Od 1. augusta nadobudol účinnosť zákon o zaručenej elektronickej fakturácii. Týka sa fakturácie v prípade verejných zákaziek a zavádza pri obchodovaní so štátom tzv. zaručenú elektronickú faktúru. Ide o opatrenie, ktoré si vyžiadala Európska únia.

 

Novým právnym predpisom došlo k transpozícii Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/55/EÚ zo 16. apríla 2014 o elektronickej fakturácii vo verejnom obstarávaní. (Ú. v. EÚ L 133, 06. 05. 2014) do slovenského právneho poriadku. Smernica je právne záväzný akt Európskej únie s významom pre EHP.

Z hľadiska povinností, ktoré smernica ukladá a museli byť transponované ustanovenia primárne čl. 7, podľa ktorého členské štáty majú zabezpečiť, aby verejní obstarávatelia a obstarávatelia prijímali a spracúvali elektronické faktúry, ktoré sú v súlade s európskou normou.

 

Nadväzne na to smernica reguluje náležitosti elektronickej faktúry a spôsob prijatia a publikácie európskej normy. Relevantnou európskou normou sú technické normy, prevzaté do národnej sústavy STN pod označením

•STN EN 16931-1 Elektronická fakturácia. Časť 1: Sémantický model  základných elementov elektronickej faktúry (EN 16931-1:2017) a

•STN P CEN/TS 16931-2 Elektronická fakturácia. Časť 2: Zoznam syntaxí vyhovujúcich EN 16931-1 (CEN/TS 16931-2:2017)

 

Z hľadiska pôsobnosti smernice sa táto nevzťahuje na tzv. obranné zákazky, ak sa týkajú utajovaných skutočností alebo ich sprevádzajú iné bezpečnostné opatrenia.

V zmysle čl. 9 smernice sa právna úprava elektronickej fakturácie aplikovala takým spôsobom, aby neboli dotknuté ustanovenia smernice o DPH.

 

Keďže limity transpozície smernice boli nastavené tak k okruhu povinných subjektov, ako aj smerom k nezasahovaniu do pravidiel o DPH a keďže sa nechal priestor pre postupné zavádzanie pravidiel elektronickej fakturácie aj do iných oblastí bez toho, aby sa duplikovala právna úprava, základným východiskom zákona bolo, že

• jednotne upravil náležitosti elektronickej faktúry a pravidlá procesu elektronickej fakturácie,

• zadefinoval jednotným spôsobom základnú „architektúru“ riešenia a jednotlivé procesné kroky,

• umožnil dobrovoľné využívanie zaručenej elektronickej fakturácie ktorýmkoľvek subjektom.

 

Týmto spôsobom sa umožnilo v zvolených oblastiach zaviesť povinnosť elektronickej fakturácie postupne a zároveň ponechať priestor na dobrovoľné využívanie jej inštitútov.

Z hľadiska jednotlivých inštitútov zákona bol zvolený nasledovný spôsob ich úpravy. Zvolil sa pojem „zaručená elektronická faktúra“, aby nedochádzalo k zámene s pojmom „elektronická faktúra“ podľa zákona o DPH. Rozlišuje sa medzi zaručenou elektronickou faktúrou, ako inštitútom a zaručenou elektronickou fakturáciou, ako procesom. Povinnosť vykonávať zaručenú elektronickú fakturáciu sa vo vzťahu k okruhom subjektov a jednotlivým oblastiam vzťahov upravilo v prílohe zákona. Zriadil sa informačný systém elektronickej fakturácie, ako výlučný spôsob vydávania zaručených elektronických faktúr a rámcovo sa zakotvil centrálny ekonomický systém.

 

Vykonávacie predpisy k zákonu upravili

- povolené formáty elektronických dokumentov pre zaručenú elektronickú faktúru,

- podrobnosti o spôsobe „vypĺňania“ jej náležitostí,

- podrobnosti o doručovaní v prípadoch, kedy prijímateľ nemá aktivovaný osobný profil (nie je registrovaný).

Základným východiskom je, že dobrovoľné využívanie zaručenej elektronickej fakturácie je možné od momentu spustenia systému.

 

Pokiaľ ide o povinné vydávanie a prijímanie zaručených elektronických faktúr, zaviedlo sa nasledovné nastavenie:

• B2G povinné, pričom

- G sú verejní obstarávatelia a obstarávatelia vo vzťahoch z verejného obstarávania a štátne rozpočtové a príspevkové organizácie,

- B sú dodávatelia týchto subjektov,

 

Poznámka

Dodanie zo strany Business (t. j. dodávatelia, ktorými sú podnikatelia, ktorí ako hospodárske subjekty dodávajú pre subjekty verejnej správy) pre Government (t. j. verejní obstarávatelia a obstarávatelia vo vzťahoch z verejného obstarávania a štátne rozpočtové a príspevkové organizácie).

 

• G2G povinné, pričom v oboch prípadoch pôjde o rovnaký rozsah verejných subjektov, ako v prvom prípade.

 

Poznámka

Ide o dodanie zo strany Government pre Government.

 

Nad rámec povinnej transpozície zákon upravuje okruh subjektov, ktoré sú povinné prijímať zaručenú elektronickú faktúru, ako aj zaviedol povinnosť vydávať zaručenú elektronickú faktúru pre ustanovený okruh subjektov, pričom „nábeh“ týchto povinností je nastavený ako postupný v najbližších rokoch. Rovnako nad rámec transpozície smernice sa v zákone upravili ustanovenia o centrálnom ekonomickom systéme.

 

Týmto zákonom nie je dotknutá vecná a ani osobná pôsobnosť ostatných predpisov v oblasti informatizácie - ani zákona o e-Governmente a ani zákona o informačných technológiách vo verejnej správe. Zákon žiadnym spôsobom nezasahuje, neruší a ani nezužuje pôsobnosť týchto predpisov a ani výnimiek, ktoré ustanovujú. Rovnako tak platí, že všetky pravidlá bezpečnosti systémov (fakturačného systému, ako aj ekonomického informačného systému), prístupu do systémov a ochrany všetkých jeho údajov, vrátane osobných údajov, zostali v plnej miere zachované, sú a budú dodržiavané.

 

Rozsah dotknutých subjektov je vymedzený osobnou pôsobnosťou zákona, ktorý sa vzťahuje na

- verejných obstarávateľov a obstarávateľov,

- štátne rozpočtové a štátne príspevkové organizácie,

- dodávatelia verejných obstarávateľov, obstarávateľov a štátnych rozpočtových a príspevkových organizácií.

 

Ak sa plní priamo subdodávateľovi, potom je dotknutým subjektom aj subdodávateľ dodávateľov verejných obstarávateľov, obstarávateľov a štátnych rozpočtových a príspevkových organizácií.

Vzhľadom na povinnosť transpozície nebolo možné uvažovať s alternatívou neprijatia právnej úpravy.

Z hľadiska alternatív sa predkladateľ zaoberal v prvom rade rozsahom osobnej pôsobnosti zákona mimo rámec, vyžadovaný smernicou. Predkladateľ sa rozhodol pre právnu úpravu presahujúcu povinný rámec transpozície, pričom však zákon obsahuje mechanizmus, akým sa realizuje nábeh povinností vo vzťahu k elektronickej fakturácii, a to tak pokiaľ ide o konkrétne okruhy osôb, ako aj konkrétne vzťahy. Tento mechanizmus umožňuje efektívne reagovať na aktuálnu situáciu a pripravenosť na zavedenie zaručenej elektronickej fakturácie.

 

V roku 2022 je plánovaná Etapa III, v rámci ktorej bude integrovaných do 47 ekonomických informačných systémov (EIS). Primárne sa predpokladá integrácia centrálnych ekonomických informačných systémov (vrátane Datacentra obcí a miest – DEUS a Finančného informačného systému vysokých škôl – FIS SOFIA), ktoré zabezpečujú ekonomické agendy množine subjektov VS, ďalej EIS úradov vyšších územných celkov (VÚC) a EIS subjektov VS.

Nový zákon ovplyvnil všetkých verejných obstarávateľov a obstarávateľov, ktorí sú zadefinovaní v zákone č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov a prijímajú alebo vydávajú faktúry a všetky rozpočtové a príspevkové organizácie, ktoré sú napojené na štátny rozpočet a prijímajú alebo vydávajú faktúry.

 

Celkový počet organizácií verejných obstarávateľov a obstarávateľov a rozpočtových a príspevkových organizácii nie je možné presne určiť, keďže neexistuje evidencia tohto charakteru. Príjem a výdaj elektronických faktúr prostredníctvom informačného systému elektronickej fakturácie (IS EFA) (G2G). Verejní obstarávatelia a obstarávatelia respektíve rozpočtové a príspevkové organizácie sú tiež povinné elektronickú faktúru doručenú prostredníctvom IS EFA prijať a spracovať (G2G, B2G).

Zákon ovplyvnil všetkých ostatných dodávateľov a subdodávateľov verejných obstarávateľov, obstarávateľov, rozpočtových a príspevkových organizácií, ktorí prijímajú a vydávajú faktúry. Príjem a výdaj elektronických faktúr prostredníctvom IS EFA dodávateľmi (B2B, B2G, G2B) bol počas prechodného obdobia dobrovoľný.

 

Nový zákon zabezpečil povinnosť vyplývajúcu zo smernice 55/2014/EÚ o elektronickej fakturácii vo verejnom obstarávaní, a to konkrétne, aby verejní obstarávatelia alebo obstarávatelia vedeli prijímať a spracovať elektronickú faktúru, ktorá je zadefinovaná v smernici 55/2014/EÚ.

Nová regulácia zaviedla na strane dodávateľov tri alternatívy zasielania elektronických faktúr, pričom pri jednej z alternatív nevznikajú žiadne nepriame finančné náklady. Táto alternatíva vystavenia elektronickej faktúry bola primárne určená pre MSP. Pri ostatných dvoch alternatívach sa vyžaduje úprava vlastných informačných systémov dodávateľov, pričom nevznikajú žiadne náklady nad úroveň bežnej štandardizácie a podpory týchto informačných systémov. Vzhľadom na poskytované bezplatné služby IS EFA zo strany štátu a existenciu alternatív zasielania nie je možné vyčísliť nepriame finančné náklady a ich negatívny vplyv na dodávateľov.

Nová regulácia zaviedla na strane odberateľov tri alternatívy prijatia elektronických faktúr, pričom pri dvoch alternatívach nevznikajú žiadne nepriame finančné náklady. V alternatíve prijatia e-faktúry do informačného systému odberateľa sa vyžaduje úprava informačných systémov, pričom nevznikajú žiadne náklady nad úroveň bežnej štandardizácie a podpory týchto IS.

 

V súvislosti s povinnosťou používať IS EFA na elektronickú fakturáciu vznikajú administratívne náklady na strane verejných obstarávateľov a obstarávateľov a rozpočtových a príspevkových organizácii aj dodávateľov.

Všetky subjekty, ktoré využívajú IS EFA sú povinné aktivovať a spravovať vlastný subjekt v IS EFA a aktualizovať údaje v profile subjektu.

Každý oprávnený subjekt je povinný aktivovať a spravovať používateľov, priraďovať im oprávnenia a operatívne riadiť účty a oprávnenia. Časová náročnosť týchto úkonov je zanedbateľná, pričom každý z úkonov sa vykoná aspoň 1x.

Odberateľ môže, ale nemusí evidovať obchodné prípady (informácie o právnom titule k fakturácii). Časová náročnosť tohto úkonu je zanedbateľná, pričom tento úkon sa môže/nemusí vykonať.

 

Dodávateľ vkladá e-faktúru do IS EFA cez rôzne alternatívy (mení sa forma predkladania):

1. Vystavenie e-faktúry priamo v IS EFA – časovo náročnejší úkon

2. Vloženie e-faktúry nahratím súboru do IS EFA – časovo menej náročnejší úkon

3. Automatizované vloženie e-faktúry z IS dodávateľa do IS EFA – automatizovaný úkon bez dodatočných administratívnych nákladov

Odberateľ preberá doručenú e-faktúru cez tri rôzne alternatívy (mení sa forma preberania):

1. Prevzatia e-faktúry priamo z IS EFA – časovo menej náročnejší úkon

1. Prevzatie e-faktúry priamo z eSchránky – časovo menej náročnejší úkon

2. Prevzatie e-faktúry priamo v IS odberateľa – automatizovaný úkon bez dodatočných administratívnych nákladov

Odberateľ je povinný v prípade existencie obchodného prípadu ku konkrétnej faktúr uzavrieť obchodný prípad v IS EFA.

 

Vzhľadom ku skutočnosti, že sa nemenili existujúce štandardné procesy fakturácie, ale tieto procesy sa predovšetkým elektronizovali a regulácia umožnila bezplatné využívanie služieb pre vytvorenie, odoslanie a prijatie faktúry, nedochádza k vytvoreniu bariér pre vstup na trh pre nových dodávateľov alebo poskytovateľov služieb.

 

Nové podmienky (povinnosti a požiadavky) pre existujúcich podnikateľov neznamenajú obmedzenie rozsahu ich podnikania. Zrýchlil sa proces fakturácie a odpadli náklady súvisiace s papierovou formou fakturácie, ktorá bola predtým preferovaná.

Cieľom legislatívy bola transpozícia smernice 55/2014/EÚ o elektronickej fakturácii vo verejnom obstarávaní, ktorá má dosah na všetky členské štáty EÚ a niektoré pridružené štáty EHP.

V súvislosti so zavádzaním elektronickej fakturácie v SR sa nevytvárajú nové možnosti financovania aktivít pre podnikateľov v žiadnej forme.

 

Zákon o zaručenej elektronickej fakturácii mal za cieľ hlavne zosúladiť proces elektronickej fakturácie v prípade verejných zákaziek na úroveň požadovanú Európskou úniou. Rovnako sa má zabezpečiť štandardizácia procesov fakturácie v obchodnom styku s verejnou správou, zefektívniť a zrýchliť proces prijatia faktúr a zabezpečiť úspora nákladov na tlač, poštovné a doručovanie faktúr.

K tomuto zákonu tiež Úrad pre verejné obstarávanie vydal dňa 26. 8. 2019 Metodické usmernenie č. 9/2019 o elektronickej fakturácii vo verejnom obstarávaní.

Nadväzne na registráciu v IS EFA sa v zákone č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní ustanovila povinnosť poskytovania údajov zo zoznamu hospodárskych subjektov pre správcu systému, ktorý na základe týchto údajov vytvára jednotlivé osobné profily. Tiež došlo k doplneniu zákona o technickej normalizácii, ktoré umožnilo bezplatné poskytovanie technických noriem v prípade, keď európska normalizačná organizácia alebo medzinárodný normalizačný orgán rozhodne o bezplatnom sprístupnení technických noriem v súvislosti s európskou legislatívou.

 

Komentár k § 1

Zákon č. 215/2019 Z. z. o zaručenej elektronickej fakturácii a centrálnom ekonomickom systéme a doplnení niektorých zákon priniesol niektorým podnikateľom povinnosť vyhotovovania zaručenej elektronickej faktúry.

Zákonodarca upravil týmto ustanovením predmet úpravy nového zákona, ktorým je okrem legálneho ukotvenia inštitútu zaručenej elektronickej faktúry a procesu fakturácie aj rámcové ukotvenie centrálneho ekonomického systému.

Zákon upravuje teda náležitosti zaručenej elektronickej faktúry, postup pri zaručenej elektronickej fakturácii, zriadenie informačného systému elektronickej fakturácie, respektíve fakturačný systém a podmienky jeho používania a centrálny ekonomický systém a jeho používanie.

 

Poznámka

Zaručená elektronická faktúra je dokument, ktorý má elektronickú podobu, náležitosti podľa zákona, predpísaný formát a predpísanú dátovú štruktúru. Zákon používa pojem „zaručená elektronická faktúra“, aby sa nemýlil s pojmom „elektronická faktúra“ podľa zákona o DPH. Okrem toho zákon rozlišuje medzi zaručenou elektronickou faktúrou, ako inštitútom, a zaručenou elektronickou fakturáciou, ako procesom.

 

Základným východiskom z hľadiska personálnej a vecnej pôsobnosti je ustanovenie subjektov a okruhov právnych vzťahov, v ktorých sa zaručená elektronická fakturácia vykonáva, v ustanovení § 3 zákona s predchádzajúcim ponechaním dobrovoľnej možnosti vydávať a prijímať zaručené elektronické faktúry aj v iných právnych vzťahoch, ak sa tak účastníci dohodnú. Na tento účel následne slúži informačný systém elektronickej fakturácie (IS EFA).

 

Z hľadiska okruhu právnych vzťahov je potrebné povedať, že týmto zákonom nie sú dotknuté pravidlá, týkajúce sa zmluvných vzťahov, na základe plnenia z ktorých sa faktúry vydávajú v súlade so zákonom č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov a zákonom č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov, rovnako ako ani pravidlá ďalšieho nakladania s prijatými faktúrami. Čo sa týka povinnosti vydávať alebo prijímať zaručené elektronické faktúry, tak tá prislúcha osobe, o ktorej to ustanovuje právny predpis a rovnako môže týmto spôsobom postupovať aj osoba, ktorá povinnosť vydávať alebo prijímať zaručené elektronické faktúry nemá, a to v prípade, ak tomu predchádzala dohoda a nevylučuje to napríklad zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 198/1994 Z. z. o Vojenskom spravodajstve v znení neskorších predpisov alebo zákon č. 215/2004 Z. z. o ochrane utajovaných skutočností a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

 

Viac o problematike sa dočítate v mesačníku Poradca 13/2021, ktorý práve vychádza.

 

·         Zmeny zákona o DPH účinné od 1. júla 2021

Od 1. júla 2021 nadobudnú účinnosť ustanovenia, ktoré sa týkajú:

–   Zadefinovania predaja tovaru na diaľku v rámci EÚ (náhrada za pojem „zásielkový predaj“), predaja tovaru dovážaného z tretích území alebo tretích krajín, zmeny pravidiel pri určení miesta dodania pri týchto predajoch.

–   Zavedenia nových pravidiel pri predaji tovaru prostredníctvom využitia elektronického komunikačného rozhrania, ako je elektronické trhovisko, elektronická platforma, elektronický portál alebo podobný elektronický prostriedok.

–   Zrušenia oslobodenia od dane pri dovoze zásielok, ktorých hodnota nepresahuje 22 eur.

–   Rozšírenia pôsobnosti doterajších osobitných úprav uplatňovania dane pre telekomunikačné služby, služby rozhlasového vysielania a televízneho vysielania a elektronické služby a zavedenia ďalšej osobitnej úpravy uplatňovania dane na predaj tovaru na diaľku dovážaného z územia tretích štátov.

–   Zavedenia osobitnej úpravy na priznávanie a platbu dane pri dovoze tovaru.

 

·         Osobitná úprava, ktorú uplatňuje zdaniteľná osoba so sídlom alebo prevádzkarňou v SR a registračná povinnosť z iného dôvodu

(§ 4 ods. 3, § 7 ods. 3 a § 7a ods. 3)

 

Podľa nového ustanovenia § 68b ods. 2 daňový úrad pridelí zdaniteľnej osobe usadenej v tuzemsku IČ DPH na účely uplatňovania osobitnej úpravy, ak táto osoba zatiaľ nie je registrovaná podľa § 4 zákona ako platiteľ dane. Ak táto zdaniteľná osoba (ktorá nemá zatiaľ postavenie platiteľa dane) dosiahne obrat pre registráciu podľa § 4 zákona prípadne požiada o dobrovoľnú registráciu pre DPH, daňový úrad rozhodne o registrácii, avšak nepridelí jej nové IČ DPH, ale ako platiteľovi dane bude pridelené to isté IČ DPH ako jej bolo pridelené na účely uplatňovania osobitnej úpravy.

Podobne platí, že ak zdaniteľná osoba usadená v SR registrovaná na účely uplatňovania osobitnej úpravy dosiahne resp. má dosiahnuť obrat z nadobudnutia tovaru z iného členského štátu 14 000 eur, musí podať žiadosť o registráciu podľa § 7 zákona. Daňový úrad rozhodne o registrácii, avšak nepridelí jej nové IČ DPH, ale pridelí na účely § 7 ods. 3 zákona to isté IČ DPH ako jej bolo pridelené na účely uplatňovania osobitnej úpravy.

 

Rovnako daňový úrad pridelí rovnaké IČ DPH aj v prípade, ak sa zdaniteľná osoba, ktorej bolo pridelené IČ DPH podľa § 68b ods. 2 zákona, musí zaregistrovať pre DPH z dôvodov uvedených v § 7a zákona.

 

·         Registračná povinnosť zo zákona – platforma

(§ 4 ods. 4 a 8)

Zdaniteľná osoba usadená v tuzemsku nadobudne postavenie platiteľa dane zo zákona, keď táto zdaniteľná osoba uľahčuje dodanie tovaru na území EÚ (platforma) uskutočnené zdaniteľnou osobou neusadenou na území EÚ a súčasne táto platforma neuplatňuje osobitnú úpravu podľa § 68b. Uvedenou úpravou sa zabráni nezdaneniu tovaru dodaného prostredníctvom tejto platformy zahraničnou osobou neusadenou v EÚ. Dani bude podliehať už prvá takto uskutočnená dodávka tovaru prostredníctvom platformy, ktorá sa na účely zákona považuje za osobu, ktorá tovar prijala a dodala.

·         Výnimka z registrácie zahraničnej osoby uplatňujúcej režim OSS

(§ 5 ods. 1 písm. f)

Zahraničná osoba nie je povinná podať žiadosť o registráciu pre daň, ak dodáva tovar alebo služby v rámci osobitnej úpravy (režimu OSS) s miestom dodania v tuzemsku. Tieto dodávky zahrnie zahraničná osoba do osobitného daňového priznania, ktoré podáva v členskom štáte identifikácie.

·         Registrácia zahraničnej osoby uplatňujúcej režim osobitnej úpravy

(§ 5 ods. 2)

Zdaniteľná osoba neusadená v tuzemsku, ktorá uplatňuje režim osobitnej úpravy a ktorá má podľa nového ustanovenia § 68b ods. 2 zákona pridelené v tuzemsku ako členskom štáte identifikácie IČ DPH na účely uplatňovania osobitnej úpravy, ak začne vykonávať činnosť, ktorá je predmetom dane a ktorá nespadá pod osobitnú úpravu, požiada o registráciu podľa § 5 zákona. Daňový úrad rozhodne o registrácii, avšak nepridelí jej nové IČ DPH, ale ako platiteľovi dane registrovanému podľa § 5 jej bude pridelené to isté IČ DPH ako jej bolo pridelené na účely uplatňovania osobitnej úpravy podľa § 68b zákona.

·         Uplatňovanie fikcie on-line platformou

(§ 8 ods. 7)

Dochádza k výberu dane z dodania tovaru uskutočneného zdaniteľnou osobou neusadenou v EÚ a z dodania tovaru dovážaného z územia tretích štátov s hodnotou nepresahujúcou 150 eur online platformou, prostredníctvom ktorej sa uskutočnil proces objednávania a platenia za tovar zákazníkom. Pre tieto prípady predaja tovaru na diaľku sa zavádza zákonná fikcia, podľa ktorej zdaniteľná osoba, ktorá uľahčuje dodanie tovaru, sa považuje za zdaniteľnú osobu, ktorej bol tovar dodaný predávajúcim a súčasne sa považuje za dodávateľa tohto tovaru pre zákazníka.

 

Vysvetlenie, čo sa má rozumieť pod pojmom „uľahčuje“, ktorý je použitý v tomto ustanovení ako aj ďalšie podrobnosti, ktoré sa týkajú uplatňovania tejto fikcie on-line platformou, je uvedené v čl. 5b až 5d vykonávacieho nariadenia Rady (EÚ) 2019/2026, ktorým sa mení vykonávacie nariadenie Rady (EÚ) č. 282/2011, pokiaľ ide o dodania tovaru alebo poskytovania služieb uľahčované elektronickými rozhraniami, ako aj o osobitné úpravy pre zdaniteľné osoby, ktoré poskytujú služby nezdaniteľným osobám, uskutočňujú predaj tovaru na diaľku a určité domáce dodania tovaru.

Zavedením zákonnej fikcie pri predaji tovaru konečnému zákazníkovi prostredníctvom on-line platformy bude táto z pohľadu ekonomického jedna transakcia považovaná na účely DPH za dve transakcie, pričom osobitne sa určí miesto dodania pre dodanie tovaru dodávateľom platforme a osobitne pre dodanie tovaru platformou zákazníkovi.

 

·         Poskytovanie služieb a predaj tovaru na diaľku

(§ 14)

V novom ustanovení § 14 zákona o DPH je ustanovená definícia pojmov „predaj tovaru na diaľku na území európskej únie“ a „predaj tovaru na diaľku dovážaného z územia tretích štátov“.

 Oba tieto spôsoby dodaní tovarov iných, ako sú nové dopravné prostriedky alebo tovar dodaný s inštaláciou alebo montážou, uskutočnených pre nezdaniteľné osoby, respektíve zdaniteľné osoby alebo nezdaniteľné právnické osoby, ktorých nadobudnutia tovaru z iného členského štátu nepredstavujú predmet dane, sa vyznačujú tou skutočnosťou, že odoslanie alebo preprava dodávaných tovarov začína v inom členskom štáte, ako je členský štát usadenia kupujúceho (predaj tovaru na diaľku na území EÚ) alebo v treťom štáte (predaj tovaru na diaľku dovážaného z územia tretích štátov) a že do tohto odoslania alebo prepravy tohto tovaru priamo alebo nepriamo zasahuje zdaniteľná osoba, ktorá je dodávateľom tovaru. Pre tieto spôsoby dodaní tovaru je osobitne určené miesto dodania, ktoré sa odchyľuje od základného pravidla miesta dodania tovaru spojeného s jeho prepravou, upraveného v § 13 ods. 1 písm. a) zákona.

 

V prípade predaja tovaru na diaľku miestom dodania tovaru je členský štát skončenia odoslania alebo prepravy tovaru, okrem prípadov, kedy je miesto dodania tovaru podľa § 16a v členskom štáte, v ktorom sa začína odoslanie alebo preprava tovaru.

 

Pri predaji tovaru na diaľku, ktorý je dovážaný z územia tretích štátov, sa miesto dodania určuje v závislosti od skutočnosti, či je členský štát dovozu zhodný s členským štátom skončenia odoslania alebo prepravy. Ak tomu tak nie je, miestom dodania tovaru je členský štát, v ktorom sa odoslanie alebo preprava ku kupujúcemu skončí.

 

V prípade, že sa tovar predáva na diaľku a dováža sa do toho istého členského štátu, ako je členský štát skončenia odoslania alebo prepravy, miesto dodania tovaru je v tomto členskom štáte len v prípade, že dodávateľ uplatňuje na takéto predaje tovaru osobitnú úpravu podľa § 68c. Ak dodávateľ na takéto dodania osobitnú úpravu nepoužije, miesto dodania sa určí podľa základného pravidla upraveného v § 13 ods. 1 písm. a) zákona a daň sa vyberie výlučne pri dovoze tovaru.

Z uplatňovania osobitného miesta dodania tovaru boli vylúčené tie tovary, na ktoré sa uplatňuje osobitná úprava podľa § 66 zákona, keďže v tomto prípade je mechanizmus uplatňovania DPH úplne odlišný.

Predaje tovaru na diaľku sú v značnom rozsahu uskutočňované využitím elektronických rozhraní, ktoré tieto dodania uľahčujú, pričom zdaniteľná osoba, ktorá prevádzkuje uvedené rozhrania, sa v niektorých prípadoch môže považovať v súlade s navrhovaným § 8 ods. 7 za osobu, ktorá tieto tovary od dodávateľa prijala a sama ich kupujúcemu dodala. Práve pre tieto prípady na účely jednoznačného určenia je ustanovené pravidlo, ktoré z týchto dvoch po sebe idúcich dodaní toho istého tovaru, ktorý je ale predmetom len jediného odoslania alebo prepravy z iného štátu, ako je členský štát kupujúceho, je dodaním tovaru spojeným s odoslaním alebo prepravou ustanovenému kupujúcemu. Dodanie, ktorému sa odoslanie alebo preprava tovaru priradí, tak bude spĺňať podmienku pre predaj tovaru na diaľku.

 

·         Určenie miesta dodania telekomunikačných služieb, služieb rozhlasového vysielania a televízneho vysielania a elektronických služieb v prípade, ak sú dodané nezdaniteľnej osobe

(§ 16 ods. 14)

Miestom dodania uvedených služieb je miesto, kde má táto nezdaniteľná osoba svoje sídlo (v prípade, ak ide o nezdaniteľnú právnickú osobu, napr. charitatívnu organizáciu), bydlisko alebo miesto, kde sa obvykle zdržiava (v prípade, ak ide o fyzickú osobu).

Pri poskytovaní uvedených služieb nezdaniteľnej osobe môže poskytovateľ, po splnení presne ustanovených podmienok, uplatniť aj osobitné miesto dodania podľa § 16a. Preto je potrebné pri určení miesta dodania týchto služieb prihliadať na obidve pravidlá určenia miesta dodania vo vzájomných súvislostiach.

 

·         Osobitné miesto dodania tovaru pri predaji na diaľku na území EÚ a osobitné miesto dodania určitých služieb pre nezdaniteľnú osobu

(§ 16a)

Základným pravidlom pre určenie miesta dodania telekomunikačných služieb, služieb rozhlasového vysielania a televízneho vysielania a elektronických služieb v prípade, ak sú dodané inej ako zdaniteľnej osobe, je miesto, kde má táto nezdaniteľná osoba svoje sídlo, bydlisko alebo miesto, kde sa obvykle zdržiava.

Základným pravidlom pre určenia miesta dodania predaja tovaru na diaľku na území európskej únie je miesto, kde sa preprava tovaru k zákazníkovi skončí. S cieľom odstrániť administratívnu záťaž spojenú s registráciou pre daň vo všetkých členských štátoch, kde sa preprava tovaru skončí, došlo k zrušeniu existujúcich prahových hodnôt pre zásielkový predaj tovaru, po novom označovaný ako predaj tovaru na diaľku.

Ako podpora mikropodnikov, ktoré obchodujú na území európskej únie, bola pre všetky členské štáty ustanovená jednotná prahová hodnota, a to 10 000 eur, pričom sa okrem predaja tovaru na diaľku bude táto prahová hodnota uplatňovať aj na dodávky telekomunikačných služieb, služieb rozhlasového vysielania a televízneho vysielania a elektronických služieb, ak sú poskytnuté nezdaniteľnej osobe.

V prípade, ak podnikateľ bude mať sídlo, miesto podnikania alebo bydlisko iba v jednom členskom štáte a celková hodnota tovarov predávaných na diaľku a zároveň hore uvedených služieb poskytnutých do iného členského štátu, ako je ten, v ktorom je podnikateľ usadený, nepresiahne v prebiehajúcom kalendárnom roku a ani v predchádzajúcom kalendárnom roku hodnotu 10 000 eur bez dane, je podnikateľ oprávnený zdaňovať poskytovanie takýchto služieb daňou členského štátu, v ktorom má sídlo a pri predaji tovaru na diaľku do iného členského štátu daňou členského štátu, v ktorom sa preprava tovaru začína.

Od 1. júla 2021 platiteľ dane so sídlom v tuzemsku, ktorý v roku 2020 a v roku 2021 uskutočnil predaj tovaru na diaľku do Českej republiky v hodnote 5 000 eur a poskytol elektronické služby nezdaniteľným osobám usadeným v Českej republike v hodnote 3 000 eur, môže uplatňovať na tieto dodania daň v tuzemsku (miesto, kde sa preprava tovaru začína, a zároveň, kde má sídlo poskytovateľ služieb).

 

Aj v prípade, ak podnikateľ spĺňa všetky podmienky pre zdaňovanie predaja tovaru na diaľku v členskom štáte, kde sa začína preprava tovaru, a zdaňuje služby v členskom štáte, kde je usadený, sa však môže rozhodnúť pre administratívne náročnejšie zdaňovanie tovaru v členskom štáte skončenia prepravy tovaru k zákazníkovi a zdaňovanie služieb v členskom štáte usadenia zákazníka. Takto však musí postupovať najmenej po dobu dvoch kalendárnych rokov.

Ak podnikateľ zdaňuje predaj tovaru na diaľku v členskom štáte, kde sa preprava tovaru začína, a pre služby určuje miesto dodania v členskom štáte, kde je usadený, po prekročení prahovej hodnoty dodaných tovarov a/alebo poskytnutých služieb 10 000 eur musí nevyhnutne prejsť na určenie miesta dodania podľa základných pravidiel. Pri predaji tovaru na diaľku je to miesto, kde sa preprava tovaru k zákazníkovi skončí, a pri poskytnutí služieb, ide o miesto usadenia zákazníka. V danom prípade je možné uplatniť osobitnú úpravu podľa § 68b zákona.

 

Viac nájdete v mesačníku Dane a účtovníctvo bez chýb, pokút a penále 6-7/2021.

 

V podnikateľskej praxi a obzvlášť v dnešných „Covidových časoch“ sa čoraz viac možno stretnúť s prípadmi, kedy sa podnikatelia rozhodujú medzi ukončením alebo pozastavením svojej podnikateľskej činnosti. Pozastavenie a zánik živnostenského oprávnenia upravujú § 57 a § 58 zákona č. 455/­1991 Z. z. o živnostenskom podnikaní (ďalej iba „živnostenský zákon“).

 

POZASTAVENIE PREVÁDZKOVANIA ŽIVNOSTI PODNIKATEĽOM. Akt pozastavenia prevádzkovania živnosti samotným podnikateľom je ustanovený v zmysle ustanovení § 57 ods. 4 až 6 živnostenského zákona. Vychádzajúc z ich znenia platí, že podnikateľ môže oznámiť miestne príslušnému živnostenskému úradu (t.z. jednotnému kontaktnému miestu podľa miesta trvalého bydliska resp. sídla spoločnosti) pozastavenie prevádzkovania živnosti. Dôvod pozastavenia živnosti sa pritom neuvádza. Účinky pozastavenia živnostenského oprávnenia nastávajú dňom doručenia oznámenia o pozastavení prevádzkovania živnosti živnostenskému úradu. Ak by podnikateľ v oznámení uviedol neskorší deň, potom účinky pozastavenia živnostenského oprávnenia nastávajú práve týmto dňom. K následnému obnoveniu živnosti po pozastavení prevádzkovania živnosti dochádza u podnikateľa uplynutím doby pozastavenia prevádzkovania živnosti alebo dňom uvedeným v oznámení o zmene doby pozastavenia prevádzkovania živnosti.

O prerušení resp. pozastavení živnostenského oprávnenia teda už nerozhoduje živnostenský úrad, ale rozhodovanie živnostenského úradu o pozastavení prevádzkovania živnosti závisí len od oznámenia podnikateľa o pozastavení prevádzkovania živnosti. To znamená, že uvedený úkon je vykonaný na počkanie, podnikateľ tak nečaká na žiadne rozhodnutie o pozastavení.

 

Dôležitou skutočnosťou je limitovanie doby trvania pozastavenia živnosti hornou hranicou – t. j. pozastavenie živnosti nemôže trvať dlhšie ako tri roky. Živnostenský úrad teda na základe oznámenia podnikateľa pozastaví prevádzkovanie živnosti na obdobie najmenej 6 mesiacov a najviac troch rokov. Maximálna doba prerušenia živnosti na tri roky znamená, že prerušenie živnosti nemožno po troch rokoch ďalej predlžovať, podnikateľ sa musí rozhodnúť či živnosť bude prevádzkovať alebo ju úplne zruší. Samozrejme po opätovnom obnovení živnosti a nasledujúcej podnikateľskej činnosti sa dá živnosť opäť prerušiť na tri roky. Toto opatrenie živnostenský zákon ustanovuje z toho dôvodu, aby sa nestávalo, že podnikatelia prerušili svoju živnosť aj na mnoho rokov a boli tak zbytočne vedení v živnostenskom registri.

Pozastavením prevádzkovania živnosti nezaniká podnikateľovi právo podnikať, len ho nemôže počas lehoty pozastavenia vykonávať. Ak by však počas tejto lehoty podnikal, išlo by o nedovolené podnikanie. Po uplynutí určenej lehoty môže podnikateľ naďalej pokračovať v prevádzkovaní živnosti. Touto možnosťou je rešpektovaný aj ústavný princíp práva a nie povinnosti podnikať, ktorý je najčastejšie využívaný podnikateľmi prevádzkujúcimi živnosti, ktoré majú sezónny charakter.

Ak má podnikateľ viacero živností, môže v oznámení požiadať o pozastavení buď všetkých alebo len niektorých živností.

 

Oznámenie pozastavenia živnosti podlieha správnemu poplatku vo výške 4 € [pozri Položka 148 písm. g) Prílohy zákona č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v z.n.p.]. Pozastaviť živnosť je možné aj opakovane, živnostenský zákon neustanovuje v tomto smere žiadne obmedzenia. O predĺženie pozastavenia treba opätovne požiadať a zaplatiť nový správny poplatok 4 eurá. Takisto je možné čas prerušenia, ktorý je dlhší ako polrok, predčasne zrušiť podaním oznámenia a po zaplatení 4-eurového kolku. Ale pri 6-mesačnej lehote nemôže podnikateľ požiadať o obnovenie živnosti napríklad už po 3 mesiacoch, lebo minimálna doba pozastavenia prevádzkovania živnosti je práve živnostenským zákonom ustanovených 6 mesiacov.

Živnosť sa obnovuje automaticky na druhý deň po uplynutí lehoty pozastavenia živnosti, uvedenej v oznámení. V takých prípadoch o znovuobnovenie živnosti netreba opätovne žiadať respektíve ho úradu oznamovať.

 

POZASTAVENIE PREVÁDZKOVANIA ŽIVNOSTI ŽIVNOSTENSKÝM ÚRADOM. Na základe ustanovenia § 58 ods. 2 písm. a) živnostenského zákona platí, že živnostenský úrad miestne príslušný podľa sídla právnickej osoby alebo bydliska fyzickej osoby môže z vlastného podnetu alebo iného podnetu živnostenské oprávnenie na jednu živnosť alebo viac živností zrušiť alebo prevádzkovanie živnosti pozastaviť, prípadne pozastaviť prevádzkovanie živnosti v prevádzkarni, ktorá je v jeho územnej pôsobnosti, ak podnikateľ závažným spôsobom porušuje podmienky ustanovené týmto zákonom alebo inými osobitnými predpismi.

 

Tiež platí, že živnostenský úrad miestne príslušný podľa sídla právnickej osoby alebo bydliska fyzickej osoby môže z vlastného alebo iného podnetu živnostenské oprávnenie na jednu živnosť alebo viac živností zrušiť, ak podnikateľ nezačal prevádzkovať živnosť v lehote dlhšej ako dva roky od vzniku živnostenského oprávnenia, alebo ak bez pozastavenia prevádzkovania živnosti prestane prevádzkovať živnosť na dobu dlhšiu ako dva roky.

 

V obidvoch prípadoch teda živnostenský úrad pozastaviť živnosť môže, čo znamená, že v týchto prípadoch má živnostenský úrad právo voľby na základe konkrétnych okolností jednotlivých prípadov. Živnostenský úrad tak môže konať na základe vlastného rozhodnutia alebo z iného podnetu, ktorý môže urobiť ktokoľvek.

Čo sa týka možnosti pozastavenia živnosti živnostenským úradom, touto nedisponuje len živnostenský úrad miestne príslušný podľa bydliska fyzickej osoby – podnikateľa resp. podľa sídla právnickej osoby. Podľa § 58 ods. 3 živnostenského zákona totiž platí, že ak je prevádzkareň v obvode iného živnostenského úradu, prevádzkovanie živnosti môže pozastaviť živnostenský úrad, v ktorého územnej pôsobnosti sa prevádzkareň nachádza. O pozastavení živnosti v takomto prípade upovedomí ten živnostenský úrad, ktorý osvedčenie o živnostenskom oprávnení vydal. V tomto prípade teda môže živnostenský úrad prevádzkovanie živnosti pozastaviť len v prevádzkarni, ktorá je v jeho územnej pôsobnosti, keď na možné pozastavenie prevádzkovania živnosti vo všetkých prevádzkarňach podnikateľa nie je primeraný a ani opodstatnený dôvod.

 

Vo všetkých spomínaných prípadoch má teda živnostenský úrad právo voľby na základe konkrétnych okolností jednotlivých prípadov, t. j. pozastaviť živnosť nie je so zákona povinný. Aj v prípade pozastavenia živnosti živnostenským úradom si treba uvedomiť, že rozhodnutím o pozastavení živnosti však nezaniká podnikateľovi právo podnikať, len ho nemôže počas lehoty ustanovenej živnostenským úradom vykonávať. Ak by počas tejto lehoty podnikal, išlo by o nedovolené podnikanie. Po uplynutí určenej lehoty môže podnikateľ pokračovať v prevádzkovaní živnosti.

 

Príklad 1

Podnikateľ disponuje živnostenským oprávnením na nákup a predaj tovarov v rozsahu voľnej živnosti.

Je povinný zo zákona túto živnosť zrušiť, ak už však viac ako rok nevyvíja žiadne podnikateľské aktivity?

V otázke spomínanú povinnosť živnostenský zákon neukladá. Príslušný živnostenský úrad je oprávnený podľa § 58 ods. 2 písm. b) živnostenského zákona z vlastného alebo iného podnetu živnostenské oprávnenie na jednu alebo viac živností zrušiť, ale iba vtedy, ak podnikateľ nezačal prevádzkovať živnosť v lehote dlhšej ako dva roky od vydania živnostenského listu alebo ak by bez pozastavenia prevádzkovania živnosti prestal prevádzkovať živnosť na dobu dlhšiu ako dva roky. Ak by došlo k prípadu, že napriek uvedenému by živnostenský úrad aj z vlastného alebo iného podnetu živnostenské oprávnenie na jednu alebo viac živností zrušil po jednom roku nevykonávania živnosti a podnikateľ by s takýmto rozhodnutím živnostenského úradu nesúhlasil, mohol by sa voči rozhodnutiu o zrušení živnostenského oprávnenia v zákonnej lehote odvolať, nakoľko zrušenie živnostenského oprávnenia je rozhodnutím vydaným v správnom konaní podľa zákona č. 71/1967 Zb..

 

POZASTAVENIE PREVÁDZKOVANIA ŽIVNOSTI A ÚČTOVNÍCTVO. Vychádzajúc z ustanovenia § 16 ods. 6 zákona č. 431/­2002 Z. z. o účtovníctve v z.n.p. platí, že účtovná jednotka, ktorá je fyzickou osobou, uzavrie účtovné knihy vždy

a)  k poslednému dňu účtovného obdobia,

b)  ku dňu skončenia podnikania alebo inej zárobkovej činnosti,

c)  ku dňu predchádzajúcemu deň účinnosti vyhlásenia konkurzu.

 

Podobne, v zmysle § 16 ods. 4 spomínaného zákona platí, že účtovná jednotka, ktorá je právnickou osobou, uzavrie účtovné knihy vždy

a)  ku dňu zániku v prípadoch, ktoré ustanovuje osobitný predpis,

b)  k poslednému dňu účtovného obdobia,

c)  ku dňu predchádzajúcemu rozhodnému dňu,

d)  ku dňu predchádzajúcemu deň vstupu do likvidácie alebo deň účinnosti vyhlásenia konkurzu,

e)  ku dňu predchádzajúcemu dňu zmeny právnej formy na právnu formu s inou rámcovou účtovou osnovou,

f)  ku dňu zverejnenia oznamu o nadobudnutí právoplatnosti uznesenia o zastavení konkurzného konania pre nedostatok majetku,

g)  ku dňu výmazu účtovnej jednotky z obchodného registra, ak bolo vydané rozhodnutie o zrušení účtovnej jednotky a zverejnené oznámenie o predpoklade úpadku účtovnej jednotky a nebol podaný návrh na ustanovenie likvidátora spolu so zloženým preddavkom a nebol ani podaný návrh na vyhlásenie konkurzu na majetok účtovnej jednotky.

V uvedenej súvislosti je potrebné tiež uviesť, že účtovným obdobím je vo väčšine prípadov kalendárny rok, ale môže ním byť aj hospodársky rok. Hospodárskym rokom je pritom obdobie nepretržite po sebe idúcich 12 kalendárnych mesiacov, ktoré nie je zhodné s kalendárnym rokom.

Z doteraz uvedeného je tak zrejmé, že zákon o účtovníctve neustanovuje povinnosť uzavrieť účtovné knihy ku dňu predchádzajúcemu dňu pozastavenia živnosti. Podnikateľ teda aj po pozastavení živnosti je nadaľej účtovnou jednotkou.

 

POZASTAVENIE PREVÁDZKOVANIA ŽIVNOSTI V KONTEXTE ZDP. Zákon č. 595/­2003 Z. z. o dani z príjmov v z.n.p. (ďalej iba „ZDP“) spomína pojem „prerušenie resp. pozastavenie živnosti“ v súvislosti s úpravou základu dane z príjmov, a to konkrétne v rámci ustanovenia § 17 ods. 9, na základe ktorého okrem iného platí, že na účely zistenia základu dane podľa § 17 ods. 8 daňovníka, ktorý je fyzickou osobou, skončením podnikania, inej samostatnej zárobkovej činnosti alebo prenájmu je aj prerušenie alebo pozastavenie a neobnovenie podnikania do lehoty na podanie daňového priznania s výnimkou sezónnych činností.

V zmysle spomínaného ustanovenia totiž okrem iného platí, že základ dane v zdaňovacom období, v ktorom došlo k uvedenej skutočnosti (t. j. k prerušeniu alebo pozastaveniu a neobnoveniu podnikania do lehoty na podanie daňového priznania s výnimkou sezónnych činností) upraví daňovník, ktorý

a)  účtuje v sústave jednoduchého účtovníctva alebo ktorý vedie evidenciu podľa § 6 ods. 11 ZDP, o cenu nespotrebovaných zásob, zostatky vytvorených rezerv podľa § 20 ods. 9 písm. b), d) a e) spomínaného právneho predpisu a opravných položiek k nadobudnutému majetku, výšku záväzkov, ktorých úhrada sa považuje za daňový výdavok podľa § 19 ZDP, a výšku pohľadávok, ktorých inkaso sa považuje za zdaniteľný príjem, okrem pohľadávok uvedených v § 19 ods. 2 písm. h) prvom až piatom bode zákona o dani z príjmov a o pomernú výšku nájomného, ktorá pripadá na príslušné zdaňovacie obdobie alebo jeho časť. Pri ďalšom predaji nespotrebovaných zásob sa zahrnie do základu dane iba rozdiel, o ktorý prevyšuje cena, za ktorú boli nespotrebované zásoby predané, cenu nespotrebovaných zásob už zahrnutých do základu dane,

b)  účtuje v sústave podvojného účtovníctva, o zostatky vytvorených rezerv a opravných položiek, príjmov budúcich období, výnosov budúcich období, výdavkov budúcich období a nákladov budúcich období s výnimkou tých, ktoré preukázateľne súvisia s obdobím likvidácie alebo konkurzu,

c)  uplatňuje výdavky podľa § 6 ods. 10 ZDP, o cenu nespotrebovaných zásob a o výšku pohľadávok s výnimkou pohľadávok uvedených v § 19 ods. 2 písm. h) ZDP.

 

Príklad 2

Živnostníčka si pozastavila živnosť na 12 mesiacov. Posledný deň podnikania bol 7. 1. 2019. Za rok 2019 podala v marci 2020 riadne daňové priznanie.

Ak by živnosť obnovila napr. k 1. 1. 2021 - za rok 2020 bude podávať riadne daňové priznanie alebo upravené tak, ako pri ukončení živnosti a musí si zrušiť podnikateľský účet počas pozastavenia živnosti? Ak by živnosť do 31. 3. 2021 neobnovila, musí za rok 2020 podávať daňové priznanie upravené tak, ako pri ukončení živnosti a kedy musí zrušiť podnikateľský účet? Počas pozastavenia živnosti je povinnosť prihlásiť sa na Úrad práce, ak nemá nárok a teda nebude poberať podporu v nezamestnanosti a nikde sa nezamestná?

Podľa § 17 ods. 9 ZDP platí, že na účely zistenia základu dane podľa § 17 ods. 8 ZDP daňovníka, ktorý je fyzickou osobou, skončením podnikania, inej samostatnej zárobkovej činnosti alebo prenájmu sa rozumie nielen zánik oprávnenia, osvedčenia alebo iného rozhodnutia na výkon činnosti ale aj prerušenie alebo pozastavenie a neobnovenie podnikania do lehoty na podanie daňového priznania s výnimkou sezónnych činností. To znamená, že ak živnostníčka pozastavila živnosť na obdobie 8. 1. 2019 až 7. 1. 2020, za rok 2019 správne podala daňové priznanie bez úpravy základu dane z príjmov podľa § 17 ods. 8 ZDP. Ak by však živnosť obnovila až 1. januára 2021, potom k 31. marcu 2020 došlo k neobnoveniu podnikania do lehoty na podanie daňového priznania za rok 2019 a malo dôjsť k úprave základu dane z príjmov podľa podľa § 17 ods. 8 ZDP.

Pozastavenie výkonu živnosti v žiadnom prípade nezakladá povinnosť zrušiť podnikateľský účet – či už došlo k neobnoveniu podnikania do lehoty na podanie daňového priznania alebo nie. Pozastavenie výkonu živnosti rovnako nezakladá povinnosť prihlásiť sa na príslušnom úrade práce so žiadosťou o zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie.

 

V prípade, ak daňovník fyzická osoba pozastaví živnostenské oprávnenie v priebehu zdaňovacieho obdobia, ktoré obnoví do lehoty na podanie daňového priznania za príslušné zdaňovacie obdobie, pre účely zistenia základu dane nedochádza k skončeniu podnikania a podnikateľ neuzatvára účtovné knihy a nemá povinnosť úpravy základu dane podľa § 17 ods. 8 ZDP. Obdobie pozastavenia živnostenského oprávnenia bude súčasťou bežného účtovného a zdaňovacieho obdobia.

Na druhej strane v prípade, ak daňovník pozastaví živnostenské oprávnenie v priebehu zdaňovacieho obdobia, ktoré neobnoví do lehoty na podanie daňového priznania za príslušné zdaňovacie obdobie, pre účely zistenia základu dane dochádza k skončeniu podnikania a daňovník uzatvára ku dňu pozastavenia živnosti účtovné knihy a má povinnosť upraviť základ dane v súlade s § 17 ods. 8 ZDP.

 

Viac o problematike sa dočítate v mesačníku Práce a mzdy bez chýb, pokúta penále (PaM) 6-7/2021.

 

Jarné mesiace sú ideálnym časom pre rôzne formy bicyklovania. Počasie sa už relatívne stabilizuje, teploty vzduchu ešte nie sú príliš vysoké, príroda vonia a slnečné žiarenie ešte nemá svoju príliš ostrú silu. Pre niekoho znamená pohyb na dvoch kolesách nostalgický návrat do detstva, pre iného nevyhnutný spôsob dopravy a pre ďalšieho – fyzickú aktivitu rôznej intenzity, ktorou kompenzuje svoj, inak nezdravý, spôsob života.

 

JAZDA NA BICYKLI PATRÍ MEDZI TZV. AERÓBNE AKTIVITY („aeróbny“ znamená „žijúci len v prítomnosti vzduchu“ alebo „využívajúci kyslík“). Ide o vytrvalostný pohyb – také pohybové činnosti, ktoré vyžadujú zvýšený prísun kyslíka počas dlhšieho obdobia a kladú na organizmus priaznivé zmeny v organizme – zlepšuje sa pľúcna ventilácia, zvyšuje celkové množstvo krvi a táto krv je schopná lepšie rozvádzať kyslík. Tým sa zlepšuje celková odolnosť organizmu, udržiava stav sviežosti, pracovitosti aj mladosti a v rámci prevencie znižuje riziko poškodenia srdcovo-cievneho aparátu. Opakovaným prekonávaním určitej vzdialenosti bicyklovaním správnej intenzity sa získava často stratená alebo porušená psychická aj fyzická rovnováha organizmu.

JAZDA NA BICYKLI MÁ SVOJE PRAVIDLÁ, LIMITY, VÝHODY AJ NEVÝHODY. Výborne posilňuje svalstvo nôh a pomáha zvyšovať výkonnosť pľúc, srdca a ciev. Ale: predovšetkým je potrebné mať správny bicykel – dnes existuje celá „alchýmia výberu“, ale sú špecializované predajne, v ktorých vám dokáže poradiť odborník bez vplyvu reklamy a ekonomického tlaku a cennými pripomienkami môže prispieť aj telovýchovný lekár spolu s ortopédom a fyziatrom. Dôležitá je inštruktáž o nastavení sedadla a správnom držaní tela pri bicyklovaní, aby sa príliš nenamáhala chrbtica a bedrové kĺby. Keď je chodidlo cyklistu v najnižšom bode na pedáli, noha by mala byť pohodlne vystretá. Sedadlo nastavené príliš vysoko spôsobí to, že sa cyklista musí príliš naťahovať pri šliapaní na pedále a súčasne si veľmi namáha dolnú časť chrbta. Priveľmi nízko nastavené sedadlo spôsobí nadmerné ohýbanie dolnej časti chrbta, čo vedie k jeho preťažovaniu neprimeraným tlakom na medzistavcové platničky. Zároveň sa zbytočne preťažuje svalstvo nôh, pretože pracuje v nesprávnom uhle. Ak sa cyklista priveľmi nakláňa dopredu a celú svoju váhu (hmotnosť tele) prenáša na kormidlo, zbytočne preťažuje krk a ramená a nadmerne zohýba chrbticu. Ak veľmi silno šliape do pedálov vychyľuje z priamej polohy bedrá so stehnami a kolenami. Preto je počas bicyklovania ideálny vytrvalý a rovnomerný pohyb pri šliapaní na pedále rovnakou silou oboch dolných končatín.

 

Najvýraznejším problémom jazdy na bicykli je však asi nedostatok cyklistických chodníkov a cestičiek. Jazda po vozovke totiž predstavuje také riziko – najmä pre ľudí vo vyššom veku – ktoré nemusí vyvážiť ani ostatné prednosti tohoto športu. Aj preto sa dosť často vyznávači bicyklovania uchyľujú k stacionárnym kondičným bicyklom…

 

VHODNÉ JE ZAČÍNAŤ BICYKLOVANIE POMALÝM TEMPOM, nastaviť si pedále na „komfortný pocit“ a postupne zvyšovať rýchlosť. Predtým ako začneme bicyklovať je ešte vhodné urobiť zopár cvikov, aby boli dolné končatiny rozcvičené a znížilo sa prípadné riziko ich preťaženia, či poškodenia.

PRÍKLADY ROZCVIČENIA:
Ohýbanie kolena v ľahu – ľahneme si na brucho s vystretými dolnými končatinami a mierne napnutými špičkami nôh. Zohneme najprv jednu nohu tak, aby sme pätou dočiahli čo najbližšie k sedacím svalom (zadku, pozadiu), čo spôsobí predĺženie svalu v prednej časti bedra a stehna. Päť sekúnd udržíme túto polohu, uvoľníme a desaťkrát opakujeme.
„Spevňovanie“ kolena – posadíme sa a vystrieme dolnú končatinu, ale nenapneme ju. Rukou si pevne chytíme koleno tak, aby sa palec ruky opieral o vnútornú hranu jabĺčka, napneme stehno a pocítime tlak jabĺčka proti palcu. Päť sekúnd držíme napnutie, povolíme a opakujeme desať krát.
Bicyklovanie je z medicínskeho hľadiska mimoriadne vhodný šport, pokiaľ k nemu máte danosti – to znamená, že viete udržať rovnováhu na bicykli a vlastníte zdravotné „povolenie“ od lekára – nemávate kolapsové stavy, závrate a poruchy rovnováhy (časté pri problémoch s krčnou chrbticou, vysokým či nízkym tlakom, cukrovkou a pri ochoreniach srdca alebo štítnej žľazy) alebo netrpíte záchvatovými a kŕčovými ochoreniami a bicyklovanie vám neodobril neurológ (nemáte epilepsiu, tetániu).
Cyklistika je šport vytrvalostný, čo znamená veľký prínos pre vaše pľúca, srdce a cievy. Srdce „naučíte“ pracovať vďaka bicyklovaniu ekonomicky (v pokoji bude počet jeho úderov pod šesťdesiat za minútu), cievy budú pružnejšie a pľúca dokážu využívať efektívne a naplno svoju kapacitu.

Lekárske tímy, ktoré sa zaoberajú zvyšovaním kvality života, aktívneho zdravia a „trvalého udržovania mladosti, sviežosti a dlhovekosti“, zistili, že vytrvalostná pohybová aktivita, ktorá spôsobí výdaj „iba“ 1500 kilokalórií týždenne „zaručuje“ dlhší a kvalitnejší život v solídnej fyzickej a psychickej kondícii. Rovnako tak je dobrým prostriedkom v boji proti nadváhe. Niekto sa nemusí uspokojovať s touto intenzitou pohybu ale: výdaj by naozaj nemal presiahnuť 3000 kilokalórií, pretože by mohol nastať paradoxný účinok – kvalita života by sa naopak mohla istým spôsobom znížiť …

 

Príklad

Akej pohybovej aktivite zodpovedá výdaj 1500 kilokalórií týždenne?
– hodina intenzívneho vytrvalostného behu
– hodina hrania futbalu
– dve hodiny pomalého behu (vyklusávanie)
– dve hodiny plávania
– tri hodiny hrania bedmintonu
– tri hodiny hrania tenisu
– štyri hodiny stolného tenisu
– štyri hodiny tancovania
– štyri a pol hodiny rýchlej chôdze
– päť a pol hodiny hrania golfu
– deväť hodín pomalého bicyklovania

POKIAĽ MÁTE PROBLÉMY S CHRBTICOU, PANVOVÝMI ALEBO KOLENNÝMI KĹBMI – je vhodné poradiť sa s telovýchovným lekárom, ortopédom a fyziatrom, či vám cyklistiku odporúča. Zvyčajne nie sú problémy ani kontraindikácie, lebo pri správne dávkovanej záťaži je cyklistika vhodná aj pre ľudí s kĺbnymi postihnutiami.
Dosť obtiažne je bicyklovanie s hemoroidmi – aj tu je dobré konzultovať lekára – či a ako jazdiť, prípadne aké využiť ochranné pomôcky, aké má byť sedadlo a podobne.

Nepríjemné uzlíkovité rozšíreniny žíl v oblasti konečníka – hemoroidy („zlatá žila“) cyklistovi, ktorý pri výkone musí sedieť, obzvlášť znepríjemňujú osobný aj športový život. Tlačia, šteklia, bolia, svrbia, omínajú a nezriedka aj krvácajú – zneisťujú, obťažujú a znervózňujú. Jeho pôžitok aj výkonnosť sú limitované ťažkosťami, schopnosť sústrediť sa a koncentrovať na výkon je znížená…
Vznik hemoroidov nie je doposiaľ celkom objasnený, v niektorých prípadoch hrá značnú úlohu dedičnosť (pravdepodobne ide o vrodenú slabosť žilových stien), inokedy – a v prípade cyklistického športu obzvlášť – môže byť príčinou „sedavé športovanie“. Hemoroidy často ale vznikajú aj ako následok nesprávneho stravovania, nadmerného užívania antibiotík a ďalších liekov i nepravidelného vyprázdňovania (chýbajú probiotické kultúry v črevách) a u žien aj pri gravidite. Nemôžu používať „náhodné“ verejné WC, pretože všade nie je možnosť na nevyhnutné intímne ošetrenie a precíznu hygienu, čo môže mať za následok zápalové komplikácie. Základné predpoklady prevencie a úspešnej liečby spočívajú v perfektnej každodennej očiste, správnom stravovacom režime a tým aj regulácii vylučovania. Pri zápalových komplikáciách sa okrem sedacích kúpeľov napríklad vo vývare z dubovej kôry používajú najrozličnejšie masti, čapíky a gély – podľa ordinácie lekára. Hemoroidy by nemal nikto „laicky“ liečiť, pretože bez poučenia a správnej terapie majú tendenciu k zhoršovaniu. A navyše – dnes sú už moderné medicínske chirurgické metódy, pomocou ktorých sa takýto problém dokáže rýchlo a radikálne vyriešiť.

OCHRANNÉ POMÔCKY SÚ V CYKLISTIKE NEVYHNUTNÉ – proti úrazu hlavy prilba, chrániče na lakte a kolená, v prípade jazdca s postihnutím bedrového kĺbu (koxartróza) aj špeciálne podvliekacie nohavice s ochranou postihnutého kĺbového spojenia. Nezabúdajme na okuliare (najlepšie s bočnými krytmi) na ochranu pre UV- slnečným žiarením, ale aj proti prúdeniu vzduchu, vniknutiu prachových častí, peľu alebo drobného hmyzu do očí.

Netrénovaný organizmus by sa mal vyhýbať terénnym nerovnostiam, prudkým stúpaniam či klesaniam, mal by jazdiť po dobrej ceste a na rovine, prvá dávka – zoznamovacia nemusí prekročiť 10 km a postupne sa dá pridávať. Nezabudnúť však – keď sa niekam vyberieme, musíme sa aj vrátiť, a to zvyčajne po tej istej trase.

Pokiaľ chceme chodiť na bicykli do práce v meste – odporúča sa nosenie masky na ochranu proti výfukovým plynom a veľká trpezlivosť i opatrnosť, lebo vodiči silnejších dopravných prostriedkov nemusia byť dostatočne tolerantní!
Pri bicyklovaní, ktoré trvá dlhšie ako hodinu, musíme mať so sebou aspoň jeden a pol litra vody alebo inej tekutiny na dodržiavanie pitného režimu, a to v akomkoľvek počasí. Odporúčajú sa riedke iontové nápoje, riedená minerálna voda, studený ovocný čaj. Káva a energetické nápoje (energizéry s kofeínom, či guaranou) alebo alkohol sa pri cyklistike neodporúčajú.

 

MUDr. Pavel Malovič

 

Poradca – (Poradca), č. 13/2021 (V/2021)

• Zákon o elektronickej fakturácii s komentárom - komentár

 

 

ODBORNÉ PUBLIKÁCIE, KTORÉ VÁM POMOŽU V PODNIKANÍ

 

 

1. Obchodný zákonník po novelách s komentárom- rozsiahly komentár, Zákon o verejnom obstarávaní, Zákon o cenách, vzory zmlúv

2. Jednoduché účtovníctvo – postupy účtovania po ostatnej novele, zákon o dani z príjmov, zákon o účtovníctve

3. Zákonník práce s komentárom (monotematika - zmeny od 1. 7. 2020)

4. Odpady po novom – monotematika (úplné znenie s komentárom)

5. Občiansky zákonník po novelách s komentárom – rozsiahly komentár, úplné znenia zákonov po novelách, záväzkové právo

6. Trestné právo a súdne spory (Trestný zákon, Trestný poriadok, Civilný sporový poriadok, Civilný mimosporový poriadok – úplné znenia zákonov)

7. 100 otázok a odpovedí Zákoník práce, BOZP, Mzdy, Odvody (otázky a riešenia z praxe k problematike pracovnoprávnych vzťahov, miezd a odvodov)

8. s.r.o. – SPRIEVODCA (komplexné a prehľadné spracovanie problematiky spoločnosti s ručením obmedzeným od jej založenia, vzniku až po možnosti zrušenia)

9. 100 otázok a odpovedí Obchodovanie – odvody a náhrady (príklady z oblastí obchodovania z pohľadu daní, ktoré reagujú na epidemiologické opatrenia v praxi)

10. 100 otázok a odpovedí Odmeňovanie, Verejné obstarávanie (súbor otázok venovaný problematike podmienok verejného obstarávania, zmlúv i súhrnných správ; zamestnávania, príspevkov na rekreáciu, zrážok zo mzdy, odvodov i cestovných náhrad)

11. 100 otázok a odpovedí Výdavky podnikateľa, Automobil (príklady z praxe k uplatňovaniu daňových výdavkov FO; využívanie automobilu v podnikaní z pohľadu spotreby pohonných látok, odpisov alebo dani z motorových vozidiel)

12. Odvody poistného od 1. 1. 2021 (prehľad odvodov poistného pre základné kategórie poistencov od 1. 1. 2021, povinnosti zamestnávateľa, vzory)

13. Trestné právo po novelách 2021 (úplné znenia trestno-právnych zákonov po novelách k 1.1.2021. Účinnosť noviel - január a august 2021)

14. Daňové, účtovné, mzdové zákony 2021 (úplné znenia daňových, účtovných a mzdových zákonov po ostatných novelách k 1. 1. 2021)

15. Daňové a nedaňové výdavky A-Z 2021 – (uplatňovanie skutočne vynaložených výdavkov do výdavkov daňových)

16. 100 otázok a odpovedí ZPD po novom, Optimalizácia (praktické príklady týkajúce sa novely zákona o daniach z príjmu a daňovej povinnosti FO a PO)

17. Stavebný zákon – s komentárom po novelách (odborná publikácia s úplným znením zákona s komentárom po novelách 2021 a aktuálnymi vyhláškami k danej problematike)

18. Príručka mzdovej účtovníčky 2021 (zrozumiteľný výklad platnej slovenskej legislatívy aktualizovaný k 1. 3. 2021, ktorý je doplnený desiatkami praktických príkladov, vzormi dokumentov a formulárov s ukážkami ich správneho vyplnenia)

19. 100 otázok a odpovedí Výdavky, Cestovné náhrady (praktické príklady týkajúce sa daňových a nedaňových výdavkov; cestovných náhrad zamestnancov a SZČO)

 

Poradca – (Poradca), č. 1/2022 (VI/2021)

• Zákon o ochrane hospodárskej súťaže s komentárom - komentár

 

Práce a mzdy – bez chýb, pokút a penále – (PaM), č. 8/2021 (VI/2021)

• Kedy môže zamestnanec odmietnuť prácu navyše?
• Domácka práca a homeoffice - novinky od 1. 3. 2021
• Kamerový systém z pohľadu GDPR
• Ako opraviť chyby, na ktoré upozorňuje soc.a zdrav.poisťovňa
• Predĺženie skúšobnej doby zo zákona
• Rozhodnutie obce o daňovom dlhu subjektu
• Zámer žiadania o dotáciu , ak je žiadateľom NO

 

Dane, účtovníctvo, odvody – bez chýb pokút a penále (DUO), č. 8/2021 (VI/2021)

• Elektronická fakturácia
• Cestovné náhrady podnikateľa

 

1000 riešení 7-8/2021 (VI/2021)

• Exekúcie
• Dane v praxi
• Účtovníctvo
• Personalistika a mzdy
• Právo a podnikateľ
• Verejný sektor

 

 

NOVINKY – úplné znenia zákonov po novelách k ZÁKONOM I-VI/2021

 

Aktualizácia II/3 (V/2021)

• Zákon č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní
• Zákon č. 372/1990 Zb. o priestupkoch

 

Aktualizácia III/3 (V/2021)

• Zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení
• Zákon č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poisten

 

 

ZÁKONY 2021 novelizované k 1. 1. 2021

 

ZÁKONY IA – daňové (str. 992/A5) Správa daní a poplatkov Daň z príjmov • DPH Miestne dane •Spotrebné dane	ZÁKONY IB - účtovné (str. 512/A5) Účtovníctvo Cestovné náhrady Poplatky
ZÁKONY IIA - obchodné (str. 832/A5) Obchodné právo Živnostenské podnikanie Autorské právo	ZÁKONY IIB - občianske (str. 448/A5) Občianske právo Notársky poriadok Advokácia a právne služby Súkromná bezpečnosť
ZÁKONY IIC – trestné (str. 1024/A5) Civilný proces Exekučný poriadok Trestné právo Správne právo
ZÁKONY IIIA - pracovnoprávne (str. 496/A5) Zákonník práce • mzdové predpisy Zákon o službách zamestnanosti Pedagogickí zamestnanci Kolektívne vyjednávanie a združovanie občanov Správne právo • BOZP	ZÁKONY IIIB – odvody a poistenie (str. 528/A5) Sociálne a dôdchodkové poistenie Nemocenské a zdravotné poistenie
ZÁKONY IIIC - sociálne (str. 672/A5) Sociálne zákony a služby Sociálnoprávna ochrana detí
ZÁKONY IV - stavebné (str. 792/A5) Stavebný zákon a súvisiace predpisy Architekti a inžinieri Stavebné výrobky Bývanie • pôda
ZÁKONY VA (str. 656/A5) Rozpočtové pravidlá Štátna a verejná služba	ZÁKONY VB (str. 656/A5) Školstvo • inšpekcie Financovanie Regionálny rozvoj Verejné práce • obce
ZÁKONY VIA (str. 792/A5) Životné prostredie • ovzdušie Lesné hospodárstvo Integrovaná prevencia a kontrola znečistenia	Zákony VIB (str. 712/A5) Odpadové a vodné hospodárstvo Prevencia priemyselných havárii Ochrana pred povodňami