl�va, �e samostatne z�robkovo �inn� osoba, ktor� je v zmysle z�kona povinn� plati� poistn�, plat� na soci�lne poistenie odvody v minim�lnej v��ke spolu 216,13 eur a v maxim�lnej v��ke spolu 3 025,93 eur.

Druh�m typom poistenia je zdravotn� poistenie upraven� z�konom �. 580/�2004 Z. z., ktor�ho predmetom je �prava zdravotn�ho poistenia, pr�vnych vz�ahov vznikaj�cich na z�klade zdravotn�ho poistenia a prerozde�ovania poistn�ho na verejn� zdravotn� poistenie.

Pod pojmom zdravotn� poistenie rozumieme

�    povinn� verejn� zdravotn� poistenie, na z�klade ktor�ho sa poskytuje poistencom verejn�ho zdravotn�ho poistenia za podmienok ustanoven�ch z�konom o zdravotnom poisten� zdravotn� starostlivos� a slu�by s�visiace s poskytovan�m zdravotnej starostlivosti v rozsahu ustanovenom osobitn�m predpisom, ktor�m je z�kon �. 577/�2004 Z. z. o rozsahu zdravotnej starostlivosti uhr�dzanej na z�klade verejn�ho zdravotn�ho poistenia a o �hrad�ch za slu�by s�visiace s poskytovan�m zdravotnej starostlivosti v znen� neskor��ch predpisov

�    individu�lne zdravotn� poistenie, na z�klade ktor�ho sa poskytuje poistencom individu�lneho zdravotn�ho poistenia zdravotn� starostlivos� v rozsahu ur�enom v zmluve pod�a osobitn�ho predpisu.

Na ��ely z�kona o zdravotnom poisten� je poistencom fyzick� osoba, ktor� je povinne verejne zdravotne poisten� pod�a tohto z�kona. Verejne zdravotne poisten� je pritom fyzick� osoba, ktor� m� trval� pobyt na �zem� Slovenskej republiky. Z uveden�ho existuj� v�nimky, ktor� z�kona vymen�va v ust. � 3 ods. 2.

Pod�a z�kona o zdravotnom poisten� je okrem in�ch subjektov povinn� plati� poistn� ako zamestnanec, tak aj zamestn�vate� a rovnako aj samostatne z�robkovo �inn� osoba.

Z�kon stanovuje platenie poistn�ho preddavkami na poistn� a n�sledne sa poistn� z��tov�va v ro�nom z��tovan� poistn�ho.

Pri zdravotnom poisten� je potrebn� pouk�za� na rozdiel medzi poistn�m a preddavkami na poistn�. Pod pojmom poistn� rozumieme celoro�n� sumu, z��tovan� v r�mci ro�n�ho z��tovania poistn�ho, ktor� z�vis� predov�etk�m od v��ky skuto�n�ho pr�jmu (t. j. od vymeriavacieho z�kladu), dosiahnut�ho platite�om poistn�ho za rozhoduj�ce obdobie, v ktorom sa poistn� platilo vo forme preddavkov na poistn�. Pod preddavkami na poistn� rozumieme z�lohovo odv�dzan� finan�n� sumy poistn�ho za pr�slu�n� kalend�rny mesiac, ktor� sa za podmienok stanoven�ch z�konom z��tuj� v ro�nom z��tovan� poistn�ho.

V s�lade so z�konom preddavok na poistn� z pr�jmu za zamestnanca vypo��tava a odv�dza jeho zamestn�vate�. Zamestn�vate� a samostatne z�robkovo �inn� osoba si vypo��tavaj�, platia a odv�dzaj� preddavky na poistn� sami.

Vymeriavac� z�klad (ust. � 13) neur�uje z�kon rovnako pre v�etk�ch poistencov. Je rozdielne ur�en� vymeriavac� z�klad pre zamestnancov, pre zamestn�vate�ov a rozdielne pre samostatne z�robkovo �inn� osoby. Vymeriavac�m z�kladom zamestnanca je plnenie poskytnut� zamestnancovi zamestn�vate�om. Vymeriavac�m z�kladom zamestn�vate�a na ��ely platenia poistn�ho je vymeriavac� z�klad jeho zamestnanca nezn�en� o odpo��tate�n� polo�ku a vymeriavac�m z�kladom zamestn�vate�a pre platbu poistn�ho za zamestnanca je vymeriavac� z�klad ka�d�ho zamestnanca za rozhoduj�ce obdobie nezn�en� o odpo��tate�n� polo�ku a upraven� pod�a z�kona.

Vymeriavac� z�klad samostatne z�robkovo �innej osoby je vo v��ke podielu z�kladu dane z pr�jmov fyzick�ch os�b zo z�robkovej �innosti ur�enej z�konom [ust. � 10b ods. 1 p�sm. b) dosiahnut�ho v rozhoduj�com obdob�], ktor� nie je zn�en� o zaplaten� poistn� na povinn� verejn� zdravotn� poistenie, poistn� na povinn� nemocensk� poistenie, poistn� na povinn� d�chodkov� poistenie (vr�tane povinn�ch pr�spevkov na starobn� d�chodkov� sporenie, ktor� sa platia spolu s poistn�m na povinn� d�chodkov� poistenie), poistn� do rezervn�ho fondu solidarity, a koeficientu 1,486.

Bol spom�nan� pojem rozhoduj�ce obdobie. Rozhoduj�cim obdob�m na ur�enie vymeriavacieho z�kladu je kalend�rny rok, v ktorom sa plat� poistn�.

Viac k t�me u� n�jdete v mesa�n�ku PaM 3/2024 a komplexne rozobran� problematiku prin�ame v odbornej publik�cii Odvody poistn�ho 2024.

�KONSOLIDA�N� Z�KON� V OBLASTI DANE Z PR�JMOV

Z�konom �. 530/2023 Z. z., ktor�m sa menia a dop��aj� niektor� z�kony v s�vislosti so zlep�en�m stavu verejn�ch financi�, sa v �l�nku VI. men� a dop��a z�kon �. 595/2003 Z. z. o dani z pr�jmov v z.n.p. Cie�om citovan�ho z�kona je vytvorenie predpokladov pre konsolid�ciu verejn�ch financi�, pri�om pr�ve zmeny dot�kaj�ce sa z�kona o dani z pr�jmov sa v r�mci konsolida�n�ch opatren� zamerali predov�etk�m na zv��enie sadzby dane na podiely na zisku (dividendy) vypl�can� FO zo 7 na 10 %, zavedenie minim�lnej dane pre PO, na odstr�nenie nesyst�mov�ch opatren� zaveden�ch pri zda�ovan� pr�jmov z kapit�lov�ho majetku a virtu�lnej meny a na legislat�vno-technick� spresnenie v s�vislosti s predch�dzaj�cimi novelami.

Zr�kov� da� z dividend

Z d�vodu konsolid�cie verejn�ch financi� sa s ��innos�ou od 1. 1. 2024 navrhuje zv��enie sadzby pre podiel na zisku vypl�can� fyzick�m osob�m zo sadzby dane 7 % na 10 % (obdobne aj pre vyrovnac� podiel, podiel na likvida�nom zostatku a podiel na zisku vypl�can� tich�mu spolo�n�kovi). Predmetn� zv��enie bude uplat�ovan� pri podieloch na zisku vyk�zan�ch z hospod�rskeho v�sledku vy��slen�ho za zda�ovacie obdobie, ktor� za��na najsk�r 1. 1. 2024.

Pod�a � 3 ods. 1 p�sm. e) ZDP sa pre da�ov� ��ely za dividendy pova�uj�

-   podiely na zisku (dividendy) priamo zadefinovan� v Obchodnom z�konn�ku (�ObchZ�) ako podiel na zisku spolo�nosti, ktor� sa vyplatili ich spolo�n�kom,

-   pr�jem plyn�ci zo zn�enia z�kladn�ho imania obchodnej spolo�nosti alebo dru�stva v �asti, v akej bolo predt�m zv��en� zo zisku po zdanen�,

-   v�plata prostriedkov z kapit�lov�ho fondu z pr�spevkov, ktor� bol tvoren� prerozdelen�m vlastn�ch zdrojov obchodnej spolo�nosti zo zisku po zdanen�,

-   pou�itie nerozdelen�ho zisku po zdanen� na splatenie pr�spevkov do kapit�lov�ho fondu z pr�spevkov a

-   pr�jem plyn�ci z rezervn�ho fondu obchodnej spolo�nosti v �asti, v akej boli predt�m zv��en� zo zisku po zdanen�.

Ak plyn� podiely na zisku zo zdrojov

�    na �zem� SR, vyber� sa z nich da� zr�kou pod�a � 43 ZDP vo v��ke

-   7 % resp. 10 % (za zda�ovacie obdobie za��naj�ce 1. 1. 2024), len ak plyn� FO alebo

-   35 %, ak s� vypl�can� da�ovn�kovi s obmedzenou da�ovou povinnos�ou (kone�n�mu pr�jemcovi) s bydliskom alebo s�dlom v tzv. nespolupracuj�com �t�te pod�a � 2 p�sm. x) ZDP,

-    sadzby dane ur�enej zmluvou o ZDZ, ak je t�to v�hodnej�ia ako sadzba ur�en� v ZDP a ide o podiely na zisku vypl�can� da�ovn�kovi s obmedzenou da�ovou povinnos�ou (�alej len �da�ovn�k s ODP�) s bydliskom v �t�te, s ktor�m m� SR uzavret� zmluvu o zamedzen� dvojit�ho zdanenia (zmluva o ZDZ),

�    v zahrani��, zda�uj� sa prostredn�ctvom da�ov�ho priznania v r�mci osobitn�ho z�kladu dane (OZD) pod�a � 51d ZDP vo v��ke

-   7 % resp. 10 % (za ZO za��naj�ce 1. 1. 2024),pri�om ak boli u� zdanen� v �t�te, s ktor�m m� SR uzavret� zmluvu o ZDZ, m��e vyu�i� aj met�dy na zamedzenie dvojit�ho zdanenia (met�dy na ZDZ),

-   35 %, ak plyn� da�ovn�kovi s neobmedzenou da�ovou povinnos�ou (�alej len �da�ovn�k s NDP�) na �zem� SR od obchodnej spolo�nosti alebo dru�stva so s�dlom v tzv. nespolupracuj�com �t�te pod�a � 2 p�sm. x) ZDP.

Aj podiel na likvida�nom zostatku aj vyrovnac� podiel vypl�can� da�ovn�kovi s ODP je zda�ovan� da�ou vyberanou zr�kou, pri�om ak je vypl�can�

�    fyzickej osobe s bydliskom v �t�te, s ktor�m nem� SR uzatvoren� zmluvu o ZDZa nejde o nespolupracuj�ci �t�t pod�a � 2 p�sm. x) ZDP, vyber� sa da� zr�kou vo v��ke 7 % resp. 10 %,

�    fyzickej osobe s bydliskom v �t�te, s kt. m� SR zmluvu o ZDZ vyber� sa da� zr�kou vo v��ke ur�enej zmluvou, ak je ni��ia ako v ZDP,

�    fyzickej osobe s bydliskom v nespolupracuj�com �t�te pod�a � 2 p�sm. x) ZDP vyber� sa da� zr�kou vo v��ke 35 %,

�    pr�vnickej osobe so s�dlom v nespolupracuj�com �t�te pod�a � 2 p�sm. x) ZDP vyber� sa da� zr�kou vo v��ke 35 %.

Pod�a � 52zi ods. 5 ZDP sa ustanovenia o zdanen� podielov ��inn� od 1. 1. 2017 pou�ij� na

a)  podiel na likvida�nom zostatku obchodnej spolo�nosti alebo dru�stva, ak obchodn� spolo�nos� alebo dru�stvo vst�pi do likvid�cie najsk�r 1. janu�ra 2017 alebo ak s�d rozhodol o zru�en� spolo�nosti pod�a osobitn�ho predpisu najsk�r 1. janu�ra 2017,

b)  vyrovnac� podiel, ktor�ho v��ka sa ur�ila na z�klade riadnej individu�lnej ��tovnej z�vierky za ��tovn� obdobie za��naj�ce najsk�r 1. janu�ra 2017.

Pod�a � 52zzy ods. 4 ZDP sa ustanovenia o zdanen� podielov ��inn� od 1. 1. 2024pou�ij� na

a)  podiel na likvida�nom zostatku obchodnej spolo�nosti alebo dru�stva, ak obchodn� spolo�nos� alebo dru�stvo vst�pi do likvid�cie najsk�r 1. janu�ra 2024 alebo ak s�d rozhodol o zru�en� spolo�nosti pod�a osobitn�ho predpisu najsk�r 1. janu�ra 2024,

b)  vyrovnac� podiel, ktor�ho v��ka sa ur�ila na z�klade riadnej individu�lnej ��tovnej z�vierky za ��tovn� obdobie za��naj�ce najsk�r 1. janu�ra 2024.

Podiely na zisku vyk�zan� z hospod�rskych v�sledkov rokov 2004 a� 2016 s� na�alej vyl��en� z predmetu dane a to aj ak k ich vyplateniu d�jde po 1. 1. 2017.

Rovnako s� na�alej vyl��en� z predmetu dane aj vyrovnacie podiely a podiely na likvida�nom zostatku, za podmienky, �e sa

�    vyrovnac� podiel ur�il na z�klade riadnej individu�lnej ��tovnej z�vierky za ��tovn� obdobie kon�iace najnesk�r 31. 12. 2016, ak ide o da�ovn�ka � pr�vnick� osobu, ktor� m� zda�ovacie obdobie zhodn� s kalend�rnym rokom alebo ak m� zda�ovacie obdobie ur�en� ako hospod�rsky rok, muselo toto za�a� do 31. 12. 2016,

�    podiel na likvida�nom zostatku vyplatil na z�klade likvid�cie, do ktorej vst�pila obchodn� spolo�nos� alebo dru�stvo do 31. 12. 2016.

Zv��enie sadzby dane pre podiely na zisku zo 7 % na 10 % plat� aj pre podiely na zisku vypl�can� pozemkov�mi spolo�enstvami s pr�vnou subjektivitou a to rovnako za zda�ovacie obdobie za��naj�ce najsk�r 1. 1. 2024.

Kapit�lov� pr�jmy FO

Ru�ia sa v�etky �pravy zaveden� z�konom �. 315/2023 Z. z., ktor� neopr�vnene zv�hod�ovali niektor� druhy pr�jmov z kapit�lov�ho majetku, t.j. ru�� sa:

�    v�nimka spo��vaj�cu v osloboden� pr�jmov z v�meny virtu�lnej meny za majetok alebo slu�by pre fyzick� osoby uv�dzan� v r�mci ostatn�ch pr�jmov pod�a � 8 ZDP vo v��ke 2 400 eur,

�    �asov� test pre uplatnenie ni��ieho zdanenia pr�jmov z predaja virtu�lnej meny po uplynut� 1 roka,

�    zavedenie trojro�n�ho �asov�ho testu pre oslobodenie vybran�ch pr�jmov z predaja cenn�ch papierov,

�    v�nimka spo��vaj�ca v osloboden� pr�jmov z vr�tenia podielov�ch listov po uplynut� 3 rokov.

V r�mci konsolida�n�ch �prav kapit�lov�ho majetku sa ru�� aj zavedenie trojro�n�ho �asov�ho testu pre oslobodenie pr�jmov z predaja obchodn�ho podielu fyzickej osoby zaveden�ho z�konom �. 309/2023 Z. z.

V�etky �pravy v r�mci kapit�lov�ho majetku boli zru�en� e�te pred ich nadobudnut�m ��innosti (mali nadobudn�� ��innos�1. 1. 2024).

Zv��enie hranice pre pou�itie sadzby dane 15 % a s��asne pre vyu�itie statusu mikroda�ovn�ka

Cie�om je zv��enie hranice v��ky zdanite�n�ch pr�jmov (v�nosov), ktor� je rozhodn� pre zn�enej sadzby dane z pr�jmov 15 % a to tak, �e sa zvy�uje z �rovne ur�enej osobitn�m predpisom, t.j. z�konom o dani z pridanej hodnoty pre povinnos� registr�cie za platite�a dane z pridanej hodnoty, ktor� je vo v��ke 49 790 eur (nesledovalo sa, �i bol da�ovn�k platite�om DPH alebo nie) na pevne stanoven� sumu 60 000 eur.

T�to hranica sa pou�ije rovnako pre pou�itie statusu mikroda�ovn�ka, ktor� po��va niektor� da�ov� v�hody spojen� so zis�ovan�m z�kladu dane.

K�m v�ak pre ur�enie v��ky zdanite�n�ch pr�jmov (v�nosov) pre ��ely zv�hodnenej 15 %-nej sadzby dane pre da�ovn�kov, fyzick� osoby dosahuj�ce pr�jmy z podnikania alebo z inej samostatnej z�robkovej �innosti a pr�vnick� osoby je v��ka t�chto zdanite�n�ch pr�jmov (v�nosov) jedinou podmienkou, pre ��ely splnenia statusu mikroda�ovn�ka mus� tento da�ovn�k splni� okrem v��ky zdanite�n�ch pr�jmov (v�nosov) nepresahuj�cich 60 000 eur aj �al�ie z�konom ur�en� podmienky uveden� v � 2 p�sm. w) ZDP.

Ide o podmienky, �e nie je da�ovn�kom,

1. ktor� je z�vislou osobou pod�a � 2 p�sm. n) a� r) ZDP a realizuje kontrolovan� transakciu za toto zda�ovacie obdobie,

2. na ktor�ho bol vyhl�sen� konkurz, vst�pil do likvid�cie alebo mu bol povolen� spl�tkov� kalend�r,

3. ktor�ho zda�ovacie obdobie je krat�ie ako 12 po sebe nasleduj�cich kalend�rnych mesiacov, okrem da�ovn�ka, ktor� m� krat�ie zda�ovacie obdobie z d�vodu �mrtia.

Minim�lna da� pre PO

S ��innos�ou od 1. 1. 2024 sa zav�dza in�tit�t minim�lnej dane pre da�ovn�kov pr�vnick� osoby.

Minim�lnu da� plat� da�ovn�k, ktor�ho da�ov� povinnos� vypo��tan� v da�ovom priznan� je ni��ia ako ustanoven� v��ka minim�lnej dane pre da�ovn�ka � pr�vnick� osobu, t. j. tento da�ovn�k minim�lnu da� plat� aj v pr�pade vyk�zania da�ovej straty.

V��ka minim�lnej dane sa odvodzuje od v��ky dosiahnut�ch zdanite�n�ch pr�jmov (v�nosov), a to:

Pri defin�cii zdanite�n�ch pr�jmov sa vych�dza z � 2 p�sm. h) ZDP, a v��ka zdanite�n�ch pr�jmov sa pre ��ely spr�vneho ur�enia sadzby dane zis�uje a uv�dza na r. 560 tla�iva da�ov�ho priznania.

Ustanoven� sadzba minim�lnej dane sa zni�uje na polovicu, ak ide o da�ovn�ka, ktor� zamestn�va pracovn�kov so zdravotn�m postihnut�m. Podmienkou v�ak je, �e priemern� eviden�n� po�et zamestnancov vo fyzick�ch osob�ch so zdravotn�m poisten�m je najmenej 20 % z celkov�ho priemern�ho eviden�n�ho po�tu zamestnancov vo fyzick�ch osob�ch pod�a vyhl�ky �� SR �. 425/2023 Z. z. Na z�klade tejto vyhl�ky je sp�sob v�po�tu uveden�ho ukazovate�a ustanoven� v �tvr�ro�nom v�kaze o pr�ci �Pr�ca 2-04�.

Minim�lna da� je splatn� v rovnakej lehote ako da�ov� povinnos�, t. j. v lehote na podanie da�ov�ho priznania.

Da�ovn�k, ktor� zaplatil minim�lnu da�, nepr�de definit�vne o zaplaten� rozdiel medzi minim�lnou da�ou a skuto�nou da�ovou povinnos�ou vypo��tanou v da�ovom priznan�, ale tento rozdiel zapo��ta� na da�ov� povinnos� vy��slen� pred uplatnen�m preddavkov na da� pod�a � 42 ZDP. Z�po�et zaplatenej minim�lnej dane alebo kladn�ho rozdielu medzi minim�lnou da�ou a da�ou vypo��tanou v da�ovom priznan� sa umo��uje v troch bezprostredne po sebe nasleduj�cich zda�ovac�ch obdobiach nasleduj�cich po zda�ovacom obdob�, za ktor� bola minim�lna da� zaplaten�. Z�po�et je v�ak mo�n� vykona� len v tej �asti dane, ktor� prevy�uje sumu minim�lnej dane.

Viac k problematike sa do��tate v mesa�n�ku DUO 3/2024.