OPATRENIA VLÁDY SR v súvislosti s koronavírusom

Platnosť nariadenia od: od 06.05.2020

Platnosť nariadenia do: do odvolania

Čo sa uvoľní v spojenej 2. a 3. fáze?

Na základe opatrenia môžu byť otvorené všetky prevádzky a služby z 1. fázy a pribúdajú k nim tieto ďalšie prevádzky, služby a hromadné podujatia:

• verejné stravovanie – vonkajšie terasy, 
• kaderníctva, holičstvá, pedikúry a manikúry, kozmetika a soláriá, 
• rehabilitačné služby (suché procedúry),
• múzeá, galérie, knižnice a výstavné siene,
• vonkajšie turistické atrakcie (hrady, zámky, ZOO a iné),
• taxi služby,  
• bohoslužby,   
• svadby,
• obchody a služby v malých nákupných centrách s počtom maloobchodných prevádzok menším ako 35.

Verejné stravovanie

• konzumácia jedál a nápojov je povolená len na vonkajších terasách, v prípade ubytovacieho zariadenia aj priamo na izbe hosťa,
• zákazníci si môžu na čas nevyhnutný na konzumáciu zložiť rúško,
• stoly na terasách musia byť od seba vzdialené minimálne 2 metre (od okraja stola po okraj),     
• pri 1 stole max. 2 hostia; rodičia s deťmi môžu sedieť pri 1 stole,
• verejnosť nemá vstup do prevádzky povolený; jedinou výnimkou je návšteva toaliet,  
• otváracie hodiny týchto prevádzok sa obmedzujú na čas 6.00-20.00 hod.,   
• stoly a dotykové plochy (vrátane úchopových častí stoličiek a kresiel) je nevyhnutné dezinfikovať po každom zákazníkovi,   
• obsluhujúci personál musí používať tvárové rúška a medzi obsluhou jednotlivých stolov vykonávať dezinfekciu rúk,   
• hygienické zariadenia musia byť vybavené tekutým mydlom a papierovými utierkami,  
• aerosólové prístroje (napr. sušiče rúk) sa nesmú používať a musia byť znefunkčnené,
• dezinfekcia hygienických zariadení každú hodinu.

Detské ihriská (vonkajšie)

Znovu je možné otvoriť detské ihriská, ktoré sa nachádzajú v exteriéroch obcí, resp. mestských častí. Striktné hygienické opatrenia, ktoré treba dodržiavať:

• obmedzený počet súčasne sa hrajúcich detí – závisí od veľkosti ihriska, rodičia by však mali zabezpečiť odstup detí v okruhu 2 metrov,
• povinnosť nosenia rúšok,
• rodičia alebo osoby, ktoré deti sprevádzajú musia zabezpečiť, aby sa deti fyzicky minimálne kontaktovali,
• rodičia alebo osoby sprevádzajúce deti musia mať so sebou prostriedok
  na dezinfekciu rúk.

Obec (resp. mestská časť) je povinná každý deň pred otvorením priestor upratať, piesok prehrabať, očistiť a vydezinfikovať dotykové plochy herných zostáv a raz za týždeň pieskoviská preliať pitnou vodou, alebo vodou zodpovedajúcou požiadavkám na kvalitu vody na kúpanie.

Upozornenie

V prípade, že obec (mestská časť) nedokáže údržbu a hygienické opatrenia zabezpečiť, nie je možné ihriská otvoriť.

Starostlivosť o ľudské telo

Prevádzky kaderníctiev, holičstiev, kozmetiky, manikúry, pedikúry, solárií, masáží (okrem mokrých procedúr – napr. hydromasáže).

• zamestnanci vykonávajúci starostlivosť o telo zákazníka musia používať ochranný štít tváre (neplatí pre zamestnancov solárií),        
• medzi jednotlivými zákazníkmi upratať a dezinfikovať pracovné miesto (pracovné stoly, kreslá, umývadlá, vanička na nohy),  
• použiť dezinfekciu účinnú proti vírusom,          
• zákazník si môže zložiť rúško na nevyhnutný čas pri úkonoch, ktoré to vyžadujú (ošetrenie tváre, umývanie a strihanie vlasov či brady).

Ubytovacie zariadenia

• krátkodobé ubytovanie (t.j. do 10 dní),  
• izby iba so samostatnou kúpeľňou a WC,   
• po odchode hosťa musí izba zostať 24 hodín voľná,  
• možnosť donášky jedla na izbu alebo s možnosťou stravovania na terase, avšak bez spoločného stravovania vo vnútorných priestoroch,
• nie je povolená prevádzka wellness a fitness centier, bazénov a iných vnútorných priestorov voľnočasových aktivít.

Taxislužby (prepravujúce osoby)

• vodič musí mať vhodným spôsobom prekryté nos a ústa (rúško, šál, šatka),
• cestujúci musia sedieť na zadných sedadlách a mať prekryté nos a ústa,
• maximálne 2 prepravované osoby,       
• oddeliť vhodne priestor vodiča od priestoru pre pasažiera tak, aby sa zabránilo voľnému prieniku aerosólu medzi týmito priestormi,
• po každom zákazníkovi absolvovať prestávku min. 15 minút,       
• dezinfikovať priestory po každom zákazníkovi prostriedkom účinným proti vírusom,         
• klimatizácia v priestore pre zákazníka musí byť vypnutá.

Autoškoly (a iné registrované osoby pre vykonávanie kurzov povinnej základnej kvalifikácie a pravidelného výcviku)

• vyučovať dištančnou formou vzdelávania, 
• vodič a inštruktor musia mať vhodným spôsobom prekrytý nos a ústa (rúško, šál, šatka),   
• praktickú časť výcviku vedenia a údržby vozidla môže súčasne vykonávať len 1 účastník kurzu a 1 inštruktor,   
• po každom jednom praktickom výcviku dezinfikovať interiér vozidla alebo trenažér (najmä volant a rýchlostná páka),  
• použiť dezinfekciu účinnú proti vírusom,        
• medzi jednotlivými jazdami pri zmene účastníka kurzu musí byť prestávka najmenej 15 minút.

Knižnice

• pracovníci musia používať pri kontakte s knihami a obdobnými predmetmi rukavice, 
• po vrátení knihy sa odporúča odložiť ju a manipulovať ňou najskôr až o 24 hodín.

Bohoslužby a svadobné obrady

Pri dodržaní hygienických podmienok je dovolené:

• vykonávať bohoslužby,
• prvé sväté prijímanie,
• sviatosť birmovania,
• cirkevný svadobný obrad,
• civilný svadobný obrad.

Prevádzky a obchody otvorené v nedeľu

• prevádzky z 1. fázy,
• zoologické a botanické záhrady,   
• vonkajšie turistické atrakcie,   
• múzeá, galérie, knižnice a výstavné siene.

Naďalej zostávajú zatvorené

• prírodné a umelé kúpaliská,      
• telovýchovno-športové zariadenia,    
• zariadenia starostlivosti o ľudské telo (mokré procedúry, tetovacie salóny a iné),  
• zariadenia pre deti a mládež (vrátane zariadení starostlivosti o deti do 3 rokov),    
• wellness centrá vrátane bazénov v ubytovacích zariadeniach,    
• prevádzky zábavného a voľnočasového charakteru (kasína, kiná a iné),    
• rekondičné pobyty,  
• obchody v obchodných centrách, v ktorých je združených viac ako 35 samostatných maloobchodných prevádzok (až na aktuálne platné výnimky).

Ktoré obchody v nákupných centrách majú výnimku?

Doplňujúce informácie

• V platnosti zostávajú nákupné časy pre osoby nad 65 rokov od 9.00 – 11.00 hod. Toto však platí už iba pre predajne potravín a drogérie.
• Poskytovanie sociálnych služieb zostáva po

• zastavené rovnako ako počas 1.fázy.
• Skúšanie odevov je možné po predchádzajúcej dezinfekcii rúk. Opätovné skúšanie toho istého odevu v predajni je možné najskôr po 24 hodinách.

Zdroj: /www.korona.gov.sk/

Aká je lehota na podávanie daňových priznaní fyzických a právnických osôb za rok 2019, čo sa považuje za daňový nedoplatok, kedy bude správca dane ukladať správne delikty a sankcie a ako je to s platením štvrťročných a mesačných preddavkov u podnikateľov, odvode preddavkov pri závislej činnosti?

Vláda SR prijala opatrenia na riešenie aktuálnych problémov v oblasti daní v súvislosti so zamedzením šírenia koronavírusu COVID 19 a schválila Nariadenie vlády č. 48/2020 o zániku daňového nedoplatku ak nebude zaplatená daň z príjmov a v súvislosti s predĺžením podávania daňových priznaní. Nariadenie vlády sa týkalo sankcií v súvislosti s podaním daňového priznania.

Pri oneskorenom podaní daňového priznania u fyzickej a právnickej osoby v lehote do 30. 6. 2020 nebudú podnikatelia sankcionovaní. Rovnako nebudú sankcionovaní zamestnávatelia pri oneskorenom podaní Hlásenia na dani z príjmov zo závislej činnosti.

V nadväznosti na Nariadenie vlády NR SR schválila zákon o niektorých mimoriadnych opatreniach vo finančnej oblasti v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 (ďalej len „zákon corona“). Dňa 4. 4. 2020 bol tento zákon vyhlásený v Zbierke zákonov pod č. 67/2020 Z. z. , dňom vyhlásenia nadobúda účinnosť Predmetom zákona corona sú opatrenia prijaté vo všetkých oblastiach, v správe MF SR ktoré sú spravované MF SR. Opatrenia sú zamerané na riešenie vzniknutej situácie, ktorá na území Slovenskej republiky nastala z dôvodu pandémie vyvolanej ochorením COVID-19.

Aplikácia opatrení schválených zákonom je časovo vymedzená na obdobie, ktoré začalo dňom vyhlásenia mimoriadnej situácie, 12. marca 2020 (Uznesenie vlády Slovenskej republiky č. 111/2020 z 11. marca 2020 k návrhu na vyhlásenie mimoriadnej situácie v súvislosti s ohrozením verejného zdravia II. stupňa z dôvodu ochorenia COVID-19 spôsobeným korona vírusom SARS-CoV-2 na území Slovenskej republiky) až do konca toho kalendárneho mesiaca, v ktorom vláda Slovenskej republiky túto mimoriadnu situáciu odvolá. Zákonom bola pre toto obdobie zavedená legislatívna skratka „obdobie pandémie“.

Zákon corona okrem iných opatrení mení oproti Nariadeniu vlády aj lehotu na podávanie daňových priznaní FO a PO

Podľa § 22 ods. 1 zákona corona daňové priznanie k dani z príjmov za zdaňovacie obdobie, ktorého posledný deň lehoty na podanie daňového priznania k dani z príjmov podľa zákona č. 595/2003 Z. z. v z.n.p. („ZDP“) uplynie počas obdobia pandémie sa podáva v lehote do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po skončení obdobia pandémie. V lehote na podanie daňového priznania k dani z príjmov je povinný platiteľ dane, daňovník, dedič alebo osoba podľa osobitného predpisu daň z príjmov aj zaplatiť.

Osobitne je upravený postup ak daňovník podá oznámenie o predĺžení lehoty, ide o daňovníka, ktorý je v konkurze alebo likvidácii alebo zrušuje stálu prevádzkáreň.

V prípade, že by pandémia skončila v júli 2020, predĺži sa podnikateľovi zákonom určená trojmesačná lehota až do 31. 8. 2020, ale ak by využil aj predĺženie lehoty oznámením podľa platného znenia ZDP (napr. o 6 mesiacov), došlo by k skráteniu jeho zákonnej lehoty na podanie daňového priznania.

Daňovníkovi, ktorého posledný deň lehoty na podanie daňového priznania k dani z príjmov uplynie počas obdobia pandémie, sa môže na základe:

•    oznámenia podaného príslušnému správcovi dane do uplynutia lehoty na podanie daňového priznanie podľa § 22 ods. 1 zákona corona predĺžiť lehotu podľa ZDP najviac o tri kalendárne mesiace, okrem daňovníka v konkurze alebo v likvidácii; daňovník v oznámení uvedie novú lehotu, ktorá končí najneskôr v posledný deň kalendárneho mesiaca, v ktorom podá daňové priznanie k dani z príjmov, a v tejto novej lehote je aj daň z príjmov splatná,

•    oznámenia podaného príslušnému správcovi dane do uplynutia lehoty na podanie daňového priznanie podľa § 22 ods. 1 zákona corona predlžiť lehota podľa osobitného predpisu najviac o šesť kalendárnych mesiacov, ak súčasťou jeho príjmov sú zdaniteľné príjmy plynúce zo zdrojov v zahraničí okrem daňovníka v konkurze alebo v likvidácii. Daňovník v oznámení uvedie túto skutočnosť a novú lehotu, ktorá končí najneskôr v posledný deň kalendárneho mesiaca, v ktorom podá daňové priznanie k dani z príjmov a v tejto novej lehote je aj daň z príjmov splatná, pričom ak v podanom daňovom priznaní k dani z príjmov daňovník neuvedie príjmy plynúce zo zdrojov v zahraničí, správca dane uplatní postup podľa osobitného predpisu.

Zákon umožňuje predĺžiť oznámením lehotu na podanie daňového priznania, ale táto lehota sa bude počítať od pôvodne určenej lehoty podľa § 49 ods. 2 ZDP, t.j. môže si predĺžiť lehotu, ktorá mu uplynie 30. 6. 2020, oznámením až do 30. 9. 2020. Oznámenie podá spôsobom a na tlačive určenom v § 49 ods. 3 ZDP, pričom toto oznámenie podá posledný deň lehoty (do konca mesiaca nasledujúceho po mesiaci kedy dôjde k skončeniu pandémie), ktorou v tomto prípade je 31. 8. 2020. Rovnako sa bude postupovať aj v prípade, ak súčasťou zdaniteľných príjmov daňovníka sú aj zdaniteľné príjmy v zahraničí, pričom túto lehotu môže predĺžiť až o šesť kalendárnych mesiacov.

Daňovníkovi, ktorý je v konkurze alebo v likvidácii a ktorého posledný deň lehoty na podanie daňového priznania k dani z príjmov podľa ZDP uplynie počas obdobia pandémie, sa môže rozhodnutím správcu dane na základe žiadosti daňovníka o predlženie tejto lehoty podanej najneskôr do 15 dní pred uplynutím lehoty na podanie tohto daňového priznania predlžiť lehota podľa ZDP najviac o tri kalendárne mesiace, pričom proti rozhodnutiu o predlžení lehoty na podanie daňového priznania k dani z príjmov sa nemožno odvolať.

U daňovníka, ktorý podá správcovi dane oznámenie alebo žiadosť podľa osobitného predpisu do skončenia obdobia pandémie a lehota na podanie daňového priznania k dani z príjmov uvedená v oznámení alebo žiadosti uplynie počas obdobia pandémie, sa daňové priznanie k dani z príjmov podáva v lehote do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po skončení obdobia pandémie.

Rovnako ak lehota na podanie daňového priznania k dani z príjmov alebo hlásenia u dediča alebo osoby podľa osobitného predpisu uplynie počas obdobia pandémie, dedič alebo osoba podľa osobitného predpisu podá toto priznanie alebo hlásenie v lehote do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po skončení obdobia pandémie. Dedič alebo osoba podľa osobitného predpisu môže najneskôr 15 dní pred uplynutím lehoty na podanie daňového priznania k dani z príjmov alebo hlásenia, t.j. v lehote do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po skončení obdobia pandémie, musí podať žiadosť o predĺženie lehoty na podanie daňového priznania k dani z príjmov alebo hlásenia.

Ak Vláda SR vyhlási skončenie pandémie v júli 2020, lehota na podanie daňového priznania končí 31. 8. 2020 a v tejto lehote je daň aj splatná.

Aj v období pandémie, kedy sú potrebné pre jej zvládnutie všetky finančné prostriedky správca dane vychádza v ústrety daňovníkom a fyzické a právnické osoby, ktorí podali daňové priznanie k dani z príjmov za rok 2019 v riadnom termíne, t.j. do 31. 3. 2020 a z podaného daňového priznania im vznikol preplatok, nebudú musieť na svoje peniaze čakať až do skončenia pandémie.

Preplatky správca dane vráti daňovníkom, v rovnakej lehote ako v predchádzajúcich rokoch, t.j. do 40 dní. Preplatky budú vrátené najneskôr do 10. mája.

S oneskoreným podaním daňových priznaní súvisia aj sankcie so strany správcu dane. V období pandémie dochádza k ich „neukladaniu“ resp. zrušeniu.

Osobitným spôsobom sa upravuje daňový nedoplatok

Podľa § 1 zákona corona sa v čase pandémie za daňový nedoplatok nepovažuje dlžná suma dane, ktorej lehota splatnosti uplynie počas obdobia pandémie a ktorú daňový subjekt zaplatí alebo odvedie do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po skončení obdobia pandémie.

Dlžná suma dane, ktorej splatnosť uplynie počas obdobia pandémie, t.j. daňový nedoplatok podľa daňového poriadku, nebol počas obdobia pandémie považovaný za daňový nedoplatok, za podmienky, že túto dlžnú sumu dane daňový subjekt zaplatí alebo odvedie do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po skončení obdobia pandémie.

Ak daňový subjekt nezaplatil daň, nebude mať daňový nedoplatok, ak ho následne v náhradnej lehote zaplatí.

Ak podnikateľ túto daň nezaplatí ani v náhradnej lehote, bude sa považovať za daňový nedoplatok, a to odo dňa nasledujúceho po uplynutí tejto náhradnej lehoty na jeho zaplatenie.

Príklad

Podnikateľ neuhradí daň, ktorej splatnosť je 25. apríla 2020, táto daň sa nestáva daňovým nedoplatkom, ak ju uhradí do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po skončení obdobia pandémie. Napríklad, ak obdobie pandémie skončí 30. 6. 2020, uvedenú daň má daňový subjekt uhradiť do 31. 7. 2020.

Ak daňový subjekt daň neuhradí ani do 31. 7. 2020, potom sa stane táto daň daňovým nedoplatkom počnúc dňom nasledujúcim po uplynutí tejto náhradnej lehoty na zaplatenie, t.j. dňom 1. 8. 2020.

V zmysle § 10 zákona corona sa za daňový nedoplatok nepovažuje dlžná suma dane, ktorej splatnosť uplynie počas obdobia pandémie a ktorú zaplatí daňový subjekt do konca mesiaca nasledujúceho po skončení obdobia pandémie. T.j. nedoplatkom sa nestane žiadna dlžná suma dane (napr. ani neuhradená vlastná daňová povinnosť na DPH), ktorej splatnosť uplynie počas obdobia pandémie. Za daňový nedoplatok sa ale nebude považovať len na účely exekúcie a preto sa nebude vymáhať. Takýto nedoplatok sa nebude uvádzať v potvrdení o stave osobného účtu daňového subjektu.

V zákone corona je v § 4 samostatne upravené zmeškanie lehoty.

Ide o lehotu,ktorá uplynula počas obdobia pandémie, Takáto lehota sa odpustí, ak daňový subjekt zmeškaný úkon vykoná najneskôr do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po skončení obdobia pandémie; to neplatí pre podanie daňového priznania a platenie dane.

Ak podnikateľ mal, ale počas obdobia pandémie nevykonal určitý úkon (napr. mal v lehote do 30 dní podať odvolanie – ale ho nepodal, mal predložiť na daňový úrad doklady – ale v lehote určenej vo výzve ich nepredložil a pod.), v zákonom stanovenej lehote alebo správcom dane určenej lehote, zo zákona sa mu odpustí zmeškanie tejto lehoty za podmienky, že predmetný úkon vykoná najneskôr do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po skončení obdobia pandémie, ak tento zákon neustanovuje inak. Nie je potrebné, aby podnikateľ podával žiadosť o odpustenie zmeškania lehoty, ale je potrebné, aby v tejto náhradnej lehote vykonal predmetný úkon. Z uvedenej právnej úpravy vyplýva, že daňový subjekt nemusí požiadať o odpustenie zmeškania lehoty, ale musí vykonať úkon, a to do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po skončení pandémie. V tomto prípade ani správca dane nevydáva žiadne rozhodnutie a k odpusteniu zmeškania lehoty dochádza zo zákona.

Príklad

Podnikateľ podal za rok 2019 vo februári 2020 daňové priznanie typ B na dani z príjmov FO. Správca dane mal pochybnosti o jeho správnosti a poslal mu 10. 3. 2020 výzvu na doplnenie v lehote do 15 dní od doručenia výzvy.

Podnikateľovi neplynie podľa zákona corona lehota na vyjadrenie s počas obdobia pandémie, ak sa nevyjadrí. P. Karol sa doplní požadované skutočnosti uvedené vo výzve správcu dane v lehote do konca nasledujúceho mesiaca po skončení pandémie. Uvedený postup je v súlade s platnými právnymi predpismi a správca dane neuloží sankciu.

Aby nedošlo prijatím všetkých opatrení v období pandémie k zániku práva vyrubiť daň, k premlčaniu práva na vymáhanie daňového nedoplatku a k zániku práva vymáhať daňový nedoplatok, ustanovuje sa v § 9 zákona corona, aby sa plynutie týchto lehôt prerušilo o obdobie pandémie.

Zákon corona taxatívne od 4. 4. 2020 upravuje správne delikty a sankcie

Podľa § 12 ods. 1 zákona corona daňový subjekt sa zbaví zodpovednosti za porušenie povinnosti podať dodatočné daňové priznanie k dani z príjmov v ustanovenej lehote, ak táto lehota uplynula počas obdobia pandémie a ak daňový subjekt túto povinnosť splní do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po skončení obdobia pandémie.

Za správny delikt, ktorého sa dopustí ten, kto uvedie v dodatočnom daňovom priznaní k dani z príjmov podanom podľa vyššie uvedeného sumu, ktorá v porovnaní so sumou uvedenou v daňovom priznaní k dani z príjmov predstavuje zvýšenie dane z príjmov, sa pokuta podľa osobitného predpis bude počítať len do dňa začatia obdobia pandémie.

S účinnosťou od 1. 4. 2020 sa ustanovuje aby daňovníci neboli sankcionovaní za porušenie povinnosti podať dodatočné daňové priznanie na dani z príjmov v ustanovenej lehote alebo dodatočné hlásenie, ak táto lehota uplynula počas obdobia pandémie, a ak túto povinnosť splnia do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po skončení obdobia pandémie.

Ak by podnikateľ podal dodatočné daňové priznanie k dani z príjmov po 12. marci 2020, počas obdobia pandémie, alebo toto dodatočné daňové priznanie podá do konca mesiaca nasledujúceho po skončení pandémie, a uvedie v ňom sumu, ktorá v porovnaní so sumou uvedenou v daňovom priznaní na dani z príjmov predstavuje zvýšenie dane z príjmov, pokuta za tento správny delikt podľa § 155 ods.1 písm. g) a ods. 2 daňového poriadku sa bude počítať len do dňa začatia obdobia pandémie.

Príklad

Podnikateľ zistí počas obdobia pandémie dňa 1. 4. 2020, že je povinný podať dodatočné daňové priznanie na dani z príjmov fyzických osôb za zdaňovacie obdobie 2018, nakoľko jeho daň z príjmov mala byť vyššia ako bola vypočítaná v riadnom daňovom priznaní za toto zdaňovacie obdobie.

Podľa pôvodného znenia daňového poriadku by bol daňovník povinný podať dodatočné daňové priznanie do konca nasledujúceho mesiaca kedy uvedenú skutočnosť zistil po uplynutí skutočnosti, t.j. do 31. 5. 2020. Podľa § 12 ods. 1 tohto zákona č. 67/2020 Z. z. môže podnikateľ podať toto dodatočné daňové priznanie najneskôr do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po skončení obdobia pandémie. Za tento správny delikt správca dane uloží pokutu, ktorá bude počítaná len do začatia obdobia pandémie. Za počet dní v období pandémie a za dni náhradnej lehoty na podanie dodatočného daňového priznania mu pokuta počítaná nebude.

Viac o tejto téme sa dočítate v komentári v mesačníku DUO 7-8/2020.

Založenie a vznik spoločnosti s r.o.

Spoločnosť s ručením obmedzeným je jednou z najrozšírenejších právnych foriem podnikateľskej aktivity, najmä v oblasti malého a stredného podnikania. V súčasnej dobe je spoločnosť s ručením obmedzeným upravená v § 105 až § 153 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej iba „Obchodný zákonník“).Okrem toho platia pre túto spoločnosť, rovnako ako pre ostatné formy obchodných spoločností, ustanovenia § § 56 až 75k Obchodného zákonníka (všeobecné ustanovenia o obchodných spoločnostiach).

Spoločnosť s ručením obmedzeným sa zaraďuje medzi kapitálové spoločnosti, keďže základnou povinnosťou spoločníkov nie je osobná účasť na podnikaní spoločnosti, ale povinnosť vniesť určitý kapitál (peňažný alebo nepeňažný), pričom veritelia môžu uspokojiť svoju pohľadávku zásadne len z majetku spoločnosti a spoločníci sú postihnuteľní len v obmedzenom rozsahu. Podnikanie vo forme spoločnosti s ručením obmedzeným je vhodné vzhľadom na určité osobné rysy najmä tam, kde počet spoločníkov má byť obmedzený a relatívne uzavretý. Výhoda spoločnosti s ručením obmedzeným oproti iným formám obchodných spoločností je v tom, že umožňuje spojiť výhody osobných spoločností (verejná obchodná spoločnosť a komanditná spoločnosť) so spoločnosťou čisto kapitálovou (akciová spoločnosť). Spoločnosť s ručením obmedzeným má spoločné s akciovou spoločnosťou to, že obidve povinne vytvárajú základné imanie. Spoločníci nie sú priamo zo zákona povinní k osobnej účasti na podnikaní, avšak u spoločnosti s ručením obmedzeným možno osobnú účasť na podnikaní dohodnúť v spoločenskej zmluve. Je možné, že spoločníci vnesú iba vklady (zabezpečia kapitál) a vlastné podnikanie bude organizovať najatý manažment, alebo budú spoločníci okrem vkladov aj osobne angažovaní v obchodných záležitostiach spoločnosti alebo časť spoločníkov sa okrem vnesenia vkladu bude osobne podieľať aj na podnikaní a druhá časť vnesie iba vklady. Spoločné pre obidve spoločnosti je aj to, že majú zákonom neobmedzený predmet činnosti (osobné spoločnosti môžu byť založené len za účelom podnikania). Spoločnosť s ručením obmedzeným je tiež menej formalizovaná než akciová spoločnosť a kapitálové toky v nej sú prehľadnejšie.

Podiel v spoločnosti s ručením obmedzeným patrí vždy určitej konkrétnej osobe a nie je možné, aby znel na majiteľa, ako to môže byť pri akciách. U spoločnosti s ručením obmedzeným je ľahšie regulovateľný pohyb spoločníkov. Spoločník spoločnosti s ručením obmedzeným je teda osobne viacej spätý so spoločnosťou než akcionár s akciovou spoločnosťou. Určitou nevýhodou je však ručenie spoločníkov za záväzky spoločnosti, aj keď len v obmedzenom rozsahu, zatiaľ čo akcionári za záväzky akciovej spoločnosti neručia vôbec. Výhodou spoločnosti s ručením obmedzeným oproti osobným spoločnostiam je to, že u spoločnosti s ručením obmedzeným je viac obmedzené riziko podnikania. Na založenie verejnej obchodnej spoločnosti nie je síce potrebný žiaden počiatočný kapitál, avšak spoločníci ručia za záväzky spoločnosti celým svojím aj osobným majetkom. Majú teda podobné postavenie ako pri individuálnom podnikaní. Rozdiel je iba v tom, že u individuálneho podnikania priamo zodpovedajú za porušenie záväzkov (veritelia vymáhajú splnenie priamo od podnikateľa), zatiaľ čo vo verejnej obchodnej spoločnosti iba ručia. Veritelia musia teda najskôr písomne požiadať o splnenie záväzku spoločnosť a až potom môžu vyžadovať plnenie od spoločníkov ako ručiteľov spoločnosti. Ručenie je tu však neobmedzené. U spoločnosti s ručením obmedzeným je ručenie spoločníka obmedzené na čiastku nesplateného vkladu. Spoločník, ktorý svoj vklad splatil teda veriteľom spoločnosti neručí. Spoločník, ktorý ešte nesplatil vklad, veriteľom spoločnosti síce ručí tiež celým svojím majetkom, avšak maximálne do čiastky, ktorú ešte spoločnosti dlhuje na svojom vklade. Spoločník ručí aj príplatkovou povinnosťou (§ 121 Obchodného zákonníka) ustanovenou rozhodnutím valného zhromaždenia na základe úpravy v spoločenskej zmluve.

Zakladateľom spoločnosti s r.o. môže byť akákoľvek FO alebo PO

Nie je dôležité, či pôjde o osobu slovenskú alebo zahraničnú. Pri zakladaní spoločnosti s ručením obmedzeným majú totiž slovenské aj zahraničné osoby rovnaké práva a povinnosti. Na základe uvedeného možno tiež konštatovať, že zakladateľom spoločnosti s ručením obmedzeným môže byť právnická osoba aj nepodnikateľského charakteru (napr. obec, občianske združenie, nadácia). To isté platí pre osoby fyzické, pretože k tomu, aby založili spoločnosť s ručením obmedzeným, nemusia byť podnikateľmi. To vyplýva z § 261 ods. 6 písm. a) Obchodného zákonníka, podľa ktorého sa vzťahy týkajúce sa účasti na spoločnosti medzi zakladateľmi obchodných spoločností, medzi spoločnosťou a spoločníkmi a medzi spoločníkmi navzájom, ako aj vzťahy medzi spoločníkom a obchodnou spoločnosťou pri zariaďovaní záležitostí spoločnosti riadia vždy Obchodným zákonníkom bez ohľadu na povahu účastníkov (t.j. bez ohľadu na to, či ide o podnikateľa alebo nie). Zakladateľom s.r.o. môže byť aj štát, aj keď o tom Obchodný zákonník výslovne nehovorí.

Založenie spoločnosti s r.o.

Vo všeobecnosti v zmysle § 57 Obchodného zákonníka platí, že ak z iných ustanovení tohto zákona nevyplýva niečo iné, zakladá sa spoločnosť spoločenskou zmluvou podpísanou všetkými zakladateľmi. Pravosť podpisov zakladateľov musí byť úradne overená. Spoločenskú zmluvu môže uzavrieť aj splnomocnenec vybavený na to plnomocenstvom. Plnomocenstvo s úradne overeným podpisom splnomocniteľa sa pripojí k spoločenskej zmluve.

Nakoľko Obchodný zákonník pripúšťa, aby spoločnosť s ručením obmedzeným založil jediný zakladateľ, spoločenskú zmluvu nahrádza tzv. zakladateľská listina. Zakladateľská listina musí obsahovať rovnaké podstatné časti ako spoločenská zmluva alebo zakladateľská zmluva.

Obchodný zákonník ustanovuje určité obmedzenia zakladateľov pri zakladaní spoločnosti s ručením obmedzeným.

V súčasnosti je možné obmedzenie práva na zakladanie týchto spoločností posudzovať v zmysle ustanovení § 105a a § 105b Obchodného zákonníka.

a)                 Spoločnosť s jedným spoločníkom nemôže byť jediným zakladateľom alebo jediným spoločníkom inej spoločnosti. Fyzická osoba môže byť jediným spoločníkom najviac v troch spoločnostiach. Registrový súd má pred zápisom spoločnosti do registra kompetencie, ktoré sa týkajú uvedených zistení. Všetko musí byť spísané v písomnom vyhlásení zakladateľa spoločnosti.

b)                 Spoločnosť s ručením obmedzeným nemôže založiť osoba, ktorá je vedená v zozname daňových dlžníkov podľa osobitného predpisu alebo v zozname dlžníkov Sociálnej poisťovne; to neplatí, ak mu príslušný správca dane, ktorým je daňový úrad alebo colný úrad, alebo Sociálna poisťovňa na založenie spoločnosti udelí súhlas. Súhlas sa prikladá k návrhu na zápis do obchodného registra. Ide o právny stav účinný do 30. septembra 2020.

c)                  Počnúc 1. 10. 2020 platí, že spoločnosť s ručením obmedzeným nemôže založiť osoba, ktorá je vedená v zozname daňových dlžníkov podľa osobitného zákona alebo má evidované nedoplatky na poistnom na sociálne poistenie podľa osobitného zákona; to neplatí, ak mu príslušný správca dane, ktorým je daňový úrad alebo colný úrad, na založenie spoločnosti udelí súhlas. Súhlas sa prikladá k návrhu na zápis do obchodného registra. Spoločnosť s ručením obmedzeným nemôže založiť ani osoba, ktorá je vedená ako povinný v registri vydaných poverení na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona. Uvedenou zmenou sa sleduje účinná realizácia ustanovenia § 61cods. 4písm. a) ab) zákona č. 233/1995Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov v praxi (ďalej len „Exekučný poriadok“).V rozsahu zmeny ustanovenia v časti pojednávajúcej o zozname dlžníkov Sociálnej poisťovne, k tejto bolo potrebné pristúpiť na základe výstupov z rozporového konania so Sociálnou poisťovňou, ktorej informačný systém v časti týkajúcej sa evidencie nedoplatkov na poistnom na sociálne poistenie bude od 1. 10. 2020 rozhodným zdrojom informácii pre účely preverenia neexistencie nedoplatkov na poistnom na sociálne poistenie podľa zákona č. 461/2003Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov. Je teda možné konštatovať, že nedochádza k zmene vecnej (zoznam dlžníkov rovnako ako „evidencia nedoplatkov“ uvádzajú výpočet subjektov porušujúcich tú istú zákonnú povinnosť), rozdiel spočíva v technickom riešení, ktoré by mal registrový súd v procese registrácie v obchodnom registri využívať pre účely preverenia splnenia ustanovenej zákonnej podmienky. Technické riešenie predpokladá využitie údajov poskytovaných prostredníctvom ISCSRU–Informačný systém Centrálneho systému referenčných údajov, ktorý z hľadiska frekvencie aktualizácií (na dennej báze) poskytuje prístup k údajom, pri použití ktorých sa znižuje riziko ich neaktuálnosti vo významnej miere a tým sa prispieva k efektívnejšiemu priebehu registrácie.

Spoločnosť s r.o. môže byť založená jedným alebo viacerými zakladateľmi

Tým sa líši od osobných spoločností, kde sú potrební najmenej dvaja zakladatelia. Na rozdiel od akciovej spoločnosti môže byť jediným zakladateľom fyzická osoba aj právnická osoba (jediným zakladateľom akciovej spoločnosti môže byť len osoba právnická). Obchodný zákonník limituje maximálny počet spoločníkov, a teda aj zakladateľov spoločnosti s ručením obmedzeným. Horná hranica počtu spoločníkov je 50. Tento počet nemôže byť prekročený ani počas trvania spoločnosti. Pokiaľ by počet spoločníkov prekročil túto hranicu, bolo by potrebné, aby sa s.r.o. premenila na inú právnu formu obchodnej spoločnosti (na akciovú spoločnosť) alebo na družstvo. V opačnom prípade by takú spoločnosť mohol zrušiť súd podľa § 68 ods. 6 písm. c) Obchodného zákonníka, pretože zanikli predpoklady vyžadované pre vznik spoločnosti (maximálny počet 50 spoločníkov).

Každá osoba, ktorá je zakladateľom, sa môže nechať pri zakladaní spoločnosti zastúpiť na základe plnej moci.Vyplýva to z § 57 Obchodného zákonníka. Plná moc však musí byť písomná a musí v nej byť výslovne uvedené, že ide splnomocnenie na podpis spoločenskej zmluvy o založení spoločnosti s ručením obmedzeným. Podpis splnomocniteľa na plnej moci musí byť úradne overený. V mene právnickej osoby môže plnú moc udeliť len jej štatutárny orgán a pokiaľ je právnická osoba zapísaná v obchodnom registri, treba priložiť aj výpis o zápise tejto osoby do obchodného registra.

Do plnej moci je možné v záujme právnej istoty zahrnúť aj plný text spoločenskej zmluvy, ktorá má byť podpísaná, pokiaľ chce mať splnomocniteľ istotu, že v jeho mene nebude podpísaná zmluva iná, ale nie je to podmienkou platnosti plnej moci. Podľa nášho názoru nemusí plná moc obsahovať celý text zmluvy, ktorá má byť podpísaná, ako to niekedy úrady vyžadujú. V akej podobe má byť zmluva podpísaná, je totiž vecou vnútorného vzťahu splnomocnenca a splnomocniteľa, pretože splnomocniteľ môže poveriť splnomocnenca aj na to, aby pristúpil na určité zmeny zmluvy alebo na to, aby ich sám navrhol. Pokiaľ by splnomocnenec prekročil nariadené pokyny, malo by to vplyv na jeho zodpovednosť voči splnomocniteľovi, ale nie na platnosť podpísanej zmluvy. Podobne je možné postupovať aj v prípade zakladania spoločnosti jednou osobou vo forme notárskej zápisnice o právnom úkone, pretože zákon túto možnosť nevylučuje. V záujme právnej istoty splnomocniteľa by mal byť celý obsah zakladateľskej listiny obsiahnutý v plnej moci.

Ak zakladá spoločnosť jeden zakladateľ, je potrebné na založenie spoločnosti vyhotovenie zakladateľskej listiny, ak zakladá spoločnosť viac osôb, je spoločnosť založená podpísaním spoločenskej zmluvy. Založením spoločnosti sa konštituujú vzájomné vzťahy medzi zakladateľmi (budúcimi spoločníkmi), budúce vzťahy medzi spoločníkmi navzájom a vzťahy budúcich spoločníkov k spoločnosti.

Založením však ešte nevzniká spoločnosť ako právnická osoba (ako samostatný subjekt práv a povinností). Spoločnosť ako právnická osoba vzniká až ku dňu zápisu do obchodného registra. Až do dňa, ku ktorému bude spoločnosť zapísaná v obchodnom registri, nemôže nadobúdať práva a povinnosti, a preto z právnych úkonov, ktoré zakladatelia alebo konatelia v mene spoločnosti do toho času vykonajú, nie je zaviazaná spoločnosť, ale osobne tieto osoby konajúce za spoločnosť. Ak spoločníci alebo príslušný orgán spoločnosti konanie v mene spoločnosti schváli do 3 mesiacov od vzniku spoločnosti, platí, že z tohto konania je spoločnosť zaviazaná od počiatku. Toto konanie v mene spoločnosti pred jej vznikom, ako aj prechod záväzkov na spoločnosť.

Spoločnosť je založená okamihom, kedy je uzavretá spoločenská zmluva

Za uzavretie spoločenskej zmluvy možno považovať deň, kedy je spoločenská zmluva podpísaná poslednou zmluvnou stranou.

Na postup pri uzavieraní spoločenskej zmluvy sa použijú všeobecné ustanovenia Občianskeho zákonníka o uzavieraní zmlúv obsiahnuté v § § 43a až 44 a príslušné ustanovenia § § 269 až 275 Obchodného zákonníka. Zmluva vznikne v okamihu, kedy sa strany dohodnú na celom obsahu zmluvy, nestačí dohoda o podstatných častiach zmluvy, ktoré sú upravené v § 110 ods. 1 Obchodného zákonníka. Aby bolo možné takúto zmluvu označiť za spoločenskú zmluvu o založení spoločnosti s ručením obmedzeným, musí zmluva obsahovať časti uvedené v § 110 Obchodného zákonníka. Pokiaľ by niektorú z týchto častí zmluva neobsahovala, spoločnosť s ručením obmedzeným nie je založená a registrový súd by bol na základe takej zmluvy povinný odmietnuť zápis spoločnosti do obchodného registra. Okrem podstatných častí, ktoré spoločenská zmluva o založení spoločnosti s ručením obmedzeným obsahovať musí, môže ktorýkoľvek zo zakladateľov požadovať, aby zmluva obsahovala ešte ďalšie časti, ktoré zákon výslovne nepredpisuje a na ktorých sa môžu účastníci medzi sebou dohodnúť. Pokiaľ teda niektorý z účastníkov vyžaduje, aby zmluva obsahovala okrem podstatných častí ešte ďalšie časti, je zmluva uzavrená až dosiahnutím dohody o všetkých častiach zmluvy.

Obchodný zákonník v § 269 ods. 3 umožňuje, aby bola určitá časť zmluvy nahradená dohodou strán o spôsobe umožňujúcom dodatočné určenie obsahu záväzku. Táto možnosť platí aj pri uzavieraní spoločenskej zmluvy. Nie je však možné dohodnúť, že chýbajúci obsah zmluvy určí iba jedna zo strán. Doplnenie zmluvy môže byť preto vyhradené neskoršej dohode strán alebo sa môžu dohodnúť na tom, že chýbajúci obsah zmluvy bude určený treťou osobou alebo súdom, príp. že sa takto bude postupovať, pokiaľ by sa strany nedohodli na chýbajúcom obsahu zmluvy. Vyhradenie určitých častí zmluvy budúcej dohode môže mať rôzne právne následky podľa toho, či ide o podstatnú časť alebo nepodstatnú časť zmluvy.

Pokiaľ sa strany neskôr nedohodnú na chýbajúcich podstatných častiach, spoločenská zmluva nevznikne a spoločnosť nebude založená (pokiaľ sa strany nedohodli, že chýbajúci obsah zmluvy bude určený treťou osobou alebo súdom pre prípad, že sa samé nedohodnú na doplnení obsahu zmluvy). Pri určovaní chýbajúceho obsahu zmluvy postupuje tretia osoba alebo súd podľa § 290 a § 292 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka. Chýbajúca podstatná časť je potom doplnená rozhodnutím tretej osoby alebo súdu a až od toho okamihu je spoločenská zmluva uzavretá. Pokiaľ sa strany dohodnú na tom, že neskôr bude dohodnutá určitá nepodstatná časť zmluvy, spoločenská zmluva vzniká, ale neskoršia dohoda sa považuje za podmienku platnosti celej zmluvy. Pokiaľ sa však strany pri podpise zmluvy dohodli na tom, že dosiahnutie dodatočnej dohody o nepodstatnej časti nemá mať vplyv na platnosť zmluvy, bude zmluva platiť aj bez dosiahnutia dohody o tejto časti zmluvy, teda v pôvodnom znení. To však musí byť v zmluve výslovne zakotvené, inak platí, že neskoršia dohoda je podmienkou platnosti celej zmluvy. Aj pri chýbajúcich nepodstatných náležitostiach sa však strany môžu dohodnúť, že chýbajúci obsah zmluvy, pokiaľ sa samé nedohodnú, bude nahradený rozhodnutím súdu alebo tretej osoby.

Viac o tejto téme sa dočítate v odbornej tematickej publikácii Sprievodca s.r.o.

Najmasovejším športom je v súčasnosti behanie. Väčšina ľudí začne vykonávať tento druh pohybovej aktivity z prozaických dôvodov: chce si zlepšiť svoju fyzickú kondíciu alebo ubrať pár kíl a vyformovať postavu. Po čase ich prekvapí akou vášňou sa pre nich pravidelný beh stane. Začínajú od „nuly“ a po dvoch mesiacoch ubehnú osem až desať kilometrov.

KEĎ ČLOVEK BEŽÍ SÁM, VNÚTORNE SA UPOKOJÍ a pomaly sa začne lepšie cítiť, ocitne sa opäť vo svojej „vlastnej koži“, začne si sám seba viacej uvedomovať. Keď beží dvojica voľným tempom a pritom nenútene konverzuje, môže to byť tak trocha aj psychoanalytický model. Partneri sa nepozerajú na seba, ale pod nohy alebo vpred, každý je ponorený do svojich vlastných myšlienok. Neskúmajú reakcie jeden druhého, uvoľnene formulujú vety, prichádzajú rôzne myšlienky bez cenzúry a komunikácia je uvoľnenejšia, ba možno aj úprimnejšia.

Behanie môže nežiaduco vstupovať do partnerských vzťahov, pokiaľ človek, ktorý rád behá, žije s „nebežcom“. Pre pokoj v rodine je základom nehovoriť doma často o svojej novej vášni – behaní. Partner (partnerka) môže začať žiarliť, lebo bude mať pocit, že beh je dôležitejší ako on (ona) alebo spoločná domácnosť. Bežec sa predsa môže podeliť o svoje zážitky s ľuďmi podobných záľub a uvedomiť si, že existuje normálny život s partnerom, ktorý pokračuje bez ohľadu na jeho ošiaľ z behania.      

BEH A KLUSANIE - Rozdiel v ich označení sa premieta do rýchlosti pohybu. Tých, čo zabehnú 1600 metrov pod 9 minút, môžeme považovať za intenzívnych bežcov, a tých, ktorí na 1600 metrov potrebujú viac než 9 minút,  za “klusákov” – prívržencov ležérneho tréningu. Je to ale individuálne – táto hodnota je “hrubá” a čísla sú zaujímavé od prípadu k prípadu

Väčšina zahajuje beh pomalším tempom, skôr klusá. Je to relatívne najdostupnejší spôsob vytrvalostnej pohybovej aktivity. Behaním sa získavajú blahodarné účinky vytrvalostného pohybu za relatívne najkratšie časové obdobie. Táto aktivita je zaujímavá aj preto, že oproti plávaniu, behu na lyžiach a väčšine iných účinných vytrvalostných pohybových aktivít nevyžaduje zvláštne pohybové schopnosti, je to prirodzenejší pohyb.

Problém nastáva pri výskyte zranení alebo preťažení, k čomu môže dôjsť v prípade nedostatočného zahriatia – rozcvičenia organizmu alebo ak sa začne hneď s veľkými vzdialenosťami  Dôležité je načúvať svojmu organizmu: ak sa vzoprie bolesťou alebo “stratou dychu”, treba na to primerane reagovať a nebyť proti. Potenciálne nebezpečenstvo vyplýva  aj z toho, že pri behaní došľapujú nohy na tvrdý podklad a môže dôjsť k nežiaducemu poškodeniu. Prednosť takéhoto pohybu -  kosti a kĺby vystavené väčšiemu zaťaženiu zostávajú „mladé“, zhrubnú a zosilnejú, a tak sú menej náchylné na osteoporózu čiže rednutie kostí, ktoré prichádza s vekom - môže byť zachovaná pri správnom obutí a určitej “primitívnej” technike behania.

Ak beháme v ovzduší plnom výfukových plynov výrazne znižujeme tréningový efekt takejto pohybovej aktivity. Vtedy skúsme uvažovať radšej o inej vytrvalostnej pohybovej aktivite alebo behajme radšej na technicky dokonalých bežiacich pásoch.

POLMARATÓN ALEBO MARATÓN - Obľuba behania po dlhých trasách až do polmaratónu či maratónskych vzdialeností (42 195 metrov) rapídne vzrastá. Čo sa stalo, že toľko ľudí začína byť fascinovaných behaním na dlhé trate a že úplne najradšej bežia v dave? Tí ľudia sa nepoznajú, ale všetci spolu prežívajú niečo výnimočné, akýsi archaický, pohanský sviatok v novej, radostnej podobe stáda. Môžu byť však posadnutí príkladmi slávnych ľudí – maratón behajú politici, filmové hviezdy, podnikatelia. Niekedy je to mnohonásobný pokus o napĺňanie zdravého životného štýlu, inokedy nevyhnutnosť podriadiť sa príslušnej firemnej kultúre. Môže to byť intuitívny pokus o návrat k ľudskej prirodzenosti. Pred viacerými rokmi sa zrodila pozoruhodná vedecká teória o pôvode homo sapiens, podľa ktorej človek víťazil v prírodnom výbere preto, že dokázal ubehnúť veľkú vzdialenosť a dokázal uloviť antilopu tak, že ju uštval k smrti ...

Jeden z najslávnejších amerických atletických trénerov Joe Vigil pri hľadaní „svätého grálu“ bežcov precestoval celý svet. Skúmal ruských šprintérov aj japonských vytrvalcov, pastierov oviec v Andách ako prežívajú len s jogurtom a čajom, pátral po dôvodoch prečo sa ženy pri vytrvalostných behoch vyrovnajú mužom. Dospel k názoru, že umenie behu, najmä na dlhej trati, je najmä otázkou mentálnych schopností. „Musíte behať s láskou a nič od toho nežiadať. Beh vás má urobiť lepšími,“ hovorieval svojim zverencom.

CHÔDZA JE PRIRODZENÝ POHYB. Niektorým vekovým skupinám pomaly, ale isto začínajú znemožňovať fyzické pohybové aktivity vo vonkajšom prostredí (behanie, bicyklovanie ...) zdravotné problémy s pohybovým aparátom alebo iné limitujúce ťažkosti a ochorenia. Hýbať sa na čerstvom vzduchu je ale potrebné, a tak nám nezriedka zostáva naporúdzi „iba“ pohyb, ktorého význam ako keby sme neustále podceňovali – vzpriamená chôdza. Napriek tomu, že ide o jednu z najdôležitejších a najcharakteristickejších ľudských pohybových aktivít, prakticky vymizla z repertoáru možno až príliš „civilizovaného“ človeka. A pritom chôdza je pre človeka pohyb tak prirodzený a dôležitý ako lietanie pre vtákov.

Kráčanie je prostriedok na udržiavanie duševnej rovnováhy, predchádzanie stresov, pocitov úzkosti, neistoty, vyčerpania alebo depresie. Chôdza, pri ktorej poriadne pridáme do kroku, prehlbuje pocit duševnej sviežosti a zvyšuje pocit energie.

Ľudia majú, hoci si to ani neuvedomujú, po rýchlejšej chôdzi nutkanie a chuť do aktívnej činnosti. Stačí na to krátka a rýchla prechádzka trvajúca 10-15 minút, iba sa „trocha sa prejsť“. Dokonca aj osobné a zdravotné problémy sa po takomto skromnom „telocviku“ zdajú menej závažné.

Chôdza zlepšuje látkovú premenu v ľudskom organizme, priaznivo pôsobí na trávenie, posilňuje dýchacie svalstvo, dobre pôsobí na znižovanie krvného tlaku a kondíciu srdca, perspektívne upravuje spánok.

Chôdza je, popri plávaní, pri predpisovaní pohybového režimu veľmi dôležitá u ľudí s nadváhou a postihnutím kĺbov. Vtedy je oveľa výhodnejšia ako behanie – kĺbové spojenia netrpia otrasmi a povrchovým diskomfortom (nepohodlím). Je to zábava aj lacný, ekonomicky výhodný liečebný a preventívny prostriedok, ktorým môžeme naštartovať svoj pohybový režim. Postupne dokážeme tráviť chodením aj dlhší čas v prírode turistickými výletmi a nevadí ani ľahšia nepriazeň počasia. Skôr naopak. Tam sa náš fyzický zážitok a jeho blahodarné účinky na organizmus znásobuje vďaka prírodnému prostrediu, ktoré nezanedbateľne vplýva na psychiku.

„NORDIC WALKING“ ALEBO CHÔDZA S PALICAMI. V ostatných rokoch vídame čoraz častejšie chodiť ľudí všetkých vekových skupín s palicami, ktoré pripomínajú tie používané pri bežeckom lyžovaní. Chôdza, pri ktorej si chodec pomáha palicami, má marketingový názov nordic walking (možno preto je niekedy nazývaná slangovo severská chôdza) a oficiálne „vznikla“ (bola patentovaná) v roku 1997 vo Fínsku. Samotní Fíni o tejto aktivite hovoria vo svojom rodnom jazyku ako o sauväkavely, čo v preklade znamená: chôdza s palicami.

Vzdialene pripomína turistické pochody vo vyšších horách s oporou teleskopických skladacích palíc, pomocou ktorých ich užívatelia uľavujú kolenám a bedrovým kĺbom pri chôdzi z kopca a pomáhajú si nimi pri strmých výstupoch. Turisti používajú dvojdielne až trojdielne palice dĺžky od 60 do 145 cm, ktoré sa dajú zložiť do ruksaku. Bývajú z hliníka alebo duralu s oceľovým, prípadne vídiovým hrotom. Rukoväť je z plastu, lepšie z korku, s upevňovacím remienkovým mechanizmom a v poslednej dobe aj s jej odpružením, aby netrpeli zápästia.

Kráčanie s palicami je špecifická dynamická kondičná chôdza v rôzne náročnom prírodnom teréne, ktorá je vhodná takmer pre všetky vekové a výkonnostné kategórie oboch pohlaví. Jej najväčší potenciál je v jednoduchosti, dostupnosti a mnohostrannosti. Nie je iba jednoduchým „kráčaním“, ale komplexným kondičným cvičením, kde si každý môže zvoliť svoje tempo a cieľ – od rekreačných prechádzok až po tréningové jednotky najvyššej intenzity (napríklad beh s palicami). Pomôže zlepšiť fyzický (a psychický) stav aktívne športujúcim, ale aj ľuďom, ktorí nemajú žiadnu predchádzajúcu skúsenosť s aktívnym alebo rekreačným pohybom. Dá sa vykonávať individuálne, ale pre väčšie potešenie, zábavu a umocnenie zážitku najlepšie s priateľmi alebo v skupine podobne nadšene naladených a motivovaných jedincov.

Účinnosť chôdze s palicami z hľadiska fyzického tréningu je o 40 až 50 percent vyššia ako pri normálnej chôdzi. Zapája sa takmer 90 percent podstatných telesných svalov. Kráčajúci má vďaka lepšej stabilite a istote pocit bezpečia, čo je výrazná výhoda pre ľudí najmä staršej generácie a seniorov, ktorí majú často väčšie či menšie problémy s rovnováhou, stabilitou a koordináciou – „motá sa im hlava“. Preťažovanie nosných kĺbov (kolená, bedrá) je o 30 percent nižšie, preto je severská chôdza dobre tolerovaná pri degeneratívnych ochoreniach chrbtice aj kĺbových spojení. Je jednou z najvhodnejších pohybových aktivít pri osteoporóze (rednutí kostí).

Túžba po telesnej aktivite je charakteristickým znakom života človeka od narodenia. Schopnosť meniť miesto pohybom prepožičiava väčšiu slobodu. Ak sa človek nepohybuje, tak ju vlastne stráca. Dostatočná pohybová aktivita je teda najprirodzenejším a najlepším základom na zachovanie zdravia a dôstojnosti celého organizmu. Schopnosť pohybu je dôležitým všeobecným fenoménom pri posudzovaní duševného a telesného zdravotného, resp. chorobného stavu.

ZÁVER - V súčasnosti sa objavuje u stúpajúceho počtu osôb predĺženie života, čo predstavuje veľký nárast podielu starších osôb v populácii. Tento fakt predstavuje prínos, pokiaľ bude spojený nielen s nadštandardnou zdravotnou starostlivosťou, ale aj so zlepšením alebo aspoň s udržaním očakávanej kvality života, súvisiacej tiež s jej akceptovaním.

MUDr. Pavel Malovič

Poradca – (Poradca), č. 11/2020 (V/2020)

• Stavebný zákon s komentárom – úplné znenie zákona s komentárom

Práce a mzdy – bez chýb, pokút a penále – (PaM), č. 7-8/2020 (V/2020)

• Lex korona – aktuálne zmeny pre zamestnávateľa
• PN a práca z domu počas karantény
• Zamestnávateľ a daňová kontrola – chyby
• Ošetrovné – najnovšie zmeny
• Mzdové príplatky v podnikateľskej sfére
• Spoločný obecný úrad - organizácia

Dane, účtovníctvo, odvody – bez chýb pokút a penále (DUO), č. 7-8/2020 (V/2020)

• Zánik daňového nedoplatku
• Daň z príjmov právnickej osoby – pandémia
• Výdavky uplatniteľné až po zaplatení po 1.1. 2020
• Finančný lízing a DPH
• Príspevky zamestnávateľom na zvládnutie koronakrízy

1000 riešení (1000 r), č. 7-8/2020 (V/2020)

• Daňové opatrenia v čase pandémie
• Pracovnoprávny vzťah a vplyv korona vírusu.

Verejná Správa č. 5-6/2020 (VS), č. 5-6/2020 (IV/2020)

• Dôchodky - zmeny v starobnom dôchodkovom sporení
• Vlastníctvo bytov a nebytových priestorov – zmeny
• Stavebný poriadok

Lex korona I/2 – (IV/2020) - nové zákony a novely týkajúce sa zmien legislatívy v súvislosti s koronavírusom

• Zákon č. 67/2020 Z. z. o mimoriadnych opatreniach vo finančnej oblasti v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 (po novele zákonom č. 75/2020 Z. z. a č. 96/2020 Z. z.)

Lex korona IV/2 (IV/2020) - nové zákony a novely týkajúce sa zmien legislatívy v súvislosti s koronavírusom

• Stavebný zákon a bývanie

-        Zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon)

-        Zákon č. 97/2013 Z. z. o pozemkových spoločenstvách – + zákon 91/2020 Z. z.

-        Zákon č. 555/2005 Z. z. o energetickej hospodárnosti budov

-        Zákon č. 443/2010 Z. z. o dotáciách na rozvoj bývania a o sociálnom bývaní

-        Zákon č. 150/2013 Z. z. o Štátnom fonde rozvoja bývania

-        Zákon č. 282/2015 Z. z. o vyvlastňovaní pozemkov a stavieb

• Doprava a cestovný ruch

-        Zákon č. 93/2005 Z. z. o autoškolách

-        Zákon č. 280/2006 Z. z. o povinnej základnej kvalifikácii a pravidelnom výcviku niektorých vodičov

-        Zákon č. 513/2009 Z. z. o dráhach

-        Zákon č. 514/2009 Z. z. o doprave na dráhach

-        Zákon č. 91/2010 Z. z. o podpore cestovného ruchu

-        Zákon č. 56/2012 Z. z. o cestnej doprave

-        Zákon č. 106/2018 Z. z. o prevádzke vozidiel v cestnej premávke

-        Zákon č. 213/2019 Z. z. o odplatách a o poskytovaní príspevku v civilnom letectve

-        Zákon č. 143/1998 Z. z. o civilnom letectve (letecký zákon)

-        Zákon č. 338/2000 Z. z. o vnútrozemskej plavbe

Lex korona V/3 (IV/2020) - nové zákony a novely týkajúce sa zmien legislatívy v súvislosti s koronavírusom

-        Zákon č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách

-        Zákon č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve

-        Zákon č. 597/2003 Z. z. o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení

-        Zákon č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon)

-        Zákon č. 172/2005 Z. z. o organizácii štátnej podpory výskumu a vývoja

Lex korona III/4 (IV/2020) - nové zákony a novely týkajúce sa zmien legislatívy v súvislosti s koronavírusom

-        Zákon o službách zamestnanosti

-        Zákon o sociálnom poistení

-        Zákon o starobnom dôchodkovom sporení

-        Zákon o doplnkovom dôchodkovom sporení

-        Zákon o orgánoch štátnej správy v oblasti sociálnych vecí, rodiny a služieb zamestnanosti

-        Zákon o sociálnych službách

-        Zákon o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele

Lex korona II/6 (IV/2020) - nové zákony a novely týkajúce sa zmien legislatívy v súvislosti s koronavírusom

-        Zákon o niektorých mimoriadnych opatreniach v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVIC-19 a v justícií

-        Zákon o sociálnej ekonomike a sociálnych podnikoch

Lex korona II/5 (IV/2020) - nové zákony a novely týkajúce sa zmien legislatívy v súvislosti s koronavírusom

• Zákon o niektorých mimoriadnych opatreniach v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 a v justícii
• Zákon o Súdnej rade Slovenskej republiky
• Zákon o súdoch
• Zákon o elektronických komunikáciách
• Zákon o verejnom obstarávaní
• Zákon o niektorých mimoriadnych opatreniach vo finančnej oblasti v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-1

Lex korona III/3 (IV/2020) - nové zákony a novely týkajúce sa zmien legislatívy v súvislosti s koronavírusom

• Zákonník práce
• Zákon o službách zamestnanosti
• Zákon o BOZP
• Zákon o sociálnom poistení
• Zákon o zdravotnom poistení
• Zákon o starobnom dôchodkovom sporení
• Zákon o doplnkovom dôchodkovom sporení
• Zákon o sociálnych službách

Lex korona V/2 (IV/2020) - nové zákony a novely týkajúce sa zmien legislatívy v súvislosti s koronavírusom

• Zákon č. 377/1990 Zb. o hlavnom meste Slovenskej republiky Bratislave
• Zákon č. 401/1990 Zb. o meste Košice
• Zákon č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení
• Zákon č. 302/2001 Z. z. o samospráve vyšších územných celkov (zákon o samosprávnych krajoch)
• Zákon č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru
• Zákon č. 85/2005 Z. z. o politických stranách a politických hnutiach
• Zákon č. 647/2007 Z. z. o cestovných dokladoch
• Zákon č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov
• Zákon č. 395/2019 Z. z. o občianskych preukazoch
• Zákon č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon)

• Zákon č. 42/1994 Zb. o civilnej ochrane obyvateľstva                                         
• Zákon č. 314/2001 Z. z. o ochrane pred požiarmi
• Zákon č. 315/2001 Z. z. o Hasičskom a záchrannom zbore
• Zákon č. 544/2002 Z. z. o Horskej záchrannej službe                                          
• Zákon č. 190/2003 Z. z. o strelných zbraniach a strelive a o zmene a doplnení niektorých Zákonov
• Zákon č. 473/2005 Z. z. o poskytovaní služieb v oblasti súkromnej bezpečnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov (Zákon o súkromnej bezpečnosti)
• Zákon č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov

Lex korona VI/1 (IV/2020) - nové zákony a novely týkajúce sa zmien legislatívy v súvislosti s koronavírusom

• Zákon č. 17/1992 Zb. o životnom prostredí
• Zákon č. 587/2004 Z. z. o Environmentálnom fonde
• Zákon č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých Zákonov
• Zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny
• Zákon č. 569/2007 Z. z. o geologických prácach (geologický zákon)
• Zákon č. 39/2013 Z. z. o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia a o zmene a doplnení niektorých Zákonov
• Zákon č. 137/2010 Z. z. o ovzduší
• Zákon č. 364/2004 Z. z. o vodách a o zmene zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (vodný zákon)                             
• Zákon č. 7/2010 Z. z. o ochrane pred povodňami
• Zákon č. 79/2015 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov
• Zákon č. 302/2018 Z. z. o zálohovaní jednorazových obalov na nápoje a o zmene a doplnení niektorých zákonov

Aktualizácia III/2 (III/2020) - opatrenia proti koronavírusu

• Zákon o sociálnom poistení
• Zákonník práce
• Zákon o službách zamestnanosti
• Zákon o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia

Aktualizácia III/1 (III/2020) - 13. dôchodok

• Zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení – 1. 4. 2020
• Zákon č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení– 1. 4. 2020
• Zákon č. 601/2003 Z. z. o životnom minime– 1. 4. 2020
• Zákon č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého– 1. 4. 2020

TIEŽ TIETO ODBORNÉ PUBLIKÁCIE VÁM POMOŽU V PODNIKANÍ V ČASE PANDÉMIE

1. Obchodný zákonník po novelách s komentárom- rozsiahly komentár, Zákon o verejnom obstarávaní, Zákon o cenách, vzory zmlúv

2. Jednoduché účtovníctvo – postupy účtovania po ostatnej novele, zákon o dani z príjmov, zákon o účtovníctve

3. Povinnosti zamestnávateľa – práva a povinnosti zamestncov a zamestnávateľov

4. Daňové a mzdové zákony 2020 - daňové a mzdové zákony aktualizované k 1. 1. 2020

5. Daňové a účtovné zákony 2020 – aktuálne znenie zákonov po novelách s komentármi

6. Cestná premávka (úplné znenie zaákona po ostatnej novele A5 (zákony do vrecka)

7. Zákonník práce s komentárom (monotematika - zmeny od 1. 7. 2020)

8. Odpady po novom – monotematika (úplné znenie s komentárom)

9. Daňové a nedaňové výdavky A-Z 2020 - uplatňovanie skutočne vynaložených výdavkov do výdavkov daňových

10. Občiansky zákonník po novelách s komentárom – rozsiahly komentár, úplné znenia zákonov po novelách, záväzkové právo

11. Príručka mzdovej účtovníčky – sprievodca mzdami (metodická pomôcka pre mzdových účtovníkov)

12. Trestné právo a súdne spory (Trestný zákon, Trestný poriadok, Civilný sporový poriadok, Civilný mimosporový poriadok – úplné znenia zákonov)

13. s.r.o. – SPRIEVODCA (komplexné a prehľadné spracovanie problematiky spoločnosti s ručením obmedzeným od jej založenia, vzniku až po možnosti zrušenia)

14. Podnikanie a koronavírus (komplexný prehľad opatrení a ich podrobný popis týkajíci sa daňového poriadku, daní z príjmov, DPH, zákonníku práce, miezd)

Poradca – (Poradca), č. 12-13/2020 (VI/2020)

• Trestný zákon s komentárom – úplné znenie zákona s komentárom

Poradca – (Poradca), č. 1-2/2021 (VI/2020)

• Zákon overejnom obstarávaní s komentárom - úplné znenie zákona s komentárom

Práce a mzdy – bez chýb, pokút a penále – (PaM), č. 9/2020 (VI/2020)

• Na ake korona prispevky ma narok zamestnavatel
• Čo v prípade nezaplatenia odvodov do SP
• Predpoklady výpovede pre organizačné dôvody 
• Prekážky v práci na strane zamestnávateľa
• Určovanie priemerného a pravdepodobného zárobku
• Paušalizácia cestovných náhrad
• Komunálny odpad a sankcie za nedodržanie zákona

Dane, účtovníctvo, odvody – bez chýb pokút a penále (DUO), č. 9/2020 (V/2020)

• Korona a účtovníctvo - zmeny v účtovníctve
• Súbeh viacerých foriem podnikania
• Odpočítanie daňovej straty v roku 2020
• Úprava zastupovania a vylúčenie zástupcu v daňovom konaní
• Postup pri poskytovaní daňovej úľavy daňovému subjektu

Verejná Správa č. 7-8/2020 (VS), č. 7-8/2020 (VI/2020)

• Hospodárska mobilizácia
• Stavebné úrady

AK STE NESTIHLI PODAŤ DP, ICH PODANIE SA ODKLADÁ DO 30.6.

Určite využijete naše publikácie: