OPATRENIA VLÁDY SR
v súvislosti s koronavírusom
-
Vláda prijala nové opatrenia súvisiace s ochranou zdravia
v boji proti novému ochoreniu COVID-19. Do platnosti vstúpia už zajtra, t.
j. v pondelok 6. apríla, ráno o 7.00 h. V sobotu o tom
informoval Úrad verejného zdravotníctva (ÚVZ) SR.
-
Jedným z opatrení je napríklad to, že každý, kto vstúpi na
územie SR po tomto čase, musí ísť do izolácie do určených
zariadení na dobu, ktorá je nevyhnutná na vykonanie laboratórnej
diagnostiky ochorenia COVID-19. Ak bude výsledok testu negatívny,
nariaďuje sa tejto osobe domáca izolácia na 14 dní. Tú musia dodržiavať aj
osoby, žijúce v spoločnej domácnosti.
-
Nariadenie izolácie v štátom určených zariadeniach sa však
nevzťahuje na tieto osoby: tehotné ženy, osoby
s obmedzenou schopnosťou orientácie a pohybu, osoby s onkologickým,
psychiatrickým ochorením, ťažkou poruchou imunity, osoby s osobitnými
výživovými potrebami, osoby s chronickými ochoreniami dýchacích ciest,
srdca a ciev, osoby s metabolickými poruchami, osoby s epilepsiou,
osoby s mentálnou poruchou, osoby so závažnými ochoreniami vyžadujúcimi
pokračujúcu injekčnú liečbu v pravidelných intervaloch, ťažko zdravotne
postihnuté osoby alebo osoby s inými závažnými zdravotnými stavmi či
osoby, ktoré na území Slovenska požívajú diplomatické výsady a imunitu. Týmto
osobám sa nariaďuje izolácia v domácom prostredí na dobu 14
dní. Zároveň maloletým osobám, ktoré vstupujú na územie Slovenskej
republiky bez sprievodu, sa nariaďuje izolácia v domácom prostredí na dobu
14 dní, ktorú musia dodržiavať aj osoby žijúce s nimi v spoločnej
domácnosti.
-
Osoby, ktoré po pondelkovom ráne vstúpia na územie Slovenska, musia
túto skutočnosť oznámiť telefonicky alebo elektronicky svojmu
všeobecnému lekárovi alebo pediatrovi. Tí musia následne vystaviť potvrdenie o
práceneschopnosti (PN) z dôvodu karantény pre ochorenie COVID-19.
-
Opatrenia neplatia napríklad pre vodičov nákladnej dopravy, ktorí vstupujú na
územie SR pri preprave alebo za účelom nakladania a vykladania tovaru, posádky
v lodnej nákladnej doprave, ktoré vstupujú na územie SR pri preprave alebo
za účelom nakladania a vykladania tovaru, členov posádky lietadla alebo iných
členov leteckého personálu, ktorých výkon činnosti je nevyhnutný na vykonanie
letu lietadla na leteckú prepravu nákladu na územie SR, ktorí zotrvajú na
palube tohto lietadla, okrem vykonania predletovej prípravy, naloženia alebo
vyloženia leteckého nákladu a ďalším. Títo ľudia sú však povinní
v prípade akýchkoľvek príznakov respiračného ochorenia nového koronavírusu
bezodkladne túto skutočnosť oznámiť telefonicky svojmu poskytovateľovi
zdravotnej starostlivosti. Pokiaľ uvedené osoby nemajú na území Slovenskej
republiky poskytovateľa zdravotnej starostlivosti, oznámia túto informáciu
bezodkladne na číslo tiesňového volania 112.
-
Vodičom a posádkam zdravotnej služby, ktorí vykonávajú transport
pacienta, sa nariaďuje, aby transport pacienta vykonávali len
vozidlami, v ktorých je oddelený priestor pre pacienta, aby pri transporte
používali osobné ochranné pracovné pomôcky, čiže respirátory typu FFP2 alebo
FFP3, ochranné okuliare, rukavice a používali dezinfekčné prostriedky na
pravidelné čistenie rúk.
Zdroj: https://bratislavskykraj.sk/
PODPORA PODNIKANIA V ČASE VÝNIMOČNEJ SITUÁCIE
Podpora podnikania
predstavuje nevyhnutný predpoklad pre prekonanie výnimočnej situácie, ktorá
bola vyhlásená Vládou Slovenskej republiky a ktorá znamenala podstatný
zásah do výkonu podnikania. Preto v záujme udržania podnikania boli
prijaté právne predpisy, ktoré majú za cieľ udržať výkon podnikateľov
a tým stabilizovať ekonomickú situáciu. Pritom do právneho poriadku boli
zapracované právne inštitúty akými sú podpora podnikania prostredníctvom
prerušenia plynutia lehôt možnosť požiadať o príspevok na úhradu 80 %
náhrady mzdy poskytnutej zamestnancovi, ktorý nemôže vykonávať svoju závislú
prácu, poskytnutie príspevku podnikateľovi, ktorý v dôsledku mimoriadne
situácie nemôže naplno podnikať alebo úpravy v rámci správy daní, kde
patrí aj odklad podania daňového priznania. Článok pritom zohľadňuje aktuálnu
právnu úpravu do 9. 4. 2020, pričom jeho predmetom je výlučne platná právna úprava
prijatá parlamentom.
Podpora podnikania cez 80
% náhrady mzdy zamestnancovi
Podľa § 250b ods. 6
novelizovaného Z8konníka práce platí, že ak zamestnanec nemôže vykonávať prácu celkom alebo z
časti pre zastavenie alebo
obmedzenie činnosti zamestnávateľa na základe rozhodnutia príslušného orgánu alebo pre
zastavenie alebo obmedzenie činnosti zamestnávateľa ako dôsledku vyhlásenia mimoriadnej situácie, núdzového stavu
alebo výnimočného stavu,
ide o prekážku v práci
na strane zamestnávateľa, pri ktorej patrí zamestnancovi náhrada
mzdy v sume 80 % jeho priemerného
zárobku, najmenej však v sume minimálnej mzdy; ustanovenie § 142 ods. 4 tým nie je dotknuté
(ide o určenie výšky náhrady mzdy pri prekážke v práci na strane
zamestnávateľa pre vážne prevádzkové dôvody vo výške 60 % priemerného zárobku
zamestnanca).
Uvedené ustanovenie Zákonníka
práce sa vzťahuje na zamestnancov, ktorí sú doma a nemôžu vykonávať prácu.
Pritom ich zamestnávatelia majú zatvorené prevádzky z dôvodu výnimočnej
situácie. Tento právny stav je teda prekážkou v práci na strane
zamestnávateľa, pričom ale zamestnávateľ poskytuje zamestnancovi náhradu mzdy
vo výške 80 % jeho priemerného zárobku, pričom Zákonník práce počíta
s tým, že zamestnanec sa vzdá 20 % svojho priemerného mesačného zárobku.
Pokiaľ teda zamestnávateľ
poskytol zamestnancovi náhradu mzdy vo výške 80 % jeho priemerného zárobku, tak
môže navštíviť stránku neprepustaj.sk a vyplní tam uvedenú žiadosť
a výkaz, zašle ho elektronicky na príslušný úrad práce, sociálnych
vecí a rodiny, v ktorého územnom obvode udrží pracovné miesto. Pokiaľ
má SZČO alebo zamestnávateľ viac ako jednu prevádzku a žiada príspevok na
zamestnancov týchto prevádzok, pošle žiadosť na úrad práce, sociálnych vecí
a rodiny, v ktorého územnom obvode má sídlo.
Uvedenú žiadosť je
potrebné si stiahnuť z internetu, vyplniť elektronicky a uložiť.
Takto vyplnenú žiadosť je potrebné poslať e-mailom na špeciálnu adresu
príslušného úradu práce sociálnych vecí a rodiny (na uvedenej stránke
neprepustaj.sk je presne uvedený odkaz). V predmete je potrebné uviesť
Opatrenie č. 1- názov žiadateľa – IČO žiadateľa.
Uvedený príspevok je možné
žiadať na základe novelizovaného § 54 ods. 1 písm. e) zákona č. 5/2004 Z. z.
o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení neskorších predpisov.
·
Oprávnený žiadateľ
príspevku: zamestnávateľ,
vrátane SZČO, ktorá je zamestnávateľom (okrem subjektov
verejnej správy), ktorý v čase vyhlásenej mimoriadnej situácie, núdzového alebo
výnimočného stavu udrží pracovné miesta aj v prípade povinnosti prerušiť alebo
obmedziť svoju prevádzkovú činnosť na základe rozhodnutia Úradu verejného
zdravotníctva SR.
·
Výška príspevku: úhrada náhrady
mzdy zamestnanca vo výške 80 % jeho priemerného
zárobku, najviac vo
výške 1 100,- eur.
·
Cieľová skupina: zamestnanec, ktorému
zamestnávateľ alebo SZČO, ktorá je zamestnávateľom, nemôže prideľovať prácu z
dôvodu prekážky na strane zamestnávateľa (§ 142 Zákonníka práce).
·
Oprávnené obdobie: Od 13.
marca 2020 – teda od dňa rozhodnutia Úradu verejného zdravotníctva SR o
uzatvorení prevádzok do konca kalendárneho mesiaca, v ktorom bude rozhodnutie
Úradu verejného zdravotníctva SR zrušené.
Upozornenie:
Výška náhrady mzdy nesmie byť
pod hranicou minimálnej mzdy. Výška
náhrady mzdy nesmie byť pod hranicou minimálnej mzdy, ktorú ustanovuje jednak
zákon č. 663/2007 Z. z. o minimálnej mzde v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zákon o minimálnej mzde“) a jej konkrétna výška
sa ustanovuje vládou Slovenskej republiky nariadením.
Výška minimálnej mzdy pre rok 2020 je ustanovená nariadením vlády
Slovenskej republiky č. 324/2019 Z. z. ktorým sa ustanovuje suma minimálnej
mzdy na rok 2020 nasledovne:
·
580,00 eur za mesiac pre zamestnanca odmeňovaného mesačnou mzdou,
·
3,333 eura za každú hodinu odpracovanú zamestnancom.
Podpora podnikania cez
úhradu PN - ky v čase karantény sociálnou poisťovňou
Prostredníctvom zákona č.
63/2020 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z.
o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a ktorým sa
menia a dopĺňajú niektoré zákony (ďalej len „zákon o sociálnom
poistení“) sa do tohto zákona a nášho právneho poriadku zaviedol právny
inštitút dočasnej pracovnej neschopnosti z dôvodu nariadenia karanténneho
opatrenia alebo izolácie.
Podľa § 33 ods. 1 zákona
o sociálnom poistení zamestnanec a povinne nemocensky
poistená samostatne zárobkovo
činná osoba majú nárok
na nemocenské, ak boli pre chorobu alebo úraz uznaní za dočasne práceneschopných
na výkon zárobkovej činnosti alebo, ak im bolo nariadené
karanténne opatrenie alebo izolácia.
Pod
„izoláciou“ je potrebné rozumieť oddelenie osôb chorých na prenosné ochorenie
počas ich infekčnosti od iných osôb na účely zamedzenia šíreniu prenosného
ochorenia a „karanténne opatrenia“ sú karanténa, zvýšený zdravotný dozor a
lekársky dohľad. Opatrením na predchádzanie vzniku a vzniku prenosných
ochorení sú izolácia v domácom prostredí alebo v zdravotníckom zariadení,
prípadne inom určenom zariadení, zvýšený zdravotný dozor, lekársky dohľad,
karanténne opatrenia. Uvedené pojmy vyplývajú zo zákona č. 355/2007 Z. z.
o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene
a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Podľa
§ 293er zákona o sociálnom poistení zamestnancovi, ktorý bol v čase trvania mimoriadnej situácie, núdzového stavu alebo
výnimočného stavu vyhláseného v súvislosti s
ochorením COVID-19 (ďalej
len „krízová situácia“) uznaný za dočasne
práceneschopného z dôvodu nariadenia karanténneho opatrenia alebo izolácie,
vzniká nárok na nemocenské od prvého dňa dočasnej pracovnej neschopnosti.
Prostredníctvom tohto ustanovenia zákona o sociálnom poistení
sociálna poisťovňa uhrádza nemocenské od 1. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti
zamestnanca a tým pomáha podnikateľom, ktorí sú zamestnávatelia v tom
smere, že inak by podľa § 7 ods. 2 zákona č. 462/2003 Z. z.
o náhrade príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca
a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov náhradu príjmu zamestnancom poskytoval do desiateho dňa dočasne
pracovnej neschopnosti zamestnávateľ, podnikateľ.
Výška nemocenského povinne nemocensky poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby a dobrovoľne nemocensky poistenej osoby, ktorá v
čase trvania krízovej situácie bola uznaná za dočasne práceneschopnú z dôvodu nariadenia karanténneho opatrenia alebo
izolácie je 55 % denného vymeriavacieho základu určeného podľa § 55 alebo
pravdepodobného denného vymeriavacieho základu určeného podľa § 57 zákona
o sociálnom poistení.
Podpora podnikania formou prerušenia plynutia lehôt
V
§ 1 zákona č. 62/2020 Z. z. o niektorých mimoriadnych opatreniach
v súvislosti so šírením nákazlivej ľudskej choroby COVID-19
a v justícii a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony
(ďalej len „zákon č. 62/2020 Z. z.“) sa konštatuje že lehoty ustanovené právnymi
predpismi v súkromnoprávnych vzťahoch na uplatňovanie alebo bránenie práv na
súde, uplynutím ktorých by došlo k premlčaniu alebo k zániku práva
·
v čase odo dňa účinnosti tohto zákona do 30. apríla 2020 neplynú,
·
ktoré uplynuli po 12. marci 2020 do dňa účinnosti tohto
zákona, sa neskončia skôr ako za 30 dní po nadobudnutí účinnosti tohto zákona.
Podľa § 2 zákona č.
62/2020 Z. z. sa v čase od účinnosti zákona do 30. apríla 2020 neplynú rovnako aj lehoty ustanovené zákonom alebo
určené súdom na vykonanie procesného úkonu v konaní pred súdom účastníkmi
konania a stranami v konaní.
Príklad:
Pokiaľ odvolacia lehota na
súde podnikateľovi začala plynúť 11. marca 2020, tak odo dňa účinnosti zákona
č. 62/2020 Z. z. do 30. apríla 2020 táto lehota plynúť podnikateľovi nebude,
a až po uplynutí tejto lehoty sa začne počítať.
Zákon č. 67/2020 Z. z.
o niektorých mimoriadnych opatreniach vo finančnej oblasti v súvislosti so šírením nebezpečnej
nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 v znení neskoršieho predpisu (ďalej
len „zákon“)
Cieľom tohto zákona
je upraviť opatrenia v
oblastiach, ktoré sú v
pôsobnosti Ministerstva financií Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo financií“), a ktorých cieľom
je zmiernenie negatívnych následkov
pandémie, ktorá vznikla z dôvodu ochorenia COVID-19 spôsobeným
korona vírusom SARS-CoV-2 (ďalej len „pandémia“).
V tomto
článku bude venovaná pozornosť vybraným oblastiam z tohto zákona, ktoré
majú vzťah ku výkonu podnikania.
Opatrenia v oblasti správy daní
Podľa
§ 4 zákona zmeškanie lehoty, ktorá
uplynula počas obdobia
pandémie sa odpustí,
ak daňový subjekt zmeškaný úkon vykoná najneskôr
do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po skončení
obdobia pandémie; to neplatí pre podanie daňového priznania a platenie dane.
Tak napríklad daňový subjekt
mal právnu povinnosť predložiť správcovi dane listinu, dôkaz, ktorý preukazuje
jeho vlastníctvo ku veci, ktorá má byť predmetom záložného práva v daňovom
konaní a správca dane mu určil lehotu 15 dní. Pokiaľ táto lehota uplynula
počas pandémie, tak tento úkon je možné vykonať najneskôr do konca kalendárneho mesiaca
nasledujúceho po skončení obdobia pandémie, pričom nepôjde
o zmeškaný úkon daňového subjektu.
Podľa
§ 6 ods. 1 zákona platí, že počas obdobia pandémie sa lehota na vykonanie
daňovej kontroly, ktorá začala plynúť pred začatím obdobia pandémie,
prerušuje na žiadosť
daňového subjektu, ak § 6odsek 3 zákona neustanovuje inak (ide o daňovú kontrolu správcu
dane ktorá sa týka oprávnenosti nadmerného odpočtu, tam môže správca dane vydať
čiastkový protokol). Právne účinky úkonov vykonaných počas obdobia pandémie
do dňa účinnosti tohto
zákona zostávajú zachované. Daňová kontrola, ktorá
bola prerušená pred začatím
obdobia pandémie, zostáva
prerušená až do skončenia obdobia
pandémie, a to aj, ak počas obdobia
pandémie pominuli dôvody,
pre ktoré sa daňová kontrola prerušila.
Pokiaľ daňová
kontrola začne počas
obdobia pandémie, lehota
na jej vykonanie sa prerušuje odo dňa nasledujúceho po dni
začatia daňovej kontroly.
Podstatné upozornenia:
·
Právny postup, ktorý bol hore uvedený pre daňovú kontrolu
sa vzťahuje aj na všetky daňové konania počas pandémie v celom rozsahu.
·
Počas obdobia pandémie
sa prerušuje plynutie
lehoty na zánik práva vyrubiť
daň, plynutie lehoty, v ktorej sa premlčuje
právo na vymáhanie daňového nedoplatku, a plynutie lehoty na
zánik práva vymáhať daňový nedoplatok.
·
Za daňový nedoplatok sa nepovažuje dlžná suma dane, ktorej
lehota splatnosti uplynie počas obdobia pandémie a ktorú
daňový subjekt zaplatí
alebo odvedie do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po skončení obdobia pandémie.
·
Daňová exekúcia sa počas obdobia
pandémie odkladá. Právne
účinky úkonov vykonaných počas obdobia pandémie do dňa
účinnosti tohto zákona zostávajú zachované.
·
Daňový subjekt sa zbaví zodpovednosti za porušenie povinnosti podať dodatočné daňové priznanie
k dani z príjmov v
ustanovenej lehote, ak táto
lehota uplynula počas obdobia pandémie a ak daňový
subjekt túto povinnosť
splní do konca kalendárneho
mesiaca
nasledujúceho po skončení obdobia pandémie.
·
Za správny delikt,
ktorého sa dopustí
ten, kto uvedie v dodatočnom daňovom priznaní k dani z príjmov
sumu, ktorá v porovnaní so sumou uvedenou v daňovom priznaní k dani z príjmov predstavuje zvýšenie dane z príjmov, sa pokuta
podľa osobitného predpisu počíta do dňa začatia obdobia pandémie.
·
Správca dane nevyrubí úrok z omeškania
podľa osobitného predpisu,
ak daňový subjekt zaplatí
alebo odvedie do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po skončení obdobia pandémie v ustanovenej výške alebo vo výške určenej
v rozhodnutí správcu dane daň z príjmov, vybraný preddavok na daň, daň vybranú zrážkou, alebo zrazenú sumu na zabezpečenie dane, ktoré sa stali splatnými
počas obdobia pandémie.
Opatrenia v oblasti
dane z motorových vozidiel
Podľa § 18 ods. 1 zákona
platí, že lehota na podanie daňového
priznania a splatnosť dane podľa osobitného predpisu, ktorá neuplynula pred začatím
obdobia pandémie alebo začala plynúť počas obdobia
pandémie, sa považuje za
dodržanú, ak sa podá daňové priznanie a zaplatí daň podľa osobitného predpisu
do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po skončení obdobia pandémie.
Opatrenia
v oblasti účtovníctva
Počas obdobia
pandémie sa lehoty
podľa osobitných predpisov považujú za dodržané, ak účtovná jednotka zmeškané
povinnosti splní do konca tretieho
kalendárneho mesiaca
nasledujúceho po skončení
obdobia pandémie, alebo
do uplynutia lehoty
na podanie daňového priznania
podľa § 21 ods. 1 zákona (ide o lehotu uvedenú dole pri daňovom priznaní)
podľa toho, ktorá z lehôt uplynie skôr.
Ak počas obdobia pandémie
účtovná jednotka nemohla
objektívne splniť z
personálnych alebo technických dôvodov povinnosti podľa osobitného predpisu,
z dôvodu negatívnych následkov
pandémie, nepovažuje sa za porušenie
týchto povinností, ak účtovná jednotka tieto povinnosti splní do konca tretieho kalendárneho mesiaca nasledujúceho po
skončení obdobia pandémie.
Ak
lehota na uloženie pokuty podľa osobitného predpisu začala plynúť pred začatím
obdobia pandémie a neuplynula do začatia obdobia pandémie, obdobie pandémie sa
do tejto lehoty nezapočítava.
Upozornenie v súvislosti s podávaním daňového priznania
k dani z príjmov:
Daňové priznanie
k dani z príjmov za zdaňovacie obdobie,
ktorého posledný deň lehoty na podanie daňového priznania k dani
z príjmov podľa
osobitného predpisu, uplynie počas
obdobia pandémie sa podáva v lehote
do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po skončení obdobia pandémie. V lehote
na podanie daňového priznania k dani z príjmov
je povinný platiteľ
dane, daňovník, dedič
alebo osoba podľa osobitného
predpisu daň z príjmov aj zaplatiť. Týmto
ustanovením zákona dochádza k faktickému odkladu podávania daňového
priznania ku dani z príjmov.
Finančná pomoc
na podporu udržania prevádzky v malých podnikoch alebo stredných podnikoch
Uvedená finančná
pomoc sa poskytuje malým a stredným podnikom za účelom zmiernenia
nepriaznivých následkov pandémie a tiež za účelom udržania prevádzky
týchto podnikov. Finančná pomoc sa poskytuje prostredníctvom inštitúcií, ktorými
sú Exportno-importná banka Slovenskej republiky a
Slovenská záručná a rozvojová banka, a. s. (ďalej len „banka“), v súlade
so zákonom o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok, na základe a za podmienok ustanovených týmto zákonom, osobitným predpisom a zmluvou medzi ministerstvom financií a bankou.
Finančná pomoc
poskytovaná malým a stredným podnikom môže mať formu:
·
záruky za
úver poskytnutý bankou,
·
úhrady
úroku z úveru poskytnutého bankou (ďalej len „bonifikácia úroku“).
Viac o tejto téme sa
dočítate v odbornej tematickej publikácii Podnikanie a koronavírus.
NÁROK ZAMESTNANCA NA PEŇAŽNÉ PLNENIE A V SÚVISLOSTI S VÝSKYTOM KORONAVÍRUSU
Podľa § 5 zákona č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia
pri práci v z.n.p. (ďalej len "zákon o BOZP") je zamestnávateľ
povinný uplatňovať všeobecné zásady prevencie pri vykonávaní opatrení
nevyhnutných na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, pričom k
všeobecným zásadám prevencie patrí aj:
·
vylúčenie
nebezpečenstva a z neho vyplývajúceho rizika
·
posudzovanie
rizika, ktoré nemožno vylúčiť.
Zamestnávateľ je teda povinný posudzovať riziko na pracovisku a v
prípade potreby je oprávnený prijať a vykonať vhodné opatrenia na zabezpečenie
ochrany zdravia zamestnancov. Prijatie vhodných opatrení závisí od posúdenia
rizika zamestnávateľom v závislosti od konkrétneho prípadu, pričom riadiť sa
môže aj opatreniami, ktoré prijala Bezpečnostná rada SR. Aké má teda
zamestnávateľ možnosti v súvislosti s výskytom ochorenia COVID-19, aby ochránil
svojich zamestnancov? Môžu zamestnanci pracovať z domu? A čo v prípade osôb,
ktoré sa vrátili zo zóny výskytu ochorenia COVID-19 a nevykazujú príznaky
ochorenia?
Zamestnávateľ a zabezpečenie ochrany zdravia zamestnancov
Ako má zamestnávateľ postupovať pri ochrane zamestnancov v
súvislosti s výskytom ochorenia COVID-19, resp. inej pandémie, Zákonník práce
priamo nerieši. V každom prípade je však zamestnávateľ povinný z hľadiska
bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci uplatňovať všeobecné zásady prevencie,
ku ktorým patrí aj vylúčenie nebezpečenstva a z neho vyplývajúceho rizika.
Prijatie opatrení zamestnávateľom závisí nielen od pracovných podmienok zamestnanca a charakteru
podnikateľskej činnosti zamestnávateľa, ale aj od preventívnych
opatrení, ktoré nariadi Ústredný krízový štáb SR. Ak je napr. jedným z
opatrení zákaz maloobchodného predaja v predajni so záhradkárskymi potrebami,
tak majiteľ predajne musí prevádzku zatvoriť a zamestnanci zostanú doma bez
práce. Nakoľko im zamestnávateľ nebude prideľovať prácu z dôvodu prekážok na
strane zamestnávateľa, je im povinný počas tohto obdobia vyplácať náhradu mzdu
vo výške priemerného zárobku. Inak možno postupovať u
osôb, ktoré sa vrátili zo zóny výskytu ochorenia COVID-19 a nevykazujú príznaky
ochorenia. V zmysle usmernenia hlavného hygienika SR sa vyžaduje, aby zostali v
karanténe a sledovali svoj zdravotný stav počas 14 dní od príchodu z oblasti
zasiahnutej ochorením COVID-19 (kašeľ, bolesť hrdla, dýchavičnosť, horúčka).
Vychádzajúc z tohto odporúčania tak zamestnávateľ môže zvážiť prácu z domu,
príp. inú prekážku v práci na strane zamestnanca po dobu 14 dní.
V prípade, ak sa zamestnanec vrátil z
dovolenky alebo zo služobnej cesty z oblasti, kde bol výskyt prípadov ochorenia
COVID-19, alebo ak mohol byť potenciálne v kontakte s osobami, u ktorých je
riziko, že boli nakazené, mal by o tom informovať svojho zamestnávateľa. V
tomto prípade ide o tzv. rizikového zamestnanca, kde je riziko, že sa tento
zamestnanec mohol nakaziť, a zároveň môže následne nakaziť aj ďalšie osoby, s
ktorými príde do kontaktu. Podľa § 81 písm. e) Zákonníka práce v z.n.p. (ďalej
len "ZP") totiž zamestnanec nesmie konať v rozpore s oprávnenými
záujmami zamestnávateľa. Týka sa to teda aj situácie, keď by zamestnanec svojim
zdravotným stavom ohrozoval zdravie ostatných zamestnancov. V záujme
ochrany zdravia ostatných zamestnancov môže v aktuálnej situácii (t.j. šírenie
ochorenia COVID-19) zamestnávateľ ustanoviť povinnosť zamestnanca oznamovať
svoj pobyt v rizikovej oblasti, príp. iné skutočnosti, ktoré sú relevantné
pre ochranu zdravia.
Opatrenia nariadené Ústredným
krízovým štábom SR
Ústredný
krízový štáb SR nariadil dňa 9.3.2020 v súvislosti s nepriaznivým vývojom
epidemiologickej situácie viaceré preventívne opatrenia na predchádzanie vzniku
a šíreniu akútnej infekcie horných dýchacích
ciest COVID-19, ktorú spôsobuje nový koronavírus (SARSCoV-2) z čeľade
Coronaviridae. Jedným z nich bolo, že fyzické osoby, ktoré sa vracajú na
Slovensko z Talianska, Číny, Iránu a Južnej Kórey,
musia od 10.3.2020 až do odvolania zostať v domácej povinnej
karanténe (obdobný pojem je "domáca izolácia") po dobu 14 dní,
vrátane osôb, ktoré s nimi žijú v domácnosti. Podľa vyjadrenia hlavného
hygienika SR: "Byť v domácej izolácii znamená zdržať sa sociálnych
kontaktov, pracovnej činnosti s výnimkou práce v mieste domácej izolácie a
akýchkoľvek činností, ktoré si vyžadujú opustiť miesto izolácie." Povinná
domáca 14-dňová karanténa sa od 13.3.2020 od 7. hodiny až do
odvolania sprísnila a platí pre všetky osoby, ktoré sa vrátia zo
zahraničia z ktoréhokoľvek štátu (výnimku
majú vodiči nákladnej kamiónovej dopravy). Za nerešpektovanie nariadenia
môže byť občanovi uložená pokuta do výšky 1650 €. Prísnejšie preventívne
opatrenie platí pre osoby, ktoré sa z postihnutých oblastí zo zahraničia
vracajú ako organizované skupiny. Všetkým osobám, ktoré sa od 16.3.2020
od 6. hodiny vracajú z postihnutých oblastí zo zahraničia skupinovo, sa
nariaďuje 14-dňová izolácia v zariadeniach určených Ministerstvom vnútra SR, a
nie v domácej povinnej karanténe.
Poznámka: V súlade s § 2 ods. 1 písm. m) zákona o 355/2007 o ochrane,
podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov
(ďalej len "zákon o ochrane zdravia") izolácia je oddelenie
osôb chorých na prenosné ochorenie počas ich infekčnosti od iných osôb na účely
zamedzenia šíreniu prenosného ochorenia. Izolácia
môže v domácom prostredí alebo v zdravotníckom zariadení, prípadne inom určenom
zariadení. V súlade s § 2 ods. 1 písm. n) zákona o ochrane zdravia karanténnne opatrenia sú karanténa, zvýšený zdravotný
dozor a lekársky dohľad.
Dňa
16.3.2020 vláda SR vyhlásila núdzový stav vo viacerých nemocniciach, a zároveň
nariadila Úradu verejného zdravotníctva SR prijať ďalšie opatrenia na ochranu
verejného zdravia, ktoré spočívajú v tom, že na obdobie 14 dní sa zakazuje
maloobchodný predaj a predaj služieb v prevádzkach okrem:
·
predajni potravín,
·
lekárni a predajní
zdravotníckych pomôcok,
·
drogérií,
·
pohonných hmôt a
palív,
·
novinových stánkov,
·
predajne krmív a
ďalších potrieb pre zvieratá vrátane veterinárnych ambulancií,
·
prevádzok telekomunikačných
operátorov,
·
prevádzok verejného
stravovania a stánky s rýchlym občerstvením,
·
prevádzok poštových,
bankových a poisťovacích služieb,
·
prevádzok
internetových obchodov (eshopov) a donáškových služieb,
·
práčovne
a čistiarne odevov,
·
autoservisy,
pneuservisy a odťahové služby,
·
pohrebné služby,
·
taxislužby
môžu fungovať, no nie na prevoz osôb, ale len tovaru.
Od pondelka 16.3.2020 boli na 14
dní zatvorené všetky materské školy, školy, univerzity a všetky
voľnočasové zariadenia. V súčasnosti budú uzatvorené až do odvolania, nakoľko
dňa 26.3.2020 minister školstva rozhodol v súlade s § 150 ods. 8 zákona
245/2008 Z.z. o mimoriadnom prerušení vyučovania od 30.3.2020 do odvolania.
Zamestnávateľ a zamestnanec majú podľa Zákonníka práce viacero
možností ako sa v tejto mimoriadnej situácii dohodnúť, aby sa na pracovisku
predišlo šíreniu ochorenia COVID-19. Ak zamestnávateľ
zabezpečí svojim zamestnancom na pracovisku také pracovné podmienky, aby mohli
plniť svoje pracovné úlohy bez ohrozenia života a zdravia, výkon
práce môže ďalej pokračovať na pracovisku. Takéto rozhodnutie však závisí od
toho, či opatrenia prijaté zamestnávateľom budú na vylúčenie
rizika šírenia koronavírusu dostatočné. Taktiež, ak to druh vykonávanej
práce umožňuje, prichádza do úvahy aj výkon práce z
domu, príp. zamestnanec a zamestnávateľ sa môžu dohodnúť, že zamestnanec bude
čerpať dovolenku alebo náhradné voľno, ak ho má zamestnanec nevyčerpané. V
osobitnom prípade môže ísť aj o prekážku v práci na strane zamestnávateľa, kedy
zamestnávateľ zamestnancovi prácu nepridelí a zamestnancovi patrí náhrada mzdy
v sume jeho priemerného zárobku.
Príklad: Ako má zamestnávateľ postupovať v prípade, ak sa
u zamestnanca riadne pracujúceho na svojom pracovisku preukážu
pozitívne výsledky na COVID-19?
V takomto prípade je potrebné z hľadiska
protiepidemiologických opatrení určiť, či boli na pracovisku aj ďalšie osoby
v úzkom kontakte s nakazeným zamestnancom. Za osobu v úzkom kontakte
sa považuje: osoba žijúca v jednej domácnosti s nakazenou
osobou, osoba v úzkom fyzickom kontakte s nakazeným, a aj
osoba, ktorá bola v rovnakej miestnosti s nakazeným viac ako 15 minút a na
vzdialenosť menej ako 2 metre. Ak zamestnanci boli v úzkom kontakte
s nakazenou osobou, pracovník príslušného regionálneho úradu verejného
zdravotníctva môže určiť rôzne protiepidemiologické opatrenia,
v závislosti od úrovne kontaktu s nakazeným, napr. podrobiť povinnej
14 dňovej karantény.
Možnosti zamestnávateľa, ak nie je nariadená karanténa zamestnanca
Je na zvážení zamestnávateľa, či v súvislosti s rizikom šírenia
ochorenia COVID-19 umožní zamestnancovi výkon práce na pracovisku. Sú aj
prípady, kedy nemožno prevádzky uzatvoriť (napr. predajne potravín, drogérie,
lekárne). V takomto prípade však zamestnávateľ môže požadovať od zamestnanca výkon práce na pracovisku len
vtedy, ak mu zaistí bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci. Všeobecné
povinnosti zamestnávateľa, ktoré je zamestnávateľ povinný v záujme zaistenia
bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci zabezpečiť, sú vymenované v § 6 ods. 1
zákona o BOZP, napr.:
·
určovať a zabezpečovať
ochranné opatrenia, ktoré sa musia vykonať, a ak je to potrebné, určovať a
zabezpečovať ochranné prostriedky, ktoré sa musia používať (napr. ochranné
rúška a respirátory na ochranu dýchacích orgánov, ochranné rukavice,
dezinfekčné prostriedky na ochranu rúk),
·
zlepšovať pracovné
podmienky a prispôsobovať ich zamestnancom (napr. skrátiť pracovný čas
zamestnancov); zohľadňovať pritom meniace sa skutočné a predvídateľné okolnosti
a dosiahnuté vedecké a technické poznatky,
·
odstraňovať
nebezpečenstvo a ohrozenie, a ak to podľa dosiahnutých vedeckých a technických
poznatkov nie je možné, vykonať opatrenia na ich obmedzenie a pripravovať
opatrenia na ich odstránenie (napr. obmedziť pohyb a koncentráciu väčšieho množstva
ľudí na pracovisku).
Aj
právna úprava Zákonníka práce v ust. 177 ZP ustanovuje, že zamestnávateľ je
povinný svojim zamestnancom zabezpečovať také pracovné podmienky, aby mohli
riadne plniť svoje pracovné úlohy bez ohrozenia života, zdravia
a majetku. Ak zistí nedostatky, je povinný urobiť opatrenia na ich odstránenie.
V prípade podozrení na ochorenie COVID-19 u svojho zamestnanca musí
zamestnávateľ túto skutočnosť nahlásiť regionálnemu úradu verejného
zdravotníctva a riadiť sa pokynmi zodpovedného pracovníka.
Ak
zamestnávateľ nebude vykonávať/nevykonáva zodpovedajúce opatrenia vo výrobnej,
personálnej alebo administratívno-technickej oblasti tak, aby potencionálne
riziko eliminoval alebo ho úplne odstránil, hrozí riziko vzniku ochorenia
zamestnancov. Ak v takomto prípade zamestnanec odmietol vykonať prácu, prerušil
prácu alebo opustil pracovisko, aby odišiel do bezpečia, ak sa dôvodne
domnieval, že je bezprostredne a vážne ohrozený jeho život alebo zdravie, alebo
život alebo zdravie iných osôb, zamestnávateľ v súlade s § 8 ods. 2 zákona o
BOZP nesmie tento krok zamestnanca posudzovať ako porušenie pracovnej
disciplíny. Na právnu úpravu zákona o BOZP nadväzuje v tejto súvislosti aj
právna úprava Zákonníka práce, z ktorej vyplýva možnosť odmietnuť vykonať prácu
zamestnancom aj z iných dôvodov, t.j. nielen keď je bezprostredne a vážne
ohrozené zdravie pri práci:
·
ust. § 178 ZP, v
zmysle ktorého je zamestnanec povinný si počínať tak, aby nedochádzalo k
ohrozeniu života, zdravia a poškodeniu majetku alebo k jeho zničeniu, ani
k bezdôvodnému obohateniu,
·
ust. § 47 ods. 3 ZP, v
zmysle ktorého zamestnávateľ nesmie posudzovať ako nesplnenie povinnosti, ak
zamestnanec odmietne vykonať prácu alebo splniť pokyn, ktoré sú v rozpore
so všeobecne záväznými právnymi predpismi alebo s dobrými mravmi, alebo
bezprostredne a vážne ohrozujú život alebo zdravie zamestnanca alebo iných
osôb.
Z
uvedeného vyplýva, že ak je "bezprostredne a vážne ohrozený život alebo
zdravie zamestnanca", zamestnanec môže odmietnuť vykonať prácu. Posúdenie
situácie, či v danom prípade ide o bezprostredné a vážne ohrozenie
života a zdravia zamestnanca je individuálne a závisí od konkrétneho
prípadu. Rozhodnutie zamestnanca, že odmietne vykonať zadanú pracovnú úlohu,
musí byť založené na objektívnych podmienkach na pracovisku, v ktorom
vykonáva prácu, a ktoré vytvárajú predpoklad, že môže prísť/prišlo
k takémuto bezprostrednému ohrozeniu života a zdravia zamestnanca
(napr. na pracovisko sa vrátil zamestnanec z rizikovej oblasti a zamestnankyňa,
ktorá je tehotná, sa cíti ohrozená).
Príklad: Ak na zamestnanca, ktorý sa vrátil zo
služobnej cesty z postihnutej oblasti, namieta iný zamestnanec, že ho môže
ohroziť a nechce s ním pracovať v kolektíve, má na to
právo?
Podľa § 12 ods. 1 písm. a) zákona o BOZP má zamestnanec právo
prerokúvať so zamestnávateľom všetky otázky bezpečnosti a ochrany zdravia pri
práci súvisiace s jeho prácou. Podľa § 12 ods. 1 písm. b) zákona o BOZP má
zamestnanec právo odmietnuť vykonať prácu alebo opustiť pracovisko a odobrať
sa do bezpečia, ak sa dôvodne domnieva, že je bezprostredne a vážne ohrozený
jeho život alebo zdravie, alebo život alebo zdravie iných
osôb. V tomto prípadne naplnenie podmienky dôvodnosti,
bezprostrednosti a vážnosti je otázne a závisí od okolností
konkrétneho prípadu (napr. či je ohrozené zdravie zamestnanca so zdravotným
postihnutím, príp. tehotnej zamestnankyne), išlo by len o veľmi výnimočné
prípady. Zamestnanec môže oboznámiť zamestnávateľa so svojimi obavami
a následne zamestnávateľ môže/je povinný vyhodnotiť riziká a prijať
potrebné opatrenia, aj so zreteľom na preventívne opatrenia, ktoré nariadil Ústredný krízový štáb SR. Zákonník
práce vo všeobecnosti nerieši otázku, ak zamestnanec nechce pracovať
s iným zamestnancom.
Príklad: U
zamestnávateľa pracujú vodiči slovenskej a českej národnosti a vykonávajú prácu
na území Rakúska a Nemecka. Podľa vyjadrenia hlavného hygienika,
pre vodičov v medzinárodnej kamiónovej doprave platí výnimka, t.j. pri ich
návrate zo zahraničia sa nich povinná 14-dňová karanténa nevzťahuje.
Zamestnávateľ prijal všetky opatrenia a zabezpečil vodičom ochranné
pracovné prostriedky ako ochranné rúška, respirátory, rukavice a
dezinfekčné prostriedky. Môže takýto zamestnanec odmietnuť ísť do práce,
nakoľko sa obáva nákazy koronavírusom?
Podľa
usmernenia NIP: "V čase vyhlásenej mimoriadnej situácie môže nastať aj
stav, kedy sa zamestnanec podrobí dobrovoľnej karanténe, resp.
nebude vykonávať prácu z iného dôvodu spočívajúceho na strane zamestnanca.
V takomto prípade je rovnako potrebné riešiť neprítomnosť zamestnanca v práci po dohode so zamestnávateľom
iným vhodným zákonným spôsobom.“
Pod pojmom "iným vhodným zákonným spôsobom" možno rozumieť, že zamestnávateľ
nariadi zamestnancovi po dohode s ním výkon iného druhu práce, príp. mu nariadi
čerpanie dovolenky alebo môže zamestnancovi poskytnúť napr. pracovné voľno v
súlade s ust. § 141 ods. 3 ZP. V tomto prípade ide o fakultatívnu možnosť,
pričom zamestnávateľ zvažuje, či zamestnancovi s ohľadom na všetky skutočnosti
povolí pracovné voľno, alebo nie a v akom trvaní. Rovnako je na dohode
zamestnanca a zamestnávateľa, či uvedená prekážka bude s náhradou mzdy alebo
bez náhrady mzdy (prípadne časť s náhradou mzdy a časť bez náhrady mzdy). Po
skončení prekážky v práci zamestnanec pokračuje vo výkone práce podľa druhu
práce a na mieste výkonu práce, dohodnutých v pracovnej zmluve.
Pre úplnosť uvádzame, že zamestnávateľ nesmie posudzovať ako
nesplnenie povinnosti, ak zamestnanec odmietne vykonať prácu alebo splniť
pokyn, ktoré "bezprostredne a
vážne ohrozujú jeho život alebo zdravie". Samotný strach z nákazy, ktorý
dnes pociťuje takmer každý (ide teda o subjektívny pocit), však nie je dôvodom
pre odmietnutie vykonávania práce a opustenie pracoviska. Posudzovanie je preto
individuálne a závisí od
konkrétneho prípadu.
Viac o tejto téme sa
dočítate v odbornej tematickej publikácii Podnikanie a koronavírus.
|