Opravná položka k zásobám sa tvorí, ak je opodstatnené predpokladať, že budúce ekonomické úžitky z tohto majetku sú nižšie ako ich ocenenie v účtovníctve. Opravná položka sa vytvára podľa § 23 ods. 1 postupov účtovania

 

Čistá realizačná hodnota zásob a opravné položky

V súlade s ustanovením § 23 postupov účtovania pri inventarizácii zásob musí účtovná jednotka prehodnotiť, či úžitková hodnota zásob (reálna hodnota) zodpovedá ich oceneniu v účtovníctve. Ak zistí, že došlo k zníženiu ich ocenenia, pričom toto zníženie nie je definitívne, vytvára sa k zásobám opravná položka. Pri stanovení výšky opravnej položky k zásobám sa porovnáva ich hodnota, ktorou sú ocenené v účtovníctve (obstarávacia cena), s hodnotou, za ktorú by sa tieto zásoby dali predať, alebo použiť pre vlastné potreby po odpočítaní predpokladaných nákladov na ich dokončenie alebo nákladov na ich predaj.

 

Ekonomickou podstatou je, aby ocenenie zásob v účtovníctve nebolo vyššie ako je ich predpokladaná predajná cena alebo použitie pre vlastné potreby účtovnej jednotky. Za čistú realizačnú cenu možno považovať cenu, za ktorú sa ešte zásoby môžu predať.

 

Tvorba OP k zásobám = obstarávacia cena – čistá realizačná hodnota

 

Čistá realizačná hodnota zásob = predpokladaná predajná cena – náklady na predaj

 

Tvorba opravnej položky k zásobám

s výnimkou zásob vlastnej výroby sa účtuje na ťarchu účtu 505 – Tvorba a zúčtovanie opravných položiek k zásobám so súvzťažným zápisom v prospech vecne príslušného súvahového účtu opravných položiek k zásobám v účtovej skupine 19 – Opravné položky k zásobám.

Tvorba opravnej položky k zásobám vlastnej výroby sa účtuje na ťarchu vecne príslušného účtu účtovej skupiny 61 – Zmeny stavu vnútroorganizačných zásob so súvzťažným zápisom v prospech vecne príslušného súvahového účtu opravných položiek v účtovej skupine 19 – Opravné položky k zásobám.

 

Názov účtovného prípadu	Má dať	Dal
OP k zásobám	505 – Tvorba a zúčtovanie OP k zásobám 61x – Zmena stavu VO zásob	19 – OP k zásobám

 

Zúčtovanie vytvorenej opravnej položky k zásobám

môže dôjsť z dvoch dôvodov:

–   zúčtovanie opravnej položky z dôvodu úplného alebo čiastočného zániku opodstatneného predpokladu trvania zníženia hodnoty zásob, ktoré sa zúčtuje na ťarchu vecne príslušného súvahového účtu opravnej položky k zásobám so súvzťažným zápisom v prospech účtu 505 – Tvorba a zúčtovanie opravných položiek k zásobám,

 

Názov účtovného prípadu	Má dať	Dal
Zúčtovanie OP k zásobám	19 – OP k zásobám	505 – Tvorba a zúčtovanie OP k zásobám 61x – Zmena stavu VO zásob

 

–   zúčtovanie opravnej položky z dôvodu vyradenia zásob z účtovníctva, ktoré sa zúčtuje na ťarchu vecne príslušného súvahového účtu opravných položiek k zásobám so súvzťažným zápisom v prospech príslušného účtu zásob.

 

Názov účtovného prípadu	Má dať	Dal
Zúčtovanie OP k zásobám	19 – OP k zásobám	1 – Zásoby

 

Príklad 1

Opravná položka k tovaru ku dňu zostavenia účtovnej závierky

Účtovná jednotka má na sklade tovar, ktorého obstarávacia cena celkom zaúčtovaná na účte 132 – Tovar na sklade a v predajniach je vo výške 22 000 € (účtovná hodnota zásob), predajná cena bola stanovená vo výške 25 000 €.

Nakoľko ide o tovar, ktorému o pár mesiacov končí záručná doba, je predpoklad, že sa bude predávať za cenu nižšiu ako je jeho účtovná hodnota, pričom nedochádza k definitívnemu zníženiu ocenenia.

 

Napr. je predpoklad, že predajná cena bude vo výške 21 000 €, náklady na predaj vo výške 500 €, to znamená, že čistá realizačná hodnota zásob je vo výške 20 500 €.

OP = účtovná hodnota zásob – čistá realizačná hodnota zásob =

OP = 22 000 – 20 500 = 1 500 €.

Účtovná jednotka musí vytvoriť opravnú položku k tovaru vo výške 1 500 €.

 

Účtovné súvzťažnosti:	€	MD	D
1. Tvorba opravnej položky k tovaru	1 500	505	196

 

Predaj tovaru v nasledujúcom účtovnom období

Ak účtovná jednotka predá tovar za predpokladanú predajnú cenu, ku ktorému bola vytvorená opravná položka, musí najskôr zúčtovať opravnú položku a až potom bude účtovať o predaji tovaru.

 

Účtovné súvzťažnosti:	€	MD	D
1. Zúčtovanie opravnej položky z dôvodu predaja tovaru	1 500	196	132
2. Tržba z predaja tovaru	21 000	211	604
3. Náklady spojené s predajom tovaru (provízia za sprostredkovanie predaja tovaru)	500	518	211
4. Úbytok predaného tovaru v obstarávacej cene po zohľadnení opravnej položky (OC – OP = 22 000 – 1 500)	20 500	504	132

 

Po zaúčtovaní všetkých účtovných prípadov je možné konštatovať, že tovar sa predal so stratou vo výške 1 500 €, pretože bol zakúpený za 22 000 €, ďalší vynaložený náklad na jeho predaj vo výške 500 €, spolu vo výške 22 500 € a tržba z predaja tovaru bola len vo výške 21 000 €.

Opravná položka k pohľadávke

sa tvorí najmä k 

• pohľadávke, pri ktorej je opodstatnené predpokladať, že ju dlžník úplne alebo čiastočne nezaplatí,
• k spornej pohľadávke voči dlžníkovi, s ktorým sa vedie spor o jej uznanie.

 

Tvorba opravnej položky k pohľadávke sa účtuje na ťarchu účtu 547 – Tvorba a zúčtovanie opravnej položky k pohľadávke so súvzťažným zápisom v prospech účtu 391 – Opravné položky k pohľadávkam.

 

Názov účtovného prípadu	MD	D
Zúčtovanie OP k pohľadávkam	547 – Tvorba a zúčtovanie OP k pohľadávkam	391 – OP k pohľadávkam

 

Zúčtovanie opravnej položky k pohľadávke

z dôvodu:

–   úplného alebo čiastočného zániku opodstatneného predpokladu trvania zníženia hodnoty pohľadávky, ktoré sa zúčtuje na ťarchu účtu 391 – Opravné položky k pohľadávkam so súvzťažným zápisom v prospech účtu 547 – Tvorba a zúčtovanie opravných položiek k pohľadávkam,

 

Názov účtovného prípadu	MD	D
Zúčtovanie OP k pohľadávkam	391 – OP k pohľadávkam	547 – Tvorba a zúčtovanie OP k pohľadávkam

 

 

–   vyradenia pohľadávky z účtovníctva, ktoré sa zúčtuje na ťarchu účtu 391 – Opravné položky k pohľadávkam so súvzťažným zápisom v prospech príslušného účtu pohľadávok.

 

Názov účtovného prípadu	MD	D
Zúčtovanie OP k pohľadávkam	391 – OP k pohľadávkam	31x – Pohľadávky

 

Príklad 2

Účtovanie opravnej položky k pohľadávke, ktorú dlžník v nasledujúcom účtovnom období úplne splatí

Účtovná jednotka má pohľadávku v menovitej hodnote 10 000 €, ktorá vznikla v mesiaci november. Nakoľko pohľadávka dlžníkom nebola do konca účtovného obdobia uhradená, účtovná jednotka musí k pohľadávke vytvoriť opravnú položku.

Vzhľadom na to, že splatnosť pohľadávky uplynula ku koncu decembra bežného účtovného obdobia, účtovná jednotka sa rozhodla vytvoriť opravnú položku len vo výške 50 % z menovitej hodnoty pohľadávky z dôvodu predpokladu, že dlžník pohľadávku uhradí v januári nasledujúceho účtovného obdobia.

 

Účtovné súvzťažnosti:	€	MD	D
1. Tvorba OP k pohľadávke ku dňu zostavenia účtovnej závierky vo výške 5 000 €	5 000	547	391
2. Inkaso pohľadávky v januári nasledujúceho účtovného obdobia vo výške 100 % hodnoty pohľadávky	10 000	221	311
3. Zúčtovanie OP k pohľadávke (pominuli dôvody jej existencie)	5 000	391	547

 

 

Ak by pohľadávka nebola uhradená ani do dňa zostavenia účtovnej závierky (tento deň si účtovná jednotka stanoví v internej smernici, napr. bude to deň 25. 3. nasledujúceho účtovného obdobia), potom v rámci upravujúcich závierkových účtovných prípadov doúčtuje tvorbu opravnej položky do výšky 100 % neuhradenej pohľadávky. Účtovná predpis: 547/391 vo výške 5 000 €.

 

Príklad 3

Účtovanie opravnej položky k pohľadávke, ktorú dlžník v nasledujúcom účtovnom období splatí iba čiastočne

Účtovná jednotka má pohľadávku v menovitej hodnote 10 000 €, ktorá vznikla v mesiaci jún bežného účtovného obdobia.

Nakoľko pohľadávka dlžníkom nebola do konca účtovného obdobia uhradená, účtovná jednotka musí k pohľadávke vytvoriť opravnú položku.

Účtovná jednotka sa rozhodla vytvoriť opravnú položku vo výške 100 % z menovitej hodnoty pohľadávky.

 

Účtovné súvzťažnosti:	€	MD	D
1. Tvorba OP k pohľadávke, ktorá predstavuje riziko, že ju dlžník nesplatí (tvorba OP vo výške 100 % hodnoty pohľadávky)	10 000	547	391
2. Inkaso pohľadávky vo výške 8 000 € v nasledujúcom účtovnom období	8 000	221	311
3. Čiastočné zníženie OP k pohľadávke vo výške prijatej úhrady	8 000	391	547

 

 

Keďže k úhrade zvyšnej časti pohľadávky vo výške 2 000 € nedošlo ani v nasledujúcom účtovnom období, účtovná jednotka sa rozhodla, že ustúpi od jej vymáhania a pohľadávku vyradí z účtovníctva. Neuhradenú časť pohľadávky vo výške 2 000 € vyradí jej zúčtovaním s vytvorenou opravnou položkou.

 

Účtovné súvzťažnosti:	€	MD	D
4. Zúčtovanie OP k pohľadávke z dôvodu vyradenia pohľadávky z účtovníctva	2 000	391	311

 

Viac o problematike sa dočítate v mesačníku Dane, účtovníctvo bez chýb, pokút a penále (DUO) 6-7/2021.

 

Opravná položka k zásobám sa tvorí, ak je opodstatnené predpokladať, že budúce ekonomické úžitky z tohto majetku sú nižšie ako ich ocenenie v účtovníctve. Opravná položka sa vytvára podľa § 23 ods. 1 postupov účtovania

 

Čistá realizačná hodnota zásob a opravné položky

V súlade s ustanovením § 23 postupov účtovania pri inventarizácii zásob musí účtovná jednotka prehodnotiť, či úžitková hodnota zásob (reálna hodnota) zodpovedá ich oceneniu v účtovníctve. Ak zistí, že došlo k zníženiu ich ocenenia, pričom toto zníženie nie je definitívne, vytvára sa k zásobám opravná položka. Pri stanovení výšky opravnej položky k zásobám sa porovnáva ich hodnota, ktorou sú ocenené v účtovníctve (obstarávacia cena), s hodnotou, za ktorú by sa tieto zásoby dali predať, alebo použiť pre vlastné potreby po odpočítaní predpokladaných nákladov na ich dokončenie alebo nákladov na ich predaj.

 

Ekonomickou podstatou je, aby ocenenie zásob v účtovníctve nebolo vyššie ako je ich predpokladaná predajná cena alebo použitie pre vlastné potreby účtovnej jednotky. Za čistú realizačnú cenu možno považovať cenu, za ktorú sa ešte zásoby môžu predať.

 

Tvorba OP k zásobám = obstarávacia cena – čistá realizačná hodnota

 

Čistá realizačná hodnota zásob = predpokladaná predajná cena – náklady na predaj

 

Tvorba opravnej položky k zásobám

s výnimkou zásob vlastnej výroby sa účtuje na ťarchu účtu 505 – Tvorba a zúčtovanie opravných položiek k zásobám so súvzťažným zápisom v prospech vecne príslušného súvahového účtu opravných položiek k zásobám v účtovej skupine 19 – Opravné položky k zásobám.

Tvorba opravnej položky k zásobám vlastnej výroby sa účtuje na ťarchu vecne príslušného účtu účtovej skupiny 61 – Zmeny stavu vnútroorganizačných zásob so súvzťažným zápisom v prospech vecne príslušného súvahového účtu opravných položiek v účtovej skupine 19 – Opravné položky k zásobám.

 

Názov účtovného prípadu	Má dať	Dal
OP k zásobám	505 – Tvorba a zúčtovanie OP k zásobám 61x – Zmena stavu VO zásob	19 – OP k zásobám

 

Zúčtovanie vytvorenej opravnej položky k zásobám

môže dôjsť z dvoch dôvodov:

–   zúčtovanie opravnej položky z dôvodu úplného alebo čiastočného zániku opodstatneného predpokladu trvania zníženia hodnoty zásob, ktoré sa zúčtuje na ťarchu vecne príslušného súvahového účtu opravnej položky k zásobám so súvzťažným zápisom v prospech účtu 505 – Tvorba a zúčtovanie opravných položiek k zásobám,

 

Názov účtovného prípadu	Má dať	Dal
Zúčtovanie OP k zásobám	19 – OP k zásobám	505 – Tvorba a zúčtovanie OP k zásobám 61x – Zmena stavu VO zásob

 

–   zúčtovanie opravnej položky z dôvodu vyradenia zásob z účtovníctva, ktoré sa zúčtuje na ťarchu vecne príslušného súvahového účtu opravných položiek k zásobám so súvzťažným zápisom v prospech príslušného účtu zásob.

 

Názov účtovného prípadu	Má dať	Dal
Zúčtovanie OP k zásobám	19 – OP k zásobám	1 – Zásoby

 

Príklad 1

Opravná položka k tovaru ku dňu zostavenia účtovnej závierky

Účtovná jednotka má na sklade tovar, ktorého obstarávacia cena celkom zaúčtovaná na účte 132 – Tovar na sklade a v predajniach je vo výške 22 000 € (účtovná hodnota zásob), predajná cena bola stanovená vo výške 25 000 €.

Nakoľko ide o tovar, ktorému o pár mesiacov končí záručná doba, je predpoklad, že sa bude predávať za cenu nižšiu ako je jeho účtovná hodnota, pričom nedochádza k definitívnemu zníženiu ocenenia.

 

Napr. je predpoklad, že predajná cena bude vo výške 21 000 €, náklady na predaj vo výške 500 €, to znamená, že čistá realizačná hodnota zásob je vo výške 20 500 €.

OP = účtovná hodnota zásob – čistá realizačná hodnota zásob =

OP = 22 000 – 20 500 = 1 500 €.

Účtovná jednotka musí vytvoriť opravnú položku k tovaru vo výške 1 500 €.

 

Účtovné súvzťažnosti:	€	MD	D
1. Tvorba opravnej položky k tovaru	1 500	505	196

 

Predaj tovaru v nasledujúcom účtovnom období

Ak účtovná jednotka predá tovar za predpokladanú predajnú cenu, ku ktorému bola vytvorená opravná položka, musí najskôr zúčtovať opravnú položku a až potom bude účtovať o predaji tovaru.

 

Účtovné súvzťažnosti:	€	MD	D
1. Zúčtovanie opravnej položky z dôvodu predaja tovaru	1 500	196	132
2. Tržba z predaja tovaru	21 000	211	604
3. Náklady spojené s predajom tovaru (provízia za sprostredkovanie predaja tovaru)	500	518	211
4. Úbytok predaného tovaru v obstarávacej cene po zohľadnení opravnej položky (OC – OP = 22 000 – 1 500)	20 500	504	132

 

Po zaúčtovaní všetkých účtovných prípadov je možné konštatovať, že tovar sa predal so stratou vo výške 1 500 €, pretože bol zakúpený za 22 000 €, ďalší vynaložený náklad na jeho predaj vo výške 500 €, spolu vo výške 22 500 € a tržba z predaja tovaru bola len vo výške 21 000 €.

Opravná položka k pohľadávke

sa tvorí najmä k 

• pohľadávke, pri ktorej je opodstatnené predpokladať, že ju dlžník úplne alebo čiastočne nezaplatí,
• k spornej pohľadávke voči dlžníkovi, s ktorým sa vedie spor o jej uznanie.

 

Tvorba opravnej položky k pohľadávke sa účtuje na ťarchu účtu 547 – Tvorba a zúčtovanie opravnej položky k pohľadávke so súvzťažným zápisom v prospech účtu 391 – Opravné položky k pohľadávkam.

 

Názov účtovného prípadu	MD	D
Zúčtovanie OP k pohľadávkam	547 – Tvorba a zúčtovanie OP k pohľadávkam	391 – OP k pohľadávkam

 

Zúčtovanie opravnej položky k pohľadávke

z dôvodu:

–   úplného alebo čiastočného zániku opodstatneného predpokladu trvania zníženia hodnoty pohľadávky, ktoré sa zúčtuje na ťarchu účtu 391 – Opravné položky k pohľadávkam so súvzťažným zápisom v prospech účtu 547 – Tvorba a zúčtovanie opravných položiek k pohľadávkam,

 

Názov účtovného prípadu	MD	D
Zúčtovanie OP k pohľadávkam	391 – OP k pohľadávkam	547 – Tvorba a zúčtovanie OP k pohľadávkam

 

 

–   vyradenia pohľadávky z účtovníctva, ktoré sa zúčtuje na ťarchu účtu 391 – Opravné položky k pohľadávkam so súvzťažným zápisom v prospech príslušného účtu pohľadávok.

 

Názov účtovného prípadu	MD	D
Zúčtovanie OP k pohľadávkam	391 – OP k pohľadávkam	31x – Pohľadávky

 

Príklad 2

Účtovanie opravnej položky k pohľadávke, ktorú dlžník v nasledujúcom účtovnom období úplne splatí

Účtovná jednotka má pohľadávku v menovitej hodnote 10 000 €, ktorá vznikla v mesiaci november. Nakoľko pohľadávka dlžníkom nebola do konca účtovného obdobia uhradená, účtovná jednotka musí k pohľadávke vytvoriť opravnú položku.

Vzhľadom na to, že splatnosť pohľadávky uplynula ku koncu decembra bežného účtovného obdobia, účtovná jednotka sa rozhodla vytvoriť opravnú položku len vo výške 50 % z menovitej hodnoty pohľadávky z dôvodu predpokladu, že dlžník pohľadávku uhradí v januári nasledujúceho účtovného obdobia.

 

Účtovné súvzťažnosti:	€	MD	D
1. Tvorba OP k pohľadávke ku dňu zostavenia účtovnej závierky vo výške 5 000 €	5 000	547	391
2. Inkaso pohľadávky v januári nasledujúceho účtovného obdobia vo výške 100 % hodnoty pohľadávky	10 000	221	311
3. Zúčtovanie OP k pohľadávke (pominuli dôvody jej existencie)	5 000	391	547

 

 

Ak by pohľadávka nebola uhradená ani do dňa zostavenia účtovnej závierky (tento deň si účtovná jednotka stanoví v internej smernici, napr. bude to deň 25. 3. nasledujúceho účtovného obdobia), potom v rámci upravujúcich závierkových účtovných prípadov doúčtuje tvorbu opravnej položky do výšky 100 % neuhradenej pohľadávky. Účtovná predpis: 547/391 vo výške 5 000 €.

 

Príklad 3

Účtovanie opravnej položky k pohľadávke, ktorú dlžník v nasledujúcom účtovnom období splatí iba čiastočne

Účtovná jednotka má pohľadávku v menovitej hodnote 10 000 €, ktorá vznikla v mesiaci jún bežného účtovného obdobia.

Nakoľko pohľadávka dlžníkom nebola do konca účtovného obdobia uhradená, účtovná jednotka musí k pohľadávke vytvoriť opravnú položku.

Účtovná jednotka sa rozhodla vytvoriť opravnú položku vo výške 100 % z menovitej hodnoty pohľadávky.

 

Účtovné súvzťažnosti:	€	MD	D
1. Tvorba OP k pohľadávke, ktorá predstavuje riziko, že ju dlžník nesplatí (tvorba OP vo výške 100 % hodnoty pohľadávky)	10 000	547	391
2. Inkaso pohľadávky vo výške 8 000 € v nasledujúcom účtovnom období	8 000	221	311
3. Čiastočné zníženie OP k pohľadávke vo výške prijatej úhrady	8 000	391	547

 

 

Keďže k úhrade zvyšnej časti pohľadávky vo výške 2 000 € nedošlo ani v nasledujúcom účtovnom období, účtovná jednotka sa rozhodla, že ustúpi od jej vymáhania a pohľadávku vyradí z účtovníctva. Neuhradenú časť pohľadávky vo výške 2 000 € vyradí jej zúčtovaním s vytvorenou opravnou položkou.

 

Účtovné súvzťažnosti:	€	MD	D
4. Zúčtovanie OP k pohľadávke z dôvodu vyradenia pohľadávky z účtovníctva	2 000	391	311

 

Viac o problematike sa dočítate v mesačníku Dane, účtovníctvo bez chýb, pokút a penále (DUO) 6-7/2021.

 

Dňa 4. 2. 2021 bola schválená novela č. 76/2021 Z. z. zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (ďalej len „novela”). Zákon nadobúda účinnosť od 1. 3. 2021 a vybrané ustanovenia od 1. 1. 2022. Schválené zmeny sa dotkli aj ustanovení o dovolenke.

 

ZAMESTNANEC TRVALO SA STARAJÚCI O DIEŤA. Na základe novely č. 380/2019 Z. z. Zákonníka práce počnúc rokom 2020 bola navýšená dĺžka základnej výmery dovolenky na 5 týždňov aj pre zamestnancov, ktorí dosiaľ nedovŕšili 33 rokov veku, ale trvalo sa starajú o dieťa. S účinnosťou od 1. 1. 2021 sa do právnej úpravy dopĺňa, aká osoba sa na pracovnoprávne účely považuje za zamestnanca, ktorý sa trvalo stará o dieťa. Uvedené vyplýva z ust. § 40 ods. 11 novely: „Zamestnanec trvale sa starajúci o dieťa na účely tohto zákona je zamestnanec, ktorý sa osobne stará o vlastné neplnoleté dieťa vrátane striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, a zamestnanec, ktorý sa osobne stará o neplnoleté dieťa zverené mu do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov na základe rozhodnutia súdu. Toto postavenie zamestnancovi vzniká dňom, keď zamestnávateľovi písomne oznámil, že sa trvale stará o dieťa podľa prvej vety, a zaniká dňom, keď sa zamestnanec prestal trvale starať o dieťa podľa prvej vety.“ To znamená, že zamestnanec nadobúda postavenie zamestnanca, ktorý sa trvalo stará o dieťa, a tým mu vzniká nárok na zvýšenie základnej výmery dovolenky, ak túto skutočnosť:

·  písomne oznámil zamestnávateľovi

·  preukáže, že plní osobnú starostlivosť o neplnoleté dieťa (do dovŕšenia 18 rokov veku).

Zánik trvalej starostlivosti o dieťa je zamestnanec povinný oznámiť zamestnávateľovi písomne bez zbytočného odkladu.

 

! Poznámka:

Podľa usmernenia Národného inšpektorátu práce ide primárne o dieťa rodiča alebo náhradného rodiča (podľa zákona o rodine), t. j. o právny (rodinný) vzťah. Zároveň ide o dieťa aj z hľadiska veku – do 18 rokov alebo do nižšieho veku, ak osoba nadobudne plnoletosť uzatvorením manželstva. Zákonník práce nerozlišuje z hľadiska práv zamestnanca, či v prípade § 103 ods. 2 Zákonníka práce ide o trvalú starostlivosť o dieťa do 3,5 roka alebo 15 rokov, preto je na mieste použitie rozširujúceho výkladu a za dieťa považovať osobu do dovŕšenia plnoletosti.

 

ODKEDY MÁ ZAMESTNANEC NÁROK NA DOVOLENKU Z DÔVODU STAROSTLIVOSTI O DIEŤA? V praxi vznikali nejasnosti, odkedy má zamestnanec nárok na viac dní dovolenky, ak sa trvalo stará o dieťa. V zmysle § 40 ods. 11 novely postavenie zamestnanca, ktorý sa trvale stará o dieťa, vzniká zamestnancovi dňom, keď zamestnávateľovi písomne oznámil, že sa trvale stará o dieťa a zaniká dňom, keď sa zamestnanec prestal trvale starať a uvedené oznámil zamestnávateľovi. Zánik trvalej starostlivosti o dieťa je zamestnanec povinný písomne oznámiť zamestnávateľovi bez zbytočného odkladu. Z uvedeného vyplýva, že zamestnancovi vzniká nárok na zvýšenie dovolenky z dôvodu trvalej starostlivosti o dieťa odo dňa, kedy zamestnávateľovi oznámil, že sa začal trvalo starať o dieťa.

 

Príklad 1

Zamestnanec má 25 rokov, pracuje vo firme dva roky a prináleží mu dovolenka za kalendárny rok v rozsahu 20 dní (4 týždne). Zamestnancovi sa dňa 7. 7. 2022 narodilo dieťa. Túto skutočnosť oznámil a preukázal zamestnávateľovi dňa 14. 9. 2022.

Odkedy má nárok na zvýšenie dovolenky nad rámec základnej výmery dovolenky?

Nakoľko zamestnanec nadobúda postavenie zamestnanca, ktorý sa trvalo stará o dieťa, dňom, keď to písomne oznámil zamestnávateľovi, nárok na zvýšenie dovolenky nad rámec základnej výmery z dôvodu trvalej starostlivosti o dieťa dovolenky mu vzniká počnúc dňom 14. 9. 2022.

 

ZA ÚČELOM UPLATNENIA VYŠŠIEHO NÁROKU NA DOVOLENKU musí zamestnanec zamestnávateľovi preukázať, že sa trvalo stará o dieťa. Akou formou (aké doklady) bude zamestnanec uvedený status preukazovať, je vhodné upraviť v internom predpise zamestnávateľa, nakoľko súčasne znenie Zákonníka práce tento postup neupravuje. Doklady potrebné na preukázanie trvalej starostlivosti o dieťa sa budú líšiť v závislosti od rodinnej situácie zamestnancov. Medzi doklady, ktoré by zamestnávateľ mohol na preukázanie trvalej starostlivosti o dieťa požadovať, možno zaradiť:

·  rodný list dieťaťa – aj keď nepreukazuje, že rodič sa o dieťa trvale stará, avšak týmto dokladom zamestnanec preukazuje, že je rodičom dieťaťa,

·  rozhodnutie súdu o striedavej starostlivosti o dieťa,

·  rozhodnutie príslušných orgánov na neskoršie osvojenie dieťaťa alebo jeho zobratie do pestúnskej starostlivosti (náhradná starostlivosť),

·  čestné vyhlásenie zamestnanca, v ktorom čestne prehlási, že sa trvalo stará o dieťa (najmä v prípade zverenia dieťaťa do osobnej starostlivosti len jedného rodiča, príp. do zverenia striedavej starostlivosti oboch rodičov).

 

Zamestnávateľ má povinnosť oboznámiť zamestnancov s obsahom interného predpisu, aby zamestnanci mali vedomosť ako postupovať pri uplatnení nároku na zvýšenie základnej výmery dovolenky z dôvodu trvalej starostlivosti o dieťa.

 

VÝPOČET POMERNEJ ČASTI DOVOLENKY V SÚVISLOSTI SO STAROSTLIVOSŤOU O DIEŤA. Zákonník práce počnúc rokom 2020 síce navýšil zamestnancom, ktorí dosiaľ nedovŕšili 33 rokov veku, ale trvalo sa starajú o dieťa, dĺžku základnej výmery dovolenky na 5 týždňov, ale z právnej úpravy nebolo jasné ako postupovať v prípade, ak sa zamestnanec začal alebo prestal trvalo starať o dieťa počas príslušného kalendárneho roka.

Novela Zákonníka práce s účinnosťou od 1. 1. 2022 tento problém vyriešila a zadefinovala pravidlo o vzniku pomernej časti nároku na zvýšenú základnú výmeru dovolenky, ak dôvod na jej zvýšenie vznikne v priebehu príslušného kalendárneho roka. Uvedené vyplýva z novelizovaného ust. § 103 ods. 2: „Zamestnancovi, ktorý sa začne alebo prestane trvale starať o dieťa v priebehu kalendárneho roka, zvýšenie dovolenky za kalendárny rok (poznámka: v rozsahu najviac 5 dní) podľa prvej vety nad rámec základnej výmery dovolenky podľa odseku 1 patrí v pomernom rozsahu určenom ako podiel počtu dní trvalej starostlivosti o dieťa v príslušnom kalendárnom roku a počtu dní kalendárneho roka.“ To znamená, že novela Zákonníka práce spresňuje, kedy vzniká zamestnancovi, ktorý v kalendárnom roku nedovŕši 33 rokov, týždeň dovolenky navyše z dôvodu trvalej starostlivosti o dieťa. Ak sa zamestnanec začne/­prestane starať o dieťa v priebehu kalendárneho roka, patrí mu nárok na pomernú časť piateho týždňa dovolenky, ktorá sa vypočíta ako podiel počtu dní trvalej starostlivosti o dieťa v príslušnom kalendárnom roku a počtu dní kalendárneho roka. V novele Zákonníka práce sa tak po novom presne vymedzuje nielen v akom momente zamestnanec získa právo na zvýšenie základnej výmery dovolenky, ale aj v akom rozsahu mu bude patriť zvýšenie základnej výmery dovolenky.

 

Príklad 2

Zamestnanec má 25 rokov, pracuje vo firme dva roky a prináleží mu dovolenka za kalendárny rok v rozsahu 20 dní (4 týždne). Zamestnancovi sa dňa 7. 7. 2022 narodilo dieťa. Túto skutočnosť oznámil a preukázal zamestnávateľovi dňa 14. 7. 2022.

Na aký rozsah dovolenky má nárok?

Nakoľko sa zamestnanec začal trvalo starať o dieťa v priebehu kalendárneho roka, má nárok na 4 týždne dovolenky a nárok na pomernú časť z piateho týždňa (ktorý je v rozsahu 5 dní). Nárok na zvýšenie dovolenky vzniká zamestnancovi od 14. 7. 2022, t. j. odo dňa, kedy to písomne preukázal zamestnávateľovi.

Zvýšenie dovolenky z dôvodu starostlivosti o dieťa sa vypočíta nasledovne: 171/­365 × 5 dní = 2,342 dňa, po zaokrúhlení je nárok na dovolenku z dôvodu trvalej starostlivosti 2,5 dňa. Zamestnancovi tak prináleží nárok na 4 týždne dovolenky za kalendárny rok + 2,5 dňa (po zaokrúhlení 2,325 = 2,5) pomernej časti dovolenky dôvodu trvalej starostlivosti od dieťa, t. j. spolu 22,5 dňa dovolenky.

 

V súlade s § 103 ods 2 Zákonníka práce dovolenka zamestnanca, ktorý do konca príslušného kalendárneho roka dovŕši najmenej 33 rokov veku, a zamestnanca, ktorý sa trvale stará o dieťa, je najmenej päť týždňov. To znamená, že zamestnanec, ktorý sa trvalo stará o dieťa, má garantovaný minimálny nárok na dovolenku 5 týždňov, vrátane 1 týždňa navyše z dôvodu starostlivosti o dieťa. Nakoľko výmera dovolenky je ustanovená v Zákonníku práce „na najmenej” 5 týždňov, tento nárok je možné zamestnávateľom ešte zvýšiť (napr. kolektívnou zmluvou). Z uvedeného vyplýva, že zvýšenie dovolenky z dôvodu starostlivosti o dieťa nemusí byť len v rozsahu zákonného minima, t. j. v rozsahu 1 týždňa, ale môže byť aj viac, napr. 2 týždene navyše. Ale aj v takomto prípade platí pravidlo, že zvýšenie dovolenky za kalendárny rok z dôvodu starostlivosti o dieťa patrí zamestnancovi nad rámec základnej výmery dovolenky v pomernom rozsahu (poznámka: základná výmera dovolenky je najmenej štyri týždne) určenom ako podiel počtu dní trvalej starostlivosti o dieťa v príslušnom kalendárnom roku a počtu dní kalendárneho roka.

 

Príklad 3

Zamestnanec má 25 rokov, pracuje vo firme dva roky a prináleží mu dovolenka za kalendárny rok v rozsahu 20 dní (4 týždne). Zamestnancovi sa dňa 7.7.2022 narodilo dieťa. Túto skutočnosť oznámil a preukázal zamestnávateľovi dňa 14. 7. 2022.

Na aký rozsah dovolenky má nárok, ak zamestnávateľ poskytuje z dôvodu trvalej starostlivosti o dieťa dva týždne dovolenky navyše?

Ak sa zamestnávateľ rozhodol poskytovať zamestnancovi za trvalú starostlivosť o dieťa nad rámec základnej výmery dovolenky dva týždne dovolenky navyše, v prípade že sa dieťa narodí 14. 7. 2022, bude zamestnancovi poskytnutá dovolenka v rozsahu pomernej časti z týchto dvoch týždňov. Pomerná časť sa určí ako podiel počtu kalendárnych dní trvalej starostlivosti o dieťa v príslušnom kalendárnom roku a počtu počtu kalendárnych dní príslušného kalendárneho roka.

Nakoľko sa zamestnanec začal trvalo starať o dieťa v priebehu kalendárneho roka, má nárok na 4 týždne dovolenky (20 dní) a nárok na pomernú časť z 2 týždňov (10 dní). Nárok na zvýšenie dovolenky vzniká zamestnancovi od 14. 7. 2022, t. j. odo dňa, kedy to písomne preukázal zamestnávateľovi.

Zvýšenie dovolenky z dôvodu starostlivosti o dieťa sa vypočíta nasledovne: 171/­365 × 10 dní = 4,685 dňa, po zaokrúhlení je nárok na dovolenku z dôvodu trvalej starostlivosti 5 dní. Zamestnancovi tak prináleží nárok na 4 týždne dovolenky za kalendárny rok + 5 dní (po zaokrúhlení 4,685 = 5) pomernej časti dovolenky z dôvodu trvalej starostlivosti o dieťa, t. j. spolu 25 dní dovolenky.

 

KRÁTENIE DOVOLENKY. Uplatňovanie inštitútu krátenia dovolenky je založené na dobroboľnej báze, t. j. zamestnávateľ môže (ale nie je povinný) krátiť dovolenku. Pri krátení dovolenky sa uplatňuje zásada, že dovolenka, na ktorú vznikol nárok v príslušnom roku, sa kráti len z dôvodov, ktoré vznikli v tom roku (§ 109 ods. 7 Zákonníka práce). Zamestnancovi možno krátiť len tú dovolenku (dovolenka za kalendárny rok, príp. nárok na pomernú časť dovolenky), na ktorú mu vznikol nárok. Ak zamestnancovi v kalendárnom roku nárok na dovolenku nevznikol, nie je ju možné krátiť, nakoľko „niet čo“ krátiť.

Krátenie dovolenky upravuje § 109 Zákonníka práce, v zmysle ktorého zamestnancovi, ktorý splnil podmienku odpracovania aspoň 60 dní v kalendárnom roku, za ktorý sa dovolenka poskytuje, môže zamestnávateľ krátiť dovolenku za prvých 100 zameškaných pracovných dní o jednu dvanástinu a za každých ďalších 21 zameškaných pracovných dní rovnako o jednu dvanástinu.

Pri inštitúte krátenia dovolenky sa jedna dvanástina vypočíta zo zákonnej výmery dovolenky, t. j. z výmery 20 dní, príp. 25 dní (v závislosti od dosiahnutého veku zamestnanca). Ak zamestnancovi vznikne z dôvodu trvalej starostlivosti o dieťa nárok na zvýšenie základnej výmery dovolenky, tak sa pri krátení jedna dvanástina vypočíta z výmery dovolenky 20 dní, resp. 25 dní, ale navýšenej o výmeru dovolenky z dôvodu trvalej starostlivosti o dieťa. To znamená, že ak mal zamestnanec pred starostlivosťou o dieťa nárok na dovolenku 20 dní, tak jedna dvanástina pri krátení predstavuje 1,5 dňa dovolenky, a ak bude mať tento zamestnanec nárok na dovolenku z dôvodu starostlivosti o dieťa 25 dní, tak jedna dvanástina pri krátení bude predstavovať 2 dni dovolenky. Zaokrúhľovanie vypočítanej dovolenky (keďže nie je upravené v Zákonníku práce) je vhodné upraviť v internej smernici zamestnávateľa.

Podrobnejší postup, ktorý zamestnávateľ použije pri krátení dovolenky, môže upraviť v internom predpise. Nakoľko inštitút krátenia dovolenky je dobrovoľný, zamestnávateľ môže v internom predpise určiť aj prospešnejší postup pre zamestnanca, ktorý bude spočívať v tom, že dovolenku určenú z dôvodu starostlivosti o dieťa sa rozhodne nekrátiť, príp. sa rozhodne nekrátiť celú výmeru dovolenky.

 

DOVOLENKA A KOLEKTÍVNE ZMLUVY VYŠŠIEHO STUPŇA.

K dohodnutým benefitom v kolektívnych zmluvách vyššieho stupňa pre verejnú a štátnu službu pre rok 2021 (Kolektívna zmluva vyššieho stupňa pre zamestnávateľov, ktorí pri odmeňovaní postupujú podľa zákona č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme a Kolektívna zmluva vyššieho stupňa v štátnej službe) patrí aj vyššia výmera dovolenky. Pre rok 2021 bola dohodnutá výmera dovolenky o týždeň viac, t. j. výmera dovolenky je vo verejnom a štátnom sektore nasledovná:

·  základná výmera dovolenky je 5 týždňov,

·  výmera dovolenky 6 týždňov prináleží zamestnancovi, ktorý do konca kalendárneho roka dovŕši najmenej 33 rokov veku, a zamestnancovi, ktorý sa trvale stará o dieťa,

·  výmera dovolenky 9 týždňov je pre verejných zamestnancov uvedených v § 103 ods. 3 Zákonníka práce.

 

Viac nájdete v mesačníku Práce a mzdy bez chýb, pokút a penále 6-7/2021.

 

Národná rada Slovenskej republiky dňa 4. februára 2021 schválila zákon č. 73/2021 Z. z., ktorým došlo k zmene a doplneniu zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce (čl. I) a k zmene a doplneniu zákona č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci (čl. II). Zákon nadobúda účinnosť dňa 1. apríla 2021.

 

PODĽA DÔVODOVEJ SPRÁVY ZÁMEROM ČL. I ZÁKONA BOLO ZEFEKTÍVNIŤ organizáciu a riadenie sústavy inšpekcie práce, a to najmä vhodným určením organizačnej štruktúry inšpektorátov práce, ako aj zavedením novej kompetencie Národného inšpektorátu práce, ktorý po účinnosti zákona č. 73/2021 Z. z. odborne usmerňuje poskytovanie bezplatného poradenstva inšpektorátmi práce za účelom jeho zjednotenia. Úprava čl. II nadväzuje na úpravu čl. I zákona, podľa ktorej Národný inšpektorát práce fyzickej osobe, ktorá získala odbornú spôsobilosť podľa právnych predpisov členského štátu európskej únie, štátu, ktorý je zmluvnou stranou Dohody o Európskom hospodárskom priestore, alebo Švajčiarskej konfederácie, nielen vydáva, ale aj odoberá doklad o uznaní odbornej spôsobilosti. Taktiež sa upravili podmienky, kedy fyzická osoba takýto doklad od Národného inšpektorátu práce nepotrebuje.

Čl. I zákona č. 73/2021 Z. z. zmenil a doplnil zákon č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce v znení neskorších predpisov.

 

V ZÁKONE O INŠPEKCII PRÁCE DOŠLO K ZMENE v ust. § 6 ods. 1 písm. a), čím sa doplnila nová kompetencia Národného inšpektorátu práce určovať organizačnú štruktúru na všetkých inšpektorátoch práce, ktorá sa bude zhodovať s organizačnou štruktúrou Národného inšpektorátu práce, čím sa odstránil sťažený výkon riadiacej a kontrolnej činnosti Národného inšpektorátu práce vo vzťahu k inšpektorátom práce a odstránili sa problémy pri riadení sústavy inšpekcie práce.

Novelou zákona došlo k precizovaniu ust. § 6 ods. 1 písm. b), podľa ktorého Národný inšpektorát práce je odvolacím orgánom nielen vo veciach, v ktorých v prvom stupni rozhodol inšpektorát práce, ale tiež vo veciach, v ktorých rozhodol inšpektor práce, nakoľko inšpektor práce je oprávnený zakázať používanie pracovných a prevádzkových objektov, priestorov a pracovísk, strojov, zariadení a iných technických zariadení a pracovných prostriedkov, pracovných postupov, látok a vykonávanie činností a prác, ktoré bezprostredne ohrozujú bezpečnosť a zdravie zamestnancov a ostatných osôb zdržiavajúcich sa v priestoroch alebo na pracovisku zamestnávateľa s jeho vedomím; používanie motorového vozidla v prípadoch uvedených v osobitnom predpise; prácu tehotných žien, matiek do konca deviateho mesiaca po pôrode, dojčiacich žien, fyzických osôb mladších ako 18 rokov veku a iné práce a činnosti, ak sa vykonávajú v rozpore s osobitnými predpismi.

 

Ako už bolo spomenuté, od účinnosti novely zákona o inšpekcii práce [ust. § 6 ods. 1 písm. e)] Národný inšpektorát práce nielen vydáva, ale aj odoberá doklad o uznaní odbornej spôsobilosti fyzickej osobe, ktorá získala odbornú spôsobilosť podľa právnych predpisov členského štátu Európskej únie, štátu, ktorý je zmluvnou stranou Dohody o Európskom hospodárskom priestore, alebo Švajčiarskej konfederácie, ak držiteľ koná v rozpore s právnymi predpismi a ostatnými predpismi na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci platnými na území SR.

 

Úpravou prešlo aj ust. § 6 ods. 1 písm. g), ktorým sa zakotvilo, že Národný inšpektorát práce okrem odborného usmerňovania výchovy a vzdelávania v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, odborne usmerňuje aj oblasť overovania požiadaviek bezpečnosti technických zariadení, ako aj oblasť vykonávania bezpečnostnotechnickej služby.

 

Zmenou ust. § 7 ods. 3 písm. d) (vypustením prvého bodu) sa inšpektorátom práce odobrala kompetencia vydávať preukazy a osvedčenia fyzickým osobám na vykonávanie činnosti podľa ust. § 16 ods. 1 písm. a) zákona o inšpekcii práce. Do konca marca 2021, ak chcela fyzická osoba získať preukaz alebo osvedčenie vydané inšpektorátom práce, bolo nevyhnutné, aby predtým absolvovala výchovu a vzdelávanie u osoby oprávnenej na výchovu a vzdelávanie a následne boli overené jej vedomosti u oprávnenej právnickej osoby. Vydávanie preukazov inšpektorátom práce bolo iba administratívnym krokom, ktorý nemal žiaden vplyv na priebeh skúšok a overovanie vedomostí uchádzača.

Schválenou právnou úpravou sa zjednodušil proces vydávania osvedčení a preukazov, ktorým sa zároveň docielila minimalizácia administratívnej a časovej záťaže inšpektorov práce pri vydávaní osvedčení a preukazov a znížila sa administratívna záťaž žiadateľa preukazu alebo osvedčenia.

 

V ust. § 12 ods. 1 písm. f) a ust. § 16 ods. 1 písm. d) sa slová „videodokumentácie a zvukových záznamov“ nahradili slovami „audiovizuálnych záznamov a zvukových záznamov a na sťahovanie digitálnych údajov zo záznamových zariadení motorových vozidiel a z kariet vodičov“. Pojem videodokumentácia používaný v zákone sa v záujme zosúladenia s ostatnými právnymi predpismi nahradil obsahovo totožným pojmom – audiovizuálny záznam.

 

Rozšírilo sa oprávnenie inšpektora práce používať technické prostriedky aj na sťahovanie digitálnych údajov zo záznamových zariadení motorových vozidiel a z kariet vodičov. Úprava reagovala na problémy v praxi, napr. keď dopravný podnik pri výkone inšpekcie práce (kontroly dodržiavania sociálnej legislatívy v doprave) nepredložil požadované stiahnuté údaje zo záznamových zariadení motorových vozidiel a z kariet vodičov, pretože nemal potrebné technické vybavenie na sťahovanie údajov. Inšpektori práce teda nemajú ako inak získať údaje, než si ich stiahnuť pomocou vlastných kariet.

 

Ust. § 16 ods. 1 sa doplnilo o písm. f). Touto zmenou sa k pravidlu, ktoré už existuje (že sa na pracoviskách, na ktorých by mohlo dôjsť k bezprostrednému a vážnemu ohrozeniu života a zdravia inšpektora práce, môže vykonať inšpekcia práce len za účasti zodpovedného zamestnanca), zavádza tomu zodpovedajúca povinnosť zamestnávateľa, a to zabezpečiť účasť takéhoto zamestnanca. Zodpovednou osobou sa na tento účel nemyslí len osoba vo vedení spoločnosti, ale osoba, ktorá pozná podmienky a nebezpečenstvá, ktoré potenciálne hrozia inšpektorom práce pri pohybe na neznámom pracovisku.

Doplnením ust. § 16 ods. 2 písm. a) sa uložila zamestnávateľovi povinnosť poskytnúť okrem dokladov aj fotodokumentácie, audiovizuálne záznamy a zvukové záznamy, čo vyplynulo z požiadaviek praxe, kedy fotodokumentácia, audiovizuálne a zvukové záznamy, ktorými zamestnávateľ disponuje, môžu vo veľkej miere pomôcť k objasneniu skutkových okolností, ktoré je potrebné zistiť v rámci výkonu inšpekcie práce.

 

Zmenou v ust. § 17 ods. 1, kedy sa slová „podobu fyzickej osoby“ nahradili slovami „podobu, zvukový záznam a audiovizuálny záznam fyzickej osoby“, sa zabezpečila možnosť spracúvať všetky tieto údaje. Podľa § 12 ods. 1 písm. f) zákona o inšpekcii práce sú inšpektori práce pri výkone inšpekcie práce oprávnení používať technické prostriedky na zhotovenie fotodokumentácie, audiovizuálnych záznamov a zvukových záznamov potrebných k výkonu inšpekcie práce. Je dôležité, aby okrem zhotovovania tejto dokumentácie a záznamov, bolo výslovne upravené, že všetky tieto údaje možno aj spracúvať. Nie vždy je totiž možné získať jednoznačný súhlas dotknutých osôb, čím môže dôjsť k zmareniu vykonanej inšpekcie práce.

 

Došlo k zmene ust. § 19 ods. 1 písm. a), ktoré v súčasnosti znie: zamestnávateľovi za porušenie povinností vyplývajúcich z tohto zákona, z predpisov uvedených v § 2 ods. 1 písm. a) prvom bode až treťom bode, šiestom bode a siedmom bode alebo za porušenie záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv až do 100 000 eur, a ak v dôsledku tohto porušenia vznikol pracovný úraz, ktorým bola spôsobená:

1.  ťažká ujma na zdraví, najmenej 20 000 eur,

2.  smrť, najmenej 33 000 eur.

Za porušenie pracovnoprávnych predpisov, v dôsledku ktorého vznikol pracovný úraz, ktorým bola spôsobená smrť alebo ťažká ujma na zdraví, bola do konca marca 2021 ustanovená pokuta s dolnou sadzbou 33 000 eur.

 

Po novom sa uzákonila nižšia dolná sadzba pokuty, a to vo výške 20 000 eur, pre pracovné úrazy, ktorými bola spôsobená ťažká ujma na zdraví, pretože sa javí ako neprimerané mať určenú rovnakú dolnú hranicu pre dva rôzne závažné následky – smrť a ťažkú ujmu na zdraví. Je dôležité uviesť, že konania o uložení pokuty podľa § 19 ods. 1 písm. a) zákona č. 125/2006 Z. z., ktoré neboli právoplatne skončené do účinnosti novej právnej úpravy, sa dokončia podľa právnej úpravy účinnej od 1. apríla 2021.

 

ČL. II ZÁKONA Č. 73/2021 Z. z. ZMENIL A DOPLNIL ZÁKON Č. 124/2006 Z. z. O BEZPEČNOSTI A OCHRANA ZDRAVIA PRI PRÁCI v znení neskorších predpisov. V ust. § 14 ods. 1 písm. c) sa slová „vydávanie dokladu o overení odborných vedomostí“ nahradili slovami „vydávanie preukazu alebo osvedčenia podľa § 16 ods. 1 písm. a) prvého bodu“.

Zmenou v ust. § 14 ods. 2 posledná veta znie: „Oprávnená právnická osoba je povinná oznámiť Národnému inšpektorátu práce alebo zverejniť na svojom webovom sídle dátum, čas a miesto overovania odborných vedomostí najmenej 15 dní pred jeho začatím a zaslať Národnému inšpektorátu práce informáciu v rozsahu podľa odseku 7 písm. b) o ňou vydaných preukazoch a osvedčeniach najneskôr desiaty deň kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom boli preukazy a osvedčenia vydané.“

 

Podľa ustanovenia § 14 odsek 7 oprávnená právnická osoba je povinná do 15 dní odo dňa vydania zverejniť na svojom webovom sídle zoznam vydaných

a)  oprávnení podľa odseku 1 písm. a), v ktorom uvedie

1.  názov a sídlo právnickej osoby alebo meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu fyzickej osoby, ktorá je zamestnávateľom, ktorým bolo vydané oprávnenie,

2.  druh a rozsah činnosti, na ktorú bolo vydané oprávnenie,

3.  dátum vydania oprávnenia,

b)  preukazov a osvedčení podľa odseku 1 písm. c), v ktorom uvedie

1.  meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu fyzickej osoby, ktorej bol vydaný preukaz alebo osvedčenie,

2.  činnosť, na ktorú bol vydaný preukaz alebo osvedčenie vrátane rozsahu činnosti,

3.  dátum vydania preukazu alebo osvedčenia.“

 

V ust. § 16 ods. 1 písm. a) prvom bode sa slová „príslušným inšpektorátom práce“ nahrádzajú slovami „oprávnenou právnickou osobou“. A rovnako v ust. § 16 ods. 5 písm. a) sa slová „inšpektorátu práce“ nahrádzajú slovami „oprávnenej právnickej osoby“.

Uvedená úprava nadväzuje na čl. I zákona č. 73/­2021 Z. z.. Od účinnosti predmetného zákona nie je oprávnená právnická osoba vydávať doklad o overení odborných vedomostí fyzickej osoby – žiadateľa, ale namiesto inšpektorátu práce je po overení odborných vedomostí priamo vydávať preukaz alebo osvedčenie na vykonávanie týchto činností podľa § 16 ods. 1 písm. a) zákona č. 124/­2006 Z. z.. Oprávneným právnickým osobám sa uložila povinnosť oznamovať dátum, čas a miesto overovania odborných vedomostí Národnému inšpektorátu práce, a to z dôvodu zvýšenia úrovne bezpečnosti a ochrany zdravia takým spôsobom, aby inšpektoráty práce mali naďalej určitú možnosť kontrolovať priebeh overovania odborných vedomostí v rámci svojej kontrolnej činnosti. Oprávnená právnická osoba je povinná buď oznámiť požadované skutočnosti alebo ich zverejniť na svojom webovom sídle, a to najmenej 15 dní pred začatím overovania odborných vedomostí. Uvedená lehota je zosúladená s lehotou na oznámenie dátumu, času a miesta overovania odborných vedomostí žiadateľovi. Taktiež je oprávnená právnická osoba v zákonom určenom termíne povinná zaslať Národnému inšpektorátu práce informáciu o ňou vydaných preukazoch a osvedčeniach.

Ust. § 16 sa doplnilo odsekom 13, ktorý znie: „Fyzická osoba môže činnosti podľa odseku 1 písm. a) alebo písm. b) namiesto preukazu, osvedčenia alebo dokladu podľa odseku 1 písm. b) vykonávať na základe

a)  platného dokladu o uznaní odbornej spôsobilosti; na tento doklad sa primerane vzťahujú ustanovenia odseku 2 písm. a) a c), odsekov 3 a 4, odseku 5 prvej vety a odsekov 6 až 11, alebo

b)  platného dokladu o príslušnej odbornej spôsobilosti vydaného v inom členskom štáte európskej únie, ak ide o fyzickú osobu, ktorá je cezhraničným poskytovateľom služby alebo ktorá je vyslaná na výkon prác pri poskytovaní služieb z iného členského štátu európskej únie na územie Slovenskej republiky.“

Úprava rovnako nadväzuje na čl. I zákona č. 73/­2021 Z. z., podľa ktorého Národný inšpektorát práce bude fyzickej osobe, ktorá získala odbornú spôsobilosť podľa právnych predpisov členského štátu európskej únie, štátu, ktorý je zmluvnou stranou Dohody o Európskom hospodárskom priestore, alebo Švajčiarskej konfederácie, vydávať a odoberať doklad o uznaní odbornej spôsobilosti.

 

Viac o problematike sa dočítate v mesačníku Práce a mzdy bez chýb, pokúta penále (PaM) 6-7/2021.

 

 

Organizácia Spojených Národov (OSN) prehlásila rok 2015 za Medzinárodný rok svetla, aby upozornila na to aký môže mať prirodzené svetlo (alebo jeho adekvátne sofistikované náhrady) pozitívny vplyv na zdravie a celkovú pohodu obyvateľov zemegule. Čo môže zmierniť rozladený život bez slnka? Aká je osvedčená liečba na poruchy, ktoré vznikajú nedostatkom svetla? Čo vytvára špecifický projekt technológie rozptylu svetla?

 

Všetky ročné obdobia pomerne výrazne vplývajú na životný štýl,

pracovnú výkonnosť a zdravie človeka, ale úplne špecifické situácie nastávajú v ich prechodových fázach, čo sa asi najvýraznejšie prejavuje pri prelievaní jesene do zimy.

Prevaha „čiernych“ dní, kedy neskôr svitá a skôr sa stmieva, mnohých láka viacej k leňošeniu, nižšiemu fyzickému zaťažovaniu počas vzácnych voľných hodín a k výraznejšej konzumácii nie príliš zdravých potravín. Situácia tak zvyčajne negatívne prispieva k uloženiu vyšších zásob tuku a redukcii fyzickej aj psychickej kondície. Absencia farieb prírody a predovšetkým nedostatok denného svetla navyše spôsobuje, že v priebehu tmavých mesiacov si vyčerpáme nazhromaždené „zásoby“ slnečného svitu a energie, ktoré sme prácne nazhromaždili počas letných mesiacov.

 

Nie každý má potom šancu a čas riešiť túto kritickú svetelnú stratu tým, že odletí na štrnásť dní do teplých slnečných krajín alebo vystihne azúrovo svietiace nebo v horách.

 

Pokiaľ nestrávime v priemere minimálne stodvadsať minút na priamom dennom svetle a nie sme výraznejšie fyzicky aktívni aspoň trištvrte hodiny zo dňa, môže sa to nepriaznivo prejaviť aj náchylnosťou

-        k vyššej unaviteľnosti,

-        migrenóznym bolestiam hlavy „bez príčiny“,

-        nízkej kreativite a depresívnym náladám či smútku – akýmsi príznakom „chrípky duše“.

Málokedy si tak dobre uvedomujeme magický vplyv prirodzeného svetla, ktoré je hlavnou ochranou pred zlou náladou, a výrazne sa podieľa na tvorbe serotonínu – „ladiča“ dobrej nálady alebo mozgového hormónu šťastia. Často ale nie je problémom iba zlá nálada, súvisiaca s jeho nízkymi hladinami.

 

Rozladenie a nepríjemné pocity môžeme časom sami prekonať,

ale dostavujú sa oveľa nepríjemnejšie stavy – depresie. Patria do kategórie tzv. sezónnych emocionálnych porúch (skratka SAD – seasonal affective disorders). Odhaduje sa, že práve týmto smútočným stavom môže byť postihnutých 4 až 6 percent populácie a u ďalších 10 až 20 percent sa vyskytuje miernejšia forma SAD, označovaná ako takzvaná „zimná melanchólia“.

 

Pokiaľ stavy depresie prekročia určité medze a začnú vadiť v koncentrácii na výkon v práci, pri záujmových činnostiach („koníčkoch“) alebo osobnom živote, je vhodné vyhľadať špecialistu lekára – psychológa. Hlboko melancholická situácia vnútra človeka, na ktorú často nestačí psychoterapia v podobe opakovaného dobrého, láskavého a „všetko chápajúceho“ slova a je nevyhnutné začať s užívaním „ružových“ tabliet – antidepresív, môže mať za následok zníženie imunity (obranyschopnosti voči infekciám), prípadne nevysvetliteľnej chronickej únavy. Nič na tom nezmení pseudo – pomocné chovanie partnerov alebo spolupracovníkov voči postihnutým, ktorí za to naozaj nemôžu.

Niekedy nasleduje agresívne chovanie postihnutého, neurčité chronické pobolievanie celého tela a „z ničoho nič“ sa dostavuje výrazná až „diabolská“ chuť do jedla. Mnohí odborníci tvrdia, že tento stav sa prejavuje aj u žien, ktoré držia nejakú diétu, spojenú s obmedzovaním príjmu obľúbenej potravy a nedostatkom pohybu. Veľmi často sa takáto situácia objavuje u usilovne študujúcich, ktorí trávia denne pri knihách a počítačoch dlhé hodiny bez ohľadu na časové súvislosti.

 

Zníženie množstva serotonínu v ľudskom tele sa zvyčajne prejaví aj tým, že človek má chuť na čosi sladké (čokoláda, zákusok, kocka cukru a podobne) – „organizmus si to pýta“. Cítime sa „pod psa“, zažívame nepriateľstvo k sebe samému, sme akoby „vygumovaní“, „odchádzame“, hodnotíme sa ako zlí, máme intenzívny pocit, že nič nedokážeme a nič dobrého si nezaslúžime (alebo naopak – nedostaneme to), že život nemá zmysel. Práve konzumácia sladkostí vec rieši iba čiastočne a dočasne. Svetlo a pohyb tvorbu tohto hormónu „lepšej nálady“, ktorý vzniká z aminokyseliny L – tryptofánu, stimulujú.

 

Kratšie jesenné a zimné dni, absencia priameho slnečného svitu

a len veľmi krátko trvajúci aktívny pohyb počas denného svetla môžu u citlivejších osôb narušiť ich biorytmus a „pokaziť“ im vnútorné biologické hodiny.

Únava, nepochopiteľná nervozita, pocity neistoty a prevládajúce znechutenie zo všetkého okolo, ale najmä z vlastnej osoby, potom človeka kompletne ovládnu a pohltia.

Stáva sa tak akoby „nepoužiteľným“ a práce menej schopným, čo sa premieta aj do sfér súkromného života.

Pokusy o „prvú pomoc“ náhradou prirodzeného svetla „klasickým“ umelým

(kancelárske neónky, bytové svetlo) jesenne – zimnému rozladeniu bez slnka organizmu nepomáhajú. Je naopak možné, že dôjde až k akejsi biorytmologickej dezorientácii – najmä pokiaľ sa jedná o jedincov, ktorí chodia spávať v tomto ročnom období až s úderom dvanástej a ukrajujú si z porcie veľmi prospešného, aspoň dvojhodinového spánku pred polnocou.

 

Najoptimálnejšie pre človeka, ktorý neznáša život „bez slnka“, je žiť v takomto kritickom období bez dlhého večerného svietenia a ráno sa zobúdzať pomocou tzv. svetelného budíka. Ten začína približne deväťdesiat minút pred predpokladaným časom zobudenia zalievať priestor miestnosti, kde osoba spí, stupňujúcimi dávkami svetla až po hranicu svietenia slnečného letného dňa. Organizmus tak plynule prechádza zo spánku do reality nadchádzajúceho dňa bez „zúrivého“ zvuku budíka alebo načasovanej hlasnej hudby z rádia, ktoré môžu spôsobiť nečakaný emocionálny šok.

 

Osvedčenou a účinnou metódou na sezónnu poruchu tohto typu je aj doteraz používaná liečba svetlom (fototerapia). Dokáže výrazne zlepšiť kvalitu života pomocou špeciálnych biolámp, aspoň do určitej miery nahrádzajúcich slnečný svit. Obyčajná „klasická“ lampa slnko nenahradí, pretože v skutočnosti ide len o veľmi slabý zdroj svetla.

 

Na účinný liečebný druh fototerapie sa používa svetlo s intenzitou až 2 500 luxov, čo je žiarenie približne desať krát väčšie ako bežné osvetlenie. O dĺžke aplikácie sedenia pred biolampou (viacero dní po sebe 30 minút až dve hodiny) je vhodné poradiť sa s lekárom – špecialistom.

Cielená svetloliečba sa aplikuje v rozličných regeneračných centrách, ale vhodná biolampa sa dá zakúpiť aj do domácnosti, či firmy. Na rozdiel od solárií nemá toto svetelné polarizované žiarenie nežiaduce účinky na zdravie a jeho efekt je podobný účinkom liekov proti depresii.

 

To ale nie je všetko... Výstava inovácií 2014 v Bruseli predstavila špecifický projekt technológie rozptylu svetla (COELUX), ktorý vytvára fyzický aj optický efekt prírodného svietenia v interiéri prostredníctvom simulácie rozptylu a prenosu slnečného svetla v atmosfére. Ide o spojenie najnovšej technológie LED (light emiting diode) šetriacej energiu so sofistikovaným optickým systémom, využívajúcim materiály s nanoštruktúrou. „Takto môžete zažiť slnečnú oblohu kdekoľvek a kedykoľvek,“ povedal profesor Paolo Di Trapani, koordinátor projektu a fyzik na Univerzite Insubria v talianskom meste Como, ktorého výskum bol v ostatných desiatich rokoch zameraný na vytvorenie prírodného svetla troch typov – Stredomoria, trópov a severnej európy. „Zozbierané dôkazy počas vývoja projektu potvrdili, že aj ľudia s klaustrofóbiou (strach z uzavretých priestorov) sa pri používaní novej technológie cítia spokojne a zrelaxovane, hoci sa nachádzajú dlhšiu dobu v miestnosti bez okien s veľkosťou len niekoľko štvorcových metrov,“ dodal.

 

Ako prví by mali mať úžitok, z tejto pohodu prinášajúcej technológie, pacienti nemocníc, zamestnanci v kanceláriách alebo vo výrobných priestoroch tovární, či obyvatelia bytov bez priameho slnečného svetla.

Ľudia, ktorí pracujú alebo žijú v podzemných areáloch (či už kvôli nedostatku priestoru alebo kvôli odozve extrémnych klimatických podmienok ako napr. na Faerských ostrovoch, v Kanade alebo Spojených arabských emirátoch či Japonsku), môžu mať tak komfortnejší fyzický aj psychický život. Rovnako tak aj tí, ktorí žijú v oblastiach s pravidelnou polárnou nocou (Škandinávia), kde je počas dlhého obdobia roku nedostatok prírodného svetla.

 

RADA!

Čo by mohlo (ešte) zmierniť rozladený život bez slnka kým nemáme možnosť využívať najnovšiu technológiu?

·         pravidelný a čo najdlhší pobyt na čerstvom vzduchu,

·         obklopovanie sa teplými pastelovými farbami (agresívne textilné vzory a sýte farby ako červená, ostro oranžová alebo čierna môžu totiž zbytočne dráždiť a zároveň unavovať),

·         využívanie aromaterapie:

-        bergamotový olej – upokojuje a osviežuje,

-        ružový olej – obnovuje psychickú rovnováhu,

-        citrónová tráva – pôsobí proti stresu a únave.

 

MUDr. Pavel Malovič

 

Poradca – (Poradca), č. 13/2021 (V/2021)

• Zákon o elektronickej fakturácii s komentárom - komentár

 

 

ODBORNÉ PUBLIKÁCIE, KTORÉ VÁM POMOŽU V PODNIKANÍ

 

 

1. Obchodný zákonník po novelách s komentárom- rozsiahly komentár, Zákon o verejnom obstarávaní, Zákon o cenách, vzory zmlúv

2. Jednoduché účtovníctvo – postupy účtovania po ostatnej novele, zákon o dani z príjmov, zákon o účtovníctve

3. Zákonník práce s komentárom (monotematika - zmeny od 1. 7. 2020)

4. Odpady po novom – monotematika (úplné znenie s komentárom)

5. Občiansky zákonník po novelách s komentárom – rozsiahly komentár, úplné znenia zákonov po novelách, záväzkové právo

6. Trestné právo a súdne spory (Trestný zákon, Trestný poriadok, Civilný sporový poriadok, Civilný mimosporový poriadok – úplné znenia zákonov)

7. 100 otázok a odpovedí Zákoník práce, BOZP, Mzdy, Odvody (otázky a riešenia z praxe k problematike pracovnoprávnych vzťahov, miezd a odvodov)

8. s.r.o. – SPRIEVODCA (komplexné a prehľadné spracovanie problematiky spoločnosti s ručením obmedzeným od jej založenia, vzniku až po možnosti zrušenia)

9. 100 otázok a odpovedí Obchodovanie – odvody a náhrady (príklady z oblastí obchodovania z pohľadu daní, ktoré reagujú na epidemiologické opatrenia v praxi)

10. 100 otázok a odpovedí Odmeňovanie, Verejné obstarávanie (súbor otázok venovaný problematike podmienok verejného obstarávania, zmlúv i súhrnných správ; zamestnávania, príspevkov na rekreáciu, zrážok zo mzdy, odvodov i cestovných náhrad)

11. 100 otázok a odpovedí Výdavky podnikateľa, Automobil (príklady z praxe k uplatňovaniu daňových výdavkov FO; využívanie automobilu v podnikaní z pohľadu spotreby pohonných látok, odpisov alebo dani z motorových vozidiel)

12. Odvody poistného od 1. 1. 2021 (prehľad odvodov poistného pre základné kategórie poistencov od 1. 1. 2021, povinnosti zamestnávateľa, vzory)

13. Trestné právo po novelách 2021 (úplné znenia trestno-právnych zákonov po novelách k 1.1.2021. Účinnosť noviel - január a august 2021)

14. Daňové, účtovné, mzdové zákony 2021 (úplné znenia daňových, účtovných a mzdových zákonov po ostatných novelách k 1. 1. 2021)

15. Daňové a nedaňové výdavky A-Z 2021 – (uplatňovanie skutočne vynaložených výdavkov do výdavkov daňových)

16. 100 otázok a odpovedí ZPD po novom, Optimalizácia (praktické príklady týkajúce sa novely zákona o daniach z príjmu a daňovej povinnosti FO a PO)

17. Stavebný zákon – s komentárom po novelách (odborná publikácia s úplným znením zákona s komentárom po novelách 2021 a aktuálnymi vyhláškami k danej problematike)

18. Príručka mzdovej účtovníčky 2021 (zrozumiteľný výklad platnej slovenskej legislatívy aktualizovaný k 1. 3. 2021, ktorý je doplnený desiatkami praktických príkladov, vzormi dokumentov a formulárov s ukážkami ich správneho vyplnenia)

19. 100 otázok a odpovedí Výdavky, Cestovné náhrady (praktické príklady týkajúce sa daňových a nedaňových výdavkov; cestovných náhrad zamestnancov a SZČO)

20. 100 otázok a odpovedí Štátne dávky, Účtovníctvo (praktické príklady týkajúce sa problematiky pandemickej pomoci a dotácií od úradu práce a problematiky účtovania fyzických a právnických osôb)

 

Poradca – (Poradca), č. 1/2022 (VI/2021)

• Zákon o ochrane hospodárskej súťaže s komentárom - komentár

 

Práce a mzdy – bez chýb, pokút a penále – (PaM), č. 8/2021 (VI/2021)

• Kedy môže zamestnanec odmietnuť prácu navyše?
• Domácka práca a homeoffice - novinky od 1. 3. 2021
• Kamerový systém z pohľadu GDPR
• Ako opraviť chyby, na ktoré upozorňuje soc.a zdrav.poisťovňa
• Predĺženie skúšobnej doby zo zákona
• Rozhodnutie obce o daňovom dlhu subjektu
• Zámer žiadania o dotáciu , ak je žiadateľom NO

 

Dane, účtovníctvo, odvody – bez chýb pokút a penále (DUO), č. 8/2021 (VI/2021)

• Elektronická fakturácia
• Cestovné náhrady podnikateľa

 

1000 riešení 7-8/2021 (VI/2021)

• Exekúcie
• Dane v praxi
• Účtovníctvo
• Personalistika a mzdy
• Právo a podnikateľ
• Verejný sektor

 

 

NOVINKY – úplné znenia zákonov po novelách k ZÁKONOM I-VI/2021

 

Aktualizácia II/3 (V/2021)

• Zákon č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní
• Zákon č. 372/1990 Zb. o priestupkoch

 

Aktualizácia III/3 (V/2021)

• Zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení
• Zákon č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poisten

 

 

ZÁKONY 2021 novelizované k 1. 1. 2021

 

ZÁKONY IA – daňové (str. 992/A5) Správa daní a poplatkov Daň z príjmov • DPH Miestne dane •Spotrebné dane	ZÁKONY IB - účtovné (str. 512/A5) Účtovníctvo Cestovné náhrady Poplatky
ZÁKONY IIA - obchodné (str. 832/A5) Obchodné právo Živnostenské podnikanie Autorské právo	ZÁKONY IIB - občianske (str. 448/A5) Občianske právo Notársky poriadok Advokácia a právne služby Súkromná bezpečnosť
ZÁKONY IIC – trestné (str. 1024/A5) Civilný proces Exekučný poriadok Trestné právo Správne právo
ZÁKONY IIIA - pracovnoprávne (str. 496/A5) Zákonník práce • mzdové predpisy Zákon o službách zamestnanosti Pedagogickí zamestnanci Kolektívne vyjednávanie a združovanie občanov Správne právo • BOZP	ZÁKONY IIIB – odvody a poistenie (str. 528/A5) Sociálne a dôdchodkové poistenie Nemocenské a zdravotné poistenie
ZÁKONY IIIC - sociálne (str. 672/A5) Sociálne zákony a služby Sociálnoprávna ochrana detí
ZÁKONY IV - stavebné (str. 792/A5) Stavebný zákon a súvisiace predpisy Architekti a inžinieri Stavebné výrobky Bývanie • pôda
ZÁKONY VA (str. 656/A5) Rozpočtové pravidlá Štátna a verejná služba	ZÁKONY VB (str. 656/A5) Školstvo • inšpekcie Financovanie Regionálny rozvoj Verejné práce • obce
ZÁKONY VIA (str. 792/A5) Životné prostredie • ovzdušie Lesné hospodárstvo Integrovaná prevencia a kontrola znečistenia	Zákony VIB (str. 712/A5) Odpadové a vodné hospodárstvo Prevencia priemyselných havárii Ochrana pred povodňami