Exicon s.r.o.

Ochrana spotrebiteľa je upravená zákonom č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa. Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci svojho podnikania ani zamestnania. Za spotrebiteľov sme považovaní všetci, keď nakupujeme výrobky alebo služby a pritom nevystupujeme ako podnikatelia a ani zamestnanci.

Podnikateľ a ochrana spotrebiteľa

V prípade, že sa podnikateľ rozhodne ísť na nákup, aby zariadil svoju firmu novým nábytkom, ochrana spotrebiteľa sa na neho nevzťahuje. V určitých prípadoch sa však ochrana spotrebiteľa vzťahuje aj na podnikateľa, a to napríklad, ak sa podnikateľ vyberie do divadla, pričom nekoná v rámci predmetu svojho podnikania. V takom prípade sa ochrana spotrebiteľa na neho vzťahuje.

Dodávateľ

Dodávateľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci svojho podnikania. Ide o opačnú definíciu ako v prípade spotrebiteľa.

Neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách

Ak je spotrebiteľská zmluva, ktorá bola uzavretá, nevyvážená, respektíve uzavretá v neprospech spotrebiteľa, tak mu ochranu poskytuje zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, podľa ktorého spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Hovoríme o neprijateľných podmienkach. Neprijateľné podmienky sú podmienkami neplatnými, pričom ich plnenia sa nemôže dodávateľ domáhať a na strane druhej ich spotrebiteľ nie je povinný plniť. Neprijateľnými podmienkami sú napríklad

ustanovenia, ktoré musí spotrebiteľ plniť, aj keď nemal možnosť sa s nimi oboznámiť pred uzavretím zmluvy,
ustanovenia požadujúce zaplatenie neprimerane vysokej pokuty od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoju povinnosť.

Práva spotrebiteľa a povinnosti predávajúceho

Spotrebiteľ má právo byť informovaný, aby sa vedel správne rozhodnúť či nejakú vec alebo službu kúpi. Informovaný by mal byť:

o vlastnostiach výrobku,
o charaktere služby,
o tom, ako výrobok použiť, zmontovať, udržiavať a skladovať,
o prípadnom nebezpečenstve, ktoré môže vzniknúť pri nesprávnom používaní,
o údajoch o výrobcovi, dovozcovi, dodávateľovi,
o údajoch o miere alebo množstve,
o cene (najdôležitejšia informácia, ktorou musí byť označený každý jeden tovar alebo služba, nemôže vzbudzovať dojem, že nie je jasné aká cena to je),
o práve predvedenia výrobku, ak to povaha výrobku umožňuje.

Dôležitou súčasťou výrobku, ak to povaha výrobku vyžaduje, musí byť návod v písomnej forme, a to zásadne v slovenskom jazyku, ktorý sa vyžaduje aj pri informáciách vyššie uvedených, ak su podávané písomným spôsobom.

Povinnosťou predávajúceho je vydať doklad o kúpe spotrebiteľovi, čiže kupujúcemu, pričom doklad musí tiež obsahovať všetky dôležité údaje a informácie.

Kupujúci má právo na výrobky a služby, ktoré musia byť v bežnej kvalite. V prípade, že kupujúci po kúpe výrobku alebo služby zistí, že sa objavila nejaká chyba a vady, tak jeho právom je výrobok alebo službu reklamovať.

Inštitúcie, ktoré riešia spory medzi kupujúcim a predávajúcim

Slovenská obchodná inšpekcia

Označuje sa ako SOI. Ide o orgán štátnej kontroly vnútorného trhu vo veciach ochrany spotrebiteľa s celoslovenskou pôsobnosťou. SOI vykonáva dozor nad dodržiavaním povinností ustanovených zákonom o ochrane spotrebiteľa. Kontrolu vnútorného trhu SOI vykonáva prostredníctvom inšpektorov.

SOI ako dozorný orgán môže zakázať poskytnutie služby, uvádzanie výrobku na trh alebo jeho predaj, nariadiť okamžité stiahnutie výrobku alebo služby z trhu, alebo stiahnutie výrobku z predaja. Rovnako vybavuje sťažnosti spotrebiteľov, ktoré sa objasňujú ako priestupok, ak je spotrebiteľ poškodený klamaním na kvalite, množstve alebo hmotnosti tovaru alebo druhu, akosti a množstve poskytovaných výkonov, alebo ak je spotrebiteľ poškodzovaný uvádzaním na trh výrobkov, prác alebo služieb, ak sa zataja ich podstatné chyby.

Ak získa podozrenie o porušovaní spotrebiteľských práv, môže vydať predbežné opatrenie. V prípade zistenia porušení niektorých z povinností ustanovených zákonom o ochrane spotrebiteľa alebo právne záväznými aktmi Európskej únie v oblasti ochrany spotrebiteľa môže ukladať pokuty.

Spotrebiteľské združenia

Tieto združenia sú občianskymi združeniami, ktoré sú založené alebo zriadené na ochranu spotrebiteľa. Ich úlohou je presadzovať a chrániť záujmy spotrebiteľov, prípadne im pomáhajú uplatňovať spotrebiteľské práva, a to bezodplatne. Spotrebiteľské združenia poskytujú právne poradenstvo, pomoc a podporu predovšetkým mimosúdne, ale nie je vylúčené ani zastupovanie spotrebiteľa na základe plnej moci pred súdom, prípadne iným štátnym orgánom. Spotrebiteľ musí dbať na to, aby v záujme dosiahnutia čo najlepšieho výsledku poskytol združeniu maximálnu súčinnosť a pravdivo opísal všetky rozhodujúce skutočnosti.

Alternatívne riešenie sporov

Označuje sa ako ARS. Ide o nestrannú, nezávislú, finančne nenáročnú, prípadne bezplatnú a menej formálnu cestu k riešeniu vzniknutého sporu medzi spotrebiteľom a predávajúcim. Cieľom je dospieť k vzájomnej dohode medzi oboma stranami. Dohoda medzi spotrebiteľom a predávajúcim je záväzným právnym podkladom pre obe strany. Začatiu ARS predchádza návrh spotrebiteľa na začatie ARS adresovaný jednému zo subjektov ARS. V prípade, ak sa spotrebiteľ rozhodne uplatniť si svoje práva týmto spôsobom, musí subjektu ARS doručiť listinným spôsobom, elektronickým spôsobom alebo osobne návrh na začatie ARS, ktorý musí obsahovať základné náležitosti.

Ide o tieto náležitosti:

meno a priezvisko, adresa na doručovanie, elektronická adresa, telefonický kontakt,
presné označenie predávajúceho,
úplný a zrozumiteľný opis rozhodujúcich skutočností,
označenie čoho sa spotrebiteľ domáha,
dátum, kedy sa spotrebiteľ obrátil na predávajúceho so žiadosťou o nápravu a informáciu, že pokus o vyriešenie sporu priamo s predávajúcim bol bezvýsledný,
vyhlásenie o tom, že vo veci nebol zaslaný rovnaký návrh inému subjektu ARS, nerozhodol vo veci súd, alebo rozhodcovský súd, vo veci nebola uzavretá dohoda o mediácií, ani nebolo vo veci ukončené ARS.

Alternatívne riešenie spotrebiteľských sporov poskytujú zákonom ustanovené subjekty, niektoré spotrebiteľské združenia, ako aj záujmové združenia právnických osôb. Zoznam týchto osôb sa nachádza na webovom sídle Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky.

Európske spotrebiteľské centrum

V prípade, že si spotrebiteľ zakúpil výrobok alebo službu v inom členskom štáte EÚ a chce ho reklamovať, môže sa obrátiť na Európske spotrebiteľské centrum.

Spotrebiteľský rozhodcovský súd

Na spotrebiteľské rozhodcovské súdy sa môže spotrebiteľ obrátiť v prípade, ak uzavrel s predávajúcim rozhodcovskú zmluvu. Ide o dohodu, ktorá musí byť písomná a obsahovo oddelená od spotrebiteľskej zmluvy, o tom, že v prípade vzniku sporu zo spotrebiteľskej zmluvy rozhodne v rozhodcovskej zmluve určený stály rozhodcovský súd. Zoznam rozhodcovských súdov je dostupný na webovom sídle Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky. Uzavretím rozhodcovskej zmluvy nie je dotknuté právo spotrebiteľa podať žalobu aj na príslušný súd.

Všeobecný súd

Každý sa môže domáhať ochrany svojho práva na vecne príslušnom súde. V prípade spotrebiteľských sporov vyplývajúcich zo spotrebiteľskej zmluvy je spotrebiteľ považovaný za tzv. slabšiu stranu v konaní, z čoho mu vyplývajú viaceré zvýhodnenia týkajúce sa spotrebiteľových procesných práv v konaní pred súdom a navyše je spotrebiteľ oslobodený od súdnych poplatkov. V prípade neúspechu na súde je spotrebiteľ povinný uhradiť trovy konania, a to vo výške, ktorú určí súd v rozhodnutí. Trovy konania môžu byť v konečnom dôsledku oveľa vyššie ako hodnota predmetu sporu.

1170. Reklamácia

Na výrobku alebo službe počas používania môže dôjsť k rôznym chybám alebo vadám. V tom prípade má spotrebiteľ nárok výrobok alebo službu reklamovať.

Ako má spotrebiteľ postupovať pri reklamácii?

Keď sa na výrobku objavia chyby a spotrebiteľ chce uplatniť svoje právo na reklamáciu, výrobok nemá ďalej používať, ale je potrebné si toto právo čo najskôr uplatniť. Výrobok môže reklamovať v ktorejkoľvek prevádzkarni predávajúceho, kde je prijatie reklamácie možné. Zamestnanec, poverený vybavovaním reklamácií (ktorý musí byť v prevádzkarni prítomný), musí spotrebiteľa poučiť o jeho právach. Tieto práva možno rozdeliť, podľa toho, či sa dá vada výrobku odstrániť alebo nie. Ak ide o odstrániteľnú vadu, teda vadu, ktorá sa dá opraviť, má spotrebiteľ právo, aby bola vada bezplatne, včas a riadne odstránená. Namiesto odstránenia vady však môže spotrebiteľ žiadať aj výmenu veci, ak tým nespôsobí predávajúcemu neprimerané náklady. Tiež je dobré vedieť, že predávajúci môže vždy namiesto odstránenia vady vymeniť vec za bezchybnú, ak sa mu tým nespôsobia neprimerané ťažkosti. Čo v prípade, ak sa tá istá vada vyskytuje opakovane, alebo ak je na výrobku naraz väčší počet vád. V takom prípade môže spotrebiteľ žiadať výmenu veci alebo vrátenie peňazí (ak žiada vrátenie peňazí, odstupuje tým vlastne od zmluvy).

Pre úplnosť uvádzame, že vrátiť alebo vymeniť tovar kúpený v kamennej predajni, ktorý nemá žiadne vady, nie je zákonné právo. Niektorí predávajúci to umožňujú, avšak tí, ktorí to neumožnia, neporušujú žiadne právne predpisy.

1171. Neodstrániteľné vady

Na tovare alebo službe môže po jej dodaní spotrebiteľovi dôjsť k určitým chybám, ktoré nazývame vady tovaru. Tie môžu byť buď odstrániteľné alebo neodstrániteľné.

Ako sa postupuje v prípade neodstrániteľných vád?

Ak je vada neodstrániteľná a vec pre túto vadu nemôže spotrebiteľ riadne užívať, môže žiadať výmenu veci alebo vrátenie peňazí. Rozhodnutie je na ňom a predávajúci ho nemôže nútiť, aby namiesto týchto svojich práv využil napr. poukážku na ďalší nákup. Ak je vada neodstrániteľná, ale nebráni riadnemu užívaniu veci, má spotrebiteľ právo na zľavu. Keď sa rozhodne, ktoré z týchto práv uplatní, predávajúci na základe jeho rozhodnutia určí spôsob vybavenia reklamácie. Vybavenie reklamácie nesmie trvať dlhšie ako 30 dní. Ak reklamácia nebude vybavená v tejto dobe, má spotrebiteľ právo na výmenu veci alebo na odstúpenie od zmluvy, teda na vrátenie peňazí. Ako sme už uviedli, predávajúci je povinný poučiť spotrebiteľa o jeho právach, na základe jeho rozhodnutia určiť spôsob vybavenia reklamácie a reklamáciu vybaviť najneskôr do 30 dní. Okrem toho je však predávajúci predovšetkým povinný prijať reklamáciu a vydať potvrdenie, že si spotrebiteľ reklamáciu uplatnil. Ak predávajúci reklamáciu zamietne a spotrebiteľ tovar reklamoval do 12 mesiacov od kúpy, je povinný vydať kópiu odborného posúdenia odôvodňujúceho zamietnutie reklamácie. Ak predávajúci reklamáciu zamietne a spotrebiteľ tovar reklamoval po 12 mesiacoch od kúpy, v doklade o vybavení reklamácie musí uviesť, komu môže spotrebiteľ výrobok zaslať na odborné posúdenie.

Ak sa odborným posúdením zistí opodstatnenosť reklamácie, môže si ju spotrebiteľ znova uplatniť a predávajúci už nie je oprávnený reklamáciu zamietnuť. Predávajúci je tiež povinný vydať doklad o vybavení reklamácie.

1172. Spotrebiteľ

Kto je spotrebiteľom v zmysle zákona o ochrane spotrebiteľa?

Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti, zamestnania alebo povolania. Novelizáciou zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa boli z definície spotrebiteľa vylúčené právnické osoby, ktoré nakupujú výrobky alebo používajú služby pre osobnú potrebu alebo pre potrebu príslušníkov svojej domácnosti.

Predávajúcim je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti alebo povolania, alebo osoba konajúca v jej mene alebo na jej účet.

Spotrebiteľ a predávajúci pri predaji tovaru a poskytovaní služieb uzatvárajú spotrebiteľskú zmluvu, pričom v takomto vzťahu je spotrebiteľ chránený zákonmi prijatými na ochranu spotrebiteľa.

Spotrebiteľskou zmluvou nebude zmluva uzatvorená medzi dvoma podnikateľmi, ani zmluva uzatvorená medzi dvoma fyzickými osobami – nepodnikateľmi.

Viac o problematike sa dočítate v mesačníku 1000 riešení 11-12/2020.

Nezabudnite v októbri 2020

Termín zákonnej povinnosti	Charakteristika zákonnej povinnosti	Povinná osoba a zákon v platnom znení
8. 10. – štvrtok	Splatnosť poistného na sociálne poistenie z vymeriavacieho základu zamestnancov s nepravidelným príjmom za september 2020	Zamestnávateľ § 143 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení n. p.
	Splatnosť poistného na verejné zdravotné poistenie z dividend vyplatených v septembri 2020, na ktoré sa vzťahuje táto povinnosť	Platiteľ dividend § 17 ods. 4 zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení v znení n. p.
	Podanie výkazu preddavkov platiteľa dividend za dividendy, na ktoré sa vzťahuje táto povinnosť, a ktoré boli vyplatené v septembri 2020	Platiteľ dividend § 20 ods. 5 zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení v znení n. p.
15. 10. – štvrtok	Odvod dane vyberanej zrážkou v septembri 2020 z tých príjmov, na ktoré sa vzťahuje zrážková daň a oznámenie tejto skutočnosti správcovi dane	Platiteľ zrážkovej dane § 43 ods. 11 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení n. p.
15. 10. – štvrtok	Odvod sumy na zabezpečenie dane platiteľom príjmu a oznámenie tejto skutočnosti správcovi dane	Platiteľ príjmu podliehajúceho zabezpečeniu dane § 44 ods. 3 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení n. p.
do výplatného termínu	Splatnosť preddavku na poistné na zdravotné poistenie do príslušných zdravotných poisťovní, ktoré platí zamestnávateľ za september 2020	Zamestnávateľ § 17 ods. 1 zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení v znení n. p.
	Splatnosť poistného do príslušnej pobočky Sociálnej poisťovne na sociálne poistenie zrazeného zamestnancom a poistného, ktoré platí zamestnávateľ za september 2020	Zamestnávateľ § 143 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení n. p.
	Elektronicky predložiť Sociálnej poisťovni výkaz poistného a príspevkov za september 2020	Zamestnávateľ § 231 ods. 1 písm. f) zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení n. p.
	Elektronicky predložiť Sociálnej poisťovni evidenčný list dôchodkového poistenia za zamestnancov, ktorí skončili pracovný pomer v septembri 2020	Zamestnávateľ § 231 ods. 1 písm. j) bod 1. zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení n. p
Deň pred vznikom pracovnoprávneho vzťahu alebo pred vznikom poistenia	Prihlásiť zamestnanca do Sociálnej poisťovne deň pred vznikom poistného vzťahu, najneskôr pred začatím výkonu činnosti zamestnanca	Zamestnávateľ § 231 ods. 1 písm. b) zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení n. p
	Prihlásiť zamestnávateľa do Sociálnej poisťovne najneskôr deň predchádzajúci dňu, v ktorom začal zamestnávať aspoň jedného zamestnanca	Zamestnávateľ § 231 ods. 1 písm. a) zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení n. p
do 3 dní	Oznámiť pobočke Sociálnej poisťovne pracovný úraz, ktorý si vyžiadal lekárske ošetrenie alebo dočasnú pracovnú neschopnosť	Zamestnávateľ § 231 ods. 1 písm. h) zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení n. p
	Predložiť pobočke Sociálnej poisťovne žiadosť o výplatu nemocenskej dávky (nemocenského po 10. dni trvania dočasnej pracovnej neschopnosti)	Zamestnávateľ § 231 ods. 1 písm. e) zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení n. p
	Od výplatného termínu doručiť zdravotnej poisťovni výkaz preddavkov na poistné za september 2020	Zamestnávateľ § 20 ods. 1 zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení v z.n.p. a Metodické usmernenie UDZS č. 3/2/2008
do 5 dní po dni výplaty, úhrady alebo pripísania zdaniteľnej mzdy daňovníkovi k dobru	Odvod mesačných *preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti* a odvod osobitnej dane vybraného ústavného činiteľa za september 2020	Zamestnávateľ § 35 ods. 6 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení n. p.
	Prevod finančných prostriedkov vo výške vytvoreného sociálneho fondu za september 2020 na osobitný analytický účet fondu alebo na osobitný účet v banke	Zamestnávateľ § 6 ods. 2 zákona č. 152/1994 Z. z. o sociálnom fonde v znení n. p.
Do 8 dní	Odhlásiť zamestnanca v pobočke Sociálnej poisťovne, odhlásiť sa z registra zamestnávateľov v pobočke Sociálnej poisťovne, oznámiť zmenu v údajoch zamestnávateľa a zmenu výplatného termínu	Zamestnávateľ § 231 ods. 1 písm. b) bod 1. zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení n. p
	Elektronicky predložiť Sociálnej poisťovni evidenčný list dôchodkového poistenia za zamestnancov, ktorí si uplatnili nárok na dávku dôchodkového poistenia	Zamestnávateľ § 231 ods. 1 písm. j) bod 2a. zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení n. p
	Elektronicky predložiť evidenčný list dôchodkového poistenia odo dňa doručenia výzvy Sociálnej poisťovne na predloženie tejto evidencie	Zamestnávateľ § 231 ods. 1 písm. j) bod 2b. zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení n. p
	Oznámiť pobočke Sociálnej poisťovne prerušenie sociálneho poistenia, začiatok a skončenie materskej a rodičovskej dovolenky zamestnanca, zmeny v údajoch zamestnanca (priezvisko, stav, miesto trvalého pobytu) a zmenu názvu a sídla zamestnávateľa	Zamestnávateľ § 231 ods. 1 písm. c), d), m), n) zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení n. p
	Predložiť pobočke Sociálnej poisťovne záznam o pracovnom úraze, výsledky vyšetrovania pracovného úrazu, hlásenie o zistení choroby z povolania	Zamestnávateľ § 231 ods. 1 písm. i) zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení n. p
	Oznámiť pobočke Sociálnej poisťovne platobnú neschopnosť zamestnávateľa, informácie súvisiace s poskytnutím dávky garančného poistenia, predložiť potvrdenie o nárokoch zamestnancov	Zamestnávateľ § 234 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení n. p
	Prihlásiť a odhlásiť v pobočke zdravotnej poisťovne zamestnancov a ich zamestnávateľa	Zamestnávateľ § 24 písm. c) zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení v znení n. p.
	Oznámiť zamestnávateľovi uplatnenie nároku na odpočítateľnú položku na zdravotné poistenie od vzniku pracovného pomeru, štátnozamestnaneckého pomeru alebo obdobného pracovného vzťahu zamestnancom, zánik nároku na odpočítateľnú položku na zdravotné poistenie odo dňa zmeny zamestnancom	Zamestnanec § 24 písm. c) zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení v znení n. p.
Do konca nasledujúceho kalendárneho mesiaca	Odo dňa získania povolenia alebo oprávnenia na podnikateľskú činnosť alebo začatia výkonu inej zárobkovej činnosti – registrovať sa u miestne príslušného správcu dane, oznámiť vykonávanie činnosti, poberanie príjmov podliehajúcich dani, zriadenie stálej prevádzkarne, zrušenie činnosti daňového subjektu	Zamestnávateľ § 49a zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení n. p.
Do konca nasledujúceho kalendárneho mesiaca	Podať daňové priznanie k dani z motorových vozidiel pri konkurze, likvidácii, pri ukončení podnikania a pri zániku daňovníka – pri využívaní motorového vozidla zamestnanca	Zamestnávateľ § 9 ods. 3 a nasl. zákona č. 361/2014 Z. z. o dani z motorových vozidiel v znení n. p.

VÝZVA PRI DAŇOVEJ SPRÁVE - POUŽITIE

Pri správe daní a poplatkov môže dôjsť k tomu, že daňový subjekt nespolupracuje s príslušným správcom dane. V takomto prípade, pokiaľ to právna úprava pripúšťa, vyzve správca dane daňový subjekt na vykonanie procesného, daňového úkonu. Preto je výzva procesným úkonom správcu dane, ktorým zabezpečuje riadny priebeh daňového konania.

Zákon č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z.n.p. (ďalej len „daňový poriadok“) ustanovuje veľký počet daňových výziev správcu dane. Pritom za významné je možné považovať nasledovné výzvy správcu dane, ktoré budú predmetom tohto článku:

• výzva na podanie daňového priznania,

• výzva na zaplatenie daňového nedoplatku,

Výzva správcu dane na podanie daňového priznania

Uvedená výzva správcu dane sa týka procesného úkonu daňového subjektu, ktorým je podanie daňového priznania. Právna úprava, ktorá sa týka problematiky podania daňového priznania je koncentrovaná predovšetkým do § 15 daňového poriadku, ale taktiež aj do osobitnej právnej úpravy.

Príklad 1

Osobitným právnym predpisom, ktorý sa vzťahuje na problematiku miestnych daní, je zákon č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o miestnych daniach a miestnom poplatku“), podľa ktorého miestnou daňou, ktorú môže ukladať obec podľa § 2 ods. 1 písm. a) je daň z nehnuteľností. Jednotlivé špecifické parametre dane z nehnuteľností, ktorá sa diferencuje na daň z pozemkov a stavieb, a ktoré sú nevyhnutné pre podanie daňového priznania, predovšetkým podanie daňového priznania je predmetom § 99a tohto zákona, preto táto osobitná úprava sa musí zohľadňovať aj v rámci vyrubovacieho konania.

Podľa § 15 ods. 1 daňového poriadku je daňové priznanie povinný podať jednak subjekt, ktorému to vyplýva z osobitnej právnej úpravy a taktiež každý subjekt, ktorý bol na podanie daňového konania vyzvaný správcom dane v konkrétnom prípade. Pritom daňový poriadok výslovne neustanovuje, akú formu má mať predmetná výzva správcu dane na podanie daňového priznania a taktiež ani jej obsahové náležitosti.

V § 15 ods. 2 daňový poriadok počíta s prípadom, že povinný daňový subjekt nepodá daňové priznanie riadne a včas, hoci tak mal urobiť. V takomto prípade je správca dane povinný daňový subjekt vyzvať na podanie daňového priznania. Lehota, v ktorej je potrebné podať daňové priznanie je upravená osobitnou právnou úpravou.

Príklad 2

V prípade dane z nehnuteľností podľa § 99a ods. 1 zákona o miestnych daniach a miestnom poplatku platí, že daňové priznanie k dani z nehnuteľností je daňovník povinný podať príslušnému správcovi dane do 31. januára toho zdaňovacieho obdobia, v ktorom mu vznikla daňová povinnosť k tejto dani, a to podľa stavu k 1. januáru zdaňovacieho obdobia.

Pokiaľ sa teda určitý subjekt stal daňovníkom dane z pozemkov podľa § 5 zákona o miestnych daniach a miestnom poplatku, napríklad nadobudol vlastnícke právo k určitému pozemku, tak musí najneskôr do 31. januára podať správcovi dane, ktorým je príslušná obec alebo mesto, daňové priznanie k dani z nehnuteľností, pričom správca dane takéto daňové priznanie preverí a pokiaľ v ňom nebudú určité nezrovnalosti, tak na základe neho vydá platobný výmer, v ktorom určí výšku daňovej platby u daňového subjektu.

Pokiaľ teda povinný daňový subjekt, vlastník pozemku nepodá daňové priznanie na príslušnú obec alebo mesto do 31. januára, tak podľa § 15 ods. 2 daňového poriadku ho správca dane vyzve na podanie tohto daňového priznania. Taktiež ho v predmetnej výzve správca dane poučí o následkoch nepodania takéhoto daňového priznania.

Príklad 3

Následkom nepodania daňového priznania v súlade s výzvou správcu dane, je napríklad udelenie pokuty správcom dane podľa § 155 ods. 1 písm. b) daňového poriadku a uplatní sa procesný postup podľa § 15 ods. 3 daňového poriadku, podľa ktorého začne príslušný správca dane konanie o určení dane podľa pomôcok, ktoré je špecifickým daňovým konaním a výška základu dane a daňovej platby sa tu určí približne podľa dôkazných prostriedkov, ktoré správca dane v tomto konaní nadobudne.

Výzva správcu dane na zaplatenie daňového nedoplatku

Podľa § 80 ods. 1 daňového poriadku hlavným predpokladom pre vyhotovenie a uplatnenie výzvy na zaplatenie daňového nedoplatku (ďalej len „výzva“) je nezaplatenie dane alebo neodvedenie vybranej dane alebo zrazenej dane v lehote, ktorá je ustanovená daňovým poriadkom, osobitnou právnou úpravou alebo rozhodnutím správcu dane zo strany daňového subjektu. Osobitnú právnu úpravu je pritom potrebné rozlišovať podľa druhu dane, ktorá sa posudzuje v konkrétnom prípade.

Pokiaľ určuje správca dane lehotu pre zaplatenie dane, môže ísť len o právnu formu rozhodnutia, ktoré sa v daňovom konaní označuje ako platobný výmer. Tento musí vo všeobecnosti obsahovať náležitosti podľa § 63 daňového poriadku, ktoré sú tu určené kogentnou právnou úpravou a taxatívnym výpočtom.

V prípade, že v uvedených lehotách správca dane neuhradí daň, vzniká daňový nedoplatok, ku ktorého úhrade správca dane daňový subjekt vyzve. Podľa § 2 písm. f) daňového poriadku je potrebné pod „daňovým nedoplatkom“ rozumieť dlžná suma dane po lehote splatnosti dane, pričom, ako už bolo uvedené, vznik daňového nedoplatku sa posudzuje vždy individuálne.

Pokiaľ dôjde ku vzniku daňového nedoplatku, vyhotovenie výzvy na jeho úhradu je fakultatívnym oprávnením správcu dane, čo v § 80 ods. 1 daňový poriadok vyjadruje slovom „môže“, teda v prípade vzniku daňového nedoplatku je na rozhodnutí správcu dane, či vydá výzvu na jeho úhradu alebo začne daňové exekučné konanie vydaním rozhodnutia o jeho začatí, čím sa tento proces spúšťa. Preto sa daňový dlžník nemôže spoliehať na to, že v prípade neuhradenia splatnej dane mu príslušný správca dane doručí výzvu na úhradu daňového nedoplatku v konkrétnom prípade.

Obsahové náležitosti výzvy správcu dane na úhradu daňového nedoplatku vyplývajú z daňového poriadku, pričom tam musí byť uvedená náhradná lehota na úhradu daňového nedoplatku, ktorá podľa § 80 ods. 1 daňového poriadku nemôže byť kratšia ako 15 dní. Ide teda o určenie minimálneho trvania tejto lehoty, pričom daňový poriadok neustanovil maximálnu hranicu pre túto lehotu. Taktiež daňový poriadok výslovne ustanovuje, že správca dane je povinný v tejto výzve upovedomiť daňového dlžníka o následkoch neodvedenia alebo nezaplatenia daňového nedoplatku. Pritom daňový poriadok ani prostredníctvom demonštratívneho právneho výpočtu nekonkretizuje následky nedovedenia daňového nedoplatku v náhradnej lehote určenej vo výzve.

Správca dane môže využiť už spomínané daňové exekučné konanie, ktoré je podstatným nepriaznivým následkom neuposlúchnutia uvedenej výzvy, pokiaľ je správcom dane obec, tak v tom prípade je možné podľa § 88 ods. 2 daňového poriadku využiť vymáhanie daňového nedoplatku cestou súdneho exekútora podľa zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov, ktorý je osobitnou právnou úpravou.

Taktiež je možné využiť pokutu za neuposlúchnutie výzvy správcu dane, teda za nezaplatenie daňového nedoplatku v náhradne lehote určenej správcom dane vo výzve.

Taktiež by vo výzve správcu dane na úhradu daňového nedoplatku mal byť presne uvedený daňový nedoplatok, teda na akej dani vznikol a kedy mal byť splatný, prípadne pokiaľ už došlo k určitým procesným úkonom, napríklad k podaniu daňového priznania k dani podľa § 15 daňového poriadku alebo osobitnej právnej úpravy, je vhodné tam uviesť aj tieto fakty v celom rozsahu.

Pritom daňový poriadok neustanovuje možnosť vyhotovenia opakovanej výzvy na úhradu daňového nedoplatku, pokiaľ sa správca dane rozhodne takýto postup uplatniť, tak v tom prípade ide o možný postup.

Pre právnu relevanciu výzvy správcu dane na úhradu daňového nedoplatku je podstatné dodržať popri obsahových aj formálne aspekty. Ide predovšetkým o riadne doručenie uvedenej výzvy. Preto je potrebné vyriešiť otázku, či má byť takáto výzva doručená výlučne danému daňovému dlžníkovi do vlastných rúk alebo postačuje aj „obyčajné“ doručenie inému subjektu, napríklad aj jeho blízkemu rodinnému príslušníkovi.

Vzhľadom na to, že v § 80 daňový poriadok neustanovuje špecifickú právnu úpravu, ktorá sa týka doručovania takejto výzvy daňovému dlžníkovi tak platí všeobecná právna úprava doručovania v daňovom konaní, ktorá je predmetom prvej časti, piatej hlavy daňového poriadku.

Vzhľadom na to, že doručenie výzvy na úhradu daňového nedoplatku je podstatným procesným úkonom s ktorým sú pre adresáta spojené podstatné právne následky, tak je potrebné v súlade s § 31 ods. 1 písm. b) daňového poriadku konštatovať, že výzva na úhradu daňovému nedoplatku by mala byť doručená dotyčnému daňovému dlžníkovi do vlastných rúk, nakoľko ide o písomnosť, ktorej deň doručenia je rozhodujúci pre začiatok plynutia lehoty, ktorej nesplnenie by pre adresáta mohlo byť spojené s právnou ujmou. Uvedená právna ujma súvisí s premeškaním možnosti podať námietku proti tejto výzve správcu dane a taktiež so vznikom možných nepriaznivých právnych následkov, ktorými je napríklad možnosť správcu dane začať daňové exekučné konanie alebo pokiaľ je správcom dane obec, tak konanie pred súdnym exekútorom.

Pokiaľ daňový dlžník nesúhlasí s obsahom výzvy, tak môže proti nej podľa § 80 ods. 1 daňového poriadku podať námietku, ktorá má odkladný účinok. Pri posudzovaní právnej úpravy námietky je potrebné zohľadniť jednak všeobecnú právnu úpravu námietky v daňovom konaní, ktorá je uvedená v § 71 daňového poriadku a špecifickú právnu úpravu podľa § 80 ods. 1 daňového poriadku.

Príklad 4

Podľa všeobecnej právnej úpravy § 71 ods. 1 daňového poriadku podanie námietky v daňovom konaní nemá odkladný účinok, pokiaľ však ide o námietku proti výzve na úhradu daňového nedoplatku, táto má podľa § 80 ods. 1 daňového poriadku odkladný účinok.

Taktiež platí špecifická právna úprava, podľa ktorej námietku proti výzve na úhradu daňového nedoplatku je možné podať v lehote 15 dní od doručenia výzvy. O podanej námietke rozhoduje orgán, voči ktorému námietka smeruje a o námietke proti výzve sa rozhoduje zásadne rozhodnutím.

Vzhľadom na to, že § § 71 a 80 daňového poriadku neustanovujú špecifické obsahové náležitosti rozhodnutia správcu dane o námietke proti výzve na úhradu daňového nedoplatku platí, že uvedené rozhodnutie musí obsahovať náležitosti podľa § 63 ods. 3 daňového poriadku, predovšetkým vo výrokovej časti je potrebné uviesť, o akej námietke sa rozhodovalo, výšku daňového nedoplatku a právne predpisy, podľa ktorých sa rozhodovalo, prípadne o nákladoch daňového konania podľa § 12 daňového poriadku, pokiaľ vznikli.

Pokiaľ správca dane vyhovel rozhodnutím námietke daňového dlžníka, tak takéto rozhodnutie nemusí podľa § 80 ods. 1 daňového poriadku obsahovať odôvodnenie. Pokiaľ však správca dane námietke daňového dlžníka nevyhovel, rozhodnutie správcu dane o námietke musí obsahovať odôvodnenie, v ktorom musí byť uvedené ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia, vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami daňového subjektu, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov a použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo.

Podľa § 71 daňového poriadku proti rozhodnutiu o námietke v daňovom konaní nemožno použiť opravné prostriedky, o tejto skutočnosti však musí byť dotyčný daňový dlžník riadne upovedomený.

Právne dôvody, pre ktoré daňový dlžník podáva proti výzve na úhradu daňového nedoplatku námietku, daňový poriadok ani prostredníctvom demonštratívneho právneho výpočtu neustanovuje a preto môže ísť napríklad o to, že daňový nedoplatok už medzičasom zanikol, tým, že bol uhradený alebo v námietke daňový dlžník preukáže, že mu bol určený v nesprávnej výške alebo úplne neoprávnene, k námietke by však mal priložiť aj jednotlivé dôkazné prostriedky.

Taktiež platí, že námietka je podaním v daňovom konaní a preto sa na ňu vzťahuje ustanovenie daňového poriadku o všeobecných náležitostiach podania, teda musí obsahovať:

• kto ju podáva, teda presné označenie daňového dlžníka,

• v akej veci, teda presné označenie výzvy, proti ktorej námietka smeruje a označenie správcu dane, ktorý výzvu na úhradu daňového nedoplatku vyhotovil,

• čo sa námietkou navrhuje; v tomto prípade je potrebné uviesť, že daňový dlžník navrhuje správcovi dane zrušenie výzvy na úhradu daňového nedoplatku,

• dôvody podania námietky; v tejto časti podanej námietky je potrebné presne uviesť skutkové a právne dôvody pre ktoré daňový dlžník námietku proti výzve na úhradu daňového nedoplatku podáva. Pokiaľ sa tvrdia určité právne skutočnosti, je vhodné ich aj náležite preukázať daňovým dlžníkom dôkaznými prostriedkami. Tak napríklad pokiaľ daňový dlžník argumentuje, že daňový nedoplatok už uhradil, je vhodné predložiť listiny, napríklad výpis z účtu daňového dlžníka, ktorým preukazuje opodstatnenosť svojich tvrdení.

Pokiaľ má podaná námietka nedostatky v tom, že neobsahuje niektorú z uvedených všeobecných obsahových náležitostí, pre ktoré nemôže byť spôsobilá na prerokovanie, napríklad v nej daňový dlžník neuviedol skutkové alebo právne dôvody jej podania, tak správca dane vyzve daňového dlžníka, aby ich podľa jeho pokynu a v určenej lehote odstránil. Súčasne ho poučí o následkoch spojených s ich neodstránením.

Pokiaľ daňový dlžník nedostatky v námietke v požadovanom rozsahu odstráni v lehote určenej príslušným správcom dane, považuje sa takáto námietka za podanú bez nedostatkov v deň pôvodného podania. Ak daňový dlžník výzve príslušného správcu dane na úpravu námietky nevyhovie v plnom rozsahu a v určenej lehote, považuje sa toto podanie námietky za nepodané a príslušný správca dane túto skutočnosť oznámi daňovému subjektu.

V kontexte uvedených súvislostí je preto nevyhnutné, aby daňový dlžník komunikoval so správcom dane, ktorému námietku podal ohľadne jej možnej úpravy a odstránenia nedostatkov, ktoré má v porovnaní s náležitosťami na všeobecné podanie, ktoré ustanovuje daňový poriadok.

Pokiaľ námietka obsahuje všetky uvedené obsahové náležitosti požadované daňovým poriadkom, tak má podľa § 80 ods. 1 daňového poriadku odkladný účinok. Preto okamihom podania takejto námietky až do rozhodnutia o nej príslušným správcom dane by sa mal správca dane zdržať jednotlivých úkonov, ktoré vedú k vymáhaniu daňového nedoplatku a na ktoré sa vzťahuje výzva správcu dane, ktorú vyhotovil. Správca dane preto nemôže začať daňové exekučné konanie niektorým zo spôsobov, ktoré sú v daňovom poriadku ustanovené.

Viac o problematike sa dočítate v mesačníku DaÚ bez chýb, pokút a penále 1/2021.

Lex korona VI/2 - životné prostredie, odpadové a vodné hospodárstvo

Lex kororna III/5 (VI/2020) - Sociálne poistenie a služby zamestnanosti