Ak daňové subjekty vysporiadavajú svoje daňové povinnosti k dani z príjmov v podanom daňovom priznaní a po jeho podaní zistia nezrovnalosti, mali by vo vlastnom záujme zabezpečiť ich odstránenie. Následkom môže byť nielen vyššia daňová povinnosť, ale aj jej zníženie v dôsledku využitia zákonných výhod. Na odstránenie chýb môže daňové subjekty vyzvať aj daňový úrad. Aké sú možné postupy daňových subjektov a správcu dane v týchto prípadoch?

Ak daňovník zistí chybu v podanom daňovom priznaní, môže podať opravné alebo dodatočné daňové priznanie. Problematiku opravných a dodatočných daňových priznaní upravuje § 16 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z.n.p. (ďalej len „daňový poriadok“).

Medzi opravným a dodatočným daňovým priznaním sú tieto zásadné rozdiely:

·         opravné daňové priznanie sa podáva pred uplynutím lehoty na podanie daňového priznania. Splatnosť dane je v lehote na podanie daňového priznania. Ak sa opravným daňovým priznaním zvyšuje daňová povinnosť, rozdiel medzi pôvodne priznanou daňou a vyššou daňou uvedenou v opravnom daňovom priznaní nepodlieha žiadnym sankciám.

·         dodatočné daňové priznanie sa podáva zásadne po uplynutí lehoty na podanie daňového priznania. Lehota na podanie dodatočného daňového priznania je určená zákonom, v lehote na podanie dodatočného daňového priznania je daň aj splatná.

Nedodržanie lehoty, ako aj rozdiel medzi vyššou daňovou povinnosťou vykázanou v dodatočnom priznaní oproti daňovej povinnosti pôvodne priznanej v riadnom daňovom priznaní podlieha sankciám. Na rozdiel od sankcie v prípade zistenia rozdielu správcom dane je sankcia v prípade podania dodatočného daňového priznania daňovníkom nižšia.

V oboch prípadoch je potrebné na tlačive daňového priznania vyznačiť, že sa jedná o opravné daňové priznanie alebo dodatočné daňové priznanie (vyznačí sa „x“ na prvej strane tlačiva v časti „druh daňového priznania“). V prípade podania dodatočného daňového priznania je potrebné tiež uviesť na prvej strane priznania dátum zistenia skutočnosti, ktorá je dôvodom na podanie dodatočného daňového priznania a to kvôli overeniu dodržania lehoty na jeho podanie.

Lehota na podanie daňového priznania k dani z príjmov je podľa § 49 ods. 2 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v z.n.p. (ďalej len „zákon o dani z príjmov“) do troch kalendárnych mesiacov po uplynutí zdaňovacieho obdobia. Na základe oznámenia podaného správcovi dane najneskoršie do uplynutia tejto lehoty môže byť táto lehota na podanie daňového priznania predĺžená a to najviac o tri celé kalendárne mesiace a ak súčasťou príjmov uvedených v daňovom priznaní sú zdaniteľné príjmy plynúce zo zdrojov v zahraničí, lehota môže byť predĺžená najviac o šesť celých kalendárnych mesiacov.

Príklad 1

Daňovník si oznámením podaným daňovému úradu 31. marca 2025 predĺžil lehotu na podanie daňového priznania za rok 2024 do 30. júna 2025. Daňové priznanie typ A podal už 12. mája 2025. Následne zistil, že v daňovom priznaní mal uviesť aj príjem z predaja bytu, ktorý nespĺňa podmienky pre oslobodenie od dane. Ako najvýhodnejšie má opraviť túto chybu?

Ak daňovník podá do 30. júna 2025 opravné daňové priznanie (v danom prípade to musí byť typ B), v ktorom uvedie aj príjem z predaja bytu ako príjem v § 8 ods. 1 písm. b) zákona o dani z príjmov, správca dane bude toto priznanie považovať za daňové priznanie včas podané a z rozdielu medzi pôvodnou a novou daňovou povinnosťou sankciu nevyrubí. Ak daňovník podá daňové priznanie po 30. júni 2025, bude považované za dodatočné daňové priznanie a rozdiel na dani bude podliehať sankcii.

Opravné daňové priznanie

podáva daňovník v prípade, ak chyby v už podanom daňovom priznaní zistí a súčasne opraví pred uplynutím lehoty na podanie daňového priznania. Opravné daňové priznanie za zdaňovacie obdobie roku 2024 mohlo byť podané najneskoršie 31. marca 2025.

Ak si daňovník oznámením predĺžil lehotu na podanie daňového priznania, opravné daňové priznanie môže byť podané najneskoršie v posledný deň predĺženej lehoty.

V prípade podania opravného daňového priznania berie daňový úrad do úvahy toto priznanie a na predtým podané daňové priznanie neprihliada. Zákon neobmedzuje počet podaných opravných daňových priznaní. Daňový subjekt môže preto do lehoty na podanie daňového priznania podať aj viac opravných daňových priznaní. Pre ďalšie konanie je však rozhodujúce posledné opravné priznanie podané do lehoty na podanie daňového priznania, resp. do predĺženej lehoty.

Dodatočné daňové priznanie

podáva daňovník vždy vtedy, ak po uplynutí lehoty na podanie daňového priznania zistí, že jeho daň má byť vyššia, ako je uvedená v podanom daňovom priznaní, resp. daňová strata je nižšia, ako bola uvedená v daňovom priznaní. Daňovník je povinný podať dodatočné daňové priznanie do konca mesiaca nasledujúceho po uvedených zisteniach. Dodatočné daňové priznanie sa podá na tlačive daňového priznania platnom pre zdaňovacie obdobie, za ktoré sa podáva.

Daňovník môže podať dodatočné daňové priznanie aj dobrovoľne, ak zistí, že

-        daň uvedená v podanom daňovom priznaní má byť nižšia alebo

-        daňová strata je vyššia, ako bola uvedená v daňovom priznaní alebo

-        daňové priznanie neobsahuje správne údaje.

Príklad 2

Daňovník vedie jednoduché účtovníctvo a za zdaňovacie obdobie roka 2024 podal 27. 3. 2025 daňové priznanie, v ktorom si uplatnil preukázateľné daňové výdavky. V máji 2024 zistil, že by pre neho bolo výhodnejšie uplatnenie paušálnych výdavkov vo výške 60 % z úhrnu príjmov. Môže podať z tohto titulu dodatočné daňové priznanie za rok 2024?

Ak daňovník v podanom daňovom priznaní uplatnil za príslušné zdaňovacie obdobie preukázateľné daňové výdavky z účtovníctva, nemôže ich po uplynutí lehoty na podanie daňového priznania za toto obdobie zmeniť na paušálne výdavky (platí to aj naopak). Uvedené vyplýva z § 6 ods. 14 zákona o dani z príjmov. Dodatočné daňové priznanie teda z titulu zmeny spôsobu uplatňovania výdavkov podať nemôže.

Príklad 3

Obchodná spoločnosť v roku 2025 zistila, že zaúčtovala dodávateľskú faktúru za poskytnuté služby na účte 518 – Služby v roku 2023 vo výške 200 eur namiesto 2 200 eur. Rozdiel 2 000 eur je pre spoločnosť nevýznamnou sumou, preto v súlade s postupmi účtovania zaúčtovala uvedený rozdiel do nákladov v roku 2025. Môže spoločnosť uvedenú nezrovnalosť premietnuť v daňovom priznaní za rok 2025, alebo musí podať dodatočné daňové priznanie za rok 2023?

Ak spoločnosť v príslušnom zdaňovacom období (rok 2023)zahrnula do výsledku hospodárenia nižšie náklady, ako jej vyplýva z účtovných predpisov a z toho dôvodu vykázala vyšší základ dane a odviedla vyššiu daň alebo vykázala nižšiu daňovú stratu, podľa § 17 ods. 29 ZDP sa môže rozhodnúť, či upraví (zníži) základ dane o sumu 2 000 eur za zdaňovacie obdobie roka 2023 prostredníctvom podaného dodatočného daňového priznania v súlade s § 16 daňového poriadku, alebo sumu vo výške 2 000 eur zahrnie do základu dane v roku 2025, v ktorom o oprave tejto chyby účtuje.

Ak daňovníkovi v dôsledku podania dodatočného daňového priznania vznikne preplatok na dani, pri jeho vysporiadaní sa postupuje podľa § 79 daňového poriadku.

Ak správca dane bude mať pochybnosti o nižšej dani uvedenej v dodatočnom DP, môže vykonať pred vrátením preplatku daňovú kontrolu.

Najneskoršia lehota, v ktorej

je možné podať dodatočné DP,

je viazaná na zánik práva vyrubiť daň upravený v § 69 ods. 1, 2 a 5 daňového poriadku. V súlade s týmto ustanovením nemožno vyrubiť daň ani rozdiel dane po uplynutí piatich rokov od konca roka, v ktorom vznikla daňovému subjektu povinnosť podať riadne daňové priznanie. Lehota piatich rokov môže však plynúť znovu, ak správca dane pred uplynutím pôvodnej 5-ročnej lehoty vykoná úkon smerujúci na vyrubenie dane alebo rozdielu dane. Za úkon smerujúci na vyrubenie dane alebo rozdielu dane sa považuje doručenie protokolu z daňovej kontroly a protokolu o určení dane podľa pomôcok. Lehota začne znovu plynúť od konca roka, v ktorom bol daňový subjekt o tomto úkone vyrozumený. Vyrubiť daň alebo rozdiel dane možno najneskôr do desiatich rokov od konca roka, v ktorom vznikla povinnosť podať daňové priznanie. Pri uplatnení medzinárodných zmlúv v oblasti daní, ktorými je Slovenská republika viazaná, možno vyrubiť daň alebo rozdiel dane najneskôr do desiatich rokov od konca roka, v ktorom vznikla povinnosť podať daňové priznanie.

V daňovom poriadku sú tiež vymedzené prípady, kedy dodatočné daňové priznanie nemožno podať (§ 16 ods. 7 až 9), napr. za obdobie, za ktoré sa vykonáva daňová kontrola.

Na vyčíslenie rozdielov z dodatočného daňového priznania je v tlačivách daňových priznaní samostatný oddiel (časť).

Upozornenie

V dodatočnom daňovom priznaní sa nevyplňuje odd. „Vyhlásenie o poukázaní podielu zaplatenej dane z príjmov“. V zmysle § 50 ods. 10 zákona o dani z príjmov podiel zaplatenej dane poukázaný správcom dane prijímateľovi nemožno upravovať, ak sa dodatočne zistí, že daňová povinnosť daňovníka bola iná. Ak vyplynie z dodatočného daňového priznania vyššia daňová povinnosť, rozdiel podielu zaplatenej dane prepočítaný z tejto vyššej daňovej povinnosti nemožno prijímateľovi dodatočne poukázať. Naopak, ak daňovníkovi vznikne preplatok na dani z príjmov, o rozdiel medzi sumou poukázanou prijímateľovi a sumou zodpovedajúcou 2 %, resp. 3 % z upravenej daňovej povinnosti sa daňovníkovi zníži preplatok na dani.

Všeobecne platí, že rozdiel medzi vyššou daňovou povinnosťou vykázanou v dodatočnom priznaní oproti daňovej povinnosti pôvodne priznanej v riadnom daňovom priznaní podlieha sankciám. Zákon o dani z príjmov umožňuje podanie dodatočného daňového priznania u fyzických osôb bez uplatnenia príslušnej sankcie v týchto prípadoch:

• ak daňovník zomrie, osoba, ktorá zaňho podáva daňové priznanie zahrnie do úhrnu jeho zdaniteľných príjmov zo závislej činnosti aj tie zdaniteľné príjmy zo závislej činnosti, ktoré zamestnávateľ zomrelého vyplatil osobe, na ktorú prešlo právo na tieto príjmy. Touto osobou je osoba podľa § 35 Zákonníka práce a dedič (§ 49 ods. 4 ZDP). Ak budú tieto príjmy vyplatené po podaní daňového priznania, táto osoba musí podať dodatočné daňové priznanie (§ 32 ods. 8 zákona);
• ak bol daňovníkovi priznaný dôchodok spätne k začiatku zdaňovacieho obdobia, resp. k začiatku predchádzajúcich zdaňovacích období, za ktoré bola uplatnená nezdaniteľná časť základu dane na daňovníka, tento daňovník je povinný uplatnenú nezdaniteľnú časť vysporiadať podaním dodatočného daňového priznania za tie zdaňovacie obdobia, v ktorých bol znížený základ dane o túto nezdaniteľnú časť (§ 32 ods. 11 zákona);
• daňovník, ktorý skončil podnikanie, inú samostatnú zárobkovú činnosť alebo prenájom a dodatočne prijal zdaniteľné príjmy súvisiace s týmito činnosťami alebo dodatočne zaplatil daňové výdavky vynaložené na tieto príjmy, môže upraviť príjmy a výdavky v dodatočnom daňovom priznaní za to zdaňovacie obdobie, v ktorom skončil podnikanie, inú samostatnú zárobkovú činnosť alebo prenájom. Ak je to preňho výhodnejšie, môže zahrnúť prijaté alebo zaplatené sumy do základu dane toho zdaňovacieho obdobia, v ktorom takéto sumy prijal alebo zaplatil. Rovnako postupuje daňovník, ktorý vráti príjmy, ktoré zahrnul do základu dane (čiastkového základu dane) z príjmov podľa § 6 až 8 v predchádzajúcich zdaňovacích obdobiach alebo dodatočne zaplatí výdavky, ktoré by boli uznané za daňové výdavky vynaložené v súvislosti s príjmami podľa § 6 až 8 (§ 32 ods. 12 zákona).
• V tejto súvislosti však treba upozorniť, že uvedený postup nemožno uplatniť pri položkách, o ktoré je daňovník povinný upraviť základ dane v zmysle § 17 ods. 8 zákona. Ak daňovník pri skončení podnikania, inej samostatnej zárobkovej činnosti alebo prenájmu základ dane podľa tohto ustanovenia neupravil, môže chybu odstrániť iba podaním dodatočného daňového priznania s prípadnou sankciou;
• ak zamestnávateľ v potvrdení o zdaniteľných príjmoch fyzickej osoby zo závislej činnosti (§ 39 ods. 5 zákona) uviedol nesprávne údaje zamestnancovi, ktorý za príslušné zdaňovacie obdobie podal daňové priznanie alebo ktorému iný zamestnávateľ vykonal ročné zúčtovanie, je povinný vystaviť tomuto zamestnancovi opravný doklad. U zamestnanca, ktorý z tohto dôvodu podal daňové priznanie alebo dodatočné daňové priznanie sa sankcie neuplatnia (§ 40 ods. 7 zákona).

Oprava chýb po vykonanom

ročnom zúčtovaní

Daňové priznanie môže podať aj zamestnanec, ktorému zamestnávateľ vykonal ročné zúčtovanie preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti. Ak ho podá do lehoty na podanie daňového priznania, považuje sa za opravné daňové priznanie.

Priznanie podané po lehote na podanie daňového priznania môže byť považované za dodatočné daňové priznanie len v prípade, ak povinnosť podať daňové priznanie daňovníkovi z § 32 zákona nevznikla, pričom vykonané ročné zúčtovanie sa považuje za podané daňové priznanie.

V praxi sa tento postup využíva v prípadoch, ak zamestnanec po vykonanom ročnom zúčtovaní preddavkov zamestnávateľom zistí, že si neuplatnil niektorú z výhod, ktoré mu dáva zákon o dani z príjmov (napr. neuplatnil niektorú z nezdaniteľných častí základu dane, daňový bonus). Výsledkom takéhoto dodatočného daňového priznania je potom nižšia daňová povinnosť alebo napr. nárok na vyplatenie daňového bonusu.

Odlišne sa postupuje v prípade, ak daňovníkovi vznikla povinnosť podať daňové priznanie. Povinnosť podať daňové priznanie aj po vykonanom ročnom zúčtovaní vzniká v prípadoch, ak bol daňovník povinný podať daňové priznanie podľa § 32 ods. 1 a 2 zákona alebo mu vznikla povinnosť podať daňové priznanie podľa § 32 ods. 3 zákona, a napriek tomu mu bolo ročné zúčtovanie na jeho žiadosť vykonané. V týchto prípadoch nemožno považovať podané daňové priznanie za dodatočné daňové priznanie, ale za daňové priznanie (riadne) oneskorene podané. Ak daňovník nepodá v zákonnej lehote daňové priznanie, hoci mal takúto povinnosť vyplývajúcu z § 32 zákona, dopustí sa správneho deliktu, ktorý podlieha sankcii. Sankcii podlieha aj rozdiel na dani, ak sa uhradí po termíne na podanie daňového priznania, v ktorom je daň aj splatná.

Prílohou priznania (riadneho alebo dodatočného) podaného po vykonanom ročnom zúčtovaní preddavkov je ročné zúčtovanie vykonané zamestnávateľom s doplnenou II. časťou tlačiva ročného zúčtovania. Zamestnávateľ je povinný podľa § 39 ods. 6 zákona vydať na žiadosť zamestnanca takto doplnený doklad do 10 dní od doručenia žiadosti zamestnancom, inak najneskôr do konca apríla roku, v ktorom zamestnancovi vykonal ročné zúčtovanie. Po dátume vyplnenia tohto dokladu nebude zamestnávateľ zrážať alebo vyplácať sumy daňového nedoplatku, preplatku, zamestnaneckej prémie, daňového bonusu (§ 33) alebo daňového bonusu na zaplatené úroky (§ 33a) uvedené v tomto doklade.

Viac k téme sa už dočítate v mesačníku DUO 5-6/2025.